Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7CoP-125-2014.pdf
PDF · 78.85 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/125/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Andrey Mazákovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú I. V. nar. X.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach dieťaťa rodičov C. V. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej v J.P. na D. ul. č. X toho času v J. P. A. R..V.. - P. N. V. W. na H. ul. č. XX v J. zastúpenej Advokátskou kanceláriou Peter Dittrich s.r.o. so sídlom v Košiciach na Mudroňovej ul. č. 29 a K. J. nar. X.XX.XXXX bývajúceho v J. na A. ul. č. X v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 21.2.2014 č.k. 41P 183/2013-84 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutých výrokoch o určení výživného a dlžnom výživnom, ako aj trovách konania.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zveril mal. I. V. do osobnej starostlivosti matky. Otca zaviazal prispievať na výživu maloletej od 2.6.2013 do budúcna výživným 70 € mesačne, ktoré je otec povinný uhrádzať matke maloletej vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Dlžné výživné za obdobie od 2.6.2013 do 28.2.2014 vo výške 630 € zaviazal otca uhradiť matke maloletej v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec proti výrokom o určení výživného a dlžnom výživnom a navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a určil výživné v minimálnom rozsahu a umožnil mu splácať dlžné výživné v mesačných splátkach po 20 €. Poukázal na zistený skutkový stav, ako aj dôvody rozhodnutia súdu prvého stupňa a uviedol, že z účastníckej výpovede matky maloletej vyplýva, že maloletá pochádza z ich družobného pomeru, avšak toto tvrdenie je zavádzajúce, nakoľko s matkou maloletej nemali nikdy družobný vzťah. Súd prvého stupňa takto neúplne zistil skutkový stav veci potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Obracia sa so žiadosťou na súd, aby nariadil testy DNA, ktoré by potvrdili, že nie je biologickým otcom maloletej. Nakoľko je bez práce a finančných prostriedkov s poukazom na to, že pri určení výživného sa prihliada na reálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného, žiada súd o zníženie jeho vyživovacej povinnosti k mal. I. zo 70 € mesačne na 27,13 € mesačne, teda minimálne zákonné výživné a umožnil mu splácať dlžné výživné spolu s bežným výživným v splátkach po 20 € mesačne, kým sa nespravia testy DNA o určení otcovstva.
Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch ako vecne správny potvrdiť. Domnieva sa, že v prípade, ak sa otec necíti byť otcom dieťaťa, má zákonné možnosti na to, aby sa domáhal takéhoto určenia. Súdne konanie o určenie práv a povinností
k maloletému neponúka priestor na vykonávanie dokazovania o tom, či sa odporca cíti alebo necíti byť otcom dieťaťa vtedy, keď je ako otec riadne zapísaný v rodnom liste dieťaťa. Domnieva sa, že výška určeného výživného je adekvátna a pokrýva len sčasti náklady, ktoré sú na dieťa vynakladané. Otec v odvolaní tvrdí, že je bez práce a finančných prostriedkov. Na pojednávaní 4.12.2013 tvrdil, že nie je zamestnaný a živnostenské oprávnenie vrátil, resp. svoju činnosť prerušil. Uvedené tvrdenie sa ukázalo ako nepravdivé a zavádzajúce. Otec nevedel preukázať svoj príjem. Súd prvého stupňa nad rámec svojej povinnosti si vyžiadal správy z príslušného daňového úradu a úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, aby zistil majetkovú situáciu otca, ale uvedené úrady mu nevedeli poskytnúť žiadne relevantné informácie, nakoľko otec maloletej daňové priznania nepodáva a evidovaný na úrade práce nebol. Poukázala na ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine a uviedla, že súhlasila s tým, aby konajúci súd nepoužil citované ustanovenie Zákona o rodine a určil výšku výživného v sume 70 € mesačne, ktorá pokrýva len nevyhnutné výdavky na maloletú, čím otcovi dieťaťa vyšla v ústrety. Domnieva sa, že odvolanie otca je účelové, nakoľko súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v potrebnej miere na to, aby mohol vyniesť rozsudok, ktorý považuje za vecne a právne správny.
Kolízny opatrovník maloletej vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozhodnúť na základe dostupných dôkazných materiálov s poukazom na odôvodnené potreby maloletej, ako aj príjmy a majetkové pomery oboch rodičov.
Výrok rozsudku o zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto nebol predmetom preskúmania v odvolacom konaní (§ 206 ods. 2 O.s.p.).
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutých výrokoch spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca maloletej uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania na súde prvého stupňa a otec ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o výživnom. Pretože súd prvého stupňa správne a zákonne rozhodol o výživnom pre mal. I., počiatku plnenia takto stanoveného výživného, ako aj o dlžnom výživnom a jeho splatnosti, odvolací súd rozsudok vrátane výroku o trovách konania podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil a k odvolacím námietkam otca dodáva, že v zmysle ust. § 75 ods. 1 vety druhej Zákona o rodine je súd povinný prihliadať na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Z tejto zákonnej zásady vyplýva, že pri určení výživného nie je pre posúdenie možností a schopností povinného rodiča rozhodujúce, aké sú jeho skutočné príjmové pomery, ale príjmy, ktoré by mohol dosahovať, pretože pri rozhodovaní o výživnom pre deti, ktoré nie sú schopné sa živiť, má princíp potencionality prednosť pred princípom fakticity. To znamená, že ak sa tvrdený príjem povinného javí ako nepravdivý, je povinnosťou súdu prihliadnuť na celkové majetkové pomery povinného a na takzvanú potencionalitu príjmov, t.j. k jeho zjavne nevyužitým schopnostiam a možnostiam. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s hodnotením súdu prvého stupňa týkajúcim sa potencionálnych možností a schopností otca plniť si vyživovaciu povinnosť k maloletej a zdôrazňuje, že otec maloletej svoje tvrdenia o neschopnosti plniť si vyživovaciu povinnosť k maloletej vo väčšom rozsahu ako minimálnom žiadnym spôsobom nepreukázal a nesplnil si svoju edičnú povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorého vyplýva, že rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich
súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že otec je v Sociálnej poisťovni evidovaný ako samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá skutočnosť vyplynula aj z výpisu Okresného úradu Trebišov odboru živnostenského registra, živnosť pozastavenú nemá, evidovaný na úrade práce nie je. Z uvedeného teda vyplýva, že je podnikateľom v zmysle § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka, čo znamená, že podnikateľskú činnosť vykonáva okrem iného na vlastné riziko a za účelom dosiahnutia zisku. Skutočnosť, že daňové priznanie za rok 2012 a 2013 nepodal, nie je možné hodnotiť tak, že podnikateľskú činnosť nevykonáva a nemá z nej žiaden príjem. Sám vo svojej účastníckej výpovedi priznal, že má príjem 300 až 350 € mesačne. Vzhľadom na uvedené odvolací súd považoval súdom určené výživné v rozsahu 70 € mesačne za primerané odôvodneným potrebám dieťaťa, ako aj možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom rodičov. Zároveň je potrebné poukázať na nízky príjem matky tvoriaci len rodičovský príspevok, ktorý jej umožňuje plniť si vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu predovšetkým osobnou starostlivosťou o dieťa, ktoré je vzhľadom na svoj vek na túto celodennú starostlivosť odkázané, čo v konečnom dôsledku znamená, že podiel matky na plnení vyživovacej povinnosti k dieťaťu je porovnateľný s podielom otca. Vo vzťahu k odvolacej námietke otca, že sa necíti byť otcom maloletej a žiada vykonanie testov DNA odvolací súd dodáva, že konanie o zapretie otcovstva je osobitným sporovým konaním, ktoré nie je možné začať bez návrhu a nesúvisí s konaním o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k dieťaťu za situácie, že otcovstvo k maloletému dieťaťu určené bolo a to súhlasným vyhlásením rodičov. Rovnako je potrebné zdôrazniť, že ani eventuálne začatie konania o zapretie otcovstva k maloletému dieťaťu netvorí prekážku pre rozhodnutie súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k dieťaťu. Pokiaľ by v konaní o zapretie otcovstva k dieťaťu došlo k účinnému zapretiu otcovstva, právoplatnosťou takéhoto rozsudku súdu stráca účinnosť rozsudok o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k dieťaťu. Nakoľko k zapretiu otcovstva k maloletej doposiaľ nedošlo, je uvedená námietka otca maloletej bezvýznamná. Pre rozhodnutie o výživnom pre maloleté dieťa rovnako nie je podstatné, či rodičia žili v družobnom pomere, manželstve alebo či žili alebo nežili v spoločnej domácnosti, ale to, ktorý z rodičov a v akej miere zabezpečoval odôvodnené potreby dieťaťa.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože žiaden z účastníkov náhradu trov konania nežiadal (§ 151 ods. 1, § 224 ods. 1 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.