Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_4C-57-2022.pdf
PDF · 97.62 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/57/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok so sídlom v Pezinku sudkyňou JUDr. Ingrid Daxner v právnej veci žalobcu: P. C., G.. XX.XX.XXXX, E. K. Z. M. - I. XXXX, štátny občan SR, zast. JUDr. Sylviou Švecovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Štefunkova 9, proti žalovanej: J. Š., G.. XX.XX.XXXX, E. K. Z. M., G. XXXX/XXX, štátny občan SR, o zaplatenie 3 000,- eur s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 3 000,- eur a úroky z omeškania
- vo výške 5% ročne zo sumy 3 000,- eur od 2.10.2019 do zaplatenia
- vo výške 5% ročne zo sumy 1 000,- eur od 2.10.2019 do 15.7.2021
- vo výške 5% ročne zo sumy 3 000,- eur od 2.10.2019 do 22.9.2021
- vo výške 5% ročne zo sumy 2 000,- eur od 2.10.2019 do 23.9.2021
- vo výške 5% ročne zo sumy 2 000,- eur od 2.10.2019 do 4.10.2021
- vo výške 5% ročne zo sumy 2 000,- eur od 2.10.2019 do 5.10.2021
- vo výške 5% ročne zo sumy 1 000,- eur od 2.10.2019 do 16.12.2021 na bankový účet žalobcu A. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Súd priznáva žalobcovi 100% nárok na náhradu trov konania, o ktorej výške nároku rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
1. Návrhom na upomínacie konanie podľa osobitného predpisu, podaným na Okresný súd Banská Bystrica dňa 29.9.2022, postúpenej tun. súdu dňa 15.12.2022, sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy vo výške 3 000,- eur a úrokov z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 3 000,- eur od 2.10.2019 do zaplatenia, zo sumy 1 000,- eur od 2.10.2019 do 15.7.2021, zo sumy 3 000,- eur od 2.10.2019 do 22.9.2021, zo sumy 2 000,- eur od 2.10.2019 do 23.9.2021, zo sumy 2 000,- eur od 2.10.2019 do 4.10.2021, zo sumy 2 000,- eur od 2.10.2019 do 5.10.2021, zo sumy 1 000,- eur od 2.10.2019 do 16.12.2021, na označený bankový účet a nahradiť mu trovy konania. 2. Návrh /ďalej len „žaloba“/ skutkovo stručne odôvodnil tvrdením, že zmluva o pôžičke bola uzavretá dňa 20.3.2019, požičaná istina 14 000,- eur, splatná v celosti dňa 1.10.2019. Peňažná pôžička bola poskytnutá v 4 čiastkových sumách. Úrok z omeškania v zákonnej výške 8% plynie odo dňa 2.10.2019. Dlžník uskutočnil nasledovné čiastkové úhrady pôžičky: 1 000,- eur dňa 15.7.2021, 3 000,- eur dňa 22.9.2021, 2 000,.- eur dňa 23.9.2019, 2 000,- eur dňa 4.10.2019, 2 0000,- eur dňa 5.10.2019, 1 000,- eur dňa 16.12.2021, spolu vo výške 11 000,- eur. Dlžný zostatok pôžičky 3 000,- eur. Na predžalobnú výzvu dlžník nereagoval. 3. Za prostriedky procesného útoku v žalobe označil a k žalobe pripojil: zmluva o pôžičke zo dňa, predžalobná výzva zo dňa 7.9.2022, podací lístok, 11 elektronických bankových výpisov, 4. Proti vo veci vydanému platobnému rozkazu /na zaplatenie istiny 3 000,- eur a úrokov z omeškania avšak len vo výške 5% ročne za požadované obdobie, čo sa po postúpení veci tun. súdu stalo predmetom konania a rozhodnutia/, doručenému žalovanej dňa 14.11.2022 spolu so žalobou, podala
žalovaná včas odpor s vecným odôvodnením, v ktorom uviedla, že nárok žalobcu neuznáva v celom rozsahu z dôvodu klamlivých informácií žalobcu. Nakoľko žalobca v priebehu 2 rokov využíval jej služby, t. j. odvozy k lekárom, nákupy, úrady, vybavovanie dokumentov, osobnú asistenciu, za tento čas je jej dlžný 3 120,- eur. Žalobca jej tvrdil, že jej to vyplatí. Nakoniec sa dohodli, že si to môže strhnúť z dlhu. Všetky ostatné peniaze mu vrátila na účet. 5. V odpore žalovaná neoznačila žiadne prostriedky procesnej obrany a k odporu žiadne ani nepripojila. 6. K odporu žalovanej sa žalobca písomne zo dňa 12.12.2022 vyjadril tak, že odmieta, že by bol žalovanej dlžný akúkoľvek peňažnú čiastku. Nikdy nič také nebolo medzi nimi dohodnuté a to ani za žiadne „služby“, ako to tvrdí žalovaná v odpore. Po tom, čo podal v tejto veci trestné oznámenie, žalovaná neuvádzala, že jej je dlžný peniaze, naopak, z uznesenia vyšetrovateľa PZ zo dňa 11.10.2021, ktoré pripíja, je zrejmé, že žalovaná prisľúbila zostatok dlhu riadne splatiť v celosti. Rovnako tak jej prísľub a prejavená vôľa vyplývajú zo zmluvy o pôžičke /uznania dlhu/ zo dňa 20.3.2019. Nepopiera, že žalovaná ho v priebehu 2 rokov /cca do 10/2019/ viackrát odviezla autom do Bratislavy, avšak väčšinu týchto ciest neuskutočnila výslovne kvôli žalobcovi, ale žalobca sa svojimi cestami prispôsoboval žalovanej, brala ho cestou do práce, nakoľko bývajú 2 km od seba, po ceste ho v Bratislave vyložila v centre, alebo pred budovou jej práce. Cca 5 x ho žalovaná viezla z Bratislavy cestou z práce, cca 3 x ho viezla do a z Bratislavy a niekoľkokrát ho odviezla z miesta ich bydliska do Modry a do Pezinku, vždy v súvislosti s jeho potrebami /lekár, úrady, poisťovne/ , ako osoby zdravotne ťažko postihnutej, bez zdržovania sa, alebo asistencie. Za tieto cesty sa jej vždy pýtal koľko jej je dlžný a vždy keď povedala, jej to zaplatil. Nič jej neostal dlžný a žalovaná nikdy nespomenula, že by jej mal byť niečo dlžný, alebo že od neho očakáva nejaké peniaze, ktoré by sa mali započítať oproti jej dlhu. Práve naopak, v čase kedy sa s ňou už nekontaktoval, mu doniesla u notára podpísanú zmluvu o pôžičke /po 20.3.2019/ a sama sľubovala, že mu všetky peniaze vráti aj s nejakým úrokom, čo odmietol vzhľadom na to, že mu bola nápomocná. Vo vyjadrení za ďalšie prostriedky procesného útoku žalobca označil: uznesenie vyšetrovateľa PZ zo dňa 11.10.2021 a tento dôkaz súdu predložil na pojednávaní. 7. Vyjadrenie žalobcu k odporu žalovanej bolo doručené žalovanej dňa 17.1.2023 8. Súd na pojednávaní dňa 16.2.2023 vec prejednal v prítomnosti strán a právneho zástupcu žalobcu v potrebnom, pre posúdenie nárokov žalobcu, rozsahu a zistil tento skutkový stav: 9. Podľa elektronických detailov pohybov na bankových účtoch, z účtu žalobcu boli prevedené na iný bankový účet /R. Z., pl. syna žalovanej podľa REGOB, pozn. súdu/ finančné prostriedky takto: dňa 17.9.2018 suma 3 000,- eur, dňa 31.10.2018 suma 2 000,- eur, dňa 12.11.2018 suma 3 000,- eur a dňa 4.3.2019 suma 6 000,- eur, s poznámkou pôžička Z., spolu tak vo výške 14 000,- eur. 10. Listinu, obsahujúcu zmluvu o pôžičke, žalovaná vlastnoručne podpísala a pravosť jej podpisu bola overená na Notárskom úrade notárky JUDr. veroniky Baričičovej so sídlom v Pezinku dňa 20.3.2019. Podľa textu tejto zmluvy bola zmluva uzatvorená medzi žalobcom, ako veriteľom, žalovanou, ako dlžníkom a pl. synom žalovanej R. Z., ako ručiteľom. Dlžník potvrdil pôžičku peňazí vo výške 14 000,- eur, prevodom dňa 17.9.2018 sumy 3 000,- eur, dňa 31.10.2018 sumy 2 000,- eur, dňa 12.11.2018 sumy 3 000,- eur a dňa 4.3.2019 sumy 6 000,- eur, spolu tak vo výške 14 000,- eur, od veriteľa a zaviazal sa ju vrátiť veriteľovi najneskôr do 1.10 2019 prevodom na účet, z ktorého bola pôžička poskytnutá. 11. Podľa elektronických detailov pohybov na bankových účtoch, na účty žalobcu boli pripísané z iného bankového účtu /R. Z., pl. syna žalovanej podľa REGOB, pozn. súdu/ finančné prostriedky takto: dňa 15.7.2021 suma 1 000,- eur, dňa 22.9.2021 suma 3 000,- eur s poznámkou vrátenie pôžičky z 18.9.2018 J. Z., dňa 23.9.2021 suma 2 000,- eur, dňa 4.10.2021 suma 2 000,- eur, dňa 5.10.2021 suma 2 000,- eur s poznámkou J. Z. a dňa 16.12.2021 suma 1 000,- eur s poznámkou J. Z., spolu tak vo výške 11 000,- eur. 12. Podľa emailovej komunikácie, predloženej žalobcom, medzi žalobcom a žalovanou prebiehala 14. a 15. 7.2021 komunikácia vo veci vrátenia pôžičky, kde žalovaná ubezpečovala žalobcu, že peniaze vráti určite ako jej banka schváli peniaze. 13. Dňa 17.9.2021 žalobca podal na žalovanú na OP Pezinok trestné oznámenie pre nevrátenie pôžičky vo výške zostatku 13 000,- eur, postúpenej na OO PZ v Pezinku dňa 23.9.2021. Podľa uznesenia vyšetrovateľa zo dňa 11.10.2021 ČVS:U.-XXX/X-VYS-PK-XXXX bolo trestné oznámenie žalobcu odmietnuté s tým, že nie je dôvod na začatie trestného stíhania žalovanej pre zločin podvodu, ku ktorému záveru vyšetrovateľ dospel po realizácii procesných úkonov, vrátane výsluchu žalovanej, ktorá uviedla, že v súvislosti so sobášom s cudzím štátnym príslušníkom potrebovala peniaze, o pôžičku požiadala žalobcu po tom, čo jej v banke zamietli úver, žalobca jej postupne požičal celkovo sumu 14 000,- eur, v čase požičania peňazí nemali stanovený termín splatnosti, až neskôr jej žalobca dal podpísať zmluvu o pôžičke, kde uviedol, že sa to má splatiť do 1.10.2019, nemala peniaze, ale ku dňu výsluchu už vrátila celkovo 10 000,- eur z úveru v Tatra banke, ktorý dostala 22.9.2021, zvyšných 4 000,- eur mu vráti do mesiaca z predschválenej hypotéky. Vyšetrovateľ v uznesení skonštatoval, že len
nesplnenie povinnosti, vyplývajúcej z príslušnej zmluvy ešte neznamená, že došlo k spáchaniu trestného činu podvodu alebo iného trestného činu a teda nie sú naplnené znaky subjektívnej stránky trestného činu pre vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti žalovanej. 14. Písomnou predžalobnou výzvou zo dňa 7.9.2022, podanou na poštovú prepravu dňa 8.9.2022, neprevzatou žalovanou v úložnej dobe /uložená na pošte dňa 9.9.2022/ žalobca upozornil žalovanú na podanie návrhu na súd v prípade neuhradenia celej pohľadávky. 15. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na podanej žalobe a tvrdeniach, uvedených v následnom písomnom podaní. K obrane žalovanej, uvádzanej v odpore uviedol, že táto je v rozpore s jej vysvetlením, podaným orgánom činným v trestnom konaní, ako aj v rozpore s tým, čo komunikovala žalobcovi v emailovej komunikácii zo dňa 14. a 15. 7 2021 16. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila tak, že žalobcovi zaplatila všetko čo mala, zopakovala, že sa o žalobcu 2 roky starala, žalobcovi povedala na čo potrebuje peniaze, v banke jej požičať nechceli. Potvrdila poskytnutie sumy 14 000,- eur žalobcom, pôvodne nemali žiadnu zmluvu, ani lehotu splatnosti, neskôr jej predložil písomnú zmluvu o pôžičke, kde sám uviedol dátum splatnosti. Dohoda bola, že mu peniaze vráti vtedy, keď jej banka poskytne pôžičku. Ústne jej povedal, že 3 000,- eur si môže nechať pre seba za pomoc, ktorú mu poskytla. Na otázku súdu prečo písomnú zmluvu o pôžičke podpísala, žalovaná odpovedala že pre to, že nemala v úmysle žalobcovi peniaze nevrátiť. 17. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. 18. Podstatnou náležitosťou zmluvy o pôžičke, pre ktorú sa ani nevyžaduje písomná forma, je okrem označenia zmluvných strán, predovšetkým určenie predmetu pôžičky a z obsahu zmluvy musí vyplynúť aj záväzok dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu. Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou /kontraktom/, k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné /reálne/ odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi, ktoré odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi je predpokladom uzavretia zmluvy o pôžičke. Základnou povinnosťou dlžníka je vrátiť vec rovnakého druhu, v rovnakom množstve a rovnakej kvality. Zmluva o pôžičke je odplatná, len keď odplatnosť vyplýva z jej obsahu. Pri peňažnej pôžičke môže odplatnosť spočívať v povinnosti dlžníka platiť úroky. 19. Medzi základné znaky právneho pomeru, založeného pôžičkou, patrí jeho dočasnosť, pričom táto skutočnosť musí vyplývať z prejavu vôle zmluvných strán, najmä však zo strany veriteľa, aby bolo z právneho úkonu, alebo z okolností, za ktorých došlo k právnemu úkonu, jasné, že v danom prípade nejde o scudzovací právny úkon /darovanie alebo kúpnu zmluvu/. Samotná pôžička vzniká reálnym úkonom, t. j. odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi, pričom požičané veci sa musia odovzdať dlžníkovi /inak zmluva o pôžičke nevznikne/, a to priamo alebo nepriamo. Priame odovzdanie má formu tradície, ide odovzdanie predmetu pôžičky „z ruky do ruky" /spravidla pri nepeňažnej pôžičke/ a o nepriame odovzdanie ide v prípade asignácie, t. j. príkazu veriteľa dlžníkovi, aby zaplatil tretej osobe, alebo tak, že predmetom pôžičky má byť predajná cena veci danej dlžníkovi s tým, že v prípade peňazí je typickým spôsobom nepriameho odovzdania bezhotovostný prevod peňazí na účet dlžníka. 20. Zmluva o pôžičke je zmluva, ktorou jedna strana /veriteľ/ prenecháva druhej strane /dlžníkovi/ veci určené podľa druhu a táto druhá strana sa zaväzuje vrátiť po čase veci rovnakého druhu. Pojmovými znakmi zmluvy o pôžičke teda sú: a/ určenie zmluvných strán /veriteľ a dlžník/, b/ prenechanie druhovo určenej veci, ktorá je predmetom zmluvy, c/ dočasnosť zmluvného vzťahu, d/ povinnosť vrátiť veci rovnakého druhu. Na to, aby mal súd nepochybne za preukázané, že medzi stranami sporu skutočne vznikol vzťah zo zmluvy o pôžičke, bolo potrebné v konaní preukázať nielen to, že žalobca poskytol / a reálne i odovzdal/ žalovanej finančné prostriedky v žalovanej výške /čo sporným nebolo/, ale i to, že ich poskytol dočasne s tým, že žalovaná sa zaväzuje ich žalobcovi vrátiť /musí z nej teda vyplývať i dočasnosť poskytnutia peňažných prostriedkov, ako aj záväzok dlžníka tieto vrátiť/. 21. „V konaní o zaplatenie dlhu z určitej zmluvy má veriteľ /žalobca/ povinnosť bremeno tvrdenia v tom, že s dlžníkom /žalovaným/ uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol dlžníkovi určité plnenie a že dlžník za toto plnenie neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu /odplatu/. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy, preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej, žalovaného zaťažuje dôkazné bremeno preukázať splnenie záväzku veriteľovi. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, strana tak uniesla dôkazné bremeno tvrdenia ako aj bremeno dôkazu /z rozsudku NS SR z 22.9.2010, sp. zn. 3MCdo 6/2010/. 22. Z pohľadu posúdenia, či spôsob rozloženia dôkazného bremena v konaní pred súdom prvej inštancie neprekročil ústavné mantinely, teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jej úspech v spore a
jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať. Strany sporu sú povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Ide o dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, t. j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na sporových stranách. Strana, ktorá neoznačila dôkazy, potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu, zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení tejto strany. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané /v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé/ ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie. 23. Aby strana mohla splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností stranou, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak strana nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú strana vôbec netvrdila a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosť, rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre stranu väčšinou za následok pre ňu nepriaznivé rozhodnutie. Zákon stranám ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t. j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena 24. Podľa § 151 ods. C.s.p. skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. 25. Vyhodnotiac vykonané dôkazy vo veci samej, v súlade s ust. § 191 ods. 1 C.s.p., súd dospel k záveru, že žalobcom bolo v konaní preukázané jeho tvrdenie v žalobe o vzniku medzi žalobcom, ako veriteľom a žalovanou, ako dlžníkom, občianskoprávneho vzťahu zo zmluvy o pôžičke, ako reálneho kontraktu, ktorý vznikol už samotným reálnym poskytnutím finančných prostriedkov, postupne, v dobe od 17.9.2018 do 4.3.2019, spolu vo výške 14 000,- eur, keď žalovaná toto skutkové tvrdenie, o prevzatí týchto finančných prostriedkov titulom zmluvy o pôžičke, ani nepoprela, preto z nich súd v ďalšom aj vychádzal. Je nesporné, že zmluva o pôžičke /vzhľadom na časový odstup medzi poskytnutím jednotlivých čiastok pôžičky/ vznikla ústne, žalovaná nepoprela svoj záväzok /vôľu/ poskytnuté finančné prostriedky žalobcovi vrátiť, teda dočasnosť ich poskytnutia, pričom konkrétna doba jej splatnosti nepatrí medzi podstatné náležitosti zmluvy o pôžičke. Pokiaľ strany uzatvorili po poskytnutí poslednej čiastky pôžičky /dňa 4.3.2019/ dňa 20.3.2019 písomnú zmluvu o pôžičke, s uvedením dátumu splatnosti pôžičky /najneskôr do 1.10.2019/ , možno tento právny úkon posúdiť podľa jeho obsahu ako uznanie dlhu zo strany žalovanej v zmysle § 558 Obč. zák. a súčasne dohodu zmluvných strán o splatnosti pôžičky /na výzvu žalobcu v zmysle § 563 Obč. zák., ako veriteľa, ktorý podľa obrany žalovanej jej predložil takto pripravenú písomnú „zmluvu“ na podpis/. Pokiaľ v tejto písomnej zmluve vystupuje aj syn žalovanej, ktorý sa v pozícii ručiteľa zaviazal žalobcovi uhradiť záväzok žalovanej v prípade, ak ho neuhradí žalovaná do termínu splatnosti, ide o dohodu v zmysle § 546 Obč. zák.,teda zabezpečovací inštitút. 26. Podľa § 121ods. 3 Obč. zák. príslušenstvom pohľadávky sú aj úroky, úroky z omeškania, poplatok z omešania a náklady spojené s jej uplatnením. 27. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Obč. zák. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úrok z omeškania; ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 28. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 29. Na základe vyššie uvedeného preto súd žalobe, ako dôvodnej, v celom rozsahu vyhovel, žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi zostatok nesplatenej pôžičky istiny vo výške 3 000,- eur a vzhľadom na jej omeškanie s vrátením pôžičky v celosti v lehote splatnosti do 1.10.2019, žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi aj zákonné úroky z omeškania a to z dlžnej istiny 3 000,- eur od 1.10.2019 do zaplatenia a z čiastkových úhrad pôžičky od 1.10.2019 do dňa ich pripísania žalobcovi na bankový účet.
30. Pokiaľ procesná obrana žalovanej spočívala aj v tvrdení o existencii ústnej dohody so žalobcom o tom, že časť požičaných finančných prostriedkov vo výške 3 000,- eur si môže ponechať /a teda mu nevrátiť/ za pomoc/služby, ktoré mu v určitom časovom období poskytla /čo žalobca čiastočne nepoprel/, bolo procesnou povinnosťou, pokiaľ žalobca existenciu takejto dohody poprel, v konaní preukázať prostriedkami procesného útoku /dôkaznými prostriedkami/, ktorú dôkaznú povinnosť si žalovaná nesplnila a v tomto smere neprodukovala v konaní žiadne dôkazné prostriedky. Neunesenie bremena tvrdenia o existencii takejto ústnej dohody so žalobcom preto malo za následok, že súd na ňu neprihliadol a žalobný nárok žalobcu v časti o zaplatenie istiny 3 000,- eur, nezamietol. 31. O nároku na náhradu trov konania v konaní plne úspešného žalobcu súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.sp., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci., vzhľadom na jeho úspech v konaní. 32. O výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník /§ 262 ods. 2 C.s.p./.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Pezinok. Podľa § 127 C.s.p., ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podľa § 363 C.s.p., v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak /§ 232 ods. 2 C.s.p./. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.