Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_7CoP-74-2014.pdf
PDF · 86.86 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/74/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Andrey Mazákovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého A. K. nar. XX.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Poprade pracoviskom Levoča dieťaťa rodičov V. K. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v L. na ul. R. č. X a P. Y. nar. XX.XX.XXXX bývajúceho v L. na ul. P. č. X zastúpeného JUDr. Františkom Pitoňákom advokátom so sídlom v Spišskej Novej Vsi na Štefánikovom námestí č. 5 v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves z 26.11.2013 č.k. 15P 215/2011-129 v spojení s opravným uznesením z 9.12.2013 č.k. 15P 215/2011-135 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zvýšení výživného.
M e n í rozsudok vo výroku o dlžnom výživnom tak, že dlžné výživné za obdobie od 1.9.2011 do 30.11.2013 v sume 971,68 € je otec povinný zaplatiť matke maloletého do 90 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Z r u š u j e rozsudok vo výroku o započítaní sumy 383,99 € do dlžného výživného za obdobie od 1.5.2012 do 30.11.2013.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zvýšil výživné od otca pre mal. A. K. naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves zo 17.8.2007 č.k. 13P 117/2007-42 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 28.7.2008 č.k. 8CoP 276/2007-111 z 49,90 € na 100 € mesačne od 1.9.2011 do budúcna, ktoré je otec povinný platiť matke maloletého vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Dlžné výživné za obdobie od 1.9.2011 do 31.4.2012 vo výške 451,89 € a za obdobie od 1.5.2012 do 30.11.2013 vo výške 570 €, celkom vo výške 1.021,89 € povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 30 € popri bežnom výživnom pod následkami straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej z nich. Otcovi započítal do dlžného výživného sumu vo výške 383,99 €, ktoré otec zaplatil v období od 1.5.2012 do 30.11.2013. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm.f/ O.s.p. a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvého stupňa svoje rozhodnutie dostatočne neodôvodnil v nadväznosti na jeho výroky. Vyjadril názor, že u mal. A. nedošlo k takej podstatnej zmene pomerov, aby mohol súd určiť výživné v takej výške, akú uviedol vo svojom výroku. Poukázal na ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorého vyplýva, že okrem odôvodnených potrieb oprávnenej osoby sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a
možnosti každého z rodičov, ktoré sa podľa jeho názoru od poslednej úpravy u neho vôbec nezmenili, skôr sa dá povedať, že v súčasnosti vzhľadom na celkové zvýšené náklady a zvýšenú vyživovaciu povinnosť k mal. L. Y. zhoršili, avšak súd pri hodnotení dôkazov tieto skutočnosti nezobral dostatočne do úvahy. Jeho príjem sa oproti predchádzajúcej úprave výživného pre mal. A. nezmenil, ale jeho celkové náklady na vlastné živobytie sú vyššie a má zvýšenú vyživovaciu povinnosť k mal. L. Y., čo dokladoval rozsudkom Okresného súdu Kolín 22P 64/2011. Diéty, ktoré poberá, nie sú také vysoké, aby z nich niečo ušetril, sú v nepravidelnej výške, pričom aké sú náklady na stravu na jeden deň v zahraničí, t.j. v Českej republike preukázal, takže z diét mu nezostane žiadna úspora. Domnieva sa, že jeho pomery a najmä majetkové mu neumožňujú platiť výživné v rozsahu, ako určil súd prvého stupňa. Nepopiera, že potreby mal. A. sa v súvislosti s jeho vekom zvýšili, ale tieto je možné uspokojovať len do takej miery, aké zodpovedajú jeho možnostiam a schopnostiam.
Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na to, že matka maloletému zabezpečuje riadnu výchovu a celkovú starostlivosť a je v záujme dieťaťa, aby pri určovaní výživného boli zohľadnené jeho odôvodnené potreby.
Matka maloletého sa k odvolaniu nevyjadrila.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a správne určil rozsah zvýšenej vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu, ako aj počiatok plnenia takto určeného výživného. Predpokladom zmeny súdneho rozhodnutia o výživnom je zmena pomerov v tých skutočnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie o rozsahu vyživovacej povinnosti na strane rodičov alebo na strane dieťaťa, to znamená, že pre zmenu rozhodnutia o výživnom nie je potrebné, aby došlo k zmene pomerov u všetkých účastníkov konania, prípadne vo všetkých skutočnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie. Pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného je potrebné vychádzať predovšetkým z toho, aká peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, prípravy na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Odvolací súd dôsledne posúdil pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania a dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že bola preukázaná kvalifikovaná zmena pomerov odôvodňujúca zvýšenie výživného a to predovšetkým u maloletého dieťaťa, ktoré od poslednej úpravy výživného vykonanej v roku 2007 (nakoľko predchádzajúce výživné bolo určené od 1.9.2007) nastúpilo v septembri 2011 na druhý stupeň základnej školy, čím sa podstatným spôsobom zvýšili jeho potreby v súvislosti s vekom, rastom, dospievaním, školskou dochádzkou, ako aj mimoškolskou činnosťou. Odôvodnené potreby maloletého sú rozhodne vyššie ako potreby rodičov ktoré sú už stabilizované a výživné 100 € mesačne, ktoré predstavuje výživné na jeden deň 3,33 €, zohľadňuje len základnú mieru nevyhnutných potrieb maloletého, ktorý je vo veku intenzívneho fyzického rastu a duševného dospievania a je nepochybné, že matka dopĺňa zdroj jeho výživy na hranicu prospešnú a nevyhnutnú pre jeho všestranný rozvoj v rozsahu zodpovedajúcom svojmu príjmu berúc do úvahy aj jej osobnú starostlivosť primeranú veku dieťaťa, čo fakticky znamená, že podiel matky na výživnom je porovnateľný s podielom otca. U rodičov maloletého k podstatným zmenám pomerov nedošlo, obaja majú po jednej ďalšej vyživovacej povinnosti. Matka bola v čase predchádzajúcej úpravy výživného poberateľkou rodičovského príspevku, v súčasnosti má priemerný čistý príjem 295,75 € a otec mal priemerný čistý príjem v čase predchádzajúcej úpravy výživného 9.328 Sk a poberal náhradu cestovných výdavkov mesačne vo výške 11.358 Kč. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii otca týkajúcej sa vyplácaných cestovných náhrad odvolací súd dodáva,
že už v rozhodnutí odvolacieho súdu z 28.7.2008 č.k. 8CoP 276/2007-111 (predchádzajúca úprava výživného pre maloleté dieťa) sa odvolací súd vysporiadal s uvedenou argumentáciou a opakovane dodáva, že zamestnávateľom vyplatená náhrada stravného ako zložka príjmu špeciálne alokovaná na zabezpečenie stravy je síce zo zákona určená na pokrytie výdavkov na stravu počas výkonu práce, ale na druhej strane pozitívne ovplyvňuje bežné životné podmienky zamestnanca, minimálne jeho náklady na vlastné stravovanie na rozdiel od zamestnanca, ktorý svoju prácu vykonáva v mieste svojho bydliska, ktorý nárok na zabezpečenie stravy zamestnávateľom nemá. Odvolací súd rovnako konštatuje, že pomery otca maloletého, na ktoré sa odvoláva, sú vyjadrené v napadnutom rozsudku zvýšením výživného len na 100 € mesačne, pretože výrazné zvýšenie odôvodnených potrieb maloletého by zjavne odôvodňovalo zvýšenie výživného vo väčšom rozsahu berúc do úvahy najmä časové obdobie, ktoré od predchádzajúcej úpravy výživného uplynulo. Súd prvého stupňa správne zohľadnil aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť otca k mal. L. a v tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné podotknúť, že otec prispieva na výživu dieťaťa mladšieho o tri roky 80 € mesačne, pričom mal. A. prispieva výživným 70 € mesačne, ktoré považuje za primerané. Vo vzťahu k ďalšej odvolacej argumentácii otca týkajúcej sa nedostatku dôvodov napadnutého rozsudku odvolací súd zdôrazňuje, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Odôvodnenie napadnutého rozsudku spĺňa obsahové náležitosti vyplývajúce z ust. § 157 ods. 2 O.s.p., skutkové zistenia zodpovedajú obsahu spisu a vykonanému dokazovaniu a úvahy súdu síce stručne, ale jasne odôvodňujú výrok napadnutého rozhodnutia. Pretože súd prvého stupňa správne a zákonne rozhodol o zvýšení výživného pre maloleté dieťa, ako aj počiatku takto určeného výživného, odvolací súd rozsudok v tejto časti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
Podľa § 220 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).
Odvolací súd preskúmal rozsudok aj v súvisiacom výroku o dlžnom výživnom a zistil, že súd prvého stupňa nesprávne ustálil dlžné výživné v preskúmavanom období, teda od 1.9.2011 do 30.11.2013, v rámci ktorého v období od 1.9.2011 do 30.4.2012 vypočítaval výživné nie za 8 ale za 9 mesiacov. Súd prvého stupňa taktiež nadbytočne diferencoval obdobia od 1.9.2011 do 31.4.2012 a následne od 1.5.2012 do 30.11.2013 zrejme z dôvodu, že otec na výživu maloletého prispieval nad rámec ustanoveného výživného od 1.5.2012 do 30.11.2013 po 70 € mesačne namiesto určených 49,79 € mesačne. Výrok rozhodnutia súdu má jasne a zrozumiteľne určovať povinnosť uloženú účastníkovi konania, v prípade dlžného výživného určením obdobia a konkrétnej sumy dlhu, ktorý povinnému vznikol a určenie jeho splatnosti. Rovnako nezmyselný a zavádzajúci je ďalší výrok rozsudku o započítaní do dlžného výživného sumy 383,99 €, ktoré otec zaplatil v období od 1.5.2012 do 30.11.2013, ktorý spochybňuje predchádzajúci výrok o dlžnom výživnom a až prečítaním odôvodnenia rozsudku je možné zistiť, aký je teda skutočný dlh otca na výživnom. S plneniami otca nad rámec už stanoveného výživného je potrebné vyporiadať sa v odôvodnení rozsudku a nekomplikovať tým výrok rozsudku. Odvolací súd preto odstránil uvedenú zmätočnosť rozsudku a ustálil dlžné výživné za celé obdobie, ktoré bolo predmetom konania, t.j. od 1.9.2011 do 30.11.2013 na sumu 971,68 €, t.j. otec mal uhradiť ako rozdiel medzi doposiaľ určeným výživným 49,79 € a zvýšeným výživným 100 € za 27 mesiacov po 50,21 €, čo je 1.355,67 €, z čoho odvolací súd odpočítal jeho plnenia nad rámec určeného výživného od 1.5.2012 do rozhodnutia súdu prvého stupňa (70 € - 49,79 €) 20,21 € x 19 mesiacov, čo je spolu 383,99 €, ktoré zaviazal otca zaplatiť matke maloletého do 90 dní od právoplatnosti rozsudku podľa ust. § 160 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, súd však môže určiť lehotu dlhšiu, prípadne určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Podľa tohto zákonného ustanovenia určenie dlhšej ako trojdňovej lehoty na plnenie alebo povolenie splátok umožňuje súdu, aby sám nezávisle na návrhu účastníkov konania zvážil, či je povolanie takejto výhody vhodné so zreteľom na pomery toho, komu sa povinnosť plnenia ukladá, na výšku prisúdeného nároku alebo na iné okolnosti prípadu. Súd je
povinný prihliadnuť aj na postoj povinného k plneniu, ako aj na to, či povolanie takejto výhody nebude mať ťaživý dopad na oprávneného, prípadne či je možné od neho spravodlivo žiadať strpenie plnenia v splátkach alebo v dlhšej ako zákonnej lehote. Zvláštnu pozornosť je potrebné venovať povoleniu výhody povinnému podľa ust. § 160 ods. 1 O.s.p. v konaniach týkajúcich sa výživného a predovšetkým výživného pre dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť, ktoré je okrem iného prednostnou pohľadávkou so zreteľom na naliehavosť potreby, ktorej výživné slúži a s prihliadnutím na zvýšenú ochranu poskytovanú maloletému dieťaťu. Odvolací súd sa nestotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa, ktorým povolil otcovi splácať dlžné výživné po 30 € mesačne, vzhľadom na výšku dlžného výživného by ho splácal viac ako 32 mesiacov, čo nie je v súlade s účelom výživného, pričom ani matka nebola pri uspokojovaní potrieb dieťaťa zvýhodnená možnosťami splátok a musela uspokojovať odôvodnené potreby dieťaťa postupne, tak ako vznikali, preto odvolací súd uložil otcovi povinnosť zaplatiť dlh na výživnom do 90 dní od právoplatnosti rozsudku, teda v lehote, ktorá výrazným spôsobom nezaťaží oprávnené maloleté dieťa a otec bude mať dostatok času na zabezpečenie si finančných prostriedkov na úhradu dlhu. Zároveň odvolací súd zrušil výrok rozsudku o započítaní plnení otca do dlžného výživného v sume 383,99 € ako nadbytočný.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože žiaden z účastníkov náhradu trov konania nežiadal (§ 151 ods. 1, § 224 ods. 1 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.