Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7CoP-47-2014.pdf
PDF · 85.23 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/47/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Andrey Mazákovej v právnej veci navrhovateľa F. A. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v G. na ul. U.Z.G. č. X zastúpeného Mgr. Marcelou Grancovou advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ul. Kováčskej č. 28 proti odporkyni U. A. nar. X.XX.XXXX bývajúcej v G. na ul. U. č. X zastúpenej JUDr. Ivanom Humeníkom, PhD. advokátom Advokátskej kancelárie h&h PARTNERS so sídlom v Košiciach na ul. Mäsiarskej č. 6 o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej U. A. nar. XX.X.XXXX a maloletému V. A.H. nar. XX.X.XXXX na čas po rozvode zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 20.11.2013 č.k. 41P 38/2013-177 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o výživnom na čas po rozvode.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo navrhovateľa s odporkyňou. Navrhovateľa zaviazal od právoplatnosti výroku o rozvode manželstva prispievať na výživu mal. U. 190 € mesačne a mal. V. 130 € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred matke. Schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej mal. U. a mal. V. sa na čas po rozvode zverujú do osobnej starostlivosti odporkyne, ktorá bude maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Navrhovateľ je oprávnený stýkať sa s mal. U. a mal. V. každú párnu sobotu od 15.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že v čase určenia začiatku styku si navrhovateľ prevezme maloleté deti pred bytom odporkyne a v čase ukončenia styku ich jej pred jej bytom odovzdá. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Proti tomuto rozsudku proti výroku o určení výživného podal odvolanie navrhovateľ s návrhom, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o určení výživného tak, že ho zaviaže prispievať na výživu mal. U. 160 € mesačne a na mal. V. 110 € mesačne, v prípade, ak uzná odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm.a/ O.s.p., navrhuje, aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa. Rozsudok považuje za nesprávny z dôvodov uvedených v ust. § 205 ods. 2 písm.a/, d/, f/ O.s.p. a podľa jeho názoru došlo v konaní k vade podľa ust. § 221 ods. 2 písm.f/ O.s.p., pretože účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Rozsudok považuje za nezrozumiteľný vzhľadom na jeho nedostatočné odôvodnenie, pretože pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom je nepochybné základnou podmienkou vyhodnotenie príjmov a výdavkov rodičov detí vo vzťahu k ich odôvodnenosti, resp. neodôvodnenosti. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia je zrejmé, že vyhodnotenie výdavkov a posúdenie odôvodnenosti a neodôvodnenosti ich vynakladania absentuje a nie je teda zrejmé, z čoho prvostupňový súd pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti vychádzal okrem zistenia príjmov na jeho strane a na strane odporkyne. Absentuje odôvodnenie rozsudku ohľadne vyhodnotenia výdavkov
odporkyne, ako aj výdavkov maloletých detí. Výdavok odporkyne za nájom bytu, v ktorom v súčasnosti býva, nie je odôvodnený. Konštatoval, že nebol obvinený zo spáchania násilného trestného činu vo vzťahu k odporkyni alebo k maloletým deťom, teda ani právoplatne odsúdený a to ani v trestnom ani v priestupkovom konaní, preto nebol žiaden dôvod na to, aby sa odporkyňa musela odsťahovať z bytu patriaceho do ich bezpodielového spoluvlastníctva a mať výdavok na nájom. Dôvodom odsťahovania sa odporkyne z ich spoločného bytu bolo to, aby mu bránila v kontakte s maloletými deťmi, čo tak činí dlhodobo od prvého pojednávania uskutočneného vo veci, čoho dôkazom je, že neumožnila mu stretnúť sa s maloletými deťmi ani v zmysle vykonateľnej úpravy v rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 41P 81/2013-84 zo dňa 6.11.2013 a napísala mu SMS správu, že jej mal osobitne oznámiť, či sa chce s deťmi stretnúť, pretože majú program, nie sú doma a svoj úmysel stretnúť sa s deťmi má oznamovať najmenej 48 hodín vopred, ignorovala aj vykonateľný rozsudok, v zmysle ktorého mu mala umožniť styk s maloletými deťmi 14.12.2013 a túto skutočnosť oznámil kolíznemu opatrovníkovi dňa 17.12.2013. Odsťahovanie odporkyne s maloletými deťmi považuje za bezdôvodné a preto výdavok za nájom bytu za nedôvodný, v dôsledku čoho naň súd nemal prihliadať. Konštatoval, že jeho zaťažujú platby za majetok patriaci do BSM a to platby za byt 220 €, elektrina 29 € mesačne, splátku spoločného úveru za motorové vozidlo 149,70 € mesačne, leasing za motorové vozidlo patriace do BSM 283,33 € mesačne, poistenie motorového vozidla 22,80 € mesačne a ďalším jeho nevyhnutným mesačným výdavkom je 55 € mesačne ako splátka stavebného úveru. Ďalšie nevyhnutné výdavky v priebehu prvostupňového konania presne špecifikoval. Po uhradení pravidelných mesačných platieb vrátane výživného pre maloleté deti mu neostane ani suma, z ktorej by si mohol zabezpečiť nevyhnutný výdavok na stravu a nezostáva mu na oblečenie alebo hygienické potreby a ani touto skutočnosťou sa súd nevyporiadal. Vo vzťahu k výdavkom detí uvádza, že výdavky na poistky nie sú nevyhnutnými výdavkami, ktoré by mali mať prednosť pred výživným a ani výdavok 20 € na kozmetiku, s prihliadnutím na ich vek považuje za účelovo nadhodnotený. Nosový sprej pre mal. U. nespochybňuje, avšak má vedomosť o tom, že tento je možné zakúpiť nielen za 5 až 7 €, ale aj za 3,60 €. Zároveň môžu byť nadhodnotené aj odporkyňou tvrdené výdavky za lieky pre mal. V., ktoré nekonkretizovala a súd ich nezisťoval. Vyslovil názor, že odôvodnené potreby dieťaťa majú svoju konkrétnu hranicu danú jeho spotrebným charakterom a preto treba dbať na to, aby výživné nad túto hranicu priamo neuspokojovalo sčasti aj potreby iných osôb a výživné nemá byť prostriedkom pre druhého rodiča na nepriame uspokojovanie jeho potrieb.
Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla zmeniť prvostupňový rozsudok tak, že zaviaže navrhovateľa prispievať na výživu mal. V. 150 € mesačne a mal. U. 210 € mesačne, alternatívne rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil v plnom rozsahu. Poprela pravdivosť tvrdení navrhovateľa v odvolaní, pretože navrhovateľ sám priznal, že sa voči nej násilne správal a túto skutočnosť potvrdil aj orgán činný v trestnom konaní ktorý uviedol, že skutok sa stal, ale nie je trestným činom, preto výdavok na bývanie je odôvodnený, o čom svedčí aj uznesenie o zastavení trestného stíhania. Poukázala na to, že otec vybral životné, úrazové poistenie a stavebné sporenie detí v hodnote 7.000 € a vyhral v súťažnej relácii Páli Vám to 1.860 €. Vyslovila názor, že navrhovateľ sa snaží výdavky súvisiace s BSM, ktoré budú vyporiadavané v rámci BSM využiť pre úmyselné znižovanie svojej vyživovacej povinnosti a uviedla, že rodičia navrhovateľa mu poskytli 2.000 € ako druhý splátku leasingu na motorové vozidlo. Uviedla, že dlhodobo sa snaží čo najrýchlejšie ukončiť veci a snaží sa zabezpečovať reálne odôvodnené potreby maloletých detí. Vyslovila názor, že oprávnené záujmy maloletých detí v komparácii s príjmami navrhovateľa a jeho neodôvodnenými výdavkami a jej reálnymi výdavkami sú dôvodmi pre to, aby súd určil výživné pre mal. U. 210 € mesačne a mal. V. 150 € mesačne. Uviedla, že pravidelne uhrádza mal. V. poistenie 24,50 €, za mobilný telefón 10 € a na lieky 20 €. Pre mal. U. uhrádza mesačne poistenie 24,60 € a za mobilný telefón 10 €.
Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.
Výroky rozsudku súdu prvého stupňa o rozvode manželstva, o schválení rodičovskej dohody o zverení mal. U. a mal. V. do osobnej starostlivosti odporkyne a úprave styku navrhovateľa s mal. U. a mal. V. odvolaním napadnuté neboli, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom preskúmavania v odvolacom konaní (§ 206 ods. 2 veta prvá O.s.p.).
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na to, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku v napadnutej časti presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami navrhovateľa uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania pred súdom prvého stupňa a navrhovateľ ani v odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o výživnom. Výživné určené súdom prvého stupňa vzhľadom na citované zákonné ustanovenia a z nich vyplývajúce zásady je primerané odôvodneným potrebám maloletých detí, ako aj zárobkovým schopnostiam a možnostiam oboch rodičov. Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že výživné 190 € mesačne (denné výživné 6,33 €) pre mal. U. a 130 € mesačne (denné výživné 4,33 €) pre mal. V. je vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení napadnutého rozsudku a z nich vyplývajúce zásady primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam navrhovateľa z jeho čistého priemerného mesačného príjmu 1.184,32 €, ako aj jeho majetkovým pomerom a zohľadňuje rozsah odôvodnených potrieb maloletých detí, ako aj tú podstatnú skutočnosť, že navrhovateľ nemá inú zákonnú vyživovaciu povinnosť. K odvolacím námietkam navrhovateľa, že súd prvého stupňa v odôvodnení nepresne špecifikoval a posudzoval výdavky maloletých detí na zabezpečenie ich odôvodnených potrieb odvolací súd dodáva, že odôvodnené potreby maloletých detí sú všeobecne známymi skutočnosťami danými vekom, druhom a stupňom školy, ktorú maloleté deti navštevujú, ktoré nie je potrebné ani dokazovať a podrobne v odôvodnení špecifikovať okrem prípadov, ak vybočujú z bežného rámca, najmä v dôsledku zlého zdravotného stavu detí, prípadne ich špecifických záľub (§ 121 O.s.p.). Je treba poukázať na to, že výživné pre maloleté deti určené súdom prvého stupňa má zabezpečiť deťom takú životnú úroveň, ktorú by mali v prípade, ak by rodičia žili spolu a deti by žili v úplnej rodine. Osobná starostlivosť o dieťa sa zohľadňuje pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti a vyživovacia povinnosť je prvoradá, preto sú výživnému podriadené všetky ostatné výdavky rodičov. Odôvodnené potreby maloletých detí sú v danom prípade vzhľadom na ich vek a školskú dochádzku značne zvýšené najmä tým, že sú vo veku blízkom dospelosti, kedy je všeobecne známou skutočnosťou, že odôvodnené potreby detí v tomto veku sú mnohonásobne vyššie ako u dospelého človeka. Matka zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloleté deti, ktorá skutočnosť sa zohľadňuje pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti a zo svojho príjmu 677,97 € dopĺňa zdroj výživy maloletých detí na hranicu prospešnú a nevyhnutnú pre ich všestranný rozvoj a dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť k nim, preto sú bez právneho významu pomery odporkyne, na ktoré navrhovateľ vo svojom odvolaní poukazuje, najmä s prihliadnutím na tú okolnosť, že pri rozhodovaní o rozsahu výživného je potrebné vychádzať z toho, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom k týmto potrebám patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom ich záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace s ich zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Odvolacia námietka navrhovateľa ohľadne výdavku odporkyne na bývanie nie je dôvodná aj vzhľadom na právoplatnosť výroku o rozvode manželstva účastníkov. Rozsudok súdu prvého stupňa spĺňa základné obsahové náležitosti, najmä zrozumiteľnosť, určitosť a jasnosť a je logickým a právnym vyústením priebehu a výsledkov prvostupňového konania (§ 157 ods. 2 O.s.p.), v dôsledku čoho je odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa v napadnutej časti presvedčivé, preto ani odvolací súd nemal pochybnosti o správnosti určeného výživného, pretože súd prvého stupňa dôsledne posúdil pomery účastníkov a odvolací súd dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že určené výživné súdom prvého stupňa je vzhľadom na citované zákonné ustanovenia v odôvodnení napadnutého rozsudku a z nich vyplývajúce zásady primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam navrhovateľa, ako aj jeho majetkovým pomerom a zohľadňuje odôvodnené potreby maloletých detí a odlišný názor
navrhovateľa vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov a úvahám súdu uvedeným v odôvodnení rozsudku nečiní rozsudok nepreskúmateľným, preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti o určení výživného pre mal. U. a mal. V. ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. a v odôvodnení sa obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia podľa § 219 ods. 2 O.s.p..
O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože žiaden z účastníkov náhradu trov nežiadal (§ 151 ods. 1, § 224 ods. 1 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.