Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_25CoE-145-2014.pdf
PDF · 84.77 KB
Case nature
Area
Subarea
25CoE/145/2014
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Piešťany, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, zast. JUDr. Petrom Pečeným, advokátom so sídlom Holíč, Námestie sv. Martina 9, proti povinnej: P. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. H., P. XX, o vymoženie 374,47 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 24. 05. 2012 č. k. 23Er/588/2012-10, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdnej exekútorky JUDr. Adriany Juhásovej, so sídlom Exekútorského úradu v Trnave, Matuškova 1, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Vychádzal zo zistenia, že súdna exekútorka na základe návrhu oprávneného požiadala o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnej na vymoženie sumy 374,47 eura s príslušenstvom. Za exekučný titul označil rozhodcovský rozsudok sp. zn. PEC-AP 18/2012, vydaný JUDr. Radimom Kuchtom, rozhodcom so sídlom v Holíči dňa 29. 02. 2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 02. 03. 2012 a vykonateľnosť dňa 06. 03. 2012. Poukázal na odôvodnenie vyššie uvedeného rozhodcovského rozsudku, podľa ktorého právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe zmluvy o úvere a v zmysle všeobecných úverových podmienok sa účastníci okrem iného v hlave 16 § 1 dohodli, že majetkové spory, vzniknuté z úverovej zmluvy alebo v súvislosti s ňou budú rozhodované jediným rozhodcom. Opierajúc sa o ust. § 41 ods. 2 písm. d) a § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok), preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, a zistil, že tieto sú v rozpore so zákonom. Zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinnou, založený zmluvou o úvere, posúdil ako spotrebiteľský úver podľa § 2 písm. a), b), § 3 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a aplikoval naň ust. § 52 ods. 1-4, § 53 ods. 1, 2, 4 písm. r), 5, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako i Smernicu Rady č. 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Dospel k záveru, že v danom prípade rozhodcovská doložka dojednaná účastníkmi vo všeobecných úverových podmienkach je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nakoľko nedáva zmluvným stranám na výber riešenie sporov cestou príslušného súdu. Spotrebiteľ tak ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom dodávateľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Naviac spotrebiteľ si ju osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mal len možnosť zmluvu ako celok odmietnuť, alebo podrobiť sa všetkým úverovým podmienkam, a teda i rozhodcovskému konaniu. Uzavrel, že dojednaná rozhodcovská doložka spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa, nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. V intenciách ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a § 45 ods. 1 písm. c), 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní preto žiadosť súdnej exekútorky JUDr. Adriany Juhásovej o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, domáhajúc sa ním jeho zmeny a vyhovenia žiadosti súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie predmetnej exekúcie. Dôvodil, že súd prvého stupňa nesprávne právne vec posúdil a jeho závery nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Poukazoval na dobrovoľné uzatvorenie úverovej zmluvy povinnej s oprávneným, ktorá nemala k návrhu úverovej zmluvy žiadne pripomienky a pri podpise na ňu nebol vyvíjaný žiadny nátlak. Nesúhlasil s tvrdením súdu prvého stupňa o tom, že rozhodcovské konanie prebehlo bez účasti povinnej, nakoľko rozhodca ju vyzval, aby sa vyjadrila k návrhu oprávneného, pričom povinná túto výzvu rozhodcu prevzala dňa 12. 01. 2012 a v stanovenej lehote nijak nereagovala na výzvu rozhodcu. Konštatoval, že povinná mala k dispozícii niekoľko inštitútov, ktorými mohla dosiahnuť nápravu rozhodnutia, resp. alternatívu konania, pričom ani jeden z nich nevyužila. Namietal tiež právomoc exekučného súdu substituovať preskúmavanie súdneho rozhodnutia a jeho rozhodnutie považoval za popierajúce zmysel a účel rozhodcovského konania, t. j. umožniť mimosúdne riešenie sporov a tým odbremeniť všeobecné súdy od konaní, ktoré sa dajú pred rozhodcom vyriešiť k spokojnosti oboch sporových strán. Porovnávaním originálnej verzie smernice Rady 93/13/EHS so slovenským a českým jazykovým prekladom dospel k názoru, že slovenský preklad Prílohy tejto smernice v bode 1, písm. q) nevyjadruje rovnaký význam ako originálne znenie, v zmysle ktorého zmluva nesmie od spotrebiteľa vyžadovať, aby súhlasil s predkladaním sporov vyvstávajúcich zo zmluvy osobitným typom rozhodcovského konania, ktoré by nebolo upravené právnymi predpismi a kde rozhodcovia nie sú povinní uplatňovať hmotnoprávne i procesnoprávne predpisy. Uviedol, že podstatná časť odôvodnenia zamietnutia návrhu na vykonanie exekúcie je postavená na úniovom práve a nemá relevantnú oporu v ustanoveniach slovenskej právnej úpravy. Uzavrel, že rozhodcovská doložka je platne dojednaná a je v súlade so zákonom.
Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné
Predmetom tohto konania je žiadosť súdnej exekútorky JUDr. Adriany Juhásovej, so sídlom Exekútorského úradu v Trnave, Matuškova 1, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, predloženej súdu prvého stupňa dňa 18. 05. 2012. Spolu s ňou bol predložený i návrh oprávneného, ktorým sa domáha od povinnej vymoženia sumy 374,47 eura spolu s úrokom vo výške 61,36 eura, úrokom z omeškania vo výške 0,025 % denne zo sumy 498,79 eura od 13. 04. 2011 do zaplatenia, zmluvnej pokuty vo výške 62,96 eura, trov konania vo výške 124,36 eura a exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok sp. zn. PEC-AP 18/2012, vydaný dňa 29. 02. 2012 rozhodcom JUDr. Radimom Kuchtom, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 02. 03. 2012 a vykonateľnosť dňa 06. 03. 2012. Súčasťou spisu je i úverová zmluva č. 3912039403, uzatvorená účastníkmi konania dňa 17. 12. 2009 a úverové podmienky oprávneného.
Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti, alebo postihuje majetok.
Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených (§ 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku).
Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo návrhu na vykonanie exekúcie, alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom.
Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).
Exekučný poriadok pre začatie exekúcie, ako aj na jej ďalší priebeh, vyžaduje splnenie zákonom stanovených podmienok, ktoré sú procesného a hmotnoprávneho charakteru. K procesným podmienkam exekúcie patria spôsobilosť účastníkov, právomoc a príslušnosť súdu, ako i spôsobilý návrh a listina, o ktorej oprávnený tvrdí, že je vykonateľným exekučným titulom. Všetky ostatné predpoklady exekúcie sú predpokladmi hmotnoprávnymi, ktorých nedostatok síce nebráni začatiu a pokračovaniu exekučného konania, ale bráni prípustnosti samotnej exekúcie. Dôvody zastavenia exekúcie uvedené v ust. § 45 ods. 1 ZRK preto nie sú procesnými podmienkami exekučného konania, ale hmotnoprávnymi predpokladmi prípustnosti exekúcie ako takej. Z toho plynie, že súlad rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu s ust. § 45 ZRK je hmotnoprávnym predpokladom vykonania exekúcie. Keďže ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zakotvuje pre exekučný súd povinnosť už pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom, je preto povinný aj v tejto fáze konania prihliadnuť na to, či sú tu dôvody neprípustnosti exekúcie vykonávanej na základe rozhodcovského rozsudku, tak ako tieto vyplývajú z ust. § 45 ZRK. V prípade ich zistenia preto súd musí žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnuť. Jediným obmedzením exekučného súdu v tejto fáze je, že vzhľadom na neúčasť povinného v tejto etape konania, sa nemôže zaoberať tými dôvodmi neprípustnosti exekúcie, na ktoré môže prihliadnuť len na návrh (§ 45 ods. 1 písm. a) v spojení s ods. 2 ZRK).
V danej veci niet sporu o tom, že právnym základom zmluvného vzťahu účastníkov je úverová zmluva č. 3912039403, uzatvorená účastníkmi konania dňa 17. 12. 2009. Nepochybne ide o zmluvu spotrebiteľskú podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uzatvorenú štandardným formulárovým systémom, a preto ju bolo potrebné podrobiť súdnej kontrole a zisťovať, či plnenie uplatnené v tomto konaní sa nevymáha na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky v nej obsiahnutej tak, ako to správne učinil i súd prvého stupňa. Tento v potrebnom rozsahu vykonal dokazovanie, na základe ktorého správne zistil skutkový stav veci a túto i správne právne posúdil. Keďže odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením jeho rozhodnutia, využijúc postup podľa § 219 ods. 2 OSP sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a na ne v podrobnostiach ďalej poukazuje.
Reagujúc na námietky odvolateľa uvádzané v jeho odvolaní odvolací súd osobitne poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorého závery sa v otázke skúmania platnosti rozhodcovskej doložky považujú za konštantné. Uznesením zo dňa 09. 02. 2012 sp. zn. 3 Cdo 122/2011 Najvyšší súd zaujal stanovisko, podľa ktorého pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej, resp. platnej rozhodcovskej zmluvy. Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (v spotrebiteľskej veci) súdy v exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizovali svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21. 03. 2012 sp. zn. 6 Cdo 1/2012). Povinnosťou exekučného súdu pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie je skúmať, či návrh na vydanie exekúcie a exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom a či rozhodcovský súd mal právomoc vo veci konať (§ 45 ods. 1 písm. b) zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní), pričom právomoc súdu skúmať samotné rozhodcovské konanie vyplýva z ust. § 45 ods. 1, 2 citovaného zákona (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31. 01. 2012 sp. zn. 2 Cdo 5/2012).
Z hľadiska skutkového stavu v súdenej veci nepochybne bolo preukázané, že účastníci konania dňa 17. 12. 2009 uzatvorili úverovú zmluvu, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli i úverové podmienky oprávneného. Podľa hlavy 16 § 1 sa zmluvné strany dohodli, že majetkové spory, vzniknuté z úverovej zmluvy alebo v súvislosti s ňou, budú rozhodované jediným rozhodcom. Jediný rozhodca bude určený JUDr. Radimom Kuchtom, so sídlom v Holíči, a to zo Zoznamu rozhodcov, vedeného JUDr. Radimom Kuchtom, ktorý je v Zozname rozhodcov tiež uvedený a je teda oprávnený určiť za rozhodcu sám seba. I podľa názoru odvolacieho súdu takto dojednaná rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a s poukazom na ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka tým i absolútne neplatnou, keďže celkom zjavne spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, a to v neprospech spotrebiteľa. Táto podmienka nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná a celkom zjavne spotrebiteľ nemal reálnu možnosť ju ovplyvniť, resp. toto dojednanie vylúčiť. Sú preto namieste obavy, že povinná si z takéhoto fakticky nerovnovážneho vzťahu ďalší postup vo veci, akým je rozhodcovský proces, nedokázala náležite uvedomiť, pričom naviac ani nemala iný výber vzhľadom na splynutie rozhodcovskej doložky s ostatnými štandardnými podmienkami, zmluvu ako celok buď odmietnuť, alebo podrobiť sa všetkým všeobecným podmienkam poskytovania úveru, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská doložka tak predstavuje výrazný zásah do práv a povinností účastníkov zmluvy, pretože nie súd, ale priamo určený rozhodca rozhodne o právach a právom chránených záujmoch a výsledkom je nový kvalifikovaný záväzok. Naviac už samotná forma, v akej sú všeobecné obchodné podmienky napísané, nielenže sťažuje spotrebiteľovi riadne oboznámenie sa s obsahom, ale dokonca ho od toho odradzuje, keďže ide o ťažko čitateľný text pre minimálnu veľkosť písma a husté riadkovanie. Je preto dôvodný záver, že takto formulovaná rozhodcovská doložka je neplatná, ako už bolo vyššie uvedené. Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnej vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.