Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5P-23-2014.pdf
PDF · 81.58 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-5P/23/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Považská Bystrica, samosudkyňa JUDr. Helena Loduhová vo veci starostlivosti o maloletú D. Ď., nar. X. XX. XXXX, zastúpenú opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Považskej Bystrici, bytom u matky, dieťa rodičov W. Š., nar. X. X. XXXX, t. č. bytom Y. X. Č., G. XXXX/XXX, C. H. a D. Ď., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. H., R. XXXX/XXX, právne zast. JUDr. Zuzanou Krutou, advokátkou AK Považská Bystrica, Ul. Slovenských partizánov 1130/50 o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu takto
rozhodol:
Súd z v e r u j e maloletú D. Ď., nar. X. XX. XXXX do osobnej starostlivosti matke, ktorá je oprávnená a povinná dieťa vychovávať, zastupovať a spravovať jeho majetok.
Súd protinávrh otca na zverenie maloletej do jeho osobnej starostlivosti z a m i e t a .
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu dieťaťa po 120,- € mesačne, ktoré je povinný poukazovať k rukám matky vždy vopred, najneskôr k 1. dňu toho-ktorého mesiaca od 1. 8. 2014.
Súd u p r a v u j e styk otca s maloletou D. Ď. tak, že otec je oprávnený dieťa si prevziať každý utorok a štvrtok v týždni o 15.00 hod. pred bytom matky a o 17.00 hod. dieťa pred bytom matky odovzdať a každú párnu nedeľu v mesiaci, kedy si dieťa prevezme o 10.00 hod. pred bytom matky a o 12.00 hod. dieťa pred bytom matky odovzdá. Prvý mesiac po právoplatnosti rozhodnutia sa bude styk otca s dieťaťom realizovať za prítomnosti matky.
odôvodnenie:
Matka maloletého dieťaťa podala na tunajší súd návrh na úpravu rodičovských práv k dieťaťu. Poukazovala na to, že s otcom dieťaťa žili v dome jeho rodičov, pričom nezhody nastali po tom, ako sa do neho aj jeho rodičia nasťahovali. Poukazovala na to, že matka otca dieťaťa zasahovala do ich spolužitia, čo vyvrcholilo tým, že otec dieťaťa odmietol sa odsťahovať natrvalo z ich domácnosti. Preto od marca 2014 spolu nežijú a tvrdila, že otec sa o dieťa nezaujíma. Navrhla, aby súd dieťa zveril do jej osobnej starostlivosti, otcovi určil vyživovaciu povinnosť vo výške 250,- € a 150,- € na tvorbu úspor.
Otec prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vzniesol v konaní protinávrh a žiadal, aby dieťa bolo zverené do jeho osobnej starostlivosti. Tvrdil, že matka má nevyspytateľnú povahu, je pre dieťa nebezpečná, dávala prednosť psovi pred dieťaťom a využívala dieťa ako nástroj na vydieranie otca. Tiež tvrdil, že nevie udržiavať poriadok, že nevyhadzovala odpadky a pod.
V priebehu konania súd navrhol rodičom dieťaťa možnosť riešiť ich styk spontánne aj v záujme obnovenia ich spolužitia. K dohode však nedošlo.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania - matky, otca, opatrovníka, oboznámil sa s rodným listom dieťaťa, potvrdením o poberaním rodičovského príspevku matkou, písomným vyjadrením otca a jeho protinávrhom, potvrdením o príjme otca počas jeho zamestnania, výpisom zo živnostenského registra, korešpondenciou účastníkov konania, rozhodnutím o priznaní dávky v nezamestnanosti otcovi dieťaťa, správou z ÚPSVaR o evidencii otca dieťaťa ako uchádzača o zamestnanie a zistil nasledovné:
Maloletá D. Ď. sa narodila dňa X. XX. XXXX matke W. Š. a otcovi D. Ď.. Rodičia dieťaťa nie sú manželia, v čase narodenia dieťaťa žili v spoločnej domácnosti. Pre nezhody, ktoré vyplývali zo vzťahu medzi rodičmi otca dieťaťa a matkou mal. sa odsťahovali do podnájmu, avšak po krátkom čase sa otec dieťaťa presťahoval späť k rodičom. Od marca 2014 nežijú v spoločnej domácnosti. Matka poberá rodičovský príspevok vo výške 203,20 € a prídavky na dieťa vo výške 23,52 € mesačne. Spolu s dieťaťom žije v Krízovom centre Čakanka.
Otec dieťaťa naďalej býva u svojich rodičov. U svojho otca bol zamestnaný v jeho firme. Podľa potvrdenia o jeho čistom mesačnom príjme bol jeho zárobok 247,09 € a mal pracovať na 6-hodinový pracovný čas.
Z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že rodičia sa nevedeli dohodnúť na starostlivosti o dieťa a otec tvrdil, že matka neudržiavala domácnosť v poriadku a v čistote. Z jeho výsluchu a z výsluchu matky dieťaťa súd zistil, že matka plienky, ktoré boli použité vykladala na balkón preto, že účastníci konania nemali zaplatený odvoz smetí. Vynášali sa 1-krát do dňa a otec dieťaťa ich mal odnášať do kontajnera v Považskej Bystrici. Mali psa, proti jeho prítomnosti mala výhrady matka otca v čase, keď žili v ich dome. Podľa správy z krízového centra mal súd za preukázané, že matka sa o dieťa stará dobre, je upravené, čisté, poskytuje mu vyváženú stravu. Otec dieťa sporadicky navštevuje, pred podaním návrhu dieťa 3 týždne nevidel. O úpravu styku s dieťaťom nepožiadal. Prispieva na dieťa 35,- € a na výživu matky sumou 30,- €.
Ako vyplýva z potvrdenia ÚPSVaR Pov. Bystrica otcovi dieťaťa bol priznaný príspevok v nezamestnanosti vo výške 50% denného vymeriavacieho základu - 9,3940 € od 19. 4. 2014 na obdobie 6 mesiacov. Zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol 19. 4. 2014 a tento nárok si uplatnil 13. 5. 2014.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z.Z. o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určiť, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.
Z vykonaného dokazovania bolo nesporne preukázané, že rodičia mal. D. v súčasnej dobe nežijú v spoločnej domácnosti. Tiež sa nedohodli na výške vyživovacej povinnosti, na tom, komu bude dieťa zverené do osobnej starostlivosti a ako sa druhý z rodičov bude s dieťaťom stretávať. Preto boli splnené podmienky na to, aby súd podľa § 36 ods. 1 Zák. o rodine rozhodol o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a úprave styku s dieťaťom.
Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že o dieťa, ktoré je v útlom veku sa počas celej doby starala matka. Nebolo preukázané, že by starostlivosť o dieťa zanedbávala a nebolo preukázané ani tvrdenie otca dieťaťa, že nezabezpečila hygienickú starostlivosť o domácnosť a dieťa. Žiadne tvrdenie otca v tomto smere sa nepreukázalo. V súčasnej dobe žije matka s dieťaťom v krízovom centre, kde sa taktiež o dieťa stará veľmi dobre a o dieťa je všestranne postarané.
Osobnú starostlivosť o dieťa počas spolužitia účastníkov konania otec nevykonával a nemohol vykonávať, pretože bol zamestnaný a z práce chodil domov v neskorých popoludňajších hodinách. Nepreukázal, že samostatne, bez pomoci iných osôb, by bol schopný sa prakticky o dieťa postarať, pretože takéto činnosti nevykonával. Po zohľadnení týchto skutočností mal súd za to, že žiadosť otca na zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti jemu je nedôvodná, že je v záujme dieťaťa, aby naďalej zostalo s matkou, ktorá sa dokáže o dieťa lepšie postarať a tiež predovšetkým s prihliadnutím na útly vek dieťaťa. Súd preto dieťa zveril do osobnej starostlivosti matke a protinávrh otca zamietol.
Pri určovaní vyživovacej povinnosti otca zohľadnil súd vek a potreby dieťaťa ako aj možnosti rodičov podieľať sa na jeho výžive. Otec tvrdil, že nemôže sa na výžive dieťaťa podieľať vyššou čiastkou ako
je suma 70,- €, pretože je nezamestnaný a poberá len príspevok v nezamestnanosti. Súd zistil, že v čase podania návrhu otec dieťaťa ukončil pracovný pomer, ktorý dlhodobo mal vo firme svojho otca. Toto ukončenie pracovného pomeru súd považoval za účelové v snahe vyhnúť sa tomu, aby mal a mohol prispievať na dieťa a nevydatú matku. Podľa potvrdenia o zárobku bol jeho zárobok 247,09 €, čo nie je ani minimálna mzda. Otec dieťaťa tvrdil, že pracoval 6 hodín, čo je v rozpore so skutočností, ktoré vyplynuli z jeho výsluchu, že do práce odchádzal ráno a vracal sa okolo 17.00 hod. Pred súdom uviedol, že u otca pracoval ako predavač, kontroloval aj predavačky a vybavoval reklamácie, pričom jeho zárobok bol nižší ako zárobok zamestnancov, ktorých kontroloval. Zjavne teda vo firme mu vykazovali nižší zárobok ako mu vykazovať mali, pričom otec dieťaťa toto odôvodňoval aj tým, že okrem zárobku rodičia platili i inkaso, financovali ich domácnosť a mali k dispozícii osobné motorové vozidlo. Teda nemožno konštatovať, že jeho zárobok bol len cca 250,- €, a naviac, otec dieťaťa sa bezdôvodne vzdal tohto zamestnania tvrdiac, že matka dieťaťa stále od neho niečo chcela, napríklad, aby z roboty odbehol zaniesť moč dieťaťa do nemocnice, aby nakúpil a tak mu otec dal výpoveď. Preto pri určovaní vyživovacej povinnosti vychádzal súd z potrieb dieťaťa, pričom samotný otec dieťaťa uviedol, že 5 krabíc mlieka Nutrilon spotrebovali za 4 dni, pričom na druhej strane považoval za dostatočné výživné vo výške 70,- € a obviňoval matku, že dieťaťu nedáva plnohodnotnú stravu. Sám otec potvrdil, že mal k dispozícii firemné motorové vozidlo, pričom nevedel uviesť ako bolo vedené v účtovnej evidencii otca. V tejto súvislosti súd považoval za pravdivé tvrdenia matky, že pomery otca sú oveľa lepšie, že má k dispozícii dostatok prostriedkov a že dokonca si chcel zakúpiť do vlastníctva byt a že predáva osobné motorové vozidlo Audi. Pokiaľ ide o predaj tohto vozidla, otec dieťaťa tvrdil, že telefónne číslo, ktoré bolo dané ako kontaktné v inzercii patrí jeho otcovi, je firemné. Na druhej strane však uviedol, že telefón používa on a teda je platený z prostriedkov firmy. Preto súd mal za dôvodné určenie výživného vo výške 120,- € na dieťa, pričom prihliadol na nevyhnutné potreby maloletej i na to, že matka nemá možnosť sa na jej výžive podieľať finančnou čiastkou a že otec dieťaťa má tiež povinnosti voči matke dieťaťa z titulu nárokov nevydatej matky.
Rodičia dieťaťa sa tiež nedohodli na úprave styku. Súd vzhľadom na vek dieťaťa mal za to, že je vhodné a prospešné pre dieťa, aby sa otec s dieťaťom stretol dvakrát do týždňa, aby mohol dieťa si zobrať na popoludňajšiu prechádzku - vzhľadom na jeho prípadné zamestnanie a keďže v poslednom období s dieťaťom v kontakte nebol, súd určil toto stretávanie po dobu 1 mesiaca za prítomnosti matky. Každú párnu nedeľu súd vymedzil styk v dopoludňajších hodinách, aby sa takto otec mohol s dieťaťom stretnúť aj počas víkendu. Vzhľadom na útly vek dieťaťa, na jeho denný režim zatiaľ takto upravený styk bude v súlade s jeho potrebami, a naopak otec získa priestor, aby si vybudoval vzťah s dieťaťom, a aby sa takýmto spôsobom mohol na výchove dieťaťa podieľať.
Takto súd upravil styk s prihliadnutím na ustanovenie § 25 ods. 1,2 Zák. o rodine.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne v 3 vyhotoveniach.
Podľa § 42 ods. 3 O.s.p. musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba doložiť potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. musí obsahovať označenie rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje, v čom vidí nesprávnosť tohto rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa odvolávateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§205a/, f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Nepodaním odvolania v zákonnej lehote sa rozhodnutie stáva právoplatným a vykonateľným.