Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7CoP-86-2014.pdf
PDF · 90.95 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/86/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Andrey Mazákovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti P.: 1. E. nar. XX.X.XXXX, 2. S. nar. XX.XX.XXXX zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice na návrh matky J. P. nar. X.X.XXXX bývajúcej v P. na ul. U.J. č. XX zastúpenej JUDr. Katarínou Habiňákovou advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ul. Štúrovej č. 20 za účasti otca O. P. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v P. na ul. S. č. X zastúpeného JUDr. Jánom Kicom advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ul. Alžbetinej č. 15 o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 12.2.2014 č.k. 23P 232/2013-47 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zvýšil výživné od otca za obdobie od 30.10.2013 do budúcna pre mal. E. zo sumy 2.500 Sk, t.j. 82,98 € na sumu 200 € mesačne a pre mal. S. zo sumy 2.500 Sk, t.j. 82,98 € na sumu 195 €, ktoré zaviazal otca platiť matke vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Dlžné výživné za obdobie od 30.10.2013 do 31.1.2014 pre mal. E. 354,90 € a mal. S. 369,70 € zaviazal otca zaplatiť matke do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec s návrhom, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok a zvýšil výživné pre mal. E. na 85 € a mal. S. na 90,42 €. Poukázal na to, že súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil majetkové pomery účastníkov pred uzavretím manželstva, ako aj po rozvode a preto dospel k nesprávnym právnym záverom o majetkových pomeroch rodičov, ako aj ich možností a schopností plniť si vyživovaciu povinnosť. Poukázal na to, že pred uzavretím manželstva bol vlastníkom bytu, ktorý mal hodnotu 190.000 až 200.000 Sk, mal finančné úspory 135.000 Sk. Počas trvania manželstva byt vymenili za 3-izbový a doplatili sumu 185.000 Sk. Dňa 31.8.1996 si vzali pôžičku na 50.000 Sk na doplatenie chýbajúcej sumy 185.000 Sk, pričom navrhovateľka bola v tom čase na materskej dovolenke a pôžičku splácal on. Po rozvode manželstva chcel byt prepísať na spoločné deti, s čím matka detí nesúhlasila, preto byt predali a získanú sumu rozdelili podľa návrhu právnej zástupkyne matky tak, že matka dostala 30 % zo získanej sumy, neskôr sa dozvedel, že matka byt odpredala za sumu 1.650.000 Sk, hoci mal trhovú hodnotu 1.800.000 Sk a nemá vedomosť, ako matka naložila s rozdielom v týchto sumách. Okrem 30 % zo získanej sumy predaja bytu on si ponechal osobné motorové vozidlo Fabia a zariadenie bytu. V súčasnosti matka so svojím druhom zakúpila si 3-izbový byt, ktorý doposiaľ užívajú a splácajú úver spadajúci na podiel k bytu jej druha, čo životné náklady matky nezvyšuje. Vyslovil názor, že matka dosahuje vyšší príjem ako priznala a vytkol konajúcemu súdu, že jeho príjem preukazoval výpisom z bankového účtu, ako aj výplatnou páskou vystavenou zamestnávateľom, pričom vo vzťahu k druhovi matky sa súd uspokojil s vyjadrením, že jej priateľ dosahuje príjem okolo 1.000 € a matka 886 €, pričom jej priemerný mesačný príjem znižuje tri mesiace trvajúca práceneschopnosť a priznala s druhom iba čistý priemerný mesačný príjem, pričom do jeho príjmu bol zahrnutý aj trinásty plat. Poukázal na to, že súd nedostatočne skúmal výdavky matky, najmä ich opodstatnenosť a najmä nevzal do úvahy výšku príjmu jej druha, s ktorým vedie spoločnú domácnosť a majú spoločné dieťa, na druhej strane jeho náklady na návštevu jeho priateľky vzal do úvahy len s konštatovaním, že bezdôvodne uhrádza s tým súvisiace výdavky. Poukázala na rozdiel v míňaní finančných prostriedkov v tom, že on svoju návštevu pohostí lacnejšie doma v byte, pričom má vedomosť o tom, že matka s druhom navštevujú reštauračné zariadenia. Nesúhlasil s porovnávaním pomerov súdom prvého stupňa, pretože predpokladom zmeny má byť iba závažnejšia zmena pomerov a nestačí len úvaha o tom, že doterajšie výživné je neprimerané, najmä s prihliadnutím na to, že za hodnotené obdobie sa mu zvýšil plat na terajších 1.181,40 €, teda jedná sa o zvýšenie platu o 1,12 %, pričom suma zvýšeného výživného je 16,59 % a najmä súd neprihliadol na vyživovaciu povinnosť druha matky detí. Poukázal na to, že na zistenie príjmu fyzických osôb na účely určenia súm životného minima sa započítava u fyzickej osoby jej príjem a príjem jej manžela, resp. druha, ako aj príjem nezaopatreného dieťaťa. Špecifikoval svoje majetkové pomery v tom, že si v roku 2013 kúpil ojazdené auto značky Octavia, na ktoré mu požičala peniaze sestra z dôvodu, aby mohol vypomáhať svojim rodičom, ktorí bývajú v rodinnom dome na dedine, teda aj v tomto smere je konštatácia súdu nesprávna, pokiaľ vyhodnotil túto okolnosť tak, že sa jedná o nové motorové vozidlo.
Matka vo vyjadrení navrhla potvrdiť napadnutý rozsudok, pretože súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa s listinnými dokladmi a dospel k správnemu právnemu záveru, že došlo k zmenám v pomeroch maloletých detí od predchádzajúceho súdneho rozhodnutia, od ktorého prešlo viac rokov, mal. E. navštevuje 2. ročník strednej školy, mal. S. 1. ročník strednej školy, čo predpokladá zvýšené náklady na stravu, ošatenie, kultúrne a športové vyžitie, ako aj zdravotnú starostlivosť a školské potreby. Skutočnosti tvrdené otcom v odvolaní vo vzťahu k predmetu konania považuje za bezpredmetné ohľadne vyporiadania BSM, ku ktorému došlo po rozvode manželstva dohodou, teda ona svojvoľne nakladať s finančnými prostriedkami nemohla. Po predaji bytu získala 30 % z kúpno- predajnej ceny a dohodli sa aj na rozdelení hnuteľného majetku, ktorý v prevažnej miere vo výške 80 % užíva otec detí, čo dokazuje, že pri deľbe majetku neboli zohľadnené záujmy maloletých detí. K svojim majetkovým pomerom uviedla, že s terajším priateľom zakúpili byt, aby si vyriešili bytovú otázku a 30% podiel príjmu z predaja bytu použila na rekonštrukciu bytu, nákup zariadenia do bytu a súčasťou boli aj financované basketbalové aktivity maloletých detí, víkendové zápasy, letné a zimné sústredenia, nákup športového oblečenia, obuvi, benzínu, cestovného na zápasy mimo Košíc, ktoré aktivity neskôr z finančných dôvodov museli byť zrušené. Uviedla, že súd vykonal dokazovanie zabezpečením potvrdenia o príjmoch rodičov a vo vzťahu k príjmu jej druha uviedla, že v rozhodnom období jej poskytol oporu a finančnú pomoc a súd zohľadňoval jeho príjem pri celkových nákladoch na domácnosť a bývanie. Konštatovala, že jej príjem bol zistený súdom priamo odpisom jej mzdového listu, teda tvrdenia otca sú nepreukázané a nepravdivé, pričom všetky výdavky spojené so starostlivosťou o deti sú opodstatnené, jednalo sa o výdavky nevyhnutné a čisto z jej príjmu a príjmu jej priateľa by ich nemohla zabezpečiť. Skutočnosti uvádzané otcom v odvolaní si súd prvého stupňa preveril ešte pred samotným rozhodnutím. Považuje za nepravdivé aj tvrdenia otca ohľadne svojho bývania, pretože aj maloleté deti potvrdili, že jeho priateľka s ním žila v spoločnej domácnosti, čo vyplýva aj z tvrdenia otca, ako aj zo správy o šetrení kolíznym opatrovníkom. Poprel, že by s priateľom navštevovali často reštauračné zariadenia, pretože z ich finančného príjmu si to nemôžu dovoliť. Nestotožnila sa so záverom súdu, že pre určenie výživného má nastať závažnejšia zmena pomerov a že nestačí len úvaha o tom, že doterajšie výživné je neprimerané, pretože len už samotná skutočnosť, že od posledného rozhodnutia súdu prešla dlhšia doba a náklady detí bežného charakteru sa zvýšili, je dôvodom na zvýšenie výživného. Od rozhodnutia súdu došlo k zmene pomerov aj na strane otca, pretože jeho príjem sa zvýšil o 120 €, pričom inú vyživovaciu povinnosť nemá a na nákladoch výživy detí sa iným spôsobom nepodieľa. Maloleté deti majú rôzne záujmy, S. má umelecké nadanie, zaujíma sa o módu, kozmetiku, vizáž a mal. E. sa zaujíma o IT technológie a mesačne mu prispieva 20 € na stužkovú slávnosť a mal. S. absolvuje v máji 5-dňový študijný pobytu v Rakúsku, Bavorsku, Nemecku, ktorý stojí 200 € plus strava a vreckové. Súd správne zhodnotil skutočnosť, že otec zakúpil ojazdené vozidlo a má vedomosť o tom, že rodičia otca síce bývajú na dedine, avšak nie sú odkázaní na jeho pomoc a okrem neho starostlivosť a opateru rodičom môžu poskytovať aj jeho ešte dve slobodné bezdetné sestry, ktoré tiež vlastnia motorové vozidlo a jedna z nich býva v spoločnej domácnosti s rodičmi. Na cestovanie k rodičom si otec mohol zakúpiť aj menšie vozidlo a má vedomosť o tom, že na kúpu vozidla si zobral úver a teda nie je pravdou, že mu požičala finančné prostriedky sestra. Skutočným dôvodom kúpy bola záľuba otca v rybárčení a s prihliadnutím na okolnosť, že deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov zvýšené výživné je primerané.
Uviedla, že okrem maloletých detí má vyživovaciu povinnosť ešte voči mal. I., nevyužila možnosť ostať na materskej dovolenke až do doby tretieho roku dieťaťa, pretože jej to finančná situácia nedovolila a na úkor detí nastúpila do práce, pretože rozdiel medzi dosahovaným príjmom a materskou dávkou bol značný a nechce, aby maloleté deti pociťovali to, že sú z rozvedeného manželstva. Otcova starostlivosť o deti je minimálna a okrem výživného im nič nezabezpečuje, občas im poskytne drobnú finančnú hotovosť alebo zakúpi nejaké veci, ale to nedosahuje úroveň ňou poskytovaných finančných plnení. Poukázala na finančne nákladnú záľubu otca v rybárčení, s ktorým koníčkom sú spojené výdavky - ročný rybársky lístok, cesty motorovým vozidlom k vodným tokom a jazerám, udice a príslušné príslušenstvo, teda otec uprednostňuje výlučne seba a nezhodnocuje objektívne situáciu, v ktorej sa maloleté deti nachádzajú napriek tomu, že na jeho strane nenastala zmena v jeho osobných pomeroch, je slobodný, žije v spoločnej domácnosti s priateľkou, ktorá sa podieľa na nákladoch domácnosti a napriek tomu, že došlo k zvýšeniu jeho príjmových pomerov od podania návrhu, nezohľadnil túto zmenu pomerov na strane detí a nepripustil možnosť zvýšenia výživného.
Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa ust. § 212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a zodpovedá požiadavkám obsiahnutým v ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. Súd prvého stupňa správne a zákonne rozhodol o návrhu matky na zvýšenie výživného pre maloleté deti, výške dlžného výživného a spôsobe jeho zaplatenia. Odvolacie námietky otca týkajúce sa nesprávneho právneho posúdenia veci preto považuje odvolací súd za neopodstatnené. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré vyžaduje, aby k zmene pôvodného rozhodnutia došlo len vtedy, ak ide o zmenu závažného charakteru v tých okolnostiach, ktoré tvorili podklad pre vydanie predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom, a teda o zmenu, ktorá sa výraznejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov konania. Komplexným porovnaním pomerov účastníkov konania v čase predchádzajúcej úpravy výživného (rozsudok Okresného súdu Košice II sp.zn. 13C 65/2006 zo dňa 8.11.2006) so súčasnými pomermi dospel odvolací súd k totožnému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že v danom prípade sú dané dôvody na zmenu pôvodného rozhodnutia o výživnom z dôvodu kvalifikovanej zmeny pomerov na strane maloletých detí, pretože od predchádzajúceho rozhodnutia v roku 2006 nepochybne došlo za dlhé časové obdobie k výrazným zmenám pomerov na strane oboch maloletých detí, dôkazom čoho je aj tá skutočnosť, že obe v čase rozhodovania súdu sa stali študentmi strednej školy. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že kritériami určovania rozsahu výživného sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, ktoré však vždy limitujú uspokojovanie odôvodnených potrieb dieťaťa. Pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného je potrebné vychádzať predovšetkým z toho, aká peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, prípravy na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej, kultúrnej, záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie dieťaťa, to znamená, že pokiaľ prezentované výdavky na výživu dieťaťa nevybočujú z rámca bežných potrieb iných detí v tomto veku, je možné považovať ich za všeobecne známu skutočnosť a nie je potrebné ich osobitne dokazovať. Vychádzajúc z vyššie uvedených úvah je potrebné zdôrazniť, že výživné nie je možné určovať mechanickým výpočtom. Odôvodnené potreby, ktoré súd zohľadňuje pri určení výživného, sú rôzne podľa okolností každého konkrétneho prípadu. Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti je súd tiež povinný prihliadať aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Na strane povinných osôb, rodičov dieťaťa, súd zisťuje ich reálne príjmy, celkové majetkové pomery, nevyhnutné životné náklady a prihliada aj na ďalšie zákonné vyživovacie povinnosti s tým, že nie je smerodajné, či výživné pre ďalšie oprávnené osoby, ktorým sú rodičia povinní zabezpečovať výživu, bolo určené súdom a v akom rozsahu. Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa dôsledne posúdil pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania a dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že bola preukázaná kvalifikovaná zmena pomerov odôvodňujúca zvýšenie výživného pre maloleté deti, ktoré sú v súčasnosti už študentmi strednej školy. Príjmové a majetkové pomery súd prvého stupňa zisťoval vyžiadaním si odpisov mzdových listín od zamestnávateľov, ktorý zároveň korešponduje s potvrdením o príjme pracovníka doručeného konajúcemu súdu v priebehu konania, z ktorých výšku príjmov správne vyčíslil, správne zohľadnil aj zmeny v počtoch rodičmi vyživovacích povinností v tom, že matke pribudla vyživovacia povinnosť k mal. I. a správne zohľadnil aj to, že matka detí žije v spoločnej domácnosti s otcom mal. I., ktorý je samostatne zárobkovo činným, je spolupodieľajúcim sa na úhrade nákladov na spoločnú domácnosť, avšak odvolací súd zdôrazňuje, že tento vyživovaciu povinnosť k mal. E. a mal. S. nemá. Obsahom spisu je preukázané, že súd prvého stupňa dôsledným šetrením, porovnávaním pomerov, zisťoval aj zohľadňoval zmeny v majetkových pomeroch rodičov, ich uhrádzanie nákladov na bývanie a správne zohľadňoval aj vlastníctvo motorového vozidla, pričom v tejto súvislosti je potrebné poukázať na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť, ako aj na ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Podľa tohto zákonného ustanovenia je rodič povinný plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené. K odvolacím námietkam otca týkajúcich sa nákladov spojených s návštevou priateľky, kúpou vozidla je potrebné zdôrazniť, že závery súdu prvého stupňa sú správne, nakoľko otcom prezentované výdavky nemôžu byť na úkor výživného aj s prihliadnutím na nepochybnú skutočnosť, že súdom prvého stupňa zvýšené výživné predstavuje denné výživné 6,66 € aj po zohľadnení otcových mesačných životných nákladov so zreteľom na to, že jeho odôvodnené potreby sú už stabilizované, kým odôvodnené potreby maloletých detí sú v porovnaní s jeho potrebami podstatne vyššie, pretože sú v období intenzívneho psychického a fyzického vývoja a jednoznačne je nepochybné, že práve matka žijúca s nimi v spoločnej domácnosti finančne participuje na nákladoch na bývanie, na domácnosť a uhrádza všetky ich odôvodnené potreby, pretože otcom plnené výživné nie je výlučným zdrojom na uspokojovanie všetkých ich odôvodnených potrieb, preto ich musí matka dopĺňať primerane svojmu zárobku rešpektujúc zásadu, že životná úroveň detí a rodičov musí byť rovnaká a rovnajúca sa úrovni, akú by deti mali, keby ich rodičia spolu žili. Z uvedených dôvodov odvolací súd v súlade s § 219 ods. 1 O.s.p. napadnutý rozsudok v celom rozsahu, pretože súd prvého stupňa správne rozhodol aj o dlžnom výživnom a spôsobe jeho zaplatenia, potvrdil a podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože si právo na ich náhradu nikto neuplatnil (§ 224 ods. 1, § 151 ods. 1 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.