Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_18Er-3806-2006.pdf
PDF · 74.26 KB
Case nature
Area
Subarea
18Er/3806/2006
Uznesenie
Okresný súd Žilina v exekúcii vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Margita Rojčeková so sídlom Žilina, A. Kmeťa 11, (predtým JUDr. Veronika Kučavíková, so sídlom Žilina, Ulica republiky 30), vo veci oprávneného: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (predtým Slovenská republika - Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline), IČO: 00 151 866, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, proti povinnému: S. D.Ý., A.. XX.XX.XXXX, W. Ž., X. P. Č.. XXX/XX, občan SR, takto
rozhodol:
Exekúciu z a s t a v u j e .
Povinnému u k l a d á nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 32,57 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Na základe návrhu oprávneného doručeného exekútorovi dňa 11.10.2006 a exekučného titulu, ktorým je blok na pokutu nezaplatenú na mieste, č. AA 1381122 zo dňa 12.11.2004 vydaný Okresným dopravným inšpektorátom Čadca, Okresného riaditeľstva PZ v Čadci, podľa zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Exekučný titul nadobudol vykonateľnosť dňa 29.11.2004.
Rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o zrušení rozpočtových organizácii zo dňa 12.12.2012 boli ku dňu 31.12.2012 zrušené rozpočtové organizácie, medzi iným aj Krajské riaditeľstvo PZ v Žiline, IČO: 00 735 841, Kuzmányho 26, 012 23 Žilina, ktoré doposiaľ v konaní zastupovalo oprávneného, a to Slovenskú republiku. Podľa § 21 ods. 13 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, práva a povinnosti prechádzajú dňom zrušenia na zriaďovateľa, a to na Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Preto došlo k zmene organizácie, ktorá v tejto exekúcii zastupuje oprávneného.
Podľa ust. § 88 ods.1 zák. č. 372/1990 Zb. zákona o priestupkoch, účinného v čase začatia konania o priestupku (t. j. v čase vydania rozhodnutia o priestupku), rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie. Súd pri posúdení výkonu predmetného rozhodnutia aplikoval citované ustanovenie zákona č. 372/1990 Zb. o výkone rozhodnutia, a teda postupoval podľa doterajších právnych predpisov. V súčasnosti platná právna úprava ust. § 88 zákona č. 372/1990 Zb., účinná od 01.09.2008 (ktorá už neustanovuje plynutie trojročnej prekluzívnej lehoty) sa podľa názoru súdu vzťahuje len na konania začaté po nadobudnutí účinnosti zákona č. 298/2008 Z. z. (novela zákona č. 372/1990 Zb.), t. j. po 01.09.2008, nakoľko neobsahuje žiadne prechodné ustanovenia, upravujúce jej účinnosť vo vzťahu k už začatým konaniam. Vzhľadom na uvedené, právna úprava, účinná od 01.09.2008 podľa názoru súdu nepôsobí retroaktívne, preto z hľadiska výkonu rozhodnutia je v tomto prípade potrebné postupovať podľa doterajšieho právneho režimu. S vyššie uvedeným názorom sa stotožnil aj Krajský súd v Žiline v konaniach č. 9CoE 84/2009, 5CoE 5/2010, 9CoE 10/2010 a iné.
Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku (EP) - exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
Podľa § 58 ods. 1 EP - exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu .
Súd zistil, že rozhodnutie predložené ako exekučný titul nie je spôsobilým podkladom pre vykonanie exekúcie, a to v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty stanovenej zákonom o priestupkoch. Dňom 29.11.2007 uplynula totiž lehota troch rokov, počas ktorej bolo možné najneskôr takéto rozhodnutie vykonať. To znamená, že po uplynutí tejto lehoty exekučný titul vydaný v priestupkovom konaní stráca vykonateľnosť, teda takú vlastnosť, ktorá je základným predpokladom vykonania exekúcie /§ 41 EP/, a teda takéto rozhodnutie už nemôže byť náležitým podkladom pre vykonanie exekúcie alebo pre ďalšie pokračovanie exekúcie.
Súd prihliada k tejto lehote ex offo (z vlastnej iniciatívy, z úradnej povinnosti) v každom štádiu konania. Vzhľadom k uvedenému súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. b) EP.
Podľa § 196 EP, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Podľa 197 ods. 1 EP, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 200 ods. 2 EP ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
O trovách exekúcie súd rozhodol podľa § 200 ods. 2 a § 196 EP a na ich úhradu zaviazal povinného, ktorý nesplnením povinnosti zaplatiť pohľadávku oprávneného zavinil vedenie exekučného konania. Ak muselo dôjsť k zastaveniu konania kvôli uplynutiu prekluzívnej lehoty, je na povinnom, aby uhradil trovy exekúcie. Súd pritom vychádzal zo všeobecnej zásady stanovenej v § 197 ods. 1 EP, podľa ktorého náklady podľa § 196 uhrádza povinný, a súčasne zo skutočnosti, že neboli splnené podmienky pre použitie niektorého dôvodu pre náhradu trov exekúcie oprávneným podľa § 203 ods. 1, 2 EP.
Súdny exekútor vyčíslil trovy exekúcie vo výške 190,76 eur.
Súd priznal exekútorovi náhradu trov exekúcie podľa vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.04.2008 (ďalej len „vyhláška“) (Pozn. súdu: podľa prechodného ustanovenia § 27a vyhlášky v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov; exekučné konanie v danej veci bolo začaté 11.10.2006), spolu vo výške 32,57 eur, ktorá pozostáva z:
1/ odmeny exekútora vo výške 23,24 eur, z toho:
a/ 6,64 eur za úkony v trvaní celkovo 50 minút (§ 14 vyhlášky - základná hodinová sadzba 6,64 eur za každú aj začatú hodinu): · Preštudovanie návrhu 20 min. · Vyhotovenie upovedomenia o začatí exekúcie 20 min. · Vypracovanie výzvy 10 min
b/ 16,60 eur za 5 paušálne odmeňovaných úkonov exekučnej činnosti (§ 15 vyhlášky - paušálna suma 3,32 eur za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti): · Získanie poverenia na vykonanie exekúcie · Zisťovanie zamestnávateľa (SP) · Zisťovanie majetku povinného - OR PZ-ODI · Doručenie príkazu na začatie exekúcie · Doručenie exekučného príkazu
2/ náhrady hotových výdavkov vo výške 3,90 eur (§ 22 vyhlášky): · Náklady na doručovanie (poštovné) 3,90 eur
Súd exekútorovi priznal DPH 20 % zo sumy 27,14 eur, priznané DPH celkom vo výške 5,43 eur (§ 22 zákona č.222/2004 Z.z. o DPH).
V prípade súdnym exekútorom uplatnených „úkonov exekučnej činnosti“ označených ako zapísanie do registra, založenie spisu, zaevidovanie návrhu, zrušenie exekučného príkazu, vyčíslenie trov exekúcie a žiadosť o právoplatnosť uznesenia, vrátenie poverenia, tu podľa názoru exekučného súdu ide o administratívne práce v zmysle § 25 vyhlášky č. 288/1995 o odmeňovaní súdnych exekútorov, ktorých náhrada je zahrnutá v odmene súdneho exekútora.
Čo sa týka úpravy časovej špecifikácie určenej súdnym exekútorom pri jednotlivých úkonoch, t.j. úprava času potrebného na vykonanie úkonov v zmysle § 14 vyhlášky č. 288/1995, súd v danom prípade pri svojom rozhodovaní zohľadnil náročnosť, účelovosť, nevyhnutnosť ako aj opakovanosť (paušalizáciu) jednotlivých úkonov v danom exekučnom konaní, a preto trvanie času určeného v špecifikácii trov súdnym exekútorom pri jednotlivých úkonoch upravil tak ako to je vyššie uvedené.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi časovú odmenu za vypracovanie žiadosti o poverenie, o poskytnutie súčinnosti (SP, ORPZ-ODI), príkazu na začatie exekúcie, exekučný príkaz, nakoľko by išlo o duplicitné priznanie (viď priznanie paušálnej náhrady v položke 1b). V súvislosti s exekútorom vyčíslenou odmenou podľa § 15 ods. 1 vyhlášky za každé vykonané doručenie príkazu na začatie exekúcie - 10x a každé vykonané doručenie exekučného príkazu - 10x je potrebné uviesť, že za správneho použitia gramatického výkladu ustanovenia § 15 ods. 1 vyhlášky, patrí exekútorovi odmena len za jedno takto vykonané doručenie, preto mu súd priznal odmenu iba za jedno takéto doručenie. Súd v tejto súvislosti poznamenáva, že v opačnom prípade by odmena za tieto úkony exekučnej činnosti bola upravená rovnako ako v písm. g) až j) § 15 ods. 1 vyhlášky, kde je odmena exekútora výslovne viazaná na každý takýto úkon exekučnej činnosti.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov uplatnených v sume 1,66,- eur (kancelárske potreby), nakoľko ich výška a účelnosť nie je preskúmateľná. Tieto náklady, ako aj výdavky za iné administratívne práce spojené s bežnou činnosťou a chodom exekútorského úradu súdnemu exekútorovi ani priznať nemožno z dôvodu, že sú zahrnuté v odmene súdneho exekútora. Položku telekomunikačné poplatky vo výške 0,66 Eur nie je možné priznať z dôvodu, že nie je zrejmé, ako bola určená takáto konkrétna výška. Ani z obsahu spisu nie je možné ustáliť, čo bolo predmetom týchto výdavkov.
Poštovné exekútorom uplatňovanej sume 17,23eur, mu bolo priznané v sume 3,90 eur, nakoľko z exekučného spisu Ex 1051/2006 mal súd preukázané doručenie 3 písomností prostredníctvom pošty (t.j. 3 doručenky). Vo zvyšnej časti uplatňovanú náhradu hotových výdavkov na poštovnom nepreukázal. Súd na tomto mieste poznamenáva, že súdny exekútor je v časti rozhodovania o trovách exekúcie v zmysle ust. § 37 ods. 1 EP účastníkom konania, a preto tvrdenia ohľadom vzniknutých trov exekúcie musí dostatočným spôsobom preukázať, a to spôsobom, ktorý nevyvoláva pochybnosti.
Čo sa týka ostaných trov exekúcie, súd mal za to, že tieto boli uplatnené v súlade s ustanoveniami Exekučného poriadku ako aj vyhláškou 288/1995 Z.z..
Na základe vyššie uvedených skutočností a poukázaním na citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.