Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoP/67/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Andrey Mazákovej v právnej veci navrhovateľa X. U. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v R. na Č. ul. č. 35 zastúpeného JUDr. Ladislavom Törökom advokátom so sídlom v Rožňave na Šafárikovej ul. č. 8 proti odporkyni X. H. U. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v R. na U. ul. č. X zastúpenej JUDr. Hedvigou Gallovou advokátkou so sídlom v Rožňave na Čučmianskej dlhej č. 45 v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému X. U. nar. XX.X.XXXX zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Rožňave o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo 17.12.2013 č.k. -108 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutých výrokoch o určení výživného a úprave styku.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo navrhovateľa a odporkyne. Na čas po rozvode zveril mal. X. U. do osobnej starostlivosti odporkyne, ktorá bude oprávnená a povinná ho zastupovať a spravovať jeho majetok. Odporcu zaviazal prispievať na výživu maloletého 27,13 € mesačne od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred do rúk odporkyne. Upravil styk navrhovateľa s maloletým od právoplatnosti rozsudku tak, že navrhovateľ sa bude stýkať s maloletým prvý mesiac každý týždeň v pondelok od 10.00 hod. do 12.00 hod. a v stredu od 10.00 hod. do 12.00 hod. v prítomnosti odporkyne, druhý mesiac v pondelok od 10.00 hod. do 12.00 hod., v stredu od 10.00 hod. do 12.00 hod. a v sobotu od 10.00 hod. do 12.00 hod. v prítomnosti odporkyne, s tým, že vždy o 10.00 hod. si maloletého prevezme od odporkyne pred jej bytom, odporkyňa bude prítomná počas styku navrhovateľa s maloletým a navrhovateľ jej maloletého vždy odovzdá o 12.00 hod. pred jej bytom, od tretieho mesiaca v pondelok od 10.00 hod. do 12.00 hod., v stredu od 10.00 hod. do 12.00 hod. a v sobotu od 10.00 hod. do 12.00 hod. v neprítomnosti odporkyne s tým, že vždy o 10.00 hod. si maloletého prevezme od odporkyne pred jej bytom a navrhovateľ jej maloletého odovzdá vždy o 12.00 hod. pred jej bytom. Obom účastníkom uložil povinnosť súdom upravený rozsah styku dodržiavať, odporkyni uložil povinnosť maloletého na styk s navrhovateľom riadne pripraviť, odovzdať a prevziať ho od navrhovateľa v stanovený čas a na stanovenom mieste. V prevyšujúcej časti návrh účastníkov na úpravu stykov navrhovateľa s maloletým zamietol. Rozhodol, že štát ani žiaden z účastníkov nemajú právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku proti výrokom o určení výživného a úprave styku navrhovateľa s maloletým dieťaťom podala v zákonnej lehote odvolanie odporkyňa a navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v týchto výrokoch a určil navrhovateľovi vyživovaciu povinnosť na maloletého po 50 € mesačne a upravil styky navrhovateľa s maloletým tak, že bude oprávnený stýkať sa s maloletým od právoplatnosti rozsudku každý mesiac každý týždeň v pondelok od 10.00 hod. do 12.00 hod., v stredu od

10.00 hod. a v sobotu od 10.00 hod. do 12.00 hod. v prítomnosti matky (odporkyne) s tým, že vždy o 10.00 hod. si maloletého prevezme od matky pred jej bytom, matka bude prítomná počas stykov navrhovateľa s maloletým a navrhovateľ jej maloletého vždy odovzdá o 12.00 hod. pred jej bytom. Vyjadrila názor, že určené výživné nezodpovedá odôvodneným potrebám dieťaťa, nakoľko otec maloletého sa iným spôsobom na výžive svojho syna nepodieľa, dokonca ani v čase sviatkov mu neposkytuje žiadne dary. Domnieva sa, že otec sa zámerne vyhýba pracovnému pomeru a jeho zdravotné problémy, ktoré uvádza, sú len simulatívnym prvkom ako sa vyhnúť práci a následne plneniu vyživovacej povinnosti. Poukázala na to, že má ešte jednu vyživovaciu povinnosť a to na syna H. nar. X.X.XXXX, ktorý je zverený do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky a ona je zaviazaná prispievať na jeho výživu 26 € mesačne. V súčasnosti je na materskej dovolenke a jej finančný príjem je opatrovateľský príspevok za opatrovanie svojho starého a chorého otca. Žije sama v byte s maloletým a bez pomoci svojej rodiny by nemohla zabezpečiť ani základné potreby maloletého. Nemôže súhlasiť so stretávaním sa otca s maloletým od tretieho mesiaca bez jej prítomnosti, nakoľko dieťa je v útlom veku, otec dlhší čas nemal žiaden kontakt s maloletým a maloletý je citovo na ňu naviazaný, čo v konečnom dôsledku potvrdil aj znalecký posudok z odboru detskej psychológie a preto má za to, že obdobie troch mesiacov je veľmi krátky čas na preklenutie naviazanosti dieťaťa na ňu s tým, že by mohol maloletý tráviť čas s otcom bez jej prítomnosti. Za primerané obdobie považuje jeden rok, pokiaľ by otec maloletého pravidelne dodržiaval súdom určený styk. Napriek vyhlásenému rozhodnutiu o dieťa záujem neprejavil. V neposlednom rade poukazuje aj na psychické problémy otca maloletého, na správy MUDr. F.. P. primárky psychiatrického oddelenia NSP sv. Barbory v Rožňave, kde bol otec maloletého viackrát hospitalizovaný. Uvedené skutočnosti dokazujú, že rozsudok súdu prvého stupňa je v napadnutej časti nesprávny, pretože súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym záverom.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporkyne navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch potvrdiť. Poukázal na to, že súd prvého stupňa vykonal vo veci potrebné dokazovanie a to najmä znaleckým dokazovaním, z ktorého jednoznačne vyplynul odôvodnený záver, že je v záujme maloletého, aby jeho styk s otcom bol upravený tak, ako ho určil súd prvého stupňa. Matka sa s týmito závermi znalca nestotožnila a poukazuje na to, že jeho styk s dieťaťom od tretieho mesiaca bez jej prítomnosti je neprípustný, nakoľko dieťa je v útlom veku a on s ním nemal žiaden dlhší kontakt. Poukázal na fakt, že o svojho syna sa neustále zaujíma a dožaduje sa stykov s ním, avšak práve odporkyňa ako matka maloletého zneužíva situáciu, kedy jej bolo dieťa zverené do výchovy a odmieta mu umožniť styk so synom aj v súčasnosti s argumentom, že rozsudok nie je doposiaľ právoplatný. Z uvedeného správania sa matky je zrejmé, že svojho syna využíva ako nástroj pomsty voči nemu a odopiera mu bez akéhokoľvek dôvodu možnosť stretávať sa so synom. Namiesto toho, aby sa všemožne snažila hľadať riešenia, ako mu umožniť stráviť so synom spoločne voľný čas, hľadá dôvody, ako a prečo tak neučiniť neuvedomujúc si, že dieťa potrebuje oboch rodičov a takisto ako ona, aj otec má právo svoje dieťa vidieť, hrať sa s ním a vychovávať ho. So svojím synom mal stále dobrý a pekný vzťah a aj v čase spolužitia s matkou maloletého sa o neho pravidelne staral v jej neprítomnosti. Odporkyňa v ďalšom napáda rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti určenia výživného v minimálnej výške 27,13 €, ktoré je podľa jej názoru nezodpovedajúce odôvodneným potrebám dieťaťa, ktoré má v súčasnej dobe dva roky. Na druhej strane je podľa jej názoru zrejme postačujúce výživné pre jej 8-ročného syna 26 €, ktorým bola zaviazaná prispievať na syna zvereného do náhradnej osobnej starostlivosti. Je zjavné, že odporkyňa nepristupuje kriticky k samej sebe, ale len voči svojmu okoliu a nepripúšťa fakt, že je nezamestnaný a z toho dôvodu nie je schopný prispievať na výživu svojho syna vyššou sumou. Z uvedeného dôvodu mu nie je zrejmé, v čom vidí odporkyňa nesprávne právne posúdenie v danej veci.

Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu odporkyne uviedol, že rešpektujúc závery a odporúčania znaleckého posudku vyhotoveného znalkyňou navrhol styky maloletého s otcom postupne rozširovať, v začiatku za prítomnosti matky, neskôr už aj bez jej prítomnosti za predpokladu, že sa styky budú pravidelne realizovať. Nakoľko rodičia majú medzi sebou narušené vzťahy aj od posledného pojednávania, styky nerealizujú vôbec, nerešpektujú závery znaleckého posudku, ktorý bol vypracovaný v súlade so záujmami maloletého a nespĺňajú tak predpoklady k tomu, aby rozsudok prvého stupňa plnil svoj účel. Matka dieťaťa uviedla, že od septembra 2013 otec s maloletým nebol vôbec v kontakte, nebol ho navštíviť a na jej podnet k styku dodnes nereagoval. V občasných telefonických pohovoroch podľa matky ju len vulgárne osočuje a provokuje. Maloletého syna nenavštívil ani pri príležitosti jeho narodenín. Výživné si plní v minimálnej výške. Okrem toho zaslal matke ako dar pre syna k narodeninám 50 €. Kolízny opatrovník navrhuje, aby odvolací súd potvrdil rozsudok v časti určenia výživného a rozsah stykov zmenil a vyhovel návrhu matky podľa predloženého písomného odvolania.

Výroky rozsudku o rozvode manželstva navrhovateľa a odporkyne, ako aj zverení maloletého do osobnej starostlivosti odporkyne a trovách štátu neboli odvolaním napadnuté, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom preskúmania v odvolacom konaní ( ).

Podľa odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa bez nariadenia pojednávania podľa v spojení s a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol o vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva rodičov a úprave jeho styku s maloletým dieťaťom. Súd prvého stupňa vykonal všetky dôkazy významné pre rozhodnutie, v súlade s vyhodnotil dôkazy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie rozsudku v napadnutej časti jasné, výstižné a preskúmateľné. So záverom súdu prvého stupňa v tejto časti sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje, pretože logicky vyplýva z vecne správnych úvah súdu prvého stupňa a zo zistených skutkových okolností posúdených v kontexte so všetkými relevantnými skutočnosťami vo vzťahu k predmetu konania. Súd prvého stupňa zákonne rozhodol o vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči maloletému dieťaťu, keď v súlade s ust. určil minimálne výživné, ktoré zodpovedá 30 % zo sumy aktuálneho životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona a rovnako správne určil počiatok vyživovacej povinnosti od právoplatnosti výroku o rozvode manželstva. Odvolací súd dodáva, že plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu aspoň v minimálnom rozsahu je zákonnou povinnosťou rodiča v prípade, ak nemá možnosti a schopnosti prispievať na výživu dieťaťa vo väčšom rozsahu, to znamená, že minimálne výživné je povinný platiť aj rodič, ktorý nemá žiaden príjem, prípadne je poberateľom len dávky v hmotnej núdzi. Výživné určené súdom prvého stupňa v minimálnom rozsahu nie je primerané odôvodneným potrebám maloletého, ale vychádzajúc z reálnych schopností a možností navrhovateľa, ktoré sú popri odôvodnených potrebách maloletého dieťaťa rozhodujúcim hľadiskom pre rozhodnutie o výživnom, nemohol inak rozhodnúť ani odvolací súd. Odvolacie námietky odporkyne, že navrhovateľ sa zámerne vyhýba pracovnému pomeru a svoje zdravotné problémy len simuluje, sú v rozpore s lekárskou správou ošetrujúcej lekárky navrhovateľa MUDr. M. N., z ktorej vyplýva, že navrhovateľ trpí chronickým bolestivým syndrómom pri postihnutí platničiek a driekovej chrbtice po operácii platničky, z uvedeného dôvodu je v odbornom dispenzári u neurológa a reumatológa, je spôsobilý pracovať len s obmedzením, nevhodné je dvíhanie bremien, dlhodobé státie alebo sedenie, monotónna práca so zaťažením chrbtice a infekčné prostredie.

Vo vzťahu k výroku o úprave styku navrhovateľa s maloletým dieťaťom na čas po rozvode odvolací súd dodáva, že právo styku rodiča s dieťaťom je novým právom, ktoré vznikne tomu rodičovi, ktorému nie je dieťa rozhodnutím súdu zverené do osobnej starostlivosti. Rodičovské práva a povinnosti druhého rodiča (ktorému nie je dieťa zverené do osobnej starostlivosti) zostávajú v nezmenenom rozsahu zachované. Priestor na realizáciu týchto rodičovských práv a povinností a na výchovné pôsobenie na dieťa má rodič práve v čase styku s dieťaťom. Právu styku rodiča s dieťaťom korešponduje právo dieťaťa poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť, ako aj právo dieťaťa na zachovanie jeho rodinných zväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov podľa čl. 7 a 8 Dohovoru o právach dieťaťa. Pri úprave styku je zásadne potrebné vychádzať z toho, že rodič má právo na to, aby s dieťaťom strávil polovicu jeho voľného času, to znamená počas pracovných dní, školského roka, ako aj počas víkendov, sviatkov a prázdnin. Úprava stretávania pod tento rozsah je obmedzením styku, ku ktorému je možné pristúpiť len za podmienok daných v ust. § 25 ods. 3 Zákona o rodine. Výnimkou zo všetkých pravidiel o povinnosti dbať na pravidelný kontakt rodiča s dieťaťom je prípad, kedy záujem dieťaťa vyžaduje, aby bolo dočasne stretávanie s jedným z rodičov obmedzené alebo úplne zakázané. Ide o výnimočné riešenie a vážny zásah do výkonu rodičovských práv a povinností, ktorý môže byť odôvodnený len okolnosťami na strane dieťaťa. Tieto musia byť natoľko závažné, že ochrana záujmu dieťaťa vyvolala potrebu obmedziť prirodzený kontakt. Jediným kritériom pre vyslovenie obmedzenia alebo zákazu styku je teda aktuálna nevyhnutnosť takéhoto opatrenia a záujem dieťaťa, z ktorého táto

nevyhnutnosť vyplýva. Obmedzenie styku znamená, že súd autoritatívnym rozhodnutím buď obmedzí rodičovi jeho stretávanie s dieťaťom pod hranicu štandardnej úpravy alebo obmedzí stretávanie s rodičom inými spôsobom, napríklad obmedzením na konkrétne miesto alebo obmedzením spočívajúcim v prítomnosti tretej osoby pri stretávaní. Ak je oprávnený rodič schopný sa o svoje dieťa riadne postarať po celú dobu stretávania a má na to vytvorené všetky podmienky, potom niet žiadneho zákonného dôvodu na to, aby bol tento styk akokoľvek obmedzovaný. Skutočným záujmom dieťaťa je jeho riadna výchova. Pokiaľ sa rodičia na úprave styku nedohodnú, rozhodne o úprave styku autoritatívne súd, pričom prihliada predovšetkým na záujem maloletého dieťaťa, ktorým je jeho zdravý psychický a fyzický vývoj, zohľadňuje vek dieťaťa a jeho zdravotný stav, prípadne školskú dochádzku, mimoškolskú činnosť, vzdialenosť bydlísk rodičov, pracovné zaťaženie rodičov a podobne tak, aby aj z týchto aspektov bol určený styk úspešne realizovateľný. V tomto prejednávanom prípade súd prvého stupňa dostatočne zohľadnil existujúce pomery rodičov, ako aj vek dieťaťa, v ktorom je pre dieťa nevyhnutný častý a pravidelný kontakt s rodičom, ktorému nie je zverené do osobnej starostlivosti tak, aby sa vzťah dieťaťa k tomuto rodičovi udržiaval a prehlboval. Uvedené závery nepochybne vyplynuli aj zo znaleckého posudku PhDr. U. A., ktorá konštatovala jednak vzájomne citovo pozitívny vzťah medzi dieťaťom a rodičmi s tým, že dieťa má k obom vytvorenú citovú väzbu, rodičia majú primerané citové a osobnostné predpoklady k starostlivosti o maloleté dieťa. Dieťa je v útlom veku, je silne citovo pripútané k matke, čo sa prejavuje plačom, naťahovaním ručičiek za matkou a emočné ukľudnenie nastáva až po pohladení a zobratí na ruky matkou. K uvoľneniu tohto citového vzťahu dieťaťa bude dochádzať postupne približne od tretieho roku života. Dieťa potrebuje častejší kontakt s otcom v kratších časových úsekoch, odlúčenie od matky a stretnutia s otcom by mali prvý mesiac prebiehať v kratších časových úsekoch na jeden až dve hodiny denne alebo obdeň, neskôr jeden až dvakrát cez týždeň s pridaním pol dňa cez víkend a potom celý deň až celý víkend, ale bez prespania u otca. Znalkyňa nedoporučuje realizovať vzájomné kontakty s prítomnosťou matky, len v prípade, ak dieťa odmietne ostať bez matky, bude sa jej prítomnosti dožadovať, bude vhodné, ak sa matka styku otca s dieťaťom zúčastní. Vzhľadom na závery znalkyne ani odvolací súd nepovažoval za nevyhnutnú účasť matky pri stretávaní sa otca s maloletým dieťaťom po uplynutí dvoch mesiacov, počas ktorých sa bude realizovať styk otca s dieťaťom prvý mesiac dvakrát do týždňa v rozpätí dvoch hodín a druhý mesiac v rozpätí troch dní po dvoch hodinách s účasťou matky, pričom túto dobu považoval za dostatočnú pre vytvorenie návykov maloletého dieťaťa na prítomnosť otca s poukazom na častú frekvenciu a v podstate krátky rozsah stretnutí, ako aj na pretrvávajúci konfliktný vzťah medzi rodičmi, ktorý môže byť skôr rušivým faktorom pri realizácii styku otca s dieťaťom. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že vzťah dieťaťa a rodiča je prirodzeným biologickým vzťahom a každé dieťa potrebuje pre zdravý vývoj pocit spolupatričnosti nielen so svojou matkou, ale aj so svojím otcom, pretože ich vzájomné pozitívne pôsobenie v rámci výchovného procesu dáva záruku riadneho vývoja dieťaťa. Výchovné pôsobenie len zo strany jedného rodiča má spravidla za následok nedostatky správania a myslenia dieťaťa. Úlohou rodiča, ktorý maloleté dieťa vychováva je okrem iného, aby so zreteľom na záujem dieťaťa na prospešnom styku s druhým rodičom vytváral priaznivé podmienky na styk tohto rodiča s dieťaťom a to hlavne vedením dieťaťa k tomu, aby malo pozitívny vzťah k tomuto rodičovi. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii odporkyne týkajúcej sa psychického stavu navrhovateľa odvolací súd dodáva, že z lekárskych správ psychiatričky MUDr. F. P. nevyplýva, že navrhovateľ bol hospitalizovaný na psychiatrii, pričom nejde u neho o duševnú poruchu, na vyšetrenie bol poukázaný obvodným lekárom z dôvodu progredujúcej únavy, ktoré správy mala k dispozícii aj znalkyňa PhDr. A. a ktoré zohľadnila pri znaleckom vyšetrení, v rámci ktorého nezistila kontraindikácie pre styk otca s maloletým dieťaťom. Pretože súd prvého stupňa správne a zákonne rozhodol o výživnom pre maloleté dieťa, ako aj úprave styku navrhovateľa s maloletým na čas po rozvode, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch podľa ako vecne správny potvrdil a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením.

O trovách konania odvolací súd nerozhodoval, pretože žiaden z účastníkov náhradu trov konania nežiadal (, ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.