Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3C-304-2008.pdf
PDF · 163.96 KB
Case nature
Area
Subarea
3C/304/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo sudkyňou JUDr. Monikou Kurjakovou, v právnej veci žalobcu: W. B., nar. XX.X.XXXX, bytom T., T. Č.. XXXX, Č. U., občan ČR, právne zast. JUDr. Henrietou Danišovou, advokátkou so sídlom Janka Alexyho 7, Bratislava, proti žalovanému: L. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom W.. I. XXX/X, C., za účasti intervenienta na strane žalovaného: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700, v konaní o náhradu škody za ublíženie na zdraví, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 239,- Eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.
III. Žiadna zo strán sporu n e m á na náhradu trov konania právo, a to vrátane intervenienta na strane žalovaného.
IV. Slovenskej republike sa voči žalobcovi nárok na náhradu trov štátu n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 11.8.2006 v spojení s jej upresnením doručeným súdu dňa 11.6.2015 (čl. 295-303, presnejšie čl. 300 ) žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 4.947,149 Eur z titulu mimoriadneho zvýšenia náhrady za bolesť (tzv. „bolestné“) a sumu 11.949,81 Eur z titulu mimoriadneho zvýšenia za sťaženie spoločenského uplatnenia (čl.300) (žalobca zároveň uvádzal, že v tejto sume už mala byť zohľadnená suma 24.000 Sk, ktorá mala byť vyplatená intervientom pred začatím tohto konania), a to z dôvodu že dňa 16.8.2003 žalovaný zavinil motorovým vozidlom dopravnú nehodu, pri ktorej žalobca utrpel zranenia, a to:
- podstúpil v celkovej anestézii operáciu v dôsledku odtrhnutia dolnej tretiny sleziny od ostatnej časti s krvácaním do brušnej dutiny -nalomenie lopaty bedrovej kosti vľavo -traumatický šok stredného stupňa -pohmoždenie tváre s odreninami s dobou liečenia do 42 dní. Žalobca bol hospitalizovaný v NsP v Dolnom Kubíne od 17.8.2003 do 25.8.2003, následne bol preložený do nemocnice v Moste, kde ležal do 29.8.2003 a následne bol prepustený do domáceho liečenia na 2 týždne. Žalobca v dôsledku nehody prišiel o 1/3-inu sleziny, ktorá je významným orgánom pri obranných imunitných reakciách organizmu, kde žalobca v dôsledku dopravenej nehody spôsobnej žalovaným časť tohto životne dôležitého orgánu stratil v dôsledku čoho je jeho imunita oslabená a preto sa musí viac chrániť a prispôsobovať tomu svoj život, navyše sa doteraz nevyrovnal s pocitom straty tohto orgánu a bojuje s pocitom menejcennosti „fyzickej nekompletnosti“. V jeho prípade nešlo len o roztrhnutie sleziny, ale o odobratie 1/3-iny sleziny, t.j. bol nutný operačný výkon, inak hrozila
jeho smrť, orgán sa plne nereparoval, pôvodný stav sa nemohol vrátiť. Ako bolestivé sa mu javilo aj samotné vyberanie stehov a každé jedno ambulantné vyšetrenie, ktoré absolvoval v súvislosti so vzniknutými zraneniami. V uvedených skutočnostiach videl dôvody na mimoriadne zvýšenie bolestného (čl. 296,297,300) a v prípade straty 1/3- iny sleziny aj dôvody na mimoriadne zvýšenie sťaženia jeho spoločenského uplatnenia, keďže táto strata je pre neho narušením komfortného zdravotného stavu, čo sa môže prejaviť kedykoľvek v budúcnosti, samostatne alebo v súvislosti s inými životnými situáciami. Dôvody na priznanie mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia videl aj v tom, že v dôsledku zranení spôsobených pri dopravenej nehode je obmedzený aj pri výbere povolania, keďže nemôže vykonávať fyzicky náročné povolania, nemôže sa aktívne venovať športovej činnosti a ani vykonávať vrcholový šport. Po operácii mu ostala na vonkajšej strane brucha dlhá 15 cm jazva, s ktorou jazvou sa doteraz psychicky nevyrovnal, hanbí sa prezliekať na verejných priestranstvách. V tejto jazve sa mu po operácii vytvorila keloidná jazva, ktorá je trvalým následkom s rizikom rozširovania a spôsobovania iných problémov, ktorú ťažko znáša, hanbil sa za ňu a dlho sa s ňou vyrovnával, pričom znalec MUDr. Rigoško existenciu tejto keloidnej jazvy vo svojom znaleckom posudku nebral do úvahy a túto opomenul ohodnotiť. Tiež sa mu po operácii vytvorila tzv. „kýla“- hernia, o ktorej na základe odporučenia lekára uvažoval , že si ju dá odstrániť . Hernia zase súvisí s tým, že jeho brušná stena je oslabená v dôsledku operácie a čiastočnou stratou sleziny. Na túto herniu znalec MUDr. Rigoško rovnako neprihliadal, napriek tomu, že táto bola zistená v žalobcom predloženom znaleckom posudku MUDr. Rybáře, ktorý tiež popisoval aj tzv. keloidnú jazvu. Všetky tieto dôvody sú rovnako dôvodom na priznanie mimoriadneho zvýšenia sťaženia jeho spoločenského uplatnenia, keďže jeho zranenia ho obmedzili oproti jeho rovesníkom , a to aj v jeho predtým aktívnom športovom živote, keďže predtým rád lyžoval, bicykloval, korčuľoval, a po zraneniach bol v týchto športoch obmedzovaný na obdobie 2 rokov (čl. 298, 299). V neposlednom rade žiadal žalobca priznať aj sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku toho, že tvrdil, že u neho došlo ku vzniku postraumatickej stresovej poruchy, ktorá sa u neho po nehode vyvinula a ktorá bola odpoveďou na závažný stres, ktorý pri a po nehode prežil. V dôsledku nehody zomrel jeho otec Jiří Maršík, nar. 26.2.1965, ako aj jeho stará matka B. Č., nar. XX.X.XXXX. V čase nehody sedel vzadu v aute, videl autohaváriu na vlastné oči, utrpel traumatický šok, dodnes má strach z dopravných prostriedkov, v noci sa strháva. Musel na základe odporučenia psychologičky opakovať 2. ročník, mal výkyvy v správaní, ktoré však učitelia tolerovali, doma suploval otca, chcel sa správať „dospelácky“, hrotil konflikty s matkou, odmietal o otcovi hovoriť, navštevovať jeho hrob, bol výbušný a chcel všetkých chrániť, na otca stále myslí, ale bolesť a smútok prejaviť nevie (čl. 299,300). V neposlednom rade žalobca uviedol, že mu zo strany intervienta bola uhradená škoda na zdraví v sume 24.000,- Sk (796,65 Eur) a 256 CZK (10,82 Eur) ako náhrada za vystavenie posudku, a to ešte pred začatím toho konania, ktorú sumu však považuje za nepostačujúcu, a preto vzhľadom k zraneniam, ktoré utrpel pri dopravnej nehode požaduje mimoriadne zvýšenie tak bolestného ako aj sťaženia spoločenského uplatnenia v sumách ako je uvedené vyššie.
2. Žalovaný vo svojich výpovediach na pojednávaniach v danej veci (čl. 110 a čl. 219, čl. 333h) okrem iného uviedol, že to bola jeho prvá a dúfa, že aj posledná dopravná nehoda. Napriek tomu, že mu bolo zo strany matky žalobcu viackrát vyčítané, že nemá záujem túto vec nejako riešiť, tak toto nie je pravdou lebo ešte v roku 2004 sa viackrát spojil telefonicky aj osobne s pracovníčkou poisťovne p. Q. a dotazoval sa, či bolo žalobcovi niečo vyplatené, no bolo mu oznámené, že matka žalobcu neposkytla potrebné podklady. Trestným rozsudkom bol zaviazaný k zaplateniu sumy zhruba 104.000,- Sk (3.452,17 Eur), napriek tomu ešte dobrovoľne poslal matke žalobcu sumu 60.000,- Sk (1.991,64 Eur), ktorú sumu mu chcela poisťovňa vrátiť, on však žiadal, aby ju ponechali v prospech matky žalobcu. Samotný priebeh nehody si nepamätá, pamätá si už len toľko, že tam boli sanitky, k nehode došlo v dôsledku asi mikrospánku. Hneď po nehode mu bolo ľúto.
3. Intervenient žiadal žalobu zamietnuť, a to jednak z dôvodu premlčania žalovaných nárokov, ako aj z dôvodu neexistencie dôvodov na zvýšenie odškodnenia v zmysle vyhlášky č. 32/1965 Zb.. Uviedol, že žalobcovi bola suma 24.000,- Sk vyplatená ako náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia, pričom bolestné žalobcovi vyplatené nebolo žiadne, ani vo výške 17.700,- Sk, ako toto vyjadril v Sk znalec MUDr. Miroslav Váňa v Znaleckom posudku č. 64/2003, a to z dôvodu premlčania, ktoré premlčanie namietali aj v čase uplatnenia toho nároku (čl.218).
4. Súd vykonal dokazovanie
- výsluchom žalovaného (čl. 110, 219, 333h),
- oboznámením sa s výpoveďami žalobcu podaných v rámci znaleckého dokazovania (čl. 181, čl. 442-446),
- tiež oboznámením sa s obsahom pripojených spisov Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 2T/107/2005,
- oboznámením sa s obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 2T/107/2005, ktorého súčasťou je aj Znalecký posudok č. 64/2003 z 25.10.2003 vyhotovený MUDr. Miroslavom Váňom , znalcom z odvetvia chirurgia (čl. 97-106 vyšetrovacieho spisu, ktorý je súčasťou toho súdneho spisu)
- oboznámením sa s lekárskym posudkom MUDr. Františka Rybřa z 29.3.2006 (čl. 55), kde bolo vykonané bodové hodnotenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia podľa vyhlášky 440/2001 Sb., ktorý lekársky posudok bol predložený žalobcom
- oboznámením sa s obsahom znaleckého posudku č. 5/2013 vyhotoveného znalcom z odvetvia chirurgia, traumatológia MUDr. Jaroslavom Ridoškom (čl. 175-192)
- oboznámením sa s výsluchom MUDr. Ridoška na pojednávaní dňa 19.11.2015 (čl. 309-311)
- oboznámením sa s listom intervienta z 17.5.2005 ohľadne vyplatenia sumy celkom 24.000,- Sk za sťaženie spoločenského uplatnenia (čl. 226, čl. 324), ktoré sťaženie spoločenského uplatnenia bolo vyplatené žalobcovi na základe Posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia z 1.5.2006 vypracovaného zmluvným lekárom intervienta MUDr. Adamom Hochelom za poškodenie brušnej steny bez porušenia brušného lisu 50 b a čiastočnú stratu sleziny 150 b (čl. 227) a suma 256 CZK ako náklady za vypracovanie lekárskeho posudku (čl. 317)
- oboznámením sa s obsahom Znaleckého posudku č. 1/2022 vyhotoveného MUDr. Annou Kováčovou, znalkyňou z odvetvia psychiatria, liečba alkoholizmu a toxikománie (čl. 426-453)
- oboznámením sa s výpoveďou znalkyne MUDr. Anny Kováčovej dňa 22.7.2022 (čl. 501-503)
5. Predmetom konania v prerokovanej veci bol žalobcom uplatnený nárok na mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť v uplatňovanej sume 4.947,149 Eur a v sume 11.949,81 Eur tak titulom mimoriadneho zvýšenia za sťaženie spoločenského uplatnenia ako aj titulom sťaženia spoločenského uplatnenia ( tvrdená existencia psychickej poruchy, resp. zmeny žalobcu) (tu bližšie k jednotlivým uplatňovaným položkám viď bod 1. odôvodnenia žaloby).
6. Vykonaným dokazovaním bol zistený skutkový stav v rámci ktorého nebolo sporné, že dňa 16.8.2003 došlo zavineným konaním žalovaného ako vodičom motorového vozidla, ktoré bolo povinne zmluvne poistené u intervenienta k dopravnej nehode pri ktorej došlo k poškodeniu zdravia žalobcu (rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 2T/107/05-257 z 21.9.2005, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 1To/352/2005-266 z 17.1.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.1.2006 -viď obsah pripojeného spisu OS DK, ako aj čl. 9-25 spisu sp. zn. 3C/304/2008).
7. Spornou sa tak stalo tvrdenie zo strany intervenienta, ktorý pôvodne tvrdil, že žalobkyňa si riadne neuplatnila nárok na náhradu škody, a to ani v rámci adhézneho konania, neskôr vzniesol v súvislosti s bolestným ako aj sťažením spoločenského uplatnenia (presnejšie tých jeho položiek, ktoré neboli ohodnotené v znaleckom posudku MUDr. Váňu č. 64/2003, ale boli zistené a ohodnotené v znaleckom posudku MUDr. Ridošku č. 5/2013) námietku premlčania, tiež namietal existenciu dôvodov na priznanie nároku na mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia, tak v súvislosti s poranením sleziny žalobcu pri dopravnej nehode, ku ktorým dôvodom tvrdeným žalobcom uvádzal, že tieto preukázané neboli a nevyplynuli ani zo znaleckého dokazovania uskutočneného v priebehu tohto konania znalcom MUDr. Ridoškom. Rovnako popieral existenciu dôvodov na priznanie nároku na mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu v súvislosti s existenciou závažných duševných porúch žalobcu (posttraumatickej stresovej poruchy, príp. iné), ktoré u neho mali vzniknúť a rozvinúť sa v súvislosti s dopravnou nehodou z 16.8.2003, ktorej bol žalobca účastný ako poškodený.
8. Na základe zisteného skutkového stavu veci súd predmet sporu právne posudzoval podľa ustanovení § 420 a nasledujúcich zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov o zodpovednosti za škodu, pričom prvotne sa musel vysporiadať s otázkou ustálenia zdravotného stavu žalobcu, s čím súvisela aj námietka premlčania voči nárokom žalobcu uplatnená intervenientom, keďže v prípade dovolania sa premlčania intervenientom by nebolo možné žalobcovi čo i existujúce, ale premlčané právo priznať.
9. V prípade nároku na odškodnenie bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia poškodeného sa poškodený dozvie o škode v čase, kedy možno objektívne vykonať bodové ohodnotenie bolesti a
sťaženia jeho spoločenského uplatnenia; od tohto okamihu plynie subjektívna premlčacia doba. Pri odškodnení bolesti je potrebné prihliadať na to, že okolnosti rozhodujúce pre určenie bolestného sa stanú známe až po ukončení liečebného procesu, resp. po jeho ustálení. Sťaženie spoločenského uplatnenia vzniká v dobe, v ktorej možno zdravotný stav poškodeného po úraze, chorobe z povolania alebo inom poškodení na zdraví, prípadne po ich zhoršení, považovať za ustálený a kedy teda možno posúdiť, aký má zmenený (zhoršený) zdravotný stav poškodeného preukázateľne nepriaznivé dôsledky na životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh a pristúpiť k bodovému ohodnoteniu (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo/676/2007). Posúdenie otázky, kedy možno zdravotný stav poškodeného považovať za ustálený, je závislý na vyjadrení lekára.
10. V súvislosti s ustálením zdravotného stavu žalobcu bolo v rámci tohto konania vykonané znalecké dokazovanie tak znalcom z odvetvia chirurgia, traumatológia MUDr. Jaroslavom Ridoškom, ktorý v konaní vypracoval Znalecký posudok č. 5/2013, ako aj znalkyňou z odvetvia psychiatria, liečba alkoholizmu a toxikománie MUDr. Annou Kováčovou, ktorá vypracovala Znalecký posudok č. 1/2022.
11. V Znaleckom posudku č. 5/2013 v bode 11 záveru posudku znalec MUDr. Ridoško určil výšku bodového hodnotenia bolestného u žalobcu v súvislosti s dopravnou nehodou z 16.8.2003 nasledovne (čl. 190) :
- Pol. 90b Roztrhnutie sleziny liečené pooperačne celkovo 80 bodov, kde zároveň pristúpil aj k zvýšeniu počtu takto určených bodov o 1- icu podĺa bodu I. Odškodnenie za bolesť , ods. 6 písm. b, vyhlášky č. 32/1965 Zb (išlo o bolestivejší spôsob liečby) 80b + 40 b =120bodov
- Pol. 111e Zlomenina lopatky bedrovej kosti bez posunutia úlomkov celkovo 45 bodov, priznal z toho len 3, a teda 33,75 boda
- Pol. 246b Šok stredne ťažkého stupňa celkovo 40 bodov , priznal z toho 3, a teda 30 bodov
- Pol. 4 Pomliaždenie tváre celkovo 5 bodov, priznal z toho len 3, a teda 3,75 boda
12. Všetky vyššie uvedené položky bolestného boli rovnako ohodnotené aj v Znaleckom posudku č. 64/2003 vypracovanom MUDr. Váňom v rámci trestného konania, a teda ako
- Pol. 90b Roztrhnutie sleziny liečené pooperačne celkovo 80 bodov,
- Pol. 111c Zlomenina lonovej kosti - 3 -iny z celkových bodov, teda 33,75 boda
- Pol. 246b Šok -3 -iny z celkových bodov, a teda 30 bodov
- Pol. 4 Pomliaždenie tváre- 3-iny z celkových bodov, a teda 3,75 boda avšak tento u všetkých týchto položkách zvýšil základnú hodnotu bodov na dvojnásobok teda spolu na 295 bodov, 295 boda x 60,- Sk = 17.700,- Sk (čl. (čl. 97-106 vyšetrovacieho spisu, ktorý je súčasťou toho súdneho spisu).
13. MUDr. Ridoško v rámci bolestného v bode 11 záveru znaleckého posudku č. 5/2013 v porovnaní so znaleckým posudkom MUDr. Váňu č. 64/2003 ohodnotil navyše (čl.190):
- Pol. 87 Pomliaždenie brušnej steny ťažšieho stupňa celkovo 3 body na 3-iny, teda na 22,5 boda a
- Pol. 110 Pomliaždenie panvy celkovo 15 bodov na 3-iny, teda na 11,25 boda
teda celkovo obodoval hodnotu bolestného za úraz z 16.8.2003 na 221,25 boda.
14. Rovnako tento navyše v porovnaní so znaleckým posudkom MUDr. Váňu č. 64/2003 ohodnotil aj sťaženie spoločenského uplatnenia vyššie uvedených položiek, a to ako (čl.190-191):
- Pol. 310 Strata sleziny 150 bodov
- Pol. 306 Poškodenie brušnej steny celkovo 100 bodov, z toho priznal 1-icu, a teda 50 bodov
- + uvedené položky zvýšil na dvojnásobok podľa §6 ods. 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb.,
teda celkovo obodoval hodnotu za sťaženie spoločenského uplatnenia za úraz z 16.8.2003 na spolu 400 bodov.
15. Na vykreslenie skutkového stavu veci , ktorý bude ešte rozobraný v tejto súvislosti nižšie je tiež potrebné uviesť, že sťaženie spoločenského uplatnenia bolo ohodnotených ako Pol. 308 Poškodenie brušnej steny bez porušenia brušného lisu ohodnotené na 50 bodov spolu s Pol. 310 ako Čiastočná strata sleziny obodovanou na 150 bodov, SPOLU 200 bodov, navýšených intervientom o 100% vzhľadom na vek žalobcu, teda spolu na 400 bodov, a to v posudku zmluvného lekára intervienta MUDr.
Adama Hochela z 1.5.2006 (čl. 227), ktorý posudok bol zasielaný aj žalobcovi a na základe ktorého mu intervient vyplatil sumu 24.000,- Sk (čl. 226), čo v konaní medzi stranami sporné nebolo.
16. Pokiaľ ide o ustálenie zdravotného stavu žalobcu v bode 10 záveru Znaleckého posudku č. 5/2013 MUDr. Ridoško uviedol, že „vzhľadom na charakter hojenia jednotlivých poranení, ktoré žalobca utrpel pri dopravnej nehode dňa 16.8.2003 možno predpokladať že jeho zdravotný stav bol ustálený za 3 mesiace od nehody, teda asi v polovici novembra 2003“. Uvedené však bližšie špecifikoval aj v bode 12. záveru posudku, kde špecifikoval aj lehoty kedy došlo k ustáleniu zdravotného stavu pri jednotlivých položkách, a to nasledovne:
- Roztrhnutie sleziny liečené pooperačne - 3 mesiace
- Zlomenina lopatky bedrovej kosti bez posunutia úlomkov - 2 mesiace
- Šok stredne ťažkého stupňa - 2 dni
- Pomliaždenie tváre s odreninami - 10 dní
- Pomliaždenie brušnej steny s odreninami - 14 dní
- Pomliaždenie panvy s odreninami - 14 dní Z uvedeného tak vyplýva, že najskoršie ustálenie zdravotného stavu boli 2 dni od nehody a najdlhšie sa ustaľoval zdravotný stav žalobcu pri položke Roztrhnutí sleziny liečené operačne, kde to boli vyššie spomínané 3 mesiace.
17. Znalec MUDr. Ridoško na záveroch svojho znaleckého posudku zotrval aj v rámci svojho výsluchu na pojednávaní dňa 19.11.2015 (čl. 309-311).
18. Pokiaľ ide o znalecké dokazovanie vykonané v súvislosti s tvrdenou psychickou poruchou žalobcu, resp. psychickou zmenou žalobcu, ktoré mali nastať v súvislosti s dopravnou nehodou z 16.8.2003 pri ktorej bol žalobca účastný ako poškodený, a v súvislosti s ktorou tvrdenou ujmou si žalobca uplatňoval v tomto konaní nárok na sťaženie spoločenského uplatnenia, tak toto znalecké dokazovanie bolo vykonané znalkyňou z odvetvia psychiatria, liečba alkoholizmu a toxikománie MUDr. Annou Kováčovou, ktorá v konaní vypracovala Znalecký posudok č. 1/2022 (čl. 426-453), v ktorom závere znaleckého posudku okrem iného konštatovala v odpovediach na otázku 1/ a 2/ , že „žalobca pri dopravnej nehode z 16.8.2003 utrpel duševnú poruchu, ktorá je označovaná ako bezprostredná reakcia na akútny stres dg F43.0 (otrasný zážitok), avšak nepredpokladá, že by sa u neho objavila tzv. posttraumatická stresová porucha (ako u jeho matky), hoci táto sa obyčajne neprejaví bezprostredne po nehode, ale rozvíja sa v istom časovom odstupe od traumatického zážitku. Podľa výpovede žalobcu v jeho veku nehodu neprežíval tak intenzívne ako dospelí, o smrti otca a starej matky pri havárii nevedel, oznámili mu ju neskôr. Psychickú ujmu, ktorú žalobca takto utrpel sa prejavovala uzavretosťou, odmietaním kontaktov s okolím, nepríjemnými spomienkami na zážitok s vnucujúcimi sa traumatizujúcimi spomienkami, tieto zmeny však dodnes nepretrvávajú, predpokladá podľa záznamov v zdravotnej dokumentácii žalobcu (popis detskej psychiatričky MUDR. Šilharovej), že u žalobcu išlo o Poruchy správania sa v rámci ADHD poruchy, ale nie o príznaky Posttraumatickej stresovej poruchy, ktorá by bola vznikla v ďalších rokoch po nehode“. Znalkyňa tiež mimo iného uviedla, že „vek žalobcu 7 rokov mohol byť z istého hľadiska faktorom, ktorý vznik a priebeh PSSD poruchy umenšoval a mohol byť dôvodom k ľahšiemu prežívaniu traumy, rovnako vtedajšia intelektová výbava žalobcu, kde k tomuto konštatovaniu sa prikláňa aj z dôvodu, že celá jeho ďalšia liečba trvala 2 mesiace a v normálnom čase nastúpil do školy, pričom nie sú záznamy o jeho neskoršej psychiatrickej liečbe“. Znalkyňa tiež uviedla, a to v odpovedi na otázku v bode 13/ záveru znaleckého posudku , že „strata sleziny a jazva na bruchu v dôsledku operácie sleziny podľa popisovaných okolností v tom čase nebola zákrokom, ktorý by mohol zapríčiniť žalobcovi psychickú traumu“. V odpovedi na otázku v bode 14/ záveru znaleckého posudku znalkyňa uviedla, že „k plnému ustáleniu zdravotného stavu žalobcu v súvislosti s dopravnou nehodou, ktorej bol žalobca poškodeným účastníkom mohlo dôjsť u tohto po prekonaní obdobia adolescencie“. Zároveň v odpovedi na otázku v bode 15/ a 16/ záveru znaleckého posudku uviedla, že „u žalobcu prítomnosť duševnej poruchy, ani závažné psychické zmeny v súvislosti s dopravnou nehodou, ktorej bol tento účastníkom aktuálne nekonštatuje, u žalobcu mohli byť isté prejavy prekonania akútnej traumy, ale nie charakteru PTSD, ktoré sa vyvíjali a prejavovali súčasne s poruchami správania vznikajúcimi v období adolescencie. Tie sú časté a prítomné hlavne u detí s ADHD, ktoré u menovaného boli v tom čase konštatované jeho obvodnou pedo psychatričkou. V tejto súvislosti nedošlo u žalobcu ku sťaženiu zdravotnej pohody, ktorú by bolo možné bodovo ohodnotiť“, tiež že „u žalobcu nedošlo ku sťaženiu spoločenského uplatnenia, keďže jeho zdravotný stav sa postupne ustálil a pozorované poruchy správania a emotivity
boli spôsobené tiež ďalšími faktormi. Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia považuje za bezpredmetné“.
19. Na vyššie uvedených záveroch svojho znaleckého posudku znalkyňa zotrvala aj v rámci svojho výsluchu na dožiadanom súde dňa 22.7.2022 (čl. 501-503), kde opätovne uviedla, že z hľadiska plynutia času a súčasného stavu žalobcu nepovažovala za potrebné robiť bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia, pretože psychická ujma sa prekrývala ešte s pôvodnou diagnózou ADHD (ujma u žalobcu sa dá dedukovať, ale nie s istotou konštatovať a určiť jej rozsah, a to vzhľadom k intelektovej vyspelosti žalobcu a jeho výpovediam, ako aj celkovým okolnostiam. K ustáleniu zdravotného stavu žalobcu došlo približne v jeho 17. až 18. veku života.
20. Z vyššie vykonaného znaleckého dokazovania tak vyplynulo, že z hľadiska ustálenia svojho zdravotného stavu by mohol žalobca prvýkrát svoje právo na náhradu mimoriadneho zvýšenia bolestného ako aj sťaženia spoločenského uplatnenia (ktoré bolo po inak 1x obodované v znaleckom posudku č. 64/2003 MUDr. Váňu zo dňa 25.10.2003 vykonať nasledovne :
- dňa 16.11.2003 pri Pol. 90b Roztrhnutie sleziny liečené pooperačne
- dňa 16.10.2003 pri Pol. 111e Zlomenina lopatky bedrovej kosti bez posunutia úlomkov
- dňa 18.8.2003 pri Pol. 246b Šok stredne ťažkého stupňa
- dňa 26.8.2003 pri Pol. 4 Pomliaždenie tváre.
21. V prípade Pol. 87 Pomliaždenie brušnej steny ťažšieho stupňa a Pol. 110 Pomliaždenie panvy, ktoré bolo po inak 1x obodované v znaleckom posudku č. 5/2013 MUDr. Ridoška dňa 2.2.2013 by mohol žalobca prvýkrát svoje právo na náhradu mimoriadneho zvýšenia bolestného ako aj sťaženia spoločenského uplatnenia uplatniť dňa 16.11.2003 z hľadiska bodu 10 a 12. záveru daného znaleckého posudku..
22. Len na doplnenie celkového obrazu v rámci skutkového stavu súd okrajom uvádza, že znalecký posudok v súvislosti s nárokom škody na zdraví si dal žalobca vypracovať dňa 29.3.2006 ako Lekársky posudok bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, ktorý vypracoval MUDr. František Rybář dňa 29.3.2006, ktorý pri jeho vypracovaní postupoval a poranenia žalobcu obodoval podľa českých právnych predpisov, a to konkrétne podľa vyhl. č. 440/2001 Sb. o odškodnení a stížení spoločenského uplatnení (čl. 25,55 ako aj pripojený spis intervenientovi pod číslom PZ: 8000745698-1). Potom ako žalobca vyššie uvedený lekársky posudok MUDr. Rybáře predložil intervenientovi, tento si dal vypracovať vlastný lekársky posudok týkajúci sa sťaženia spoločenského uplatnenia svojím zmluvným lekárom MUDr. Adamom Hochelom dňa 1.5.2006 (čl. 227) v ktorom boli obodované Pol.308 Poškodenie brušnej steny bez porušenia brušného lisu ako 50 bodov a Pol. 310 Čiastočná strata sleziny ako 150 bodov, spolu 200 bodov, ktorý počet bodov bol z hľadiska veku žalobcu zvýšený na dvojnásobok, teda na 400 bodov a následne bola žalobcovi na základe tejto skutočnosti vyplatená suma 24.000,- SK (čl. 226).
23. Podľa § 420 ods.1, ods.3 Občianskeho zákonníka (1) Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. (3) Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
24. Podľa § 441 Občianskeho zákonníka, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.
25. Podľa § 442 ods.1 a 3 Občianskeho zákonníka (1) Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). (3) Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
26. Podľa § 444 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.
27. Podľa § 100 ods.1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
28. Podľa § 106 ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka (1) Právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. (2) Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
29. Podľa § 112 Občianskeho zákonníka ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.
30. Podľa § 1 vyhl. č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia, bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia spôsobené úrazom , chorobou z povolania alebo iným poškodením na zdraví sa odškodňujú jednorázovo.
31. Podľa § 2 ods. 1 vyhl. č. 32/1965 Zb. (1) Odškodnenie za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov, a to podľa zásad a sadzieb ustanovených v prílohe tejto vyhlášky. Odškodnenie za bolesť musí byť primerané povahe poškodenia na zdraví a priebehu liečenia.
32. Podľa § 4 ods. 1 vyhl. č. 32/1965 Zb. (1) Sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len „následky“). Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti.
33. Podľa § 6 ods. 1,2 vyhlášky č. 32/1965 Zb. (1) Pri odškodňovaní sťaženia spoločenského uplatnenia sa vychádza zo základného počtu bodov, ktorým bolo toto sťaženie ohodnotené v lekárskom posudku. (2) Suma zodpovedajúca základnému počtu bodov zistenému lekárom sa primerane zvýši až na dvojnásobok podľa predpokladov, ktoré poškodený vo veku, v ktorom bol poškodený na zdraví, mal pre uplatnenie v živote a v spoločnosti a ktoré sú v dôsledku poškodenia obmedzené alebo stratené. Týmito predpokladmi sa rozumie najmä možnosť uplatniť sa v rodinnom, politickom, kultúrnom a športovom živote a možnosť voľby povolania a ďalšieho sebavzdelávania; pritom sa prihliada na to, či ide o muža alebo ženu a pri odstrániteľnosti trvalých následkov aj na upozornenie lekára podľa § 10.
32. Podľa § 7 ods.1 až 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. (1) Výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 60 Sk za jeden bod. (2) Celková výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia z jedného poškodenia na zdraví nesmie presiahnuť sumu 240 000 Sk; z toho odškodnenie za bolesť nesmie presiahnuť sumu 72 000 Sk. (3) V prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu ustanovenú v odsekoch 1 a 2.
33. V predmetnej veci súd vychádzal a je viazaný cit. právoplatným rozhodnutím súdu v trestnom konaní o tom, že bol spáchaný trestný čin (vymedzený skutkom a jeho právnou kvalifikáciou vo vyššie uvedenom rozhodnutí Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 2T/107/05-257 z 21.9.2005, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 1To/352/2005-266 z 17.1.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.1.2006) a že tento trestný čin spáchal žalovaný, ktorý bol za toto protiprávne zavinené konanie súdom právoplatne uznaný za vinného a odsúdený. Základ nároku, ktorý inak v konaní medzi stranami ani nebol sporný mal tak súd za preukázaný, nakoľko konaním žalovaného došlo k poškodeniu zdravia u žalobkyne a vzniku škody na zdraví.
34. Úprava náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia ako osobitné nároky škody na zdraví podľa § 444 Občianskeho zákonníka sa posudzujú podľa vyššie citovanej vyhl. č. 32/1965 Zb. z dôvodu, že ku vzniku škody na zdraví došlo v deň dopravnej nehody, a teda dňa 16.8.2003. Náhradu osobe, ktorá bola poškodená na zdraví poskytuje tejto osobe poskytovateľ (napr. sa môže
jednať o Sociálnu poisťovňu pri pracovných úrazoch, o komerčnú poisťovňu pri dopravných nehodách alebo o fyzickú osobu, ktorá je povinná poskytnúť náhradu podľa vyššie uvedeného ustanovenia § 444 Občianskeho zákonníka), avšak podmienkou úspešného uplatnenia náhrady u poskytovateľa je vypracovanie lekárskeho posudku s bodovým ohodnotením bolesti alebo sťaženia spoločenského uplatnenia. Lekár môže hodnotiť sťaženie spoločenského uplatnenia vtedy, ak poškodenie na zdraví spôsobené úrazom alebo chorobou z povolania zanechá na poškodenom preukázateľne nepriaznivé následky pre jeho ďalší život a pre uspokojovanie jeho životných, ale aj spoločenských potrieb, teda vtedy, keď zanechá na poškodenom následky trvalého charakteru. Preto náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia neprichádza do úvahy, ak následky úrazu alebo choroby z povolania budú dočasného charakteru, napríklad budú sa prejavovať len po dobu pracovnej neschopnosti, ale nie po jej skončení. Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti. O vyššie uvedenom spôsobe odškodňovania v súvislosti so škodou na zdraví Občiansky zákonník ustanovuje iba toľko, že ide o odškodňovanie pri škode na zdraví, že sa odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia a že toto odškodnenie má jednorazový charakter. Občiansky zákonník nedefinuje pojem bolesť, ani pojem sťaženie spoločenského uplatnenia, ani to, v akom rozsahu a na základe čoho sa tieto práva priznávajú. Vyhláška č. 32/1965 Zb. ustanovuje podmienky priznania a poskytovania náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Bolesť podľa uvedeného zákona je ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov. Pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku.
34. Vzhľadom na vykonané dokazovanie mal súd za to, že pokiaľ ide o nárok žalobcu na náhradu škody titulom bolestného, tak tento si daný nárok pri položkách, ktoré boli obodované znaleckým posudkom MUDr. Váňu č. 64/2003, a teda pri Pol. 90b Roztrhnutie sleziny liečené pooperačne, pri Pol. 111e Zlomenina lopatky bedrovej kosti bez posunutia úlomkov, pri Pol. 246b Šok stredne ťažkého stupňa a pri Pol. 4 Pomliaždenie tváre uplatnil ešte v rámci trestného (adhézneho konania), a to pred orgánom činným v trestnom konaní dňa 22.12.2004, u týchto teda došlo k spočívaniu premlčacej lehoty. Iné nároky a teda tie, ktoré boli navyše obodované v znaleckom posudku MUDr. Ridoška ako Pol. 87 Pomliaždenie brušnej steny ťažšieho stupňa a Pol. 110 Pomliaždenie panvy si žalobca v trestnom konaní neuplatnil, u týchto teda premlčacia lehota plynula. K uvedeným záverom súd dospel na základe nižšie uvedených skutočností:
35. Ako už bolo konštatované vyššie, v rámci dokazovania bolo zistené, že k ustáleniu zdravotného stavu žalobcu ohľadne vyššie uvedených nárokov na bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia došlo k dátumom ktoré sú uvedené v bodoch 20. A 21. Odôvodnenia rozsudku. Deň nasledujúci po týchto dňoch tak mohla začať plynúť premlčacia doba na uplatnenie nároku žalobcu v súvislosti s nárokmi vyplývajúcimi zo škody na zdraví, ale nie bez splnenia ďalších podmienok. A teda, aby si žalobca mohol dané nároky riadne uplatniť musel mať vedomosť tak o tom, kto za škodu zodpovedá, ako aj vedomosť o výške škody. Kto za škodu zodpovedá žalobca zistil pri prvom výsluchu svojej matky, ktorá ho ako maloletého v príslušnom konaní zastupovala, a to dňa 19.8.2003( viď čl. 139 z obsahu pripojeného spisu sp. zn. 2T/107/05, kedy si matka žalobcu uplatnila náhradu škody, kde zároveň vtedy aj uviedla: „Po poučení podľa § 43 Trestného poriadku, prehlasujem že poučeniu som porozumel a žiadam o náhradu škody zatiaľ vo výške minimálne 20.000,- Sk a zároveň navrhujem, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil povinnosť obžalovanému škodu uhradiť“). V dobe jej prvého výsluchu teda znalecký posudok MUDr. Váňu č. 64/2003 zo dňa 25.10.2003 ešte vypracovaný nebol. V rámci svojej výpovede matka žalobcu tiež uviedla, že na výkon práv poškodeného sa necháva zastupovať splnomocnencom B. B. zo Žiliny, z uvedeného dôvodu nežiada byť upovedomená o možnosti preštudovať spisový materiál a tohto úkonu sa zrieka (čl. 142 pripojeného spisu). Z obsahu spisu však ďalej nevyplýva, žeby vyšetrovateľ v danej veci s vyššie uvedeným splnomocnencom žalobkyne ďalej konal, a teda ani žeby tomuto znalecký posudok MUDr. Váňu v rámci trestného konania doručoval. K ďalšiemu výsluchu matky žalobcu došlo až 22.12.2004 (čl. 147-149 pripojeného spisu) kedy táto bola vypočutá v Českej republike, pričom táto odvolala splnomocnenie dané vyššie uvedenému B. B., a v rámci svojej výpovede okrem iného uviedla, že „ako poškodená a ako zákonný zástupca sa k trestnému konaniu s náhradou škody pripája s čiastkou podľa bodového hodnotenia úrazu jej osoby a osoby jej syna W. B., ktorú ako laik nedokáže
vyjadriť v peniazoch“. Tiež uviedla, že „sa nechce zúčastňovať preštudovania spisu a svojho práva na tomto úkone sa výslovne vzdáva“. Z obsahu pripojeného trestného (vyšetrovacieho) spisu nevyplýva, žeby matka žalobcu v rámci tohto svojho výsluchu dňa 22.12.2004 bola oboznámená s obsahom znaleckého posudku MUDr. Váňu zo dňa 25.10.2003, ani žeby jej tento bol zaslaný na vedomie, resp. žeby do dňa jej výsluchu (k 22.12.2004) bol posudok zaslaný na vedomie jej splnomocnenému zástupcovi. Štúdium vyšetrovacieho spisu prebehlo dňa 30.3.2005 (čl. 240 pripojeného spisu), pričom matka žalobcu o tomto úkone upovedomená nebola, a to vzhľadom k svojmu prehláseniu zo dňa 22.12.2004, kedy sa vzdala možnosti preštudovať spisový materiál. Ani ku dňu podania obžaloby 15.4.2005 tak matka žalobcu nebola oboznámená s obsahom znaleckého posudku MUDr. Váňu týkajúcom sa výšky bolestného. O obsahu tohto znaleckého posudku, a teda aj o výške bodového hodnotenia bolestného sa matka žalobcu po 1x dozvedela až na hlavnom pojednávaní dňa 21.9.2005 (čl. 254 pripojeného spisu) na ktorom bola prítomná. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 21.09.2005 vyplýva, že poškodení L. B. a T. Č. voči obžalovanému uplatňujú nárok na náhradu škody vo výške, ako bola uvádzaná v rámci prípravného konania - 87.000,- Kč, ktorá škoda je vyčíslená za nich oboch spoločne. Na otázku samosudcu poškodená uviedla: Čo sa týka nároku na náhradu škody, tento pozostáva z pohrebných trov, prevozu do ČR, sumy okolo 15.000,- Kč, ktorú som musela zaplatiť z dôvodu predčasného ukončenia leasingovej zmluvy a taktiež suma, ktorá predstavovala cestovné môjho brata, švagra, ktorí cestovali na Slovensko a vybavovali všetky potrebné doklady k prevozu tiel. Poškodená bola poučená o možnosti zotrvať v pojednávacej miestnosti, klásť vyslúchaným osobám otázky, návrhy na doplnenie dokazovania, na čo uvádza, že toto právo využíva a ostáva v pojednávacej miestnosti. Súd vyhlásil uznesenie, ktorým podľa § 211 ods. 4 Trestného poriadku za súhlasu obžalovaného a prokurátora čítal znalecké posudky na čl. 22-124. Okresný súd Dolný Kubín rozsudkom sp. zn. 2T 107/05 zo dňa 21.09.2005 rozhodol, že obžalovaný (žalovaný v tomto konaní) sa uznáva vinným. Podľa § 338 ods. 1 Trestného poriadku súd obžalovaného (žalovaného - v tomto konaní) zaviazal uhradiť poškodeným L. B. (matka žalobcu - v tomto konaní) a T. Č. spoločne náhradu škody vo výške 104.157,- Sk. Podľa § 229 ods. 2 Trestného poriadku súd poškodených L. B. (matku žalobcu) a T. Č. so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na konanie o občianskoprávnych veciach. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva nasledovné: „Poškodení si voči obžalovanému uplatnili sčasti riadne a včas nárok na náhradu škody, preto súd podľa § 228 ods. 1 Trestného poriadku zaviazal obžalovaného uhradiť poškodeným L. B. a T. B. spoločne sumu 104.157,- Sk, ktorá suma je súčtom vynaložených nákladov na prevoz nebohých osôb do Českej republiky, náklady spojené s pohrebom a ostatné preukázateľné náklady. So zvyškom nároku na náhradu škody, ktorá presahovala sumu podloženú príslušnými dokladmi, súd poškodených podľa § 229 ods. 2 Trestného poriadku odkázal na konanie o občianskoprávnych veciach“. Rozsudok bol matke žalobcu doručený dňa 27.10.2005, táto voči nemu opravný prostriedok nepodala. O odvolaní obžalovaného (žalovaného v tomto konaní) do výroku o vine rozhodol Krajský súd v Žiline rozsudkom zo dňa 17.01.2006 sp. zn. 1To/352/2005 a o jeho dovolaní Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 2 Tdo 1/2006 zo dňa 17.04.2007.
36. Žaloba žalobcu bola podaná na Okresný súd Dolný Kubín dňa 11.8.2006. Z vyššie uvedeného tak vyplýva, že žalobca si prostredníctvom svojej matky ako jeho zákonnej zástupkyne svoje nároky týkajúce sa nároku na mimoriadne zvýšenie bolestného uplatnil podanou žalobou v rámci premlčacej doby, ale len pri Pol. 90b Roztrhnutie sleziny liečené pooperačne, kde sa jeho zdravotný stav ustálil dňa 16.11.2003 a pri Pol. 111e Zlomenina lopatky bedrovej kosti bez posunutia úlomkov, kde sa jeho zdravotný stav ustálil dňa 16.10.2003. K vyššie uvedenému záveru súd dospel nasledovne: v adhéznom konaní dňa 22.12.2004 žalobca prostredníctvom svojej zákonnej zástupkyne (svojej matky) uviedol, že „sa k trestnému konaniu s náhradou škody pripája s čiastkou podľa bodového hodnotenia úrazu jej osoby a osoby jej syna W. B., ktorú ako laik nedokáže vyjadriť v peniazoch“. Riadnym uplatnením nároku na náhradu škody dňa 22.12.2004 tak začala spočívať premlčacia doba, ktorá začala plynúť od ustálenia zdravotného stavu žalobcu tak ako je uvedené vyššie pri jednotlivých položkách bolestného. Premlčacia doba potom spočívala do doručenia trestného rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 2T/107/05 zo dňa 21.9.2005 matke žalobcu, teda do 27.10.2005. Deň nasledujúci po doručení tohto rozsudku premlčacia doba začala znova plynúť, a plynula až do podania žaloby vo veci samej teda do dňa 11.8.2006. Súd ešte dopĺňa, že podľa jeho názoru, pokiaľ žalobca takto prejavom svojej vôle vo vyššie uvedenom vyjadrení odkázal na bodové hodnotenie všeobecne, a nie konkrétne na bodové hodnotenie znalca MUDr. Váňu, toto podľa názoru súdu bolo možné považovať za dostatočný odkaz a vyjadrenie, keďže z neho môže byť zrejmé, že išlo o bodové hodnotenie v danom konaní a v súvislosti s danou dopravnou nehodou, kde samotná výška bodového hodnotenia bola vzhľadom na zranenia žalobcu vyvoditeľná
z príslušného právneho predpisu a v danom čase sa javila ako postačujúca (tu súd odkazuje aj na odôvodnenie bodu 55. Rozsudku Krajského súdu Žilina sp. zn. 8Co/53/2022 z 28.10.2022 týkajúceho sa nárokov matky žalobcu na náhradu škody v dôsledku identickej dopravnej nehody z 16.8.2003, kde táto vystupovala rovnako ako poškodená).
37. Pri nárokoch - Pol. 246b Šok stredne ťažkého stupňa sa zdravotný stav žalobcu ustálil dňa 18.8.2003 a pri Pol. 4 Pomliaždenie tváre dňa 26.8.2003. Uvedené nároky boli takto ohodnotené v znaleckom posudku č. 64/2003 MUDr. Váňu, avšak pri týchto položkách - nárokoch s poukazom na vyššie uvedený skutkový stav v bode 36. Odôvodnenia rozsudku si žalobca svoj nárok na mimoriadne zvýšenie bolestného neuplatnil v rámci premlčacej doby, ktorá mu tu potom uplynula dňa 18.8.2005 a 26.8.2005, keďže k ustáleniu zdravotného stavu žalobcu došlo tak ako je uvedené vyššie. Žaloba bola podaná dňa 11.8.2006. Z uvedeného dôvodu potom v tejto časti na základe námietky intervenienta o ich premlčaní súd musel tieto nároky žalobcu zamietnuť.
38. Rovnako aj z dôvodu námietky premlčania intervienta súd musel postupovať aj pokiaľ ide o nároky žalobcu po 1x obodované v znaleckom posudku č. 5/2013 MUDr. Ridoška dňa 2.2.2013 ako Pol. 87 Pomliaždenie brušnej steny ťažšieho stupňa a Pol. 110 Pomliaždenie panvy, u ktorých ustálenie zdravotného stavu žalobcu nastalo z hľadiska bodu 10. a 12. záveru daného znaleckého posudku ku dňu 16.11.2003. Doba premlčania na ich uplatnenie plynula ku dňu 16.11.2005. Tieto nároky si žalobca v rámci trestného konania neuplatnil, a teda u týchto premlčacia doba nespočívala, pričom žalobca podal žalobu dňa 11.8.2006. Navyše tu súd dáva za pravdu intervientovi, že ani z obsahu samotnej pôvodnej žaloby sa javí akoby základné bodové ohodnotenie v týchto nárokoch uplatnené ani okrajovo nebolo.
39. Nakoľko tak súd mal v tomto konaní preukázaný základ nároku žalobcu pri vyššie uvedených položkách bolestného (bod 36. Odôvodnenia rozsudku), keďže v týchto nárok žalobcu premlčaný nebol, v ďalšom sa zoberal existenciou dôvodov na možné mimoriadne zvýšenie tohto bolestného.
40. Pri úvahe o možnom zvýšení náhrady za bolestné je potrebné skúmať, či priebeh liečby a následky úrazu boli obzvlášť bolestivými, či boli spojené s útrapami pri obdobných zraneniach a z toho vyvodiť, či sa jedná o prípad hodný osobitného zreteľa. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v prípade položky 90b Roztrhnutie sleziny, liečené operačne, kde bolo priznaných plných 80 bodov podľa vyhlášky zároveň znalec túto položku zvýšil počtom bodov o 1 podľa bodu I. odškodnenie za bolesť, odsek 6, písm. b), vyhlášky č. 32/1965 Zb. z dôvodu bolestivejšieho spôsobu liečby + 40b a teda spolu na 120 bodov. Aj zo stanoviska znalca zo dňa 24.04.2015 (čl. 286, 288) a z jeho výpovede na pojednávaní dňa 19.11.2015 (čl. 310 a 310/2) vyplynulo, že v prípade tohto poškodenia u žalobcu bola splnená podmienka bolestivejšieho spôsobu liečby - hemoterapia - to je transfúzie a inflúzna liečba. „Že pooperačný priebeh nebol zaťažený komplikáciami (infekcia, pooperačné krvácanie) je pravdou a môžeme povedať, našťastie, lebo už samo roztrhnutie sleziny je tak závažné poranenie, že bez adekvátnej a rýchlej chirurgickej liečby je prakticky vždy smrteľné.“ Vzhľadom na uvedené, keďže samotný znalec doporučil navýšenie bolestného podľa bodu 1. odseku 6) Zásad pre hodnotenie odškodnenia za bolesť tvoriacich prílohu A vyhlášky č. 32/1965 Zb. a výpoveď znalca o bolestivejšom spôsobe liečby pri danom poranení súd na tieto skutočnosti prihliadol a zvýšil bolestné pri tejto položke na 1 a teda tak, ako to bolo určené v danom znaleckom posudku znalca MUDr. Ridošku č. 5/2013, ktorý sa zároveň vo vyššie uvedenom stanovisku z 22.04.2015 vyjadroval aj k dôvodom, pre ktoré nie je možné položku 90b u žalobcu zvýšiť na dvojnásobok a to z dôvodu, že tu existoval súbeh dôvodov, keďže tu bola operácia uvedená už v základnej sadzbe bodového ohodnotenia (čl.288). Z uvedeného tak potom vyplýva, že žalobkyni v rámci bolestného bola priznaná suma 239,- Eur (7 200,- Sk) ako 120 bodov krát 60,- Sk. Uvedené vysvetlenie MUDr. Ridošku súd akceptoval v porovnaní so znaleckým posudkom MUDr. Váňu č. 64/2003, ktorý túto položku na rozdiel od MUDr. Ridošku zvýšil o dvojnásobok.
41. Vo zvyšku uplatňovaných nárokov v súvislosti s bolestným súd nemal preukázané zo strany žalobcu dôvody osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali mimoriadne zvýšenie bolestného v zmysle § 7 ods. 3 Vyhl., naopak z výsluchu znalca MUDr. Ridoška (čl.310/1, 2) ako aj z jeho znaleckého posudku (čl. 179, 180, 184, 185) vyplýva, že tieto ostatné zranenia žalobcu neboli sprevádzané komplikovanou ani bolestivou liečbou, nebolo preukázané, žeby žalobca znášal mimoriadnu bolesť alebo útrapy spojené s úrazom. K zlomenine znalec uviedol (čl. 185): „Nie sú záznamy o komplikáciách v hojení tejto zlomeniny. Po prepustení z chirurgického oddelenia v Moste bol doporučený ešte mesiac kľudový režim. Nebola potrebná fixácia, ani mobilizácia žalobcu“. Z vyššie uvedeného vyplýva, že naopak liečba bola
vyhodnotená ako nekomplikovaná. K mimoriadnemu zvýšeniu náhrady za bolestné podľa názoru súdu tak neboli splnené podmienky, a preto aj v tejto časti súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.
42. Rovnako súd zamietol žalobu žalobcu aj v časti v ktorej tento požadoval priznať mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia týkajúce sa straty sleziny a poškodenia brušnej steny, a to z dôvodu vznesenej námietky premlčania zo strany intervenienta, ktorú súd vyhodnotil ako dôvodnú, keďže z vyššie uvedeného dokazovania vyplynulo, že daný nárok a teda sťaženie spoločenského uplatnenia si žalobca v rámci trestného konania neuplatnil, keďže toto v znaleckom posudku č. 64/2003 MUDr. Váňu obodované ani nebolo. Pri uvedenom nároku tak nedošlo k spočívaniu premlčacej lehoty v zmysle vyššie uvedeného v bode 36. odôvodnenia rozsudku. Ustálenie zdravotného stavu v súvislosti so sťažením spoločenského uplatnenia v tejto oblasti malo podľa záverov bodu 10. a 12. znaleckého posudku č. 5/2013 MUDr. Ridoška nastať v polovici novembra 2003 (cca 16.11.2003). Žaloba v danej veci ohľadne daného nároku bola podaná na tunajší súd dňa 11.8.2006, teda po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby, ktorá potom uplynula dňa 16.11.2005.
43. V neposlednom rade súd zamietol ako nedôvodnú žalobu žalobcu aj v časti, v ktorej si tento uplatňoval nárok na priznanie sťaženia spoločenského uplatnenia titulom vzniku „psychickej bolesti“ (takto to označil žalobca v podanej žalobe), inak povedané duševnej (psychickej) poruchy, resp. psychickej zmeny, ktorá u neho mala vzniknúť v súvislosti s dopravnou nehodou z 16.8.2003, v ktorej bol poškodený, nakoľko v rámci daného konania sa existencia ani vznik duševnej poruchy, resp. psychickej zmeny tak ako na ňu poukazoval žalobca v podanej žalobe ako aj v priebehu konania nepreukázala. V rámci konania bol vypracovaný znalecký posudok č. 1/2022 MUDr. Annou Kováčovou, znalkyňou z odvetvia psychiatria, liečba alkoholizmu a toxikománie (čl. 426-453), ktorá k nemu vypovedala aj dňa 22.7.2022 (čl. 501-503), kde na jeho záveroch zotrvala a kde z obsahu tohto znaleckého dokazovania vyplynulo, že v dôsledku dopravnej nehody zo dňa 16.8.2003, síce žalobca utrpel duševnú poruchu, ktorá je bezprostredná a volá sa reakcia na akútny stres F43.0, ale u žalobcu posttraumatická stresová porucha ani iná závažná psychická zmena jednoznačne potvrdená nebola. Jeho prejavy a správanie sa po smrti otca sa mohli prekrývať s pôvodnou diagnózou ADHD, keďže je veľký predpoklad, že ADHD u žalobcu bolo, aj keď sa ohľadne tejto skutočnosti v zdravotnej dokumentácii vyskytuje iba jedno vyšetrenie od MUDr. Šilhárovej, čo však znamená, že existuje len jedno vyšetrenie, ale neznamená že ADHD u žalobcu neexistuje, keďže toto sa realizuje na základe viacerých vyšetrení. U žalobcu vo veku 11 rokov je nález ADHD v čase nastávajúcej puberty, jeho chovanie mohlo byť klinickým obrazom u detí s touto diagnózou, čo vylučuje ako jedinú príčinu traumatický šok vo veku jeho 7 rokov (čl. 449, 451, 502/2). K ustáleniu psychického stavu žalobcu podľa vyjadrenia znalkyne malo dôjsť približne v jeho 17. až 18. veku jeho života, avšak ani k obdobiu po dopravnej nehode a ani neskôr u žalobcu nebolo zistené sťaženie spoločenského uplatnenia vo vzťahu k posttraumatickej stresovej poruche alebo k inej duševnej poruche. Znalkyňa sa vyjadrila, že po preskúmaní zdravotnej dokumentácie z hľadiska plynutia času a súčasného stavu žalobcu nepovažovala za potrebné robiť bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia, pretože psychická ujma sa prekrývala ešte s pôvodnou diagnózou ADHD (čl. 501/2). Tiež uviedla, že na posúdenie zdravotného stavu žalobcu spätne v čase je potrebných informácií málo (aj z hľadiska lekárskych záznamov žalobcu) a bol by to iba hrubý odhad pri bodovom ohodnocovaní sťaženia spoločenského uplatnenia. Vzhľadom k intelektovej vyspelosti žalobcu a výpovediam samotného žalobcu, ako aj celkovým okolnostiam sa dá dedukovať ujma, avšak nie s istotou konštatovať a určiť jej rozsah (čl.502). Inak povedané, keďže v rámci znaleckého dokazovania psychiatričkou znalkyňou MUDr. Kováčovou nebolo zistené sťaženie spoločenského uplatnenia v súvislosti s posttraumatickou stresovou poruchou, a ani s inou duševnou poruchou, resp. psychickou zmenou u žalobcu, nebolo z jej strany vykonané ani bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu, keďže pozorované poruchy správania a emotivity u žalobcu boli spôsobené tiež ďalšími faktormi (čl. 453). Z uvedených dôvodov sa javilo uplatnenie tohto nároku ako nedôvodné, a preto mu nebolo možné vyhovieť.
44. Pokiaľ žalobca navrhoval vykonať ďalšie znalecké dokazovanie, znalcom z odboru psychiatria, pretože sa nestotožňoval s výsledkom znaleckého dokazovania uskutočneného prostredníctvom znalkyne MUDr. Kováčovej, tak ako je to uvedené vyššie, a žiadal jeho doplnenie iným znalcom, tak súd sa s jeho návrhom nestotožnil a tento ako nedôvodný zamietol, pretože závery znaleckého dokazovania, vyššie uvedenou znalkyňou, aj z hľadiska jej výpovede dňa 22.07.2022 považoval za dostačujúce a logické, zároveň mal za to, že žalobcovi nič nebránilo aby si za účelom uplatnenia takéhoto nároku
titulom sťaženia spoločenského uplatnenia zadovážil iný listinný dôkaz, ktorý by súdu predložil, čo však tento od začiatku konania neurobil.
45. Pokiaľ ide o znalecký posudok predložený žalobcom na ktorý žalobca odkazoval a ktorý bol vyhotovený MUDr. Rybářom, tento znalecký posudok bol žalobcom predložený ako listinný dôkaz, no podľa názoru súd ním žalobca nemohol preukázať výšku bodového hodnotenia, nakoľko z jeho obsahu vyplýva, že ho vypracoval znalec postupom podľa českej právnej úpravy v tej dobe platnej a nepostupoval podľa slovenskej právnej úpravy, a teda podľa vyhl. č. 36/1965 Zb., ktorá v tej dobe na našom území platila. Nešlo teda ani o situáciu, žeby daná právna úprava na našom území v tejto oblasti neexistovala. Uvedený znalecký posudok tak pre súd nebol dostatočne relevantným dôkazom.
46. Z vykonaného znaleckého dokazovania tiež vyplynulo, že iné nároky žalobcu v súvislosti so sťažením spoločenského uplatnenia a bolestného a jeho mimoriadnym zvýšením v konaní preukázané neboli, ako napríklad existencia keloidnej jazvy, ktorú žalobca tvrdil, a ktorej existencia bola vyvrátená znaleckým dokazovaním, tiež vznik hernie.
47. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
48. Zásada úspechu vo veci podľa § 255 sa uplatňuje aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu alebo od znaleckého posudku. Hoci v danom konaní žalovaný dosiahol čistý úspech vo výške 97,17% a prináležal by mu nárok na náhradu trov konania, v danom prípade výška nároku žalobcu závisela od tak znaleckého posudku ako aj úvahy súdu na ktorú skutočnosť súd prihliadol pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania a preto prihliadnuc na doterajšiu judikatúru súd aj v tomto prípade rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo, a teda ani žalovaný ako kvázi úspešnejšia strana sporu čo sa vzťahuje aj na intervenienta.
49. V konaní bolo vykonané znalecké dokazovanie v rámci ktorého vznikli v danej veci trovy štátu, ktoré predstavovali trovy dôkazov, ktorých náklady za ich obstaranie namiesto strán sporu uhradil štát, a preto bolo potrebné rozhodnúť aj o trovách štátu, čomu zodpovedá aj znenie výroku IV. tohto rozsudku. Z obsahu spisu bolo zistené, že uznesením tunajšieho súdu č. k. 3C/304/2008-376 z 11.04.2018 bolo žalobcovi priznané v plnom rozsahu oslobodenie od súdnych poplatkov pre dané konanie vzhľadom na jeho majetkové a sociálne pomery. Uvedený sociálny status žalobcu súd zohľadnil aj pri rozhodovaní o trovách štátu vo vzťahu k tomuto, a to tak, že Slovenskej republike sa voči žalobcovi nárok na náhradu trov štátu nepriznal, aj keď úspech tohto v spore vzhľadom na vyššie uvedené bol nepatrný.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)(§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.