Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_7CoP-73-2014.pdf
PDF · 87.19 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/73/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Andrey Mazákovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti Y. 1. C. nar. H. 2. T. nar. H. zastúpené v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce detí rodičov: G. Y. rod. L. nar. XX.X.H. bývajúcej v Q. M. G. č. H. a T. Y. nar. XX.X.H. bývajúceho vo F.Ŕ. č. XX t.č. bez stáleho pobytu vo F. Q. v meste C. o zvýšenie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 12.9.2013 č.k. 14P/191/2012 - 67 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o zvýšení výživného a určení dlžného výživného za obdobie od 1.4.2012 do 31.8.2013.
M e n í rozsudok v napadnutom výroku o spôsobe zaplatenia dlžného výživného tak, že otec je povinný ho zaplatiť matke maloletých detí do 90 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zvýšil výživné zo sumy 30 % životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa pre maloletú C. na 100,- Eur mesačne a maloletého T. na 80,- Eur mesačne od 1.4.2012, ktoré zaviazal otca platiť matke vždy do 25-teho dňa v mesiaci vopred. Dlžné výživné za obdobie od 1.4.2012 do 31.8.2013 pre maloletú C. 1.2705,- Eur a maloletého T. 935,- Eur povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 20,- Eur spolu s bežným výživným pre maloletú C. aj maloletého T. do rúk ich matky od septembra 2013 pod následkom straty výhody splátok. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec s návrhom, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že zvýši výživné pre maloletú C. 80,- Eur mesačne a maloletého T. 50,- Eur mesačne od 1.9.2013. Nesúhlasil s rozhodnutím prvostupňového súdu, pretože nie je v jeho možnostiach a schopnostiach prispievať zvýšením výživným, a najmä nesúhlasil so spätným určením výživného, pretože nie je v jeho finančných možnostiach a schopnostiach uhradiť dlžné výživné. V tomto smere poukazuje za účelovosť konania matky, pretože zaplatením dlžného výživného získa viac finančných prostriedkov. Vytkol konajúcemu súdu, že sa nemohol zúčastniť pojednávanie, pretože pracuje v J., a nebolo mu umožnené brániť sa v konaní, pretože nemal čas vybaviť si voľno v práci, nakoľko mu nebola poskytnutá dostatočná lehota od oznámenia termínu pojednávania.
Kolízny opatrovník vo vyjadrení navrhol potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny.
Matka vo vyjadrení navrhla potvrdiť napadnutý rozsudok a žiadala dlžné výživné uhradiť naraz, pretože nie je v záujme maloletých detí povolenie splátok. Uviedla, že otec sa v minulosti o deti vôbec nezaujímal, nezabezpečoval ich potreby ani materiálne, ani finančne a deťom nezakupoval žiadne darčeky. Uviedla, že ani v minulosti si vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom neplnil a výživné ani v zmysle predchádzajúcich súdnych rozhodnutí neplatil, čím mu dlh na výživnom narastá, a z jej príjmu nie je v jej možnostiach a schopnostiach uhrádzať všetky odôvodnené potreby maloletých detí.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a z jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd dodáva, že zmenou pomerov v zmysle ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine sa rozumie výrazná zmena tých okolností na jednej, alebo druhej strane, t.j. oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen trvalú, a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania súdu o návrhu na zmenu výživného. Aj pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. V danom prípade ide o ustanovenie § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 a ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorých vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť trvajúca do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Aj pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov, a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvého stupňa sa dôsledne riadil uvedenými zásadami určovania rozsahu výživného pri zmene pomerne a dôsledne sa vysporiadal s podstatnými skutočnosťami, ktoré tvoria odvolacie argumentácie otca, aj matky. Odvolací súd zdôrazňuje, že odôvodnené potreby maloletých detí sú vysoké, pričom na ich uspokojovaní sa majú podieľať obidvaja rodičia primerane svojim zárobkovým schopnostiam a majetkovým pomerom. Z vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa nepochybne vyplýva z vyjadrenia otca, že jeho pomery od predchádzajúcej úpravy výživného sa zlepšili od 1. apríla 2012, pretože sa zamestnal a dosahuje ním uvádzaný príjem 800,- libier, v priemere týždenne zarobí 130,- až 150,- libier, jeho mesačné náklady činili na bývanie mesačne 250,- libier, cestovné 100,- libier, strava 120,- libier a na ďalšie náklady na osobné výdavky, hygienické potreby a spláca dlhy na Slovensku. Matka, ako bolo zistené súdom prvého stupňa z odpisu mzdových listín dosahuje čistý priemerný mesačný príjem 601,94 Eur a maloletá C. v čase, keď sa otec zamestnal v zahraničí navštevovala šiesty ročník základnej školy a maloletý T. štvrtý ročník základnej školy, preto z takto zisteného skutkového stavu nepochybne vyplýva, že možnosti a schopnosti sú na takej úrovni, že mu umožňujú prispievať na výživu maloletej C. 100,- Eur mesačne a maloletého T. 80,- Eur mesačne od 1.4.2012, t.j. od času, kedy sa zamestnal, preto zvýšenie výživného v rozsahu určenom súdom prvého stupňa odvolací súd považuje za vecne správne. Aj podľa názoru odvolacieho súdu takto zvýšené výživné zodpovedá schopnostiam a možnostiam otca, aj s prihliadnutím na finančné
a majetkové pomery matky. Aj keď odôvodnené potreby maloletých detí sú nepochybne vyššie, ako zvýšené výživné, odvolací súd dodáva, že pri rozhodovaní o rozsahu výživného je potrebné v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami v napadnutom rozsudku súdu prvého stupňa vychádzať z toho, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom k týmto potrebám patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byty a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace s ich zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnuté potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom odôvodnené potreby detí sú v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej, kultúrnej, záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie dieťaťa, to znamená, že pokiaľ prezentované výdavky na výživu dieťaťa nevybočujú z rámca potrieb iných detí v tomto veku, možno ich považovať za všeobecne známu skutočnosť, a nie je potrebné ich osobitne dokazovať (§ 121 O.s.p). Vychádzajúc z vyššie uvedených úvah je potrebné zdôrazniť, že výživné nie je možné určovať mechanickým výpočtom. Na strane povinných osôb, rodičov dieťaťa, súd zisťuje ich reálne príjmy, celkové majetkové pomery, nevyhnutné životné náklady a prihliada na ich zákonné vyživovacie povinnosti. Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa dôsledne posúdil pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania a dospel k totožnému právnemu záveru, ako súd prvého stupňa, že bola preukázaná kvalifikovaná zmena pomerov odôvodňujúca zvýšenie výživného od 1.4.2012, t.j. od času, kedy sa otec zamestnal, a zvýšené výživné súdom prvého stupňa je vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení napadnutého rozsudku a z nich vyplývajúce zásady primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca, ako aj jeho majetkovým pomerom zohľadňujúcim odôvodnené potreby detí v rozhodnom období, napriek tomu, že zvýšenie odôvodnených potrieb maloletých detí by zjavne odôvodňovali zvýšenie výživného vo väčšom rozsahu, ale berúc do úvahy časové obdobie, ktoré uplynulo od predchádzajúcej úpravy výživného a najmä s prihliadnutím na zárobkové schopnosti a možnosti otca, ako aj jeho majetkové pomery, ktoré sa zlepšili v tom, že sa mu podarilo zamestnať a dosahovať príjem otcom prezentovaný v priebehu prvostupňového konania odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o zvýšení výživného potvrdil, a podľa odseku 2 citovaného zákonného ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením ktoré je v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. a dodáva, že odvolacia námietka otca ohľadne nemožnosti brániť sa v priebehu prvostupňového konania v dôsledku zaujatosti sudcu, nakoľko sa nezúčastnil pojednávania, nakoľko pracuje v J. odvolací súd poznamenáva, že na túto námietku neprihliadol, pretože v zmysle ustanovenia § 14 ods. 3 O.s.p. dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci, alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach a nebola preukázaná ani obrana otca ohľadne nemožnosti zúčastniť sa pojednávania pred súdom prvého stupňa dňa 12.9.2013, nakoľko otec sa osobne dostavil na súd dňa 28.8.2013 o 12,30 hod., kedy osobne ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní dňa 12.9.2013 z dôvodu, že v tomto termíne sa bude nachádzať v J., kde býva a pracuje a odchádza dňa 2.9.2013, preto bol osobne vypočutý prvostupňovým súdom, z čoho vyplýva, že mu nebola odňatá možnosť konať pred súdom.
Podľa § 220 O.s.p. súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).
Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Vo vzťahu k súvisiacemu výroku o dlžnom výživnom odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa síce správne vypočítal dlh na výživnom, avšak nesprávne rozhodol, keď vyčíslené dlžné výživné povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 20,- Eur pre obe maloleté deti, pretože splácať výživné za dlhé časové obdobie nie je v súlade s jeho účelom. Z citovaného zákonného ustanovenia § 160 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že určenie dlhšej ako trojdňovej lehoty na plnenie alebo povolenie splátok umožňuje súdu, aby sám, nezávisle na návrhu účastníkov konania zvážil, či je povolenie takejto výhody vhodné so zreteľom
na pomery toho, komu sa povinnosť ukladá, na výšku prisúdeného nároku alebo na iné okolnosti prípadu, a zároveň, či primerane nezvýhodní povinného oproti oprávnenému. Zvláštnu pozornosť je potrebné venovať povoleniu výhody povinného v prípade výživného pre dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť, a ktoré je okrem iného prednostnou pohľadávkou so zreteľom na naliehavosť potreby, ktorej výživné slúži. Odvolací súd s poukazom na ustanovenia § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. (odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania), preto podľa § 220 O.s.p. zmenil rozsudok v tomto výroku tak, že vyčíslené dlžné výživné zaviazal otca zaplatiť matke maloletých detí do 90 dní od právoplatnosti rozsudku. Zvýšenie vyživovacej povinnosti mohol otec očakávať od začiatku konania a pripraviť sa na zaplatenie eventuálneho dlhu na výživnom odkladaním časti svojho príjmu. Odvolací súd pri rozhodovaní o spôsobe zaplatenia, dlhu na výživnom prihliadol aj na tú skutočnosť, že matka pri uspokojovaní potrieb maloletých detí nebola zvýhodnená splátkami, ale musela ich uspokojovať postupne tak, ako vznikali a javí sa byť účelné, aby dlžné výživné bolo zaplatené naraz, čo umožňuje lepšie využitie peňažných prostriedky v prospech maloletých detí, pričom lehota 90-tich dní je dostatočná na zabezpečenie finančnej hotovosti otcovi, zároveň strpenie plnenia v tejto lehote oprávnenými maloletými deťmi ich neprimerane neznevýhodní oproti povinnému.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, nakoľko žiaden z účastníkov náhradu trov konania nežiadal (§ 151 ods. 1, § 224 ods. 1 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.