Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7CoP-80-2014.pdf
PDF · 86.55 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/80/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Andrey Mazákovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú Z. S. nar. X.X.XXXX bývajúcu u matky zastúpenú v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice dieťaťa rodičov: JUDr. L. S. nar. X.X.XXXX bývajúcej v G. na ul. C. č. XX a Ing. A. S. nar. XX.XX.XXXX bývajúceho v G. na ul. H.W. č. X zastúpeného JUDr. Marekom Radačovským advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ul. Žriedlovej č. 3 v konaní o zvýšenie a zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 24.1.2014 č.k. 7P 188/2013-89 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o zamietnutí návrhu otca na zníženie výživného.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh na zvýšenie aj návrh na zníženie výživného.
Proti tomuto rozsudku proti výroku o znížení výživného podal odvolanie otec s návrhom, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že zníži vyživovaciu povinnosť z 250 € na 150 €, alternatívne zruší rozsudok a vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uplatnil odvolací dôvod v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm.d/, f/ O.s.p. z dôvodu, že súd pri rozhodovaní o zvýšení výživného napriek zásadnému poklesu príjmu na jeho strane vyslovil názor, že je schopný plniť si vyživovaciu povinnosť v sume 250 € mesačne a to aj v spojení s benefitmi spočívajúcimi s plnením pracovných úloh. Uviedol, že proces reštrukturalizácie spočíva v tom, že pod dohľadom súdu za účasti veriteľov dôjde k nastaveniu finančnej a platobnej disciplíny na strane dlžníka, kedy tento je povinný znížiť a minimalizovať náklady na čo najnižšiu úroveň. V záujme odvrátenia stavu možného vyhlásenia konkurzu pristúpil na uložené podmienky súdom a jednak veriteľmi, v reštrukturalizácii došlo k dôsledkom aj na jeho strane a to zásadnému poklesu príjmu a naopak, čo do výdavkov, ak je mu niekedy umožnené používať osobné motorové vozidlo zamestnávateľa, je to len plus, nakoľko sa to odráža na strane výdavkov. Súdu predložil nevyhnutné náklady, ktoré má a ktoré nie sú zároveň vynakladaním nadbytočným, ktoré by boli na úkor dieťaťa. Aktuálne výdavky má na úrovni 1.016,07 €, pričom zásadnú sumu z nich tvorí splácanie úveru, ku ktorému sa prvotne zaviazali spoločne ako manželia, avšak po rozvode tento v celom rozsahu prevzal on. Úver bol braný za celkovej inej situácie aké sú v súčasnosti, nakoľko na jeho splácanie boli vtedy dvaja, v súčasnosti je nútený sám platiť úver a zároveň aj zabezpečenie úveru viazne výhradne na ňom. Pri vyporiadaní BSM vyplatil alikvotnú čiastku matke detí spolu s ďalšími plneniami, auto, nábytok, spotrebiče. Vyslovil názor, že potreby maloletej sa žiadnym spôsobom nezmenili, pričom ani matka sama ich nepreukázala. Basketbal maloletej hradil on, avšak túto športovú aktivitu zanechala, jazda na koni bola ďalšou možnou aktivitou, ktorú podporoval a aj finančne uhrádzal, preto v tomto smere sú tvrdenia matky zavádzajúce a nepravdivé. Matka žiadnym spôsobom nepreukázala potrebu zvýšenia vyživovacej povinnosti, výdavky, ktoré uviedla, nie sú podľa jeho názoru relevantné, napríklad výdavok na benzín,
drogériu, stravu pre seba a výdavok pre maloletú na kúpu notebooku 150 €, pretože od neho dostala za finančnej pomoci jeho rodiny iPad a používa na písanie úloh a iných činností jeho počítač. Táto zmenená situácia korešponduje s nákladmi maloletej, v dôsledku čoho je dôvodné upraviť vyživovaciu povinnosť na sumu 150 €.
Matka vo vyjadrení navrhla potvrdiť napadnutý rozsudok. Uviedla, že príjem otca a jeho pomery sa zmenili, pretože jeho zamestnávateľ spoločnosť EXISPORT s.r.o. bola nútená podstúpiť proces reštrukturalizácie. Zamestnávateľ znížil a minimalizoval svoje náklady a znížil aj plat otcovi detí, ktorý v spoločnosti zastáva funkciu finančného riaditeľa. Priemerná výška jeho platu sa znížila z 1.790 € na 1.183 € v roku 2013. Vyslovila názor, že zamestnávateľ otca bol nútený svoje náklady z dôvodu reštrukturalizácie minimalizovať, čo považovala za pochybné, pretože otec ako finančný riaditeľ spoločnosti nevie a nezaujíma sa, či rovnako nepopulárne bolo postupované aj voči ostatný zamestnancom - manažérom spoločnosti a tieto skutočnosti neboli preverené u zamestnávateľa a neboli preverené ani výšky odvodov, ktoré zamestnávateľ za otca odvádza štátu (daňový úrad, Všeobecná poisťovňa, Sociálna poisťovňa). Ohľadne splácania úveru uviedla, že aj ona spláca úver, ktorého zabezpečenie taktiež výhradne viazne len na nej, ktorý si vzala z banky po rozvode, aby mali s maloletou kde bývať. Úver vzala na celú kúpnu cenu bytu 57.000 €, ktorý bude splácať 20 rokov a jedná sa o 2-izbový byt s rozlohou 48 m2 vrátane balkóna pivnice. Byt bol v pôvodnom stave, bez kuchynskej linky a sporáka a zrekonštruovala ho za 5.500 € a zakúpila tiež zariadenie do obývacej izby, kuchynskú sektorovú linku. Žije sama v byte s dcérou a so psom, pričom otec žije vo vzťahu s priateľkou, ktorá podľa vyjadrenia maloletej trávi u otca každý druhý víkend v mesiaci, má v byte otca svoje osobné veci, preto je dôvodné predpokladať, že ak byt užíva, prispieva mu aj na bývanie. Špecifikovala okolnosti ohľadne vysporiadania BSM, nakoľko otec ohľadne alikvotnej čiastky, ktorú jej po 6-ročnom spoločnom splácaní úveru vyplatil, bolo 5.500 €, teda časť, ktorá zodpovedala ňou uhradenej istiny úveru. Úroky, ktoré pri splácaní úverovej splátky platila, jej však nevyplatil, ostatné plnenia sa týkajú 13-ročnej Fabie s nefunkčným posilňovacím zariadením, 4-ročnými zimnými a letnými pneumatikami a nefunkčným elektronickým sťahovaním okien, detskej postele, 4 skrinky 10-ročného nábytku spolu s posteľou, vybavením detskej izby maloletej, kuchynský stôl a štyri stoličky, počítač, ktorý jej otec neodovzdal s vysvetlením, že je nefunkčný, pračku a 13-ročný nízko výkonný vysávač, televízor klasický zakúpený v roku 1999. Vo vlastníctve otca ostal 4-izbový byt s rozlohou 82 m2 prerobený po rozsiahlej a nákladnej rekonštrukcii ešte za trvania manželstva na 3-izbový, kuchynská linka na mieru v hodnote 10.000 € s chladničkou, umývačkou riadu, novým sporákom, digestorom, novej elektroinštalácie a sieťových rozvodov v celom byte, nové stierky, podlahy, nové interiérové dvere, zárubne, bezpečnostné dvere, svietidlá, vstavané skrine, kožená sedacia súprava, kúpeľňa so zníženým stropom a bodovým osvetlením s rohovou vaňou s vírivkou a sprchovací kút, geberitom a zrkadlom na mieru, značkové fotoaparáty, značkové tenisové rakety, bicykel v hodnote 3.000 €, LCD televízor zakúpený ešte pred rozvodom, čo preukazuje, že sa nedelili rovným dielom, pretože počas vysporiadania BSM riešila prioritne hypotéku a kúpu bytu pre seba a maloletú. V záujme maloletej chcela kúpiť byt v blízkosti jej školy, aby okrem novej ťažkej životnej zmeny ako pre ňu bol rozvod jej rodičov nemusela riešiť tiež zmenu školy aj priateľov. Realitná kancelária, vo vlastníctve ktorej ňou vytypovaný byt bol, potrebovala urýchlene dohodu o vysporiadaní, pretože bol platený cez hypotéku. Odvolacie námietky ohľadne míňania finančných prostriedkov pre vlastnú potrebu, benzín, pretože vozidlo používa na cestu do práce a späť, nie sú relevantné a sú účelové, najmä s ohľadom na otcom využívanie služobného vozidla svojho zamestnávateľa v plnom rozsahu aj na osobné účely vzhľadom k tomu, že býva o ulicu ďalej ako otec, takže o tejto skutočnosti nemá pochybnosti a zakaždým otec príde pre maloletú na služobnom vozidle. Otec maloletej využíva benefity, osobné motorové vozidlo, osobný počítač, mobilné telefóny, ktoré mu poskytuje zamestnávateľ v plnom rozsahu bez osobných nákladov na ne. Čo sa týka kúpy notebooku pre maloletú, tento nebol rozmarom, ale nevyhnutnosťou, pretože ho potrebovala na prípravu do školy, pretože otcov počítač používa len vtedy, keď trávi čas s ním a to reálne raz do týždňa od 18.00 hod. do 21.00 hod. a každý druhý víkend od piatka 18.00 hod. do nedele 20.00.
Výrok rozsudku súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na zvýšenie výživného nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto nebol predmetom preskúmavania v odvolacom konaní (§ 206 ods. 2, veta prvá O.s.p.).
Podľa § 219 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa odseku 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na to, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania pred súdom prvého stupňa a otec ani v odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o výživnom. Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa dôsledne posúdil pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase terajšieho rozhodovaniaa dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že nebola preukázaná kvalifikovaná zmena pomerov odôvodňujúca zníženie výživného v súlade s návrhom otca. Odvolací súd dodáva, že zmenou pomerov v zmysle ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine sa rozumie výrazná zmena okolností na jednej alebo druhej strane, t.j. oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. V konaní o zníženie výživného je preto potrebné porovnať pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania súdu o návrhu na zmenu výživného. Aj pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. V danom prípade ide o ustanovenie § 62 ods. 1, 2, 4, 5 a ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorých vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť trvajúca do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, alebo majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa posúdil pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania a dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že nebola preukázaná kvalifikovaná zmena pomerov na strane otca odôvodňujúca zníženie výživného a výživné 250 € mesačne pre maloletú Z., ktoré predstavuje výživné na jeden deň 8,33 €, je vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a z nich vyplývajúcej zásady primerané a korešpondujúce skutkovému stavu zistenému aj odvolacím súdom a poznamenáva, že pre určenie výživného je rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý dosahuje. Ak sa tvrdený príjem javí ako nepravdivý, je povinnosťou súdu prihliadnuť na celkové majetkové pomery a stotožnil sa s hodnotením súdu prvého stupňa, že otec aj zo zníženého príjmu v sume 1.175,77 € je schopný platiť doposiaľ určené výživné s prihliadnutím na to, že vyživovacia povinnosť od predchádzajúcej úpravy výživného mu nepribudla a výhody poskytované otcovi jeho zamestnávateľom, konkrétne služobné motorové vozidlo, služobný mobilný aparát, služobný počítač znižujú jeho bežné výdavky, čím pozitívne ovplyvňujú jeho bežné životné podmienky a v prípade, ak by rodičia maloletej Z. žili v spoločnej domácnosti, jednoznačne by sa na týchto celkových majetkových pomeroch otca podieľala. Matka v prevažnej miere zabezpečuje výkon rodičovských práv a povinností aj osobnou starostlivosťou, zo svojho príjmu dopĺňa zdroj jej výživy na hranicu jej odôvodnených potrieb, pretože maloletá je vo veku intenzívneho fyzického rastu a duševného dospievania, kedy je všeobecne známou skutočnosťou, ktorú v zmysle ustanovenia § 121 O.s.p. netreba dokazovať, sú zvýšené odôvodnené potreby maloletých detí značne zvýšené. Vo vzťahu k odvolacím námietkam otca odvolací súd dodáva, že jeho argumentácia o rozsahu nevyhnutných výdavkov maloletej pôsobí vo faktickej a právnej rovine smerom k vyživovacej povinnosti voči maloletej nevyvážene a
dovoľuje skôr záver, že subjektívne vnímanie vlastnej životnej situácie otcom mu bráni objektívne posúdiť rozsah odôvodnených potrieb maloletej preukázaných v priebehu konania súdu prvého stupňa. Preto odvolací súd je toho presvedčenia, že príjem otca nepochybne zistený súdom prvého stupňa je dostatočný na uspokojovanie jeho vlastných potrieb v rozsahu bežného životného štandardu, preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby rovnaký životný štandard umožnil aj maloletej formou výživného. Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa nepochybne vyplýva, že v predmetnej veci nie sú splnené podmienky pre zníženie výživného s prihliadnutím na vek a odôvodnené potreby maloletej, ako aj potencionálne možnosti a schopnosti otca, preto rozsudok v napadnutom výroku o znížení výživného podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil a v súlade s ustanovením § 219 ods. 2 O.s.p. sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.