Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7CoP-43-2014.pdf
PDF · 79.6 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/43/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Andrey Mazákovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti R.: 1. V. nar. X.X.XXXX 2. M. nar. X.X.XXXX zast. v konaní kolíznym opatrovníkom U. W., B. M. P. T. V. detí rodičov: Q. R. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v C. W. R.. XXX zast. JUDr. Milošom Kaščákom advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom vo Vranove nad Topľou na ul. M. R. Štefánika č. 171 a M. R. nar. XX.XX.XXXX bývajúcom t.č. v V. na ul. Q.. V. č. XX zast. JUDr. Gabrielou Borovskou advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Michalovciach na ul. Kpt. Nálepku č. 20 o zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 14.11.2013 č.k. 10P 89/2012-73 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom znížil výživné od otca pre mal. V. zo sumy 50,- € mesačne na sumu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa a na mal. M. zo sumy 40,- € mesačne na sumu 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa od 18.6.2013, ktoré výživné zaviazal otca platiť matke vždy do 15. dňa v mesiace vopred. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec s návrhom, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že mu zníži výživné na obe maloleté deti na sumu 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté, nezaopatrené dieťa od 1.9.2012, alternatívne napadnutý rozsudok zruší. Poukázal na to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože súd prvého stupňa síce dostatočne zistil skutkový stav, ale na jeho základe dospel k záveru, že na jeho strane došlo od 1.9.2012 k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zníženie jeho vyživovacej povinnosti na úroveň minimálneho výživného, pretože jediným zdrojom jeho príjmu je invalidný dôchodok 182,50 € a príjem na základe dohody o pracovnej činnosti 17,- € mesačne. Napriek tomu, že k zmene pomerov na jeho strane došlo od 1.9.2012 a podaným návrhom zo dňa 14.9.2012 navrhoval zníženie výživného otca. Keď došlo k zmene pomerov, súd prvého stupňa mu znížil vyživovaciu povinnosť až 18.6.2013, pretože v tom čase rozhodnutie, ktorým bolo predtým znížené výživné zo dňa 10.5.2012 nebolo právoplatné a prebiehalo odvolacie konanie na Krajskom súde v Košiciach a za tohto stavu mu ostane pôvodné výživné od 1.9.2012 do 17.6.2013, teda 50,- € a 40,- € mesačne, napriek tomu, že takto výživné nezodpovedá jeho možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom. Vzniknuté dlžné výživné, preto nebude mať z čoho uhradiť, čo môže mať pre neho vážne následky, nielen majetkové pri exekučnom konaní, ale aj trestnoprávne. Takéto rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje za zjavne v rozpore s ust. § 75 ods. 1 a § 78 Zákona o rodine, pretože toto rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Konanie vo veciach starostlivosti o maloleté deti, súd môže začať aj bez návrhu a pri určovaní vyživovacej povinnosti je povinný prihliadať okrem možností, schopností a majetkových
pomerov rodičov aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Na základe uvedených zákonných ustanovení súd prvého stupňa mal znížiť výživné od okamihu, keď nastala zmena pomerov, teda od 1.9.2012.
Matka vo vyjadrení navrhla potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny a dôvodný, pretože súd znížil výživné od 18.6.2013, t.j. od právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 10.5.2012 č.k. 14P 44/2012-68 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 27.5.2013 č.k. 8CoP 317/2012-86. Z uvedeného dôvodu, preto správne súd otcov návrh v prevyšujúcej časti, a to návrh na zníženie výživného od 1.9.2012 zamietol, pretože v tom čase rozhodnutie, ktorým bolo znížené výživné nebolo právoplatné a prebiehalo odvolacie konanie na Krajskom súde v Košiciach a tento záver považuje za správny. Citoval § 159 ods. 3 O.s.p., v zmysle ktorého len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.
Kolízny opatrovník vo vyjadrení navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa ods. 2 cit. zák. ust., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1, 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol o návrhu otca. Súd prvého stupňa vykonal všetky dôkazy významné pre rozhodnutie, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu v priebehu konania na súde prvého stupňa a otec ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, majúce za následok iné rozhodnutie o jeho návrhu. Odvolací súd dodáva, že zmenou pomerov v zmysle ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine sa rozumie výrazná zmena tých okolností na jednej alebo druhej strane, t.j. oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú, ale musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. V konaní o zníženie výživného je preto potrebné porovnať pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania súdu o návrhu na zmenu výživného. Aj pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. V danom prípade ide o ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5 a ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorých vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť trvajúca do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopností, možností a majetkové pomery povinného. Na schopností, možností a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. V danom prípade súd prvého stupňa správne porovnával pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom s pomermi v čase rozhodovania súdu o návrhu na zmenu výživného. Z preskúmavaného spisu vyplýva, že o predchádzajúcej úprave výživného bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Michalovce zo dňa 10.5.2012 č.k. 14P 44/2012-68, ktorým bolo znížené výživné na mal. V. zo sumy 70,- € na 50,-
€ mesačne a na mal. M. zo sumy 70,- € na 40,- € mesačne od 1.2.2012 a v prevyšujúcej časti bol návrh zamietnutý. Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 27.5.2013 č.k. 8CoP 317/2012-86 bol rozsudok potvrdený a nadobudol právoplatnosť 18.6.2013. Vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa dospel k záveru, že na strane otca došlo k podstatnej zmene pomerov tým, že od 1.9.2012 jeho jediným príjmom je čiastočný invalidný dôchodok v sume 182,50 € a na základe dohody dosahuje čistý mesačný príjem 17,- €, preto nie je v jeho schopnostiach a možnostiach platiť doposiaľ určené výživné pre mal. V. 50,- € a mal. M. 40,- € mesačne. Pretože súčasný príjem otca nezabezpečuje ani jeho najnutnejšie výdavky, preto znížil výživné od 18.6.2013, t.j. od právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 10.5.2012 č.k. 14P 44/2012-68 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 27.5.2013 č.k. 8CoP 317/2012-86. Z uvedeného dôvodu otcov návrh v prevyšujúcej časti od 1.9.2012 zamietol, pretože v tom čase rozhodnutie, ktorým bolo znížené výživné nebolo právoplatné a prebiehalo odvolacie konanie na Krajskom súde v Košiciach. Odvolací súd sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvého stupňa, ktorým znížil výživné od 18.6.2013, t.j. od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bolo naposledy upravené výživné, pretože podľa § 159 ods. 3 O.s.p., len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Odvolací súd z uvedeného dôvodu v súlade s ust. § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a v odôvodnení sa obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.), s tým, že v súčasnosti už plnoletý V. je od plnoletosti oprávnený poberať výživné sám od otca, nakoľko vyživovacia povinnosť voči nemu zrušená nebola.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože žiaden z účastníkov náhradu trov konania nežiadal (§ 151 ods. 1, § 224 ods. 1 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.