Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/173/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou v právnej veci žalobcu Orange Slovensko, a.s., Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, zast. Bobák, Bollová a spol., s.r.o., advokátska kancelária, Dr. Vl. Clementisa 10, Bratislava, IČO: 35 855 673 proti žalovanému L. B., nar. XX. XX. XXXX, V. XXX, B. X, o zaplatenie 440,90 eur s prísl., takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 299,90 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne z dlžnej sumy od 05.02.2013 do zaplatenia.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania v sume 9,37 eur a trovy právneho zastúpenia v sume 34,23 eur na adresu právneho zástupcu žalobcu.

Súd povoľuje žalovanému zaplatenie týchto súm v 50-eurových mesačných splátkach splatných vždy do 25.-tého dňa v mesiaci počnúc prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti tohto rozsudku pod stratou výhody splátok.

V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

odôvodnenie:

Žalobca, prostredníctvom právneho zástupcu, podal dňa XX. X. XXXX na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 440,90 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne od 5. 2. 2013 do zaplatenia a na náhradu trov konania.

Žalobu odôvodnil tým, že uzatvoril so žalovaným zmluvu o pripojení, na základe ktorej mu zapožičal SIM kartu a poskytoval telekomunikačné služby, za ktoré sa žalovaný zaviazal uhradiť dohodnutú cenu. Žalovaný porušil podmienky zmluvy tým, že riadne a včas nezaplatil mesačné úhrady za poskytnuté služby vyfakturované faktúrami za obdobie XX/XXXX - XX/XXXX vo výške 299,90 eur. Ďalej z podanej žaloby vyplýva, že medzi účastníkmi konania bol uzatvorený aj dodatok k zmluve o pripojení, na základe ktorého žalobca poskytol žalovanému mobilný telefón za zvýhodnenú akciovú cenu a žalovaný sa zaviazal užívať služby žalobcu po dohodnutú dobu a v prípade nedodržania tohto záväzku, uhradiť dohodnutú zmluvnú pokutu. Táto zmluvná pokuta mala plniť funkciu paušalizovanej náhrady škody v prípade porušenia zmluvy, ktorá by žalobcovi mohla vzniknúť tým, že žalobca žalovanému síce poskytol mobilný telefón za akciovú cenu, avšak žalovaný si svoju povinnosť nesplnil. V snahe predísť procesnej neistote pri posudzovaní zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody (ktorá bola v súdnych konaniach vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku), žalobca sa domáha nároku titulom náhrady škody, ktorá mu vznikla tým, že poskytol žalovanému mobilný telefón za zvýhodnenú akciovú cenu. Výšku tejto škody vyčíslil ako rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu 142 eur a akciovou cenou 1 euro, za ktorú bol odpredaný žalovanému.

Na základe uvedeného žalobca podal na súd žalobu a žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 299,90 eur za neuhradené poskytnuté služby a sumy 141 eur titulom náhrady škody, ako aj úroku z omeškania z uvedených súm a náhradu trov konania.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného a oboznámením sa s listinnými dôkazmi, najmä so zmluvou o pripojení, dodatkom k zmluve o pripojení, prílohou č. 1 dodatku k zmluve, dokladom o cene mobilného telefónu, Všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s., faktúrami a pokusom o pokonávku a zistil tento skutkový stav.

Zo Zmluvy o pripojení zo dňa 20. 12. 2005 č. R. vyplýva, že žalovanému bola zapožičaná mikroprocesorová SIM karta, ku ktorej bolo priradené účastnícke číslo XXXXXXXXXX a ktorej predmetom bolo poskytovanie v zmluve špecifikovaných programov a služieb.

Podľa dodatku k tejto zmluve zo dňa 11. 3. 2011, žalobca poskytol žalovanému mobilný telefón zn. O. XXXX za kúpnu cenu so zľavou vo výške 1 euro s tým, že žalovaný je si vedomý toho, že bežná maloobchodná cena mobilného telefónu bez zľavy z jeho spotrebiteľskej ceny s DPH, za ktorú Podnik mobilný telefón zo svojho majetku predáva, je 142 eur a toho, že akciová cena telefónu je vo výške rozdielu medzi spotrebiteľskou cenou tohto telefónu a žalobcom poskytnutou zľavou a táto zľava je jej poskytnutá len z dôvodu, že sa zaviazala užívať služby po dohodnutú dobu, pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo podniku vznik škody minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu (čl. 3.7 Dodatku).

Podľa čl. 2.2. Dodatku, žalovaný sa zaviazal, že počas doby viazanosti, bude mať na SIM karte taký účastnícky program alebo jeho variant, u ktorého je výška mesačného poplatku vrátane DPH stanovená prinajmenšom na sumu 18,01 eur.

Žalovaný sa v čl. 2.3. uvedeného Dodatku zaviazal zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom nepretržite po dobu 24mesiacov od nadobudnutia platnosti dodatku, t.j. zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom, po celú túto dobu bez prerušenia, užívať dohodnuté služby, neuskutočniť žiaden úkon smerujúci k ukončeniu platnosti zmluvy pred uplynutím doby viazanosti, nepožiadať o vypojenie z prevádzky alebo o dočasnú deaktiváciu SIM karty a ani sa nedopustiť iného konania, na základe ktorého by žalobcovi vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo vypovedať zmluvu z dôvodu neplnenia povinností a bude mať aktivovaný na SIM karte taký účastnícky program alebo taký variant účastníckeho programu, že nedôjde k porušeniu záväzku uvedeného v bode 2.2. Dodatku.

Podľa čl. 2.5 týchto Dodatku, v prípade porušenia niektorej z povinnosti účastníka uvedenej v bode 2.3 alebo 2.4 tohto článku dodatku (najmä, ale nielen nezaplatenie splatnej ceny za služby, nedodržanie záväzku uvedeného v bode 2.2 tohto článku, jednostranné ukončenie platnosti Zmluvy alebo tohto Dodatku pred uplynutím doby viazanosti, vykonanie úkonu smerujúceho k ukončeniu platnosti tohto Dodatku pred uplynutím doby viazanosti bez ohľadu na skutočnosť, či naozaj dôjde k ukončeniu jeho platnosti), je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške 141 eur. Zmluvná pokuta predstavuje rozdiel medzi bežnou maloobchodnou cenou mobilného telefónu bez zľavy z jej spotrebiteľskej ceny s DPH a kúpnou cenou s DPH, za ktorú podnik predal mobilný telefón. Právo na zmluvnú pokutu podľa tohto bodu vznikne podniku samotným porušením povinnosti účastníka a to v okamihu porušenia povinnosti účastníkom, pričom toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany podniku (napr. odstúpením od zmluvy alebo porušením či obmedzením poskytovania služieb v prípade porušenia povinnosti podľa bodu 2.3 písm. c) tohto článku). Účastník je zároveň povinný uhradiť podniku náhradu škody, ktorej výška presahuje výšku dohodnutej zmluvnej pokuty. Zmluvnú pokutu podľa tohto článku bude účastník povinný zaplatiť podniku bez ohľadu na dĺžku doby, ktorá mu ešte zostávala do uplynutia doby viazanosti. Zmluvná pokuta je splatná v lehote uvedenej vo výzve na jej zaplatenie, inak v lehote 14 dní odo dňa doručenia výzvy podniku účastníkovi.

Podľa Dokladu o cene mobilného telefónu zn. O. XXXX, predajná cena tohto mobilného telefónu bola 142 eur a akciová cena 1 euro.

Neoddeliteľnou súčasťou uvedených zmlúv o pripojení sú Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s..

Žalobca vyfakturoval žalovanému poskytnuté služby predloženými faktúrami v celkovej výške 299,90 eur a to faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 1. 10. 2012 splatnou dňa 15. 10. 2012 sumu 1,33 eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 1. 10. 2012 splatnou dňa 15. 10. 2012 sumu 43,42 eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 1. 9. 2012 splatnou dňa 15. 9. 2012 sumu 105,70 eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 1. 8. 2012 splatnou dňa 15. 8. 2012 sumu 148,12 eur a faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 1. 8. 2012 splatnou dňa 15. 8. 2012 sumu 1,33 eur.

Pokusom o pokonávku zo dňa 12. 12. 2011 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy.

Žalovaný na pojednávaní potvrdil, že uzatvoril so žalobcom zmluvu o pripojení, ako aj to, že uvedenú zmluvu porušil tým, že riadne a včas nezaplatil úhradu za poskytnuté služby. Odôvodnil to tým, že sa dostal do finančnej tiesne a nemal dostatok finančných prostriedkov. Čo sa týka dlhu na poskytnutých službách, voči takto vyčíslenej sume žalovaný nemá žiadne výhrady, pričom však požiadal o povolenie úhrady tohto dlhu v splátkach. Namietal však uplatňovaný nárok na náhradu škody s tým, že žalovaný nemá vedomosť o tom, o aký nárok sa jedná.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že podaná žaloba je dôvodná len čiastočne.

Podľa ustanovenia §5 Zák. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, elektronická komunikačná služba (ďalej len "služba") je služba obvykle poskytovaná za úhradu, ktorá spočíva úplne alebo prevažne v prenose signálov v sieťach, vrátane telekomunikačných služieb a prenosových služieb v sieťach používaných na rozhlasové a televízne vysielanie. Služba nie je poskytovanie obsahu ani zabezpečenie alebo vykonávanie redakčného dohľadu nad obsahom prenášaný pomocou sietí a služieb a nezahŕňa služby informačnej spoločnosti, ktoré nespočívajú úplne alebo prevažne v prenose signálov sieťami. Verejná služba je verejne dostupná služba, o ktorej používanie sa môže uchádzať každý záujemca. Verejná telefónna služba je verejná služba na uskutočnenie a príjem národných a medzinárodných volaní a na prístup k tiesňovým volaniam prostredníctvom jedného alebo viacerých čísel národného alebo medzinárodného číslovacieho plánu. Volanie je elektronické komunikačné spojenie zostavené prostredníctvom verejnej telefónnej služby, ktoré umožňuje obojsmernú komunikáciu v reálnom čase. Prevádzkyschopnosť služieb je také nastavenie prenosových parametrov služby, pridružených prostriedkov a rozhraní, ktoré umožňuje komunikáciu medzi koncovými užívateľmi alebo medzi koncovým užívateľom a podnikom poskytujúcim službu prostredníctvom technologicky rôznych sietí. Užívateľ je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá používa alebo požaduje poskytovanie verejne dostupnej služby. Za užívateľa sa na účely tohto zákona považuje aj účastník a koncový užívateľ, ak sa ďalej neustanovuje inak. Koncový užívateľ je osoba, ktorá používa alebo požaduje verejne dostupnú službu a túto službu ďalej neposkytuje a ani prostredníctvom nej neposkytuje ďalšie služby. Koncový užívateľ je spotrebiteľ a v prípade rozhlasových a televíznych programových služieb aj poslucháč a divák. Účastník je ten koncový užívateľ, ktorý uzavrel s podnikom poskytujúcim verejné služby zmluvu o pripojení.

Podľa ustanovenia §43 ods. 1,2 Zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa ustanovenia §42 ods. 4 písm. b) Zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Vychádzajúc z vykonaného dokazovania, súd má za dostatočne preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu platnej zmluvy o poskytovaní služieb pripojení, na základe ktorých žalobca poskytol žalovanému SIM kartu.

Na základe uzatvorených zmlúv žalobca dodal žalovanému služby a s poukazom na č.l. 6.2 písm. b/ Všeobecných podmienok, je tento povinný platiť cenu za poskytnuté služby. Súd nepodrobil súdnej kontrole cenu služieb, pretože cena bola jasne a zrozumiteľne dohodnutá a z úradnej moci ex offo súd nezistil ani iné okolnosti, ktoré by indikovali vadnosť právneho úkonu v časti ceny služieb. Preto súd žalobe v časti zaplatenia ceny za dodané služby 299,90 eur vyhovel, pretože žalovaný ako dlžník má povinnosť z platného záväzku zaplatiť cenu služby (§494 Občianskeho zákonníka).

Podľa ustanovenia §517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa ustanovenia §517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ustanovenia §3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Je nepochybné, že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením svojho záväzku vo výške 299,90 eur a preto žalobca má nárok aj na úrok z omeškania z tejto sumy. Súd priznal žalobcovi podľa ustanovenia §517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania, ktorého výška je v súlade s ustanovením §3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z. tak, ako si ho žalobca uplatňoval.

Po vykonanom dokazovaní však súd žalobu zamietol v časti o zaplatenie náhrady škody vo výške 141 eur, t.j. rovnajúcej sa rozdielu medzi predajnou cenou odpredaného mobilného telefónu a jeho akciovou cenou.

Žalovaný v Dodatku k zmluve o pripojení vyhlásil, že je si vedomý, že mobilný telefón je jej predávaný za zvýhodnenú akciovú cenu len z toho dôvodu, že sa zaviazal užívať dohodnuté služby počas dohodnutej doby, pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo, že žalobcovi vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu).

Zo skutkového vymedzenia nároku žalobcu na náhradu škody vyplýva, že sa tejto škody domáha z dôvodu porušenia povinnosti žalovaného zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dobu minimálne 24 mesiacov. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa ustanovenia §420 ods.1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti podľa ustanovenia §420 Občianskeho zákonníka je protiprávny úkon, spôsobenie škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a zavinenie.

Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť aj z porušenia iných zákonom uložených povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. Ustanovenie §420 Občianskeho zákonníka o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej, ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti.

Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených štyroch predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich, zodpovednosť za škodu nie je daná.

V prejednávanej veci zo strany žalobcu nesúceho dôkazné bremeno nebolo preukázané už splnenie predpokladu - protiprávny úkon. Vychádzajúc zo skutkového vymedzenia žaloby, žalobca nepreukázal, že žalovaný v zmluvnom vzťahu nezotrval po dobu 24 mesiacov.

Pri tomto závere súd vychádza z toho, že spôsob ukončenia zmluvy o pripojení je uvedený v Článku 4 (Doba platnosti a ukončenie Zmluvy) Všeobecných podmienok, ktoré sú súčasťou zmluvy.

Podľa čl. 4.1 týchto Všeobecných podmienok, platnosť zmluvy zaniká a) dohodou zmluvných strán, b) odstúpením od zmluvy, c) výpoveďou zmluvy, d) smrťou alebo zánikom účastníka. Ďalej všeobecné podmienky upravujú podrobnejšie zánik zmluvy z jednotlivých uvedených dôvodov.

Podľa čl. 2 Všeobecných podmienok (Zmluva o pripojení. Aktivácia Služieb) bod 2.1 - spoločnosť Orange Slovensko poskytuje Služby na základe Zmluvy uzatvorenej v písomnej podobe.

Podľa čl. 2 bod 2.6 Všeobecných podmienok, zmluva je uzatvorená dňom jej podpísania.

Podľa ustanovenia §40 ods. 2 Občianskeho zákonníka, písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne.

V predmetnom konaní žalobca písomné ukončenie písomne uzavretej zmluvy o pripojení nepreukázal a ani zo strany žalovaného súd nemal preukázané, že by takúto listinu od žalobcu obdŕžal. Treba teda uzavrieť, že platné ukončenie zmluvy so žalovaným preukázané nebolo a teda žalovaný svoj záväzok zotrvania v zmluvnom vzťahu 24 mesiacov splnil (na tom nič nemení, že vo faktúre je účtovaný poplatok za odpojenie, pretože odpojenie nie je uvedené medzi spôsobmi zániku zmluvy), čím nie je daný predpoklad vzniku škody - protiprávny úkon.

Čo sa týka samotného vzniku škody, k tomu je potrebné uviesť, že podľa ustanovenia §442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Občiansky zákonník nedefinuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (porovnaj R 55/1971, s. 151).

Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu (R 55/1971, s. 153).

To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkový hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí (R 55/1971, s. 152).

Podľa žalobcu, vznikla mu škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou. Aj keby bol splnený zo strany žalovaného predpoklad protiprávneho úkonu, k uvedenej škode (napriek deklarácii uvedenej v bode 3.7 Dodatku) by nedošlo. Podľa názoru súdu, za škodu nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky žalobcu, tento predáva mobilný telefón za nižšiu ako skutočnú cenu. Účel sledovaný teraz žalobcom podanou žalobou bolo možné dosiahnuť iným spôsobom (napr. podmienením právneho úkonu). Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou mobilného telefónu, tak nie je následkom (tvrdeného ale nepreukázaného) protiprávneho úkonu žalovaného, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi žalobcom a žalovaným. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany žalobcu reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu so žalovaným vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku žalobcu tak nedošlo, pretože tento za tento mobilný telefón obdŕžal dojednanú kúpnu cenu.

S vyššie uvedeným záverom je spojené zároveň aj nesplnenie ďalšieho predpokladu pre vznik škody (kauzálny nexus), pretože aj v prípade preukázania zavineného nezotrvania žalovaného v zmluvnom záväzku po určitú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku žalobcu (ako uplatnenej škody) by nebol tento protiprávny úkon, ale kúpna zmluva so žalovaným s obdŕžaním dojednanej kúpnej ceny.

Na základe uvedeného súd žalobu zamietol v časti o zaplatenie náhrady škody vo výške 141 eur a to aj spolu s úrokom z omeškania.

Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie §142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

V danom prípade mal žalobca v konaní úspech len čiastočný, pretože súd žalobe vyhovel v časti o zaplatenie 299,90 eur (68,02%), čo je neúspechom žalovaného. V časti o zaplatenie 141 eur (31,98%) však súd žalobu zamietol, čo je úspechom žalovaného. Z uvedeného vyplýva, že vo väčšej miere bol v konaní úspešnejší žalobca, ktorému patrí náhrada trov konania po odpočítaní jeho neúspechu od úspechu, vo výške 36,04% z celkových trov konania, na ktoré by mal nárok pri plnom úspechu.

Pri plnom úspechu by žalobcovi patrila náhrada trov konania pozostávajúca zo súdneho poplatku vo výške 26 eur, z čoho 36,04% predstavuje 9,37 eur a túto sumu súd aj priznal žalobcovi titulom náhrady súdneho poplatku.

Ďalej pri plnom úspechu by žalobcovi patrila náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 94,99 eur (2krát hlavný úkon po 31,54 eur - 1. prevzatie a príprava zastúpenia, 2. podanie žaloby na súd + 2krát paušál po 8,04 eur + 20% DPH 15,83 eur), vypočítaných podľa Vyhl. č. 655/2004 Z.z.. Z uvedenej sumy 36,04% predstavuje 34,23 eur a túto sumu súd aj priznal žalobcovi titulom náhrady trov právneho zastúpenia.

Podľa ustanovenia §160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

V danom prípade žalovaný požiadal o povolenie úhrady dlhu v splátkach vo výške 50 eur mesačne, keďže nemá dostatok finančných prostriedkov na jeho úradu naraz. Poukázal na to, že je nezamestnaný, čiastočne invalidný a jeho jediným príjmom je čiastočný invalidný dôchodok vo výške 118 eur mesačne, žiaden iný príjem nemá. Žije v spoločnej domácnosti s rodičmi s tým, že nevlastní žiadnu nehnuteľnosť. Viac ako 50 eur nie je schopný splácať z invalidného dôchodku, pričom aj túto sumu bude schopný splácať len s pomocou rodičov, ktorí ho v podstate živia. Zobral na vedomie, že ak bude mať vyšší príjem, nič mu nebráni v úhrade dlhu naraz. V súlade s citovaným ustanovením, po zhodnotení majetkovej, zárobkovej a sociálnej situácie žalovaného, ako aj vzhľadom na výšku priznanej sumy, súd mu povolil uhradiť dlžnú sumu splátkami po 50 eur mesačne s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky, žalovaný stratí túto výhodu splátok.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.

V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§205 ods. 1 O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a O.s.p.) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia §205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.).