Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7CoP-120-2014.pdf
PDF · 104.22 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/120/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Andrey Mazákovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú H. O. X. nar. XX.X.XXXX bývajúcu vo Y. na J. ul. č. XX zastúpenú kolíznym opatrovníkom I. J., R. Y. C. K. v F. dieťaťa rodičov U. R. nar. X.X.XXXX bývajúcej vo Y. na J. ul. č. XX zastúpenej JUDr. Milanom Kuzmom advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na Floriánskej ul. č. 16 a E. X. nar. X.X.XXXX bývajúceho v F. na Z. ul. č. X zastúpeného JUDr. Alexandrom Bröstlom advokátom Advokátskej kancelárie Illeš, Šimčák, Bröstl, s.r.o. so sídlom v Košiciach na Štúrovej ul. č. 27 v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie z 28.1.2014 č.k. 13P 67/2013-80 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o určení výživného.
M e n í rozsudok v súvisiacom výroku o dlžnom výživnom tak, že dlžné výživné za obdobie od 13.5.2013 do 31.1.2014 vo výške 1.119,68 € je otec povinný zaplatiť matke maloletej do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zveril mal. H. O. X. do osobnej starostlivosti matky. Otca zaviazal prispievať na výživu maloletej 130 € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred matke maloletej počnúc dňom 13.5.2013. Dlžné výživné za obdobie od 13.5.2013 do 31.1.2014 v sume 1.170 € zaviazal otca zaplatiť matke do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Upravil styk otca s maloletým tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každú sobotu od 15.00 hod. do 17.00 hod. v prítomnosti matky maloletej.
Proti tomuto rozsudku proti výrokom o určení výživného a dlžnom výživnom podal v zákonnej lehote odvolanie otec a žiadal, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v týchto výrokoch a vrátil vec na ďalšie konanie. Namietal, že v napadnutom rozsudku nie sú dostatočným spôsobom posúdené a vyhodnotené jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, ako aj odôvodnené potreby maloletej, ktoré sú relevantným kritériom pre určenie konkrétnej výšky výživného. V dôsledku toho napadnutý rozsudok nespĺňa požiadavku na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvého stupňa neskúmal odôvodnené potreby maloletej, pričom vychádzal iba z vyjadrenia matky o celkovej výške týchto výdavkov, pričom v odôvodnení rozsudku tieto výdavky nie sú žiadnym spôsobom konkretizované. Jednotlivé výdavky mali byť posúdené v kontexte, či spĺňajú podmienku odôvodnených potrieb dieťaťa a či boli účelne vynaložené. Významnou okolnosťou pre určenie výživného je aj jeho majetková situácia, resp. jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Poukázal na to, že nemá žiaden pravidelný príjem, je odkázaný na príležitostnú odmenu od svojho otca za výpomoc v jeho firme, pričom výška tejto odmeny
je v rozsahu cca do 200 € mesačne. Možnosti, schopnosti povinného rodiča sú dané aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä existenciou pracovných príležitostí primeraných jeho schopnostiach a kvalifikácii. Jeho možnosti sú objektívnou kategóriou, ktoré sú závislé od faktorov ako napríklad reálna situácia na trhu práce v regióne, miera nezamestnanosti, počet voľných pracovných miest, úroveň priemernej mzdy a podobne. Subjektívne schopnosti povinného rodiča sa môžu realizovať len v rámci objektívne daných možností. Poukázal na to, že prejavil snahu pri hľadaní zamestnania, avšak vzhľadom na situáciu na trhu práce bola táto snaha neúspešná. Z uvedeného dôvodu je konštatovanie súdu, že si svoju nepriaznivú finančnú situáciu zapríčinil vlastným zavineným, nenáležité, nakoľko z vykonaného dokazovania vyplýva, že prejavil snahu pri hľadaní zamestnania a to potvrdením o hľadaní zamestnania a z výsluchu svedkyne E. X.. V rámci posudzovania jeho schopností bolo povinnosťou súdu prihliadať tiež na jeho zdravotný stav, ktorý limituje jeho možnosti uplatnenia na trhu práce. V tomto smere konajúci súd nevyhodnotil vplyv jeho zdravotného stavu v súvislosti s obmedzeným uplatnením na trhu práce a pri hľadaní zamestnania, pričom jeho zdravotný stav bol preukázaný podaním z 23.9.2013, ktoré je súčasťou súdneho spisu, ako aj výsluchom svedkyne E. X.. Z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, či a ako bolo zohľadnené čestné prehlásenie J. Č. z 27.1.2014 o tom, že odplata za prevod obchodného podielu vo výške 5.000 € nebola v skutočnosti zaplatená. Súd prvého stupňa iba uviedol, že to nevzal do úvahy, pretože týmto vyhlásením sa otec nezbavuje povinnosti plniť si výživné a súd toto nemôže akceptovať tak, že otec nemá príjem. Túto argumentáciu považuje za nezrozumiteľnú a nepresvedčivú. Prejavil názor, že súd zo zisteného skutkového stavu vyvodil nesprávny skutkový záver, že žiadnou čiastkou neprispieva na vedenie domácnosti, v ktorej žije. Tento záver je v rozpore s jeho vlastným vyjadrením, ako aj výsluchom svedkyne, ktorá uviedla, že nakupuje z peňazí, ktoré dostane od svojho otca za práce, ktorými ho poverí vo firme. Na domácnosť prispieva naturálnou formou a to nákupom potravín a iných domácich potrieb, ktoré by bolo potrebné z jeho strany vynakladať aj v prípade, keby žil v samostatnej domácnosti. Okrem toho má aj iné výdavky na ošatenie, hygienické potreby a podobne, ktorých zabezpečovanie je nevyhnutné pre život každého jednotlivca. Navyše, ak by žil v samostatnej domácnosti, jeho výdavky by boli ešte vyššie, pretože by zahŕňali aj náklady na ubytovanie. Uspokojovanie týchto základných životných potrieb nevzal súd vôbec do úvahy, v dôsledku čoho vyvodil nesprávny právny záver o možnosti otca maloletej prispievať na výživu sumou 130 € mesačne. Súd sa nevysporiadal ani so skutočnosťou, kedy a akou sumou prispel otec na kúpu kočiara pre maloletú napriek tomu, že táto skutočnosť vyšla počas konania najavo z výsluchov oboch rodičov. Rovnako sa nevysporiadal so sumou 200 €, ktorú vrátil susedovi, pričom z dokazovania vyplynulo, že tieto peniaze boli určené pre maloletú. Rovnako dôležité je aj posudzovanie majetkovej situácie na strane matky maloletej. Súd prvého stupňa sa nezaoberal otázkou, z akých dôvodov sa matka vzdala zamestnania čašníčky, či si hľadá nové zamestnanie adekvátne jej kvalifikácii aj s ohľadom na zabezpečenie starostlivosti o maloletú a či a v akej výške dostávala takzvané prepitné, ktoré je štandardným vedľajším príjmom pri pracovnej pozícii čašník. Rovnako nie je zrejmé, z čoho súd vyvodil skutkové zistenie, že určené výživné zodpovedá príjmu otca a je primerané jeho potenciálnym schopnostiam a možnostiam a tento svoj argument nijakým zdôvodňujúcim spôsobom nekonkretizoval. K súdom určenej povinnosti zaplatiť dlžné výživné jednorazovou platbou uviedol, že vzhľadom na jeho pomery nie je možné dlžné výživné uhradiť inak ako v primeraných splátkach. Ďalej poukázal na viaceré nálezy Ústavného súdu a uznesenia Najvyššieho súdu týkajúce sa arbitrárnosti rozhodnutí súdu z dôvodu nedostatku riadneho, jasného, presvedčivého a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.
Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch ako vecne správny potvrdiť. Vyjadrila názor, že majetkové pomery otca, t.j. jeho neschopnosť sa zamestnať a udržať si prípadnú prácu je len jeho zavinením. Po skončení strednej školy, tak ako sám uviedol, bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, z ktorej bol pre nespoluprácu vyradený. Rovnako vlastným pričinením stratil zamestnanie aj v spoločnosti L. R. s.r.o., ktorú opustil na základe dohody o skončení pracovného pomeru z dôvodu, že mal neospravedlnenú absenciu na pracovisku, teda ide opätovne o konanie s pričinením otca. Obchodná spoločnosť X. - R. F. s.r.o., ktorú si založil a neskôr previedol na nadobúdateľa za dohodnutú odmenu, ktorú nedostal, je ďalším príkladom neschopnosti alebo účelovosti konania otca. Nie je objektívne možné, aby sa ktokoľvek uspokojil s tým, že prevedie na tretiu osobu spoločnosť, ale nedostane zmluvne dohodnutú finančnú odmenu. Poukázala na ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine a konštatovala, že rodič sa má správať tak, aby zmenou zamestnania nedošlo k zhoršeniu jeho podmienok na plnenie vyživovacej povinnosti k maloletým deťom. V prípade, ak by sa otec nadobúdateľom cítil objektívne oklamaný, mal podniknúť príslušné právne kroky. Zo správania sa otca však všetko nasvedčuje tomu, že mu tento stav vyhovuje. V prípade zmeny zamestnania rodiča
za zamestnanie menej finančne výhodné treba skúmať, či k tejto zmene došlo z dôležitého dôvodu. Ak rodič zmenil výhodnejšie zamestnanie bez dôležitého dôvodu, posudzujú sa schopnosti a možnosti tohto rodiča podľa jeho príjmu pred zmenou zamestnania. Obdobne sa postupuje v prípade prihliadnutia na majetkové pomery rodiča, ak sa vzdal bez dôležitého dôvodu majetkového prospechu. Ďalej uviedla, že otcom predložené potvrdenia o hľadaní si zamestnania sú orientované iba jedným smerom a to ako predajca alebo asistent predajcu. Pre jeho osobný status, keď je zrejmé, že na takúto pozíciu ho potenciálny zamestnávatelia nemajú záujem zamestnať, by mohol skúsiť rozšíriť si oblasť nádejných zamestnávateľov aj o iné oblasti a nie svoju nezamestnanosť odôvodňovať trhom práce a regiónom, ktorý v konečnom dôsledku tiež môže rozšíriť alebo úplne zmeniť. Uviedla, že majetkové pomery rodičov treba zohľadňovať a posudzovať nielen podľa vykazovaného príjmu, ktorý býva niekedy neúplný alebo skreslený a je potrebné brať zreteľ na tú skutočnosť, že právna úprava vychádza zo zásady možnosti dosahovania príjmu a nie iba z jestvujúceho faktického stavu, t.j. vychádza sa zo stavu potencionality a nie fakticity. V časti odvolania ohľadne zdravotného stavu je z lekárskej správy jasné, že otec má stredne ťažkú formu astmy s dobrým stavom. Možnosť pracovať nie je pre astmatika vylúčená. Správnou liečbou a dodržiavaním určitých zásad života astmatika možno ochorenie dostať pod kontrolu natoľko, aby mohol žiť normálnym a plnohodnotným životom, aby mohol dokonca športovať, dobre vykonávať svoju prácu a robiť to, čo ho teší a baví. Už len skutočnosť, že otec je aktívnym fajčiarom svedčí o tom, že astma nemá na jeho život žiaden obmedzujúci vplyv. V priebehu mesiaca december 2013 otec v rámci zmierovacieho konania uhradil poškodenej V. O. sumu 1.500 €. V trestnom konaní bol zastúpený advokátom, ktorý mu poskytoval právne služby za úhradu. Túto právnu pomoc bolo potrebné tiež finančne vyrovnať. Z uvedenej skutočnosti vyplýva, že ak otec disponoval takouto finančnou hotovosťou v nedávnej minulosti, pričom sa súd snaží presvedčiť o svojej nemajetnosti, nemôže byť pre neho problém pravidelne uhrádzať výživné určené súdom na svoju maloletú dcéru. Pokiaľ ide o odôvodnené potreby maloletej, tieto sú závislé od rôznych okolností ako je vek, zdravotný stav, oblečenie, stravovanie a v neposlednom rade náklady dôležité pre výchovu a vzdelávanie. Tieto boli v konaní dostatočne preukázané. Medzi odôvodnené potreby novorodeného dieťaťa patrí aj výbavička vrátane kočiara. To, že otec prispel na kúpu kočiara pre dieťa, len demonštruje odôvodnenosť potrieb pre maloletú. Na základe uvedených skutočností sa domnieva, že otec netrpí vážnou chorobou, ktorá by mu bránila nájsť si riadne platenú prácu a rovnako je schopný nájsť si prácu a pracovať, aby si mohol plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletej. V konaní boli dostatočne preukázané jeho možnosti a majetkové pomery, ako aj odôvodnené potreby maloletej a na základe takto vykonaných dôkazov považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa za dôvodné a vec správne.
Kolízny opatrovník sa k odvolaniu nevyjadril.
Výroky rozsudku o zverení mal. H. O. do osobnej starostlivosti matky a úprave styku neboli odvolaním napadnuté, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom preskúmania v odvolacom konaní (§ 206 ods. 2 O.s.p.).
Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa ust. § 212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru vo vzťahu k výroku o určení výživného od otca pre maloleté dieťa, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a zákonne vo veci rozhodol, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Vo vzťahu k odvolacím námietkam otca odvolací súd zdôrazňuje, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia
súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Súd prvého stupňa správne aplikoval ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý zaradil majetkové pomery povinného medzi všeobecné podmienky určenia rozsahu vyživovacej povinnosti a rozšíril východiská na zisťovanie takzvanej potencionality príjmov. Princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. Ak sa tvrdený príjem javí ako nepravdivý, je povinnosťou súdu prihliadnuť na celkové majetkové pomery, ako aj na takzvanú potencionalitu príjmov povinného, t.j. k jeho zjavne nevyužitým schopnostiam. Žiaden účinný zákon v Slovesnej republike nezakotvuje povinnosť pracovať ani právo, resp. povinnosť pracovať v odbore, v ktorom je osoba vyučená. Zákon o rodine však zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1), takže nemôže obstáť argumentácia, podľa ktorej rodič nepracuje, pretože sa nevie umiestniť na trhu práce vo svojom odbore alebo na pozícii adekvátnej svojim predstavám a preto nie je schopný plniť svoju vyživovaciu povinnosť vôbec alebo len v minimálnom rozsahu. Rovnako je potrebné zdôrazniť, že rodič, ktorý má vyživovaciu povinnosť k dieťaťu je povinný usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené. Odvolací súd vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa dospel k záveru, že súčasnú nezamestnanosť otca nie je možné hodnotiť ako objektívnu neschopnosť plniť si vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu s tým, že dosahuje príjem len z brigádnickej činnosti v autobazári svojho otca, kde dostáva v priemere okolo 200 až 250 € (výpoveď svedkyne E. X.) a to v kontexte ďalších skutočností, nakoľko otec bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie pre nespoluprácu, následne nastúpil do pracovného pomeru v spoločnosti L. R. s.r.o. na základe dohody o pracovnej činnosti, kde s ním bol pracovný pomer ukončený z dôvodu porušenia pracovných podmienok. Následne si založil spoločnosť X. - R. F. s.r.o., kde bol jediným spoločníkom a konateľom s vkladom 5.000 € 28.11.2012, ktorú už 4.3.2013 previedol na J. Č. za 5.000 € a predložil čestné prehlásenie nadobúdateľa obchodnej spoločnosti z 27.1.2014, že dojednanú odplatu 5.000 € otcovi neuhradil. Uvedené správanie sa otca nie je možné hodnotiť inak v zmysle ust. § 75 ods. 1 vety druhej Zákona o rodine a to, že otec sa vlastným zavinením a teda zo subjektívnych dôvodov vzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo iného majetkového prospechu a preto bolo konštatovanie súdu prvého stupňa, že na tieto okolnosti nebral zreteľ, správne. V tomto smere už preukazovanie hľadania si zamestnania otcom je bez právneho významu. Navyše sama svedkyňa E. X. uviedla, že otec maloletej si hľadá zamestnanie na nesprávnych miestach. O lepšej finančnej situácii otca, ako ju sám prezentuje, svedčí aj skutočnosť, že v čase, keď býval v spoločnej domácnosti s matkou maloletej vo februári 2013 prispel na domácnosť sumou 350 € a tiež prispel na polovicu ceny kočiara pre maloletú 350 €. Rovnako vo svojej výpovedi uviedol, že spláca leasing za auto, kde akontáciu zaplatil jeho otec. Pokiaľ ide o zdravotný stav otca, na ktorý poukazuje, odvolací súd konštatuje, že nepreukázal zníženú pracovnú schopnosť, ktorej posúdenie je v kompetencii R. J., ktorá rozhoduje o konkrétnom percentuálnom znížení pracovnej spôsobilosti posudzovanej osoby. Z uvedeného dôvodu preto nemal súd prvého stupňa dôvod zaoberať sa touto skutočnosťou. Vo vzťahu k ďalšej odvolacej argumentácii otca týkajúcej sa odôvodnených potrieb dieťaťa a možností, schopností a majetkových pomerov matky dieťaťa odvolací súd dodáva, že odôvodnenými potrebami dieťaťa nie je len výživa vo vlastnom zmysle slova, ale aj hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, obuv, náklady na bývanie, potreby súvisiace so zdravotným stavom, v neskoršom veku tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, školskej dochádzky, záujmovej činnosti a podobne. Potreby detí v rovnakom veku a eventuálne na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú zvýšené v dôsledku výrazne zhoršeného zdravotného stavu dieťaťa, finančne náročnej záujmovej alebo športovej činnosti dieťaťa, prípadne ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie dieťaťa spojené s vysokými finančnými výdavkami. Matkou prezentované odôvodnené potreby dieťaťa nevybočujú z rámca potrieb iných detí v rovnakom veku, pričom je všeobecne známou skutočnosťou, že náklady na novonarodené dieťa sú značne vysoké v súvislosti s jeho intenzívnym rastom, hygienickými potrebami, kojeneckou stravou, ale aj hračkami a podobne, teda ide o všeobecne známe skutočnosti, ktoré nie je potrebné osobitne dokazovať. Odôvodnené potreby maloletej sú v tomto prípade mierne zvýšené v dôsledku potrebnej rehabilitácie, ktoré však zvyšujú odôvodnené potreby len nepatrne. Matka v dôsledku starostlivosti o dieťa do 3 rokov
veku je na materskej dovolenke a jej jediným príjmom je rodičovský príspevok 199,60 € a rodinné prídavky 23,10 €. Od augusta 2013 do polovice januára 2014 pracovala na základe dohody ako čašníčka 40 hodín týždenne s hodinovou odmenou 2 €. Z uvedeného nepochybne vyplýva, že matka aj na úkor svojho životného minima zabezpečuje odôvodnené potreby dieťaťa a to aj osobnou starostlivosťou o dieťa, čím sa jej vyživovacia povinnosť čiastočne kompenzuje, pričom mala snahu zlepšiť svoju finančnú situáciu počas materskej dovolenky prácou na dohodu za situácie, že otec si vyživovaciu povinnosť k dieťaťu v uvedenom období neplnil vôbec, preto je jeho odvolacia argumentácia v tom smere, že súd neskúmal, či matka dostávala sprepitné, v akej výške a prečo ukončila pracovný pomer, bezpredmetná. Pokiaľ ide o nevyhnutné životné náklady rodičov, matka býva v spoločnej domácnosti so svojou matkou, starobnou dôchodkyňou, spolu znášajú náklady na bývanie, ako aj stravovanie, pričom náklady na inkaso ju stoja okolo 200 € mesačne. Otec býva u svojich rodičov alebo u svojej starej matky, ktorej na vedenie spoločnej domácnosti prispieva sumou 80 €. Z výpovede svedkyne E. X., otcovej matky, nevyplýva, že by im otec maloletej na domácnosť prispieval. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že rozsah vyživovacej povinnosti otca určenej súdom prvého stupňa zodpovedá zákonným kritériám určovania rozsahu výživného vyplývajúcim z ustanovení Zákona o rodine citovaných v napadnutom rozhodnutí súdu prvého stupňa. Súd prvého stupňa správne a zákonne určil rozsah vyživovacej povinnosti otca, ako aj počiatok plnenia takto stanoveného výživného od podania návrhu s poukazom na to, že matka sa ani nedomáhala určenia výživného spätne pred podaním návrhu od narodenia maloletej a so zreteľom na to, že otec si do podania návrhu na začatie konania 13.5.2013 čiastočne plnil vyživovaciu povinnosť príspevkom na kúpu kočiara a príspevkom na domácnosť vo februári 2013, kedy rodičia žili v spoločnej domácnosti a sumou 200 €, ktorú matka vybrala z kočíka maloletej a ktorá bola pôvodne určená na vrátenie dlhu otcovmu susedovi, nebolo potrebné skúmať dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 77 ods. 1 vety druhej Zákona o rodine pre priznanie výživného spätne pred podaním návrhu. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výrokoch o určení výživného podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa stotožnil s jeho odôvodnením.
Podľa § 220 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).
Podľa § 160 ods. 1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Vo vzťahu k súvisiacemu výroku o dlžnom výživnom odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa nesprávne vypočítal dlh na výživnom za rozhodné obdobie, teda od podania návrhu 13.5.2013 do konca mesiaca, v ktorom bol vyhlásený rozsudok súdu prvého stupňa, teda do 31.1.2014, keď uložil otcovi povinnosť zaplatiť dlžné výživné 1.170 €, teda 130 € za 9 mesiacov, pričom správne mal priznať dlžné výživné za 8 mesiacov a 19 dní mesiaca máj 2013, čo je 1.119,68 €. Odvolací súd odstránil uvedenú zmätočnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa v súvisiacom výroku o dlžnom výživnom a takto ustálené dlžné výživné s prihliadnutím na to, že v uvedenom období si otec vyživovaciu povinnosť k maloletej neplnil vôbec a túto skutočnosť žiadnym spôsobom nevyvrátil, zaviazal ho zaplatiť matke maloletej do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku s poukazom na to, že v zmysle ust. § 160 ods. 1 O.s.p. určenie dlhšej ako trojdňovej lehoty na plnenie alebo povolenie splátok umožňuje súdu, aby sám nezávisle na návrhu účastníkov konania zvážil, či je povolenie takejto výhody vhodné so zreteľom na pomery toho, komu sa povinnosť ukladá, na výšku prisúdeného nároku alebo na iné okolnosti prípadu a zároveň, či neprimerane nezvýhodní povinného oproti oprávnenému. Odvolací súd zdôrazňuje, že v prípade výživného pre dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť a ktoré je okrem iného prednostnou pohľadávkou so zreteľom na naliehavosť potreby, ktorej výživné slúži, je potrebné venovať zvláštnu pozornosť povoleniu výhody povinnému s poukazom na to, že ani matka dieťaťa pri uspokojovaní potrieb maloletej nebola zvýhodnená možnosťami splátok a musela tieto potreby uspokojovať tak, ako postupne vznikali, pričom aj odvolací súd považoval lehotu 30 dní za dostatočnú na zabezpečenie finančnej hotovosti otcom dieťaťa s tým, že zároveň strpenie plnenia v tejto lehote oprávneným maloletým dieťaťom ho neprimerane neznevýhodní oproti povinnému rodičovi.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, nakoľko žiaden z účastníkov náhradu trov konania nežiadal (§ 151 ods. 1, § 224 ods. 1 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.