Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16CoP-30-2014.pdf
PDF · 82.64 KB
Case nature
Area
Subarea
16CoP/30/2014
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a členov senátu Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša, v právnej veci navrhovateľky R. D., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. E. č. XXX, zastúpenej Centrom právnej pomoci, kanceláriou so sídlom Rimavská Sobota, Nám. M. Tompu č. 2, proti odporcovi B. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X., Ul. Z. č. XXX, t. č. bytom Z. republika, XXXXX G. u P. , Ul. V. č. XXX, v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom, a to k maloletému T. D., nar. XX.XX.XXXX a k maloletému E. D., nar. XX.XX.XXXX, obe deti zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Rimavská Sobota, za účasti starej matky maloletého F. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., Ul. M.R. L. č. XXX, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 13P/81/2012-60 zo dňa 14. 01. 2014, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým odporcovi - otcovi, uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého E. D. výživným vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona mesačne, p o t v r d z u j e .
Vo zvyšku zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.
Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd rozviedol manželstvo účastníkov konania navrhovateľky a odporcu, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v X., nakoľko ich manželstvo si neplní svoj účel, účastníci nežijú manželským životom od roku 2006, t. j. už viac ako 7 rokov, teda toto manželstvo je vážme rozvrátené a nie je predpoklad obnovenia manželského spolužitia. Považoval za splnené podmienky uvedené v ust. § 23 ods. 1 Zákona o rodine.
Súčasne v zmysle ust. § 113 ods. 1 O. s. p. rozhodol aj o úprave pomerov rodičov k maloletým deťom, pochádzajúcim z ich manželstva tak, že maloletého E. zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky
- matky, pretože táto sa o maloletého starala aj doposiaľ a súčasne súd prihliadal aj na stanovisko kolízneho opatrovníka. Pokiaľ ide o maloletého T. D., okresný súd aj s prihliadnutím na vyjadrenia účastníkov, ako aj kolízneho opatrovníka ponechal nezmenený právoplatný rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 1P/237/2007 - 22 zo dňa 06. 08. 2007.
V poradí tretím výrokom rozhodol okresný súd o vyživovacej povinnosti odporcu - ako otca zapísaného v rodnom liste maloletého E. D., narodeného XX. XX. XXXX, keďže doposiaľ nebolo rozhodnuté o zapretí jeho otcovstva k maloletému. Okresný súd zdôraznil, že rodný list je verejná listina a súd vychádza z jeho obsahu, keďže nebol preukázaný opak. Pri určení výšky výživného vychádzal z toho, že podľa vyjadrenia starej matky F. XX dosahuje odporca príjem vo výške cca 116,- €, pričom navrhovateľka tento príjem odporcu nespochybnila. Naviac, tento príjem odporcu bol potvrdený aj ním predloženou Dohodou o vykonaní práce zo dňa 01.01.2014, na ktorú však súd nemohol prihliadnuť, keďže bola súdu predložená
až po skončení pojednávania. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti preto okresný súd prihliadal na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará, ako aj ust. § 62 Zákona o rodine, v zmysle ktorého má každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinnosť plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 144 O. s. p..
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej 15 dňovej lehote (§ 204 ods. 1, veta prvá, O. s. p.) odvolanie odporca - otec maloletého, ktorý v odôvodnení odvolania uviedol, že súhlasí s rozvodom manželstva účastníkov konania a jeho odvolanie smeruje len proti výroku o určení vyživovacej povinnosti voči maloletému E. D., nar. XX. XX. XXXX, pretože nie je jeho biologickým otcom. Zároveň konštatoval, že podal návrh na zapretie otcovstva voči maloletému, pretože od roku 2006 býva v Českej republike, kde aj pracuje a od uvedenej doby nebol s odporkyňou v kontakte, preto nemôže byť biologickým otcom maloletého. Navrhol, aby odvolací súd zrušil jeho vyživovaciu povinnosť voči maloletému. Na záver konštatoval, že nesúhlasí ani s tým, aby niesol jeho priezvisko.
Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že nemala inú možnosť, ako vychádzať zo zákonných ustanovení a domáhať sa určenia vyživovacej povinnosti voči maloletému zo strany odporcu, napriek tomu, že súhlasí s tým, že odporca nie je biologickým otcom maloletého. Doposiaľ však nebolo možné aj vzhľadom na nečinnosť samotného odporcu realizovať konanie o zapretie otcovstva.
Kolízny opatrovník k odvolaniu odporcu v písomnom vyjadrení navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť, keď poukázal na skutočnosť, že konanie o zapretie otcovstva bolo uznesením Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 8C/22/2013-30 zo dňa 10. 10. 2013 zastavené.
Stará matka maloletého v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že sa stotožňuje s odvolaním odporcu, pretože odporca nie je biologickým otcom maloletého. Navrhla, aby odvolací súd zrušil vyživovaciu povinnosť na maloletého E..
Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p. ), prejednal odvolanie v zmysle ust. § 212 ods. 2 písm. a) O. s. p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti, t. j. vo výroku o výživnom, ktorým okresný súd zaviazal otca prispievať na výživu maloletého E. D., narodeného XX. XX. XXXX výživným vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona, mesačne, a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. ako vecne správny potvrdil.
Výroky, ktorými okresný súd rozviedol manželstvo účastníkov konania, zveril maloletého E. D., narodeného XX. XX. XXXX do osobnej starostlivosti navrhovateľky - matky, a ktorým ponechal nezmenený rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 1P/237/2007-22 zo dňa 09. 10. 2014 o úprave práv a povinností rodičov voči maloletému T. D., narodenému XX. XX. XXXX, neboli odvolaním napadnuté, preto zostávajú podľa § 206 ods. 2 O. s. p. nedotknuté.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 a 4 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Z citovaných ustanovení vyplýva, že u povinnej osoby sú rozhodujúce objektívne reálne schopnosti a možnosti poskytovať výživné. Povinnosť obidvoch rodičov starať sa o výživu detí je odrazom zásady, podľa ktorej sa na zabezpečení osobných potrieb a výžive dieťaťa podieľajú obidvaja rodičia podľa svojich objektívnych možností a schopností (v ktorých sa zohľadňuje i vzdelanie, zdravotný stav, eventuálne iné relevantné skutočnosti, ktoré majú vplyv na ich sociálny status a materiálne finančné zázemie) a podľa pomeru ich zárobkov (finančného príjmu) a celkovej sociálnej a finančnej situácie. Zákonná úprava vychádza z predpokladu, že osobná starostlivosť o dieťa, ktorú poskytuje jeden z rodičov predstavuje materiálnu hodnotu porovnateľnú s finančným príspevkom hodnotu porovnateľnú s finančným príspevkom, ktorý poskytuje druhý rodič vo forme výživného.
Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že okresný súd pri určovaní výživného na maloletého E. D., narodeného XX. XX. XXXX rozhodol vecne správne, pričom zohľadnil všetky vyššie uvedené zákonné aspekty. K uvedenému naviac odvolací súd poznamenáva, že otec maloletého ako odporca nenamietal v odvolaní výšku vyživovacej povinnosti, avšak odvolací súd sa touto skutočnosťou v zmysle ust. § 212 ods. 2 písm. a) O. s. p. zaoberal. Aj podľa odvolacieho súdu určené výživné zabezpečuje oprávnené potreby maloletého v rozsahu primeranom životnej úrovni povinného rodiča, teda otca (odporcu).
Podstatnou odvolacou námietkou otca maloletého - odporcu bola najmä okolnosť, že si odmieta plniť vyživovaciu povinnosť voči maloletému E. D., narodenému XX. XX. XXXX, nakoľko nie je jeho biologickým otcom. Už prvostupňový súd k uvedenej námietke konštatoval, že konanie o zapretie otcovstva bolo zastavené a doposiaľ nebolo rozhodnuté o tom, že odporca nie je biologickým otcom maloletého v samostatnom konaní. Aj odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že rodný list, z ktorého okresný súd vychádzal pri rozhodovaní o úprave práv a povinností rodičov voči maloletému je verejnou listinou. Súd musí preto vychádzať z jeho obsahu, pokiaľ nie je preukázaný opak, resp., pokiaľ v rodnom liste nie je uvedená iná osoba ako odporca. Aj odvolací súd zdôrazňuje, že otcovstvo k maloletému bolo určené v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, ktorý upravuje tri domnienky otcovstva s tým, že prvou domnienkou je práve tá, podľa ktorej sa za otca dieťaťa považuje manžel matky (ust. § 85 ods. 1 Zákona o rodine). Práve na základe tejto skutočnosti došlo k určeniu otcovstva vo vzťahu k maloletému. Celá úprava určovania otcovstva je založená na koncepcii právneho a biologického otcovstva. Právny poriadok vyžaduje právne vyjadrenie biologického faktu otcovstva. Možnosť vyvrátenia skutočnosti sa uplatňuje rozdielne v závislosti od toho, o ktorú domnienku určenia otcovstva ide. Podstatou domnienky otcovstva manžela matky, je teda fakt manželstva a jeho intímna zložka. V zmysle ust. § 87 ods. 1 Zákona o rodine možno takto určené otcovstva zaprieť len vtedy, ak je vylúčené, že by manžel matky mohol byť otcom dieťaťa. Uvedenú skutočnosť je možné preukázať len v samostatnom konaní o zapretie otcovstva, pričom doposiaľ nebolo preukázané, že by došlo k právoplatnému skončeniu konania o zapretie otcovstva - odporcu voči maloletému. Za otca maloletého sa preto až do právoplatného skončenia konania o zapretie otcovstva bude považovať manžel matky dieťaťa, teda odporca. Okresný súd preto rozhodol vecne správne, ak neprihliadal na námietku otca spočívajúcu v tom, že nie je biologickým otcom dieťaťa.
Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, v ktorom okresný súd stručne, jasne a zrozumiteľne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, na základe akých skutočností vychádzal, a akými úvahami sa pri vyhodnotení skutkového stavu riadil a teda spĺňa podmienky ust. § 157 ods. 2 O. s. p.. Na dôvody v ňom uvedené aj odvolací súd v podrobnostiach odkazuje.
Na záver odvolací súd konštatuje, že napriek tomu, že okresný súd vyzval odporcu uznesením č. k. 13P/81/2012 - 66 zo dňa 03. 02. 2014 na doplnenie odvolania, odvolací súd nepostupoval podľa § 218 ods. 1 písm. d) O. s. p., nakoľko by tým odňal účastníkovi konania možnosť konať pred súdom. Odvolanie odvolací súd prejednal v zmysle ust. § 212 ods. 2 písm. a) O. s. p. v spojení s ust. § 205 ods. 1 O. s. p., a z obsahu odvolania je zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu odvolanie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, resp. postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáhal. Odporca podal odvolanie čo do výroku o určenie výživného voči maloletému E. a navrhoval určenú vyživovaciu povinnosť zrušiť, nakoľko sa nepovažuje za biologického otca dieťaťa. V tomto smere preto doplnenie odvolania nebolo nevyhnutné pre preskúmanie prvostupňového rozhodnutia.
Zároveň odvolací súd konštatuje, že okresný súd rozhodol vecne správne, aj pokiaľ ide o náhradu trov prvostupňového konania, ak rozhodol podľa ust. § 144 O. s. p.
Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, ako aj dôvody, na ktoré vo svojom rozhodnutí poukázal okresný súd, odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku o výživnom a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania, podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p. , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu. V danom prípade odvolací súd prejednal len otázku výživného na maloleté dieťa, ktorý výrok prvostupňového súdu bol napadnutý odvolaním odporcu, pričom uvedené konanie o určenie výživného možno začať i bez návrhu v zmysle ust. § 81 ods. 1 O. s. p..
Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.