Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoP/95/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom s predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Andrey Mazákovej, v právne veci starostlivosti súdu o maloleté deti N.: 1. T., nar. XX.XX.XXXX, 2. D., nar. X.X.XXXX, 3. S., nar. XX.X.XXXX, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, deti rodičov: S. M., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v T. na ulici C. č. 7, a C.. C. N., nar. XX.X.XXXX, bývajúcom v Košiciach na ulici E. č. 2, t.č. v Ústave pre výkon trestu odňatia slobody T. - E., v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, o odvolaní otca aj matky proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 9.1.2014, č.k. -40 tatko

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok v napadnutom výroku o určení výživného a dlžnom výživnom.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zveril maloletú T., maloletú D. a maloletú S. do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Určil výživné od otca pre maloletú T., maloletú D. a maloletú S., pre každé maloleté dieťa vo výške 30% zo sumy životného minima pre maloleté nezaopatrené dieťa od 2.9.2013 dobudúcna, ktoré zaviazal otca platiť matke vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred. Styk otca s maloletými deťmi neupravil. Návrh v prevýšujúcej časti zamietol. Dlžné výživné za obdobie od 2.9.2013 do 31.12.2013 210,30 eur zaviazal otca zaplatiť v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie matka proti výroku rozsudku súdu prvého stupňa o určení výživného. Uplatnila odvolací dôvod v zmysle ustanovenia § 205 ods. 2 písm. d/, f/ O.s.p. Namietala, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Citovala § 77 ods. 1 Zákona o rodine a konštatovala, že vzhľadom na okolnosti daného prípadu súd mal správne posúdiť zárobkové pomery otca najmä potreby maloletých detí keď určil výživné od podania návrhu 2.9.2013. Nesúhlasí s tvrdením súdu, že v tomto prípade sa nejedná o výnimočný prípad, ktorý jej nebránil v tom, aby návrh na úpravu rodičovských práv a povinností podala už pred tromi rokmi s prihliadnutím na to, že už vtedy bol otec detí vo výkone trestu odňatia slobody a teda nežili v spoločnej domácnosti. Súd sa nedostatočne vysporiadal s jej dôvodmi hodnými osobitného zreteľa keď tvrdí, že mohla návrh podať skôr bez ohrozenia vlastného bezpečia, alebo bezpečia maloletých detí. Súd prvého stupňa poukázal na skutočnosť, že odkedy zmenila priezvisko a presťahovala sa s deťmi do podnájmu, situácia sa ukľudnila, toto však namieta, pretože obavy o vlastnú bezpečnosť a bezpečnosť maloletých detí už neexistovali, to znamená, že ustali vyhrážky a útoky zo strany cudzích ľudí, ktorí v nej vyvolávali obavy a doposiaľ je vystavená spolu s maloletými deťmi strachu a obavám o bezpečnosť. Nakoľko otec detí je dlhodobo vo výkone trestu odňatia slobody a platí výživné v zanedbateľnej výške, dlhodobo žije s maloletými deťmi

pod hranicou existenčného minima, keďže jej príjem aj napriek vynaloženému úsiliu nepostačuje na platenie nájomného a stravy ako aj na zabezpečenie odôvodnených potrieb detí. Je nútená riešiť situáciu pôžičkami od rodičov, od bánk a spoločností, ktoré ich poskytujú, avšak sa dostala ešte do náročnejšej finančnej situácie, ktorá má výrazne negatívny vplyv na jej zdravotný stav ako aj maloletých detí, preto navrhla určiť výživné od 2.9.2010.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa výroku o výživnom podal odvolanie aj otec s návrhom, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok a určil výživné od 1.9.2010 a dlžné výživné za obdobie od 2.9.2010 do 2.9.2013 v sume 13.248,- eur. Namietal, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Citoval § 77 ods. 1 Zákona o rodine, poukázal na okolnosti daného prípadu, keď súd nesprávne posúdil jeho zárobkové pomery a najmä potreby maloletých detí ktoré nesprávne právne posúdil a nezohľadnil dôvody hodné osobitného zreteľa na určenie spätného výživného. Nesúhlasí s tvrdením súdu prvého stupňa, že matke nič nebránilo podať návrh skôr s prihliadnutím na to, že už vtedy bol vo výkone trestu odňatia slobody a nežili v spoločnej domácnosti. Namieta tvrdenie súdu, že odkedy matka zmenila priezvisko a presťahovala sa s deťmi do podnájmu sa situácia ukľudnila a že obavy matky o vlastnú bezpečnosť a bezpečnosť detí v roku 2009 už neexistovali, pretože matka doposiaľ je vystavená spolu s maloletými deťmi strachu a obavám o svoju bezpečnosť, pričom on je vo výkone trestu odňatia slobody a platí výživné v zanedbateľnej výške a matka dlhodobo žije s deťmi pod hranicou existenčného minima, keďže jej príjem napriek vynaloženému úsiliu nepostačuje na úhradu nájomného, stravy a zabezpečenie potrieb detí. Preto matka je nútená svoju finančnú situáciu riešiť pôžičkami.

Kolízny opatrovník zotrval na doterajších písomných a ústnych vyjadreniach s poukazom na záujmy a odôvodnené potreby maloletých detí.

Výroky rozsudku súdu prvého stupňa o výchove a o styku neboli odvolaním napadnuté, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom preskúmania v odvolacom konaní (§206 ods. 2 O.s.p.).

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa odseku 2 citovaného zákonného ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd na základe odvolania rodičov preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, vo výroku o výživnom a dlžnom výživnom aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol o výživnom pre maloleté deti N. T., D. a S.. Súd prvého stupňa vykonal všetky dôkazy významné pre rozhodnutie, v súlade s § 132 O.s.p vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku vo výroku o výživnom a dlžnom výživnom presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysopriadal s námietkami rodičov uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili ich obranu už v priebehu konania pred súdom prvého stupňa a rodičia maloletých detí ani v odvolaní neuviedli žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o výživnom pre maloleté deti. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu odvolacieho konania dospel k totožnému záveru ako súd prvého stupňa, že výživné 30% zo sumy životného minima pre maloleté nezaopatrené deti je otec povinný v zmysle ustanovenia § 62 ods. 3 platiť aj napriek tomu, že jeho príjmové pomery sú nepriaznivé, pretože je vo výkone trestu odňatia slobody, kde je pracovne zaradený. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na určenie spätného výživného pred podaním návrhu v prípadoch hodných osobitného zreteľa, prípadne výnimočných prípadoch, správne konštatoval, že v tomto prípade sa nejedná o výnimočný prípad, pretože matke nič nebránilo, aby podala návrh na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom už skôr s prihliadnutím na to, že už vtedy bol otec maloletých detí vo výkone trestu odňatia slobody a nežili v spoločnej domácnosti. Dôvody, ktoré matka uviedla, najmä obava o vlastnú bezpečnosť a bezpečnosť maloletých detí v roku 2009 už neexistovali, pretože sama

matka uviedla, že v roku 2009 zmenila priezvisko a presťahovala sa s deťmi do podnájmu a situácia sa ukľudnila, čo znamená, že ustali vyhrážky a útoky zo strany cudzích osôb, ktoré v nich vyvolávali obavy a preto súd správne konštatoval, že matka mohla návrh podať už skôr bez ohrozenia vlastného bezpečia a bezpečia detí. Odvolací súd konštatuje, že výživné pre maloleté deti v minimálnom rozsahu zohľadňuje len nevyhnutnú mieru nevyhnutných potrieb detí, ktoré by rozhodne odôvodňovali určením výživného vo väčšom rozsahu, ale vychádzajúc z ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine odôvodnené potreby maloletých detí nie sú jediným zákonným kritériom pre určenie výživného, pretože okrem nich je potrebné zohľadniť aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ktoré podmieňujú mieru uspokojenia resp. sú vždy limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb detí. Keďže súd prvého stupňa správne určil výživné v minimálnom rozsahu od otca pre maloleté deti od podania návrhu dobudúcna a správne vyčíslil aj dlžné výživné, odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch o určení výživného a dlžnom výživnom potvrdil ako vedne správny a podľa odseku 2 citovaného zákonného ustanovenia sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.