Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Er-777-2010.pdf
PDF · 71.81 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-8Er/777/2010
Uznesenie
Okresný súd Čadca v exekučnej veci oprávneného: mal. L. Z., D.. X.X.XXXX, N. Z. Č.. XXXX, zastúpená zákonnou zástupkyňou - matkou Z. Z., D.. XX.X.XXXX, N. Z. Č.. XXXX, proti povinnému: O. B., D.. XX.X.XXXX, N. Z. Č.. XXX, o vymoženie zameškaného a bežného výživného s príslušenstvom o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I.
Súd exekúciu, ktorá sa začala na návrh oprávnenej podaný dňa 7.12.2010 u Exekútorského úradu JUDr. Marty Kužmovej v konaní Ex 1237/10 a na základe poverenia vydaného Okresným súdom v Čadci v konaní sp. zn. 8Er/777/2010 dňa 9.2.2011 pod č. 5502 028889* z a s t a v u j e.
III.
Súdnej exekútorke trovy exekúcie súd n e p r i z n á v a .
II.
Súd u k l a d á exekútorke JUDr. Marte Kužmovej vrátiť poskytnutý preddavok vo výške 100,- € na účet Okresného súdu v Čadci č. XXXXXXXXXX/XXXX v lehote troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia
odôvodnenie:
Okresný súd v Čadci na návrh oprávnenej vydaným poverením č.5502 028889* zo dňa 9.2.2011 v konaní 8Er/777/2010 poveril vykonaním exekúcie exekútora: JUDr. Marta Kužmová, Potočná 8, 022 01 Čadca. Exekučným titulom v danom prípade je právoplatný a vykonateľný rozsudok č. k 15P/25/2010-125 zo dňa 2.7.2010 vydaný Okresným súdom v Čadci.
Dňa 15.8.2011 bol exekučnému súdu prostredníctvom súdnej exekútorky predložený návrh povinného na zastavenie exekúcie, ktoré odôvodňuje tým, že zameškané a bežné výživné má k dnešnému dňu (12.8.2011) riadne uhradené a uhradené má aj trovy exekúcie. Bežné výživné pravidelne platí k rukám matky maloletej oprávnenej. Vyživovaciu povinnosť k mal. Ivone si bude riadne a včas plniť a preto žiada o zastavenie exekúcie vedenej pre bežné výživné a zmeškané výživné.
Súdna exekútorka spolu s postúpením návrhu povinného na zastavenie exekúcie predložila súdu aj svoje vyjadrenie, v ktorom konštatuje, že povinný má uhradené zameškané výživné ako i trovy exekúcie zo zameškaného výživného, bežné výživné ako i trovy exekúcie z bežného výživného platí vždy riadne a včas.
Na vyjadrenie k návrhu povinného na zastavenie exekúcie bola vyzvaná aj matka mal. oprávneného, ktorá oznámila, že so zastavením exekúcie nesúhlasí, nakoľko povinný v minulosti páchal voči nej podvody, dlhy a nedodržiaval termíny a výšku výživného, na základe ktorého podala exekúciu a taktiež zameškával termíny výživného počas exekúcie. Na základe toho trvá na tom, aby jej naďalej výživné bolo zasielané cez exekučný úrad.
Podľa § 80 Exekučného poriadku, na návrh povinného môže súd zastaviť exekúciu zrážkami zo mzdy (§ 57 ods. 2), ak sa zrážky vykonávajú už len na bežné výživné a možno predpokladať, že povinný bude výživné plniť ďalej dobrovoľne. Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné.
Podľa § 101 Exekučného poriadku, na návrh povinného môže súd zastaviť exekúciu prikázaním pohľadávky z účtu v banke, ak sa odpisovanie pohľadávky vykonáva už len na bežné výživné a možno predpokladať, že povinný bude výživné plniť ďalej dobrovoľne. Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné.
Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa § 58 ods. 1 EP exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Exekučný poriadok neobsahuje také zákonné ustanovenia, ktoré by upravovali zastavenie exekúcie na návrh povinného, ak sa plní výživné inak ako zrážkami zo mzdy - § 80 EP alebo prikázaním pohľadávky z účtu v banke - § 101 EP. Nie je možné aplikovať ani žiadne z predpokladov zastavenia exekúcie v zmysle ustanovenia § 57 a nasl. týkajúce sa zastavenia exekúcie. Preto súd pri rozhodovaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie analogicky aplikoval ustanovenia § 80 a § 101 Exekučného poriadku, ktoré je danému skutkovému stavu najbližšie.
V zmysle citovaných ustanovení § 80 a § 101 Exekučného poriadku, je ponechané na úvahu súdu, či na návrh povinného exekúciu, ktorá sa vykonáva už len na bežné výživné, zastaví alebo rozhodne o jej ďalšom pokračovaní. Okrem podmienky, že návrh na zastavenie exekúcie podľa § 80 EP podá povinný, musia byť splnené ďalšie zákonné predpoklady, a to 1. exekúcia sa vykonáva už len pre bežné výživné a všetky nedoplatky boli vyrovnané buď dobrovoľne alebo exekučne a 2. existujú skutočnosti opodstatňujúce záver, že povinný bude výživné naďalej plniť dobrovoľne.
Povinný tvrdil vo svojom návrhu, že zameškané a bežné výživné ako aj trovy exekúcie má riadne uhradené a túto skutočnosť potvrdila vo svojom vyjadrení aj súdna exekútorka. Tento predpoklad podmieňujúci zastavenie exekúcie podľa § 80 EP je teda splnený.
Pri skúmaní splnenia ďalšej z menovaných podmienok je potrebné brať do úvahy viaceré skutočnosti, napr. z akého dôvodu sa povinný pôvodne omeškal s platením výživného, či sa aktívne postavil k splateniu zameškaného výživného, či má stále zamestnanie alebo iný príjem a súd môže prihliadnuť aj na stanovisko oprávnených, resp. ich zákonného zástupcu.
Za účelom posúdenia dôvodnosti návrhu povinného na zastavenie exekúcie, súd vyzval povinného, aby súdu predložil doklad, ktorý preukazuje, že má pravidelný opakujúci sa mesačný príjem, z ktorého bude hradiť výživné. Na výzvu súdu povinný oznámil, že má príjem zo samostatnej zárobkovej činnosti. Ďalej uviedol, že nikdy nebol trestne stíhaný pre prečin zanedbania povinnej výživy, nemá žiadne podlžnosti voči bankovým a nebankovým inštitúciám, ani voči tretím osobám. Po zhodnotení vyjadrenia povinného, súd dospel k záveru, že druhý predpoklad podmieňujúci zastavenie exekúcie vo veci plnenia výživného je tiež splnený. Vzhľadom k tomuto je možné vyvodiť záver, že do budúcnosti bude bez prekážok môcť platiť výživné riadne a včas. V prípade, že dobrovoľne nebude hradiť bežné výživné, vystavuje sa tak nebezpečenstvu trestného stíhania a opätovného podania návrhu na vykonanie exekúcie a teda i tej možnosti, že pri ďalšom pokračovaní v exekúcii, budú jeho výdavky vyššie o trovy exekúcie. Súd v danom prípade nemal preukázané dôvody pre ktoré zákonná zástupkyňa maloletého oprávneného nesúhlasila so zastavením exekúcie. Samotná skutočnosť a obava matky maloletého oprávneného, či bude povinný hradiť dobrovoľne výživné nie je dôvodom pre nezastavenie exekúcie.
Keďže rozhodnutie o zastavení alebo nezastavení exekúcie je ponechané na úvahu súdu, súd na základe vyššie uvedených skutočností, po vykonaní skutkovej analýzy aktuálnych možností dobrovoľného platenia výživného zo strany povinného, dospel k záveru, že je v možnosti povinného vzhľadom na jeho príjem hradiť riadne a včas výživné bez nutnosti núteného výkonu prostredníctvom súdneho exekútora a preto súd exekúciu zastavil.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Súd súdnej exekútorke trovy exekúcie nepriznal, nakoľko súdna exekútorka si trovy exekúcie vymohla v rámci exekučného konania od povinného, čo v danom prípade bolo preukázané z jej vyjadrenia (výživné i trovy boli hradené riadne a včas).
Týmto rozhodnutím nie je dotknuté právo oprávneného požiadať vykonanie exekúcie aj opakovane.
Súdnej exekútorke bol poskytnutý preddavok uznesením č. k. 8Er/777/2010-10 zo dňa 16.12.2010, právoplatným dňa 8.1.2011 vo výške 100,- € v zmysle ustanovenia § 197 EP nakoľko v tejto exekúcii išlo o vymoženie výživného. Keďže exekučné konanie bolo zastavené avšak nie z dôvodu pre nemajetnosť povinného, trovy exekúcie nebude znášať štát. Exekútorka v exekúcii nepoužila priznaný preddavok, trovy exekúcie jej boli hradené povinným a preto jej súd uložil, aby takto poskytnutý preddavok vrátila na účet súdu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie (§ 374 ods. 4 veta prvá OSP) do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde (§ 201, § 204 ods. 1 OSP).
Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. ( 374 ods. 4 O.s.p.)
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP - z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).