Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_7CoP-76-2014.pdf
PDF · 95.92 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/76/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Andrey Mazákovej v právnej veci navrhovateľky Mgr. V. X. nar. X.X.XXXX bývajúcej vo D. I. č. XXX zastúpenej JUDr. Nadeždou Wolfovou Boľovou advokátkou so sídlom v Galante na Šafárikovej ul. č. 1522 proti odporcovi Ing. F. X. nar. XX.XX.XXXX bývajúcemu v Y. na Y. ul. č. XX v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom Z. X. nar. XX.X.XXXX a C. X. nar. XX.X.XXXX zastúpeným kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I z 29.10.2013 č.k. 11P 31/2013-101 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo navrhovateľky a odporcu. Na čas po rozvode zveril maloleté deti Z. a C.É. do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok. Otca zaviazal prispievať na čas po rozvode na výživu mal. Z. 90 € mesačne a mal. C. 70 € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode. Upravil styk otca s maloletými deťmi tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý párny týždeň v mesiaci od piatku od 15.00 hod. do nedele do 12.00 hod., počas letných prázdnin v mesiaci júl od 1.7. od 10.00 hod. do 14.7. do 18.00 hod., v mesiaci august od 15.8. od 10.00 hod. do 31.8. do 18.00 hod., každý nepárny rok počas vianočných sviatkov od 23.12. od 10.00 hod. do 27.12. do 18.00 hod., v párny rok od 30.12. od 10.00 hod. do 3.1. do 18.00 hod., každý nepárny rok počas veľkonočných sviatkov od Zeleného štvrtku od 10.00 hod. do Veľkonočného pondelka do 18.00 hod.. Matke uložil povinnosť deti riadne pripraviť a odovzdať otcovi v mieste ich bydliska a otcovi povinnosť maloleté deti vrátiť v stanovenú hodinu v bydlisku matky. Rozhodol, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca a navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vrátil vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, alternatívne, aby rozhodnutie zmenil tak, že návrh na rozvod manželstva zamietne. Namietal, že rozsudok bol vydaný na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, pretože súd prvého stupňa nevykonal navrhnuté dôkazy, najmä pokiaľ ide o samotné údajné dôvody rozvodu ich manželstva, zdravotný stav navrhovateľky, čo malo samozrejme zásadný vplyv na rozhodnutie o rozvode a úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. Okrem toho súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov aj k nesprávnym skutkovým zisteniam, napríklad, že jeho plnoletý syn poberá invalidný dôchodok, čoho opak bol preukázaný. Tieto nesprávne skutkové zistenia mali potom vplyv aj na stanovenie výšky vyživovacej povinnosti na maloleté deti. Doteraz zistený skutkový stav teda neobstojí, pretože sú tu
ďalšie skutočnosti a nevykonané dôkazy, ktoré doteraz nemohli byť uplatnené. Okrem uvedeného sa súd prvého stupňa ani len nezaoberal jeho návrhom na možnú striedavú výchovu maloletých detí, preto právne posúdenie tejto otázky možno považovať za nesprávne, resp. svojvoľné. Ďalej uviedol, že vzhľadom na vianočné sviatky mal obmedzenú možnosť uchádzať sa o právnu pomoc v danej veci, preto týmto podaním len chcel zachovať lehotu na podanie odvolania, pričom svoje odvolanie ešte dodatočne podrobne odôvodní po konzultácii s právnikom.
Odporca doručil súdu prvého stupňa 12.2.2014 podanie označené ako doplnenie odvolania, v ktorom uviedol, že ich manželstvo bolo rozvedené na základe nerozvážnych zámienok, ktoré vo svojom návrhu uviedla navrhovateľka a nie na základe skutočných a vážnych dôvodov, pričom toto rozhodnutie bude mať negatívny dopad na ich maloleté deti. Dôkazom toho, že navrhovateľka nemala vážny dôvod opustiť ich spoločnú domácnosť je aj to, že vo svojom návrhu na úpravu práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu zo 4.5.2011 uvádzala celkom iné dôvody ich rozchodu ako pri návrhu na rozvod manželstva z 18.3.2013. Navrhovateľka bez akýchkoľvek problémov skresľovala ich vzťahy a podmienky ich spolunažívania, neváhala uvádzať nepresnosti ani len v evidenciách. Ako príklad uvádza, že manželstvo podľa navrhovateľky uzavreli na Matričnom úrade Košice - Staré mesto, avšak v skutočnosti manželstvo uzavreli v kostole u Premonštrátov na Hlavnej ulici v Košiciach. Niekoľko dní pred uzatvorením manželstva na Rímskokatolíckom farskom úrade sv. Alžbety v Košiciach podpísali aj zápisnicu, ktorá okrem iného obsahuje aj informáciu o zdravotnom stave snúbencov. Odpovede navrhovateľky na dotazy rádovej sestry ho prekvapili, pretože sa značne líšili od toho, čo mu povedala o svojom zdravotnom stave z detstva a v období dospelosti predtým. Súd prvého stupňa sa vôbec nezaoberal jeho námietkami, ktoré sa týkali zdravotného stavu navrhovateľky, ktorá už od detstva je psychicky labilná a táto labilita mala rôzne prejavy aj v dospelosti, napríklad iracionálny strach z ľudí, duševné vyčerpanie, depresie až s nutnosťou užívania antidepresív. Vzhľadom na záujmy ich maloletých detí na pojednávaní trval na zisťovaní zdravotného stavu navrhovateľky, ktorá sama nemôže zvládať výchovu detí. Navrhol zadovážiť aspoň zdravotnú dokumentáciu navrhovateľky od MUDr. Ľ. Y., ktorá má vedomosti o zdravotnom (psychickom) stave navrhovateľky, keďže bola v jej starostlivosti už v období pred uzavretím manželstva. Uvedenú lekárku spolu vyhľadali v roku 2009, kedy navrhovateľka kvôli psychickým problémom asi dva dni nemohla ani len hýbať končatinami. Jeho návrhy však neboli rešpektované, pričom súd nereagoval ani na jeho návrh na striedavú výchovu, čo je dôležité na to, aby mohol zdravý vývoj detí kontrolovať využitím tohto inštitútu. Ďalej uviedol, že je na výsluhovom dôchodku, stará sa už o chorého syna a samozrejme má vytvorené podmienky na striedavú výchovu. Súd sa rovnako povrchne vysporiadal aj s jeho zárobkovými schopnosťami a možnosťami, o ktorej skutočnosti sa zmienil už aj vo svojom stručnom odvolaní.
Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu odporcu doručenom 17.3.2014 uviedla, že s odporcom žijú oddelene už viac ako tri roky a už na tom nič nemôžu zmeniť. Odporca v odvolaní tvrdí, že sama nemôže zvládať výchovu ich detí, pričom už vyše troch rokov to robí a neráta roky prežité s odporcom, keď to robila tiež, kým odporca všetko len kontroloval a chcel by tak robiť aj po ich rozvode. O tom, aký je odporca otec, hovorí fakt, že jeho nevlastný syn, ktorého vychovával s bývalou manželkou, s ním prerušil všetky kontakty, takisto spravil jeho vlastný syn, ktorý s ním nadviazal kontakt po mesiacoch až potom, čo premárnil svoj majetok a ostal na svojom otcovi závislý. Spoločný život so svojím otcom zvládal len s pobytmi na psychiatrickom oddelení. Jeho príbuzní sa mu vyhýbajú, kamarátov má dvoch, stretnutie s ním dvakrát do roka vydržia. Výživné na ich maloleté deti nezaplatil ani raz k 15. dňu v mesiaci. V januári 2014 zaplatil 100 €, za február poslal 50 €. Cez zimné prázdniny ich mohol mať v starostlivosti dokedy chce. Po troch dňoch už volal jej rodičom, aby prišli pre deti. Nakoniec mali prísť len pre dcéru, lebo syna prijali do nemocnice pre hnačku. Prijali s ním aj odporcu, ktorého nemocničný personál musel napomínať, aby nenechával svojho syna na hodiny bez dozoru. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.
Právna zástupkyňa navrhovateľky doručila vyjadrenie k odvolaniu odporcu 27.3.2014, v ktorom navrhla rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Odvolanie odporcu považuje len za účelové naťahovanie času, nakoľko ich manželstvo bolo trvalo a vážne narušené už pred podaním samotného návrhu na rozvod manželstva a už od roku 2010 neplnilo svoj spoločenský účel. Odporca si počas manželstva neplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo Zákona o rodine a jeho správanie vyústilo do
situácie, kedy navrhovateľka 7.10.2010 opustila spoločne s deťmi spoločnú domácnosť a odsťahovala sa k rodičom do obce M.. Pri odchode zo spoločnej domácnosti jej odporca zbalil všetky veci. Po troch týždňoch sa k nemu vrátila na jednu noc z dôvodu, že s ním chcela uzavrieť rodičovskú dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a súčasne sa chcela dohodnúť na rozvode. Odporca ju však za prítomnosti svojho syna z prvého manželstva fyzicky napadol a opäť bola nútená odísť k rodičom. U svojich rodičov bývala spolu s deťmi do 5.12.2010, kedy sa s deťmi presťahovala do obce D. I., kde býva do dnešného dňa. Ubytovanie jej zariadila sestra. Domnieva sa, že už samotné odlúčenie zo spoločnej domácnosti po takú dlhú dobu svedčí o tom, že boli splnené podmienky na rozvod manželstva. Samotná námietka odporcu vyjadrená v jeho odvolaní, že mal obmedzenú možnosť uchádzať sa o právnu pomoc v danej veci neobstojí, nakoľko už pojednávanie, ktoré sa konalo na súde prvého stupňa 1.10.2013, bolo odročené práve z dôvodu, že odporca sa chcel poradiť s právnikom a nájsť si právneho zástupcu, ktorého si však nenašiel a už vtedy si podľa jej názoru hľadal zámienku na zbytočné prieťahy konania. K odporcovej námietke týkajúcej sa striedavej starostlivosti o maloleté deti je zrejmé, že pre veľkú vzdialenosť medzi bydliskom rodičov striedavá osobná starostlivosť nie je reálna a to aj vzhľadom na odporcov nezáujem o svoje maloleté deti.
Kolízny opatrovník sa k odvolaniu odporcu nevyjadril.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a zákonne vo veci rozhodol. Z ust. § 23 Zákona o rodine citovaného v napadnutom rozhodnutí súdu prvého stupňa vyplýva, že zákonným predpokladom zrušenia manželstva rozvodom je existencia vážneho rozvratu vzťahu medzi manželmi, pre ktorý manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel, pričom záver o vážnosti rozvratu medzi manželmi je odôvodnený vtedy, ak sa rozvrat vzťahu medzi manželmi javí ako neodčiniteľný, nenapraviteľný stav vzhľadom na jeho intenzitu (hĺbku) a trvalosť rozvratu a so zreteľom na možnosť ďalšieho plnenia spoločenského účelu manželstva. Účel manželstva vyplýva z jeho základných funkcií a to funkcie biologickej spočívajúcej v tom, že manželstvo vytvára najvhodnejšie prostredie na zabezpečenie reprodukcie spoločnosti a na uspokojovanie citových a sexuálnych potrieb, funkcie výchovnej spočívajúcej v založení rodiny a riadnej výchove detí, funkcie vzájomnej pomoci spočívajúcej vo vytváraní zdravého rodinného prostredia, v ktorom manželia a ostatní členovia nimi založenej rodiny si všestranne vzájomne pomáhajú a funkcie hospodárskej, t.j. že obaja manželia sa starajú o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom a to podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Predpokladom rozvodu manželstva je objektívne zistenie podmienok pre rozvod a to, či manželstvo môže plniť svoj spoločenský účel. Spoločenský účel manželstva spočíva vo vytváraní rodinného prostredia, v ktorom manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení poskytujúc si vzájomnú pomoc a podporu. Prechodný a krátkodobý nesúlad medzi manželmi nemôže byť dôvodom na rozvod manželstva. Zo skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa vyplýva objektívne kvalifikovaný rozvrat vzťahu medzi manželmi daný intenzitou rozvratu a dĺžkou jeho trvania, nakoľko manželia nežijú v spoločnej domácnosti od 7.10.2010, spoločne nehospodária, intímne sa nestýkajú a nezabezpečujú spoločne starostlivosť o maloleté deti. Záujem odporcu o zotrvanie v manželstve nemôže byť sám osebe dôvodom, aby súd nútil navrhovateľku zotrvať vo vzťahu, ktorý považuje za neperspektívny, pretože na naplnenie účelu manželstva je potrebná snaha oboch strán, vzájomné pochopenie a citové zblíženie. Odporca navyše nepreukázal žiadnu snahu o reparáciu vzťahu s navrhovateľkou, ktoré by mali nejakú konkrétnu podobu. Celá obrana odporcu v konaní spočíva len na jeho názoroch, či navrhovateľka mala alebo nemala dôvod opustiť spoločnú domácnosť v roku 2010, avšak neuvádza žiadne konkrétne skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť jeho snahu o obnovu manželského spolužitia. Odvolací súd preto dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že skončenie manželstva účastníkov konania rozvodom má v tomto prípade svoje zákonné opodstatnenie. So zreteľom na dlhodobý rozvrat v manželstve účastníkov konania nie
je predpoklad, že by rozvod manželstva nepriaznivo ovplyvnil psychiku maloletých detí pochádzajúcich z tohto manželstva.
Súd prvého stupňa ďalej správne rozhodol aj o zverení maloletých detí na čas po rozvode do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá im svojou nepretržitou a systematickou starostlivosťou už od roku 2010 vytvára stabilné výchovné prostredie nespochybnené ani kolíznym opatrovníkom a v konečnom dôsledku ani odporcom, ktorý sám vo vyjadreniach k návrhu na rozvod a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, ako aj na pojednávaní opakovane uviedol, že by sa najradšej striedavo podieľal na starostlivosti a výchove detí, avšak uvedomuje si, že deti sú v citlivom veku a sú viazané predovšetkým na svoju matku, nechce zneužívať ich prirodzené city a nemá námietky proti tomu, aby boli zverené do starostlivosti matky. Uvedomuje si tiež značnú vzdialenosť ich bydlísk, čím by boli určité problémy, preto sa pokúsi v blízkej budúcnosti nájsť si bývanie v regióne bydliska jeho maloletých detí, dovtedy sa s nimi však chce stretávať čo najčastejšie a mať s nimi aj pravidelný telefonický kontakt a byť informovaný o podstatných veciach týkajúcich sa maloletých detí. Navrhol styk s deťmi každý tretí a štvrtý týždeň v mesiaci od piatku do nedele, počas letných prázdnin prvé dva týždne v júli a posledné dva týždne v auguste, počas nepárneho roka počas Vianoc s tým, že Veľkú noc by boli u matky a počas párneho roka naopak s tým, že je pripravený cestovať za svojimi deťmi a prevziať ich v bydlisku matky. Vzhľadom na jeho príjem by mohla matka aspoň každý tretí mesiac deti priviesť osobne do Košíc. Z uvedených vyjadrení odporcu nie je možné vyvodiť, že sa domáhal zverenia detí do striedavej osobnej starostlivosti, pričom sám jej vhodnosť vylúčil. Z uvedeného dôvodu nebolo povinnosťou súdu prvého stupňa skúmať, či sú splnené podmienky pre zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti rodičov. V tomto smere je potrebné zdôrazniť, že odvolacia argumentácia odporcu vo vzťahu k skúmaniu zdravotného, resp. psychického stavu navrhovateľky vo vzťahu k zabezpečovaniu osobnej starostlivosti o maloleté deti vyznieva nehodnoverne a ani odvolací súd nepovažoval za potrebné v tomto smere dokazovanie doplniť. Navyše je potrebné zdôrazniť, že matka je zamestnaná ako učiteľka prvého stupňa základnej školy, pričom jej údajný zdravotný stav tvrdený odporcom jej zjavne nebráni vzdelávať a vychovávať maloleté deti. Právo odporcu podieľať sa na výchove maloletých detí a tomu zodpovedajúce právo maloletých detí na osobnú starostlivosť zo strany oboch rodičov je zabezpečené súdom upraveným stykom, ktorý korešponduje so zistenými skutkovými okolnosťami, je svojím rozsahom a intenzitou v záujme maloletých detí a rešpektuje právo odporcu, ktorému deti neboli zverené do osobnej starostlivosti na zachovanie ich vzájomného vzťahu a v konečnom dôsledku zodpovedá návrhu odporcu čo do rozsahu a frekvencie styku s maloletými deťmi prednesenom v konaní na súde prvého stupňa.
Napokon odvolací súd sa stotožnil aj s určením rozsahu výživného pre maloleté deti na čas po rozvode, ktorý zodpovedá zákonným kritériám určovania výživného vyplývajúcim zo zákonných ustanovení citovaných v napadnutom rozsudku, z ktorých vyplýva, že pri určovaní rozsahu výživného je potrebné vychádzať z toho, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb detí, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania detí, rozvojom ich záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Na strane povinných osôb, rodičov dieťaťa, súd zisťuje ich reálny príjmy, celkové majetkové pomery, nevyhnutné životné náklady, prihliada na ich ďalšie zákonné vyživovacie povinnosti, ako aj pomer zabezpečovania osobnej starostlivosti o dieťa tým ktorým z rodičov. Vychádzajúc z vyššie uvedených úvah je potrebné zdôrazniť, že výživné nie je možné určovať mechanickým výpočtom. Súd prvého stupňa sa uvedenými zásadami určovania rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom dôsledne zaoberal a výživné v rozsahu 90 € pre mal. Z. a 70 € mesačne pre mal. C., čo je priemerne denne 3 €, resp. 2,30 €, považoval aj odvolací súd za primerané terajším odôvodneným potrebám maloletých detí s prihliadnutím na podiel matky na výživnom v pomere zodpovedajúcom jej príjmu a nevyhnutným výdajom, ako aj osobnej starostlivosti o maloleté deti, čím sa jej vyživovacia povinnosť čiastočne kompenzuje. Nesprávne skutkové zistenie súdu prvého stupňa týkajúce sa príjmu plnoletého syna odporcu, ktorý podľa listinných dôkazov predložených v konaní nie je poberateľom invalidného dôchodku, pričom jeho pracovná schopnosť je podľa rozhodnutia Sociálnej poisťovne znížená o 50 %, nemalo za následok nesprávne rozhodnutie súdu prvého stupňa o rozsahu vyživovacej povinnosti odporcu k maloletým deťom s
poukazom na to, že k plnoletému synovi odporcu má vyživovaciu povinnosť aj matka tohto dieťaťa (nielen odporca), schopnosť plnoletého syna odporcu je znížená o polovicu s tým, že maloleté deti pochádzajúce z manželstva účastníkov konania nie sú schopné vzhľadom na svoj vek žiadnym spôsobom uspokojovať si svoje vlastné potreby a sú v celom rozsahu odkázané na výživu svojich rodičov. Pokiaľ by plnoletý syn odporcu poberal invalidný dôchodok, nebol by odkázaný výživou na svojich rodičov, teda ani na odporcu, v dôsledku čoho by odporca mal podstatne lepšie možnosti a schopnosti plniť si vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom Z. a C. a z uvedeného dôvodu by prichádzalo do úvahy určenie výživného pre tieto maloleté deti vo väčšom rozsahu ako rozhodol súd prvého stupňa. Odvolací súd je toho názoru, že príjem odporcu po zohľadnení jeho nevyhnutných životných nákladov, ako aj s prihliadnutím na jeho čiastočnú vyživovaciu povinnosť už k plnoletému synovi mu umožňuje prispievať na výživu maloletých detí pochádzajúcich z tohto manželstva výživným určeným súdom prvého stupňa bez toho, aby bolo ohrozené uspokojovanie jeho vlastných životných potrieb. Vzhľadom na to, že súd prvého stupňa správne a zákonne vo veci rozhodol, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia sa stotožnil s jeho odôvodnením.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože žiaden z účastníkov náhradu trov konania nežiadal (§ 151 ods. 1, § 224 ods. 1 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.