Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_5Co-87-2014.pdf
PDF · 123.81 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/87/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a JUDr. Táne Veščičikovej a JUDr. Andreja Šalatu, v právnej veci žalobcov 1) A. A., I. D. XXX, A. W. X) O. J., I. I. E. F. XXX proti žalovanému O.. A. A., I. Y. X, A., zast. spln. zást. Ing. Ľuboslavou Kaučákovou, Štefánikova 29, Michalovce, o vrátenie daru, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rožňava, č.k. 10C/160/2007-522 z 15.októbra 2013
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol tak, že žalovaný je povinný vrátiť do dedičstva po Y. A., X.. B., E.. XX. X. XXXX, Y.. XX. XX. XXXX Z. X/X-U. Y. E., D. Y. A. darovala žalovanému zmluvou zo dňa 7. 6. 1994, zapísaný na LV č. XXX, k.ú. K., okres Michalovce ako parc.č. 585 záhrady vo výmere 2204 m2, parc.č. 586 zastavané plochy vo výmere 811 m2 z rodinného domu súp.č. 518 na parc.č. 586. Súd vychádzal zo zistenia, že žalovaný sa podobných protiprávnych konaní voči jej dcére opakovane dopúšťal, tieto konania neboli oznamované orgánom činným v trestnom konaní. Pre protiprávne konanie žalovaného dňa 18. 10. 2004, ktorým sa vyhrážal jej dcére usmrtením takým spôsobom, že vzbudil dôvodnú obavu, že svoje vyhrážky uskutoční, bola naplnená skutková podstata § 630 Obč. zák., ktorá jej umožňuje domáhať sa vrátenia daru, pretože sa obdarovaný správa k nej a k členke jej rodiny, jej dcére tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Je nepochybné, že predmetné protiprávne konanie žalovaného zo dňa 18. 10. 2004 je hrubým porušením dobrých mravov. Žalovaný sa správa nezodpovedne k veciam, ktoré boli predmetom darovania, čím prejavuje svoj negatívny vzťah k daru a tým aj k jej darovaniu. Rozbil vchodové dvere na dome, neplatí dane a poplatky súvisiace s vlastníctvom domu, nestará sa o stav darovaných nehnuteľností, nerobí žiadne potrebné udržiavacie náklady, čím jej znemožňuje riadne užívanie predmetnej nehnuteľnosti, v ktorej býva. Je dôchodkyňa, má zlý zdravotný stav a zo svojho nízkeho dôchodku musí hradiť náklady na nevyhnutné práce, aby pozemok nebol zarastený burinou, musela nechať na svoje náklady vymeniť dvere, ktoré žalovaný rozkopal. Závažným skutkom odôvodňujúcim jej právo na vrátenie daru podľa § 630 Obč. zák. je aj to, že žalovaný odmietal platiť po dobu dvoch rokov výživné na jej vnúčatá, ku ktorému bol zaviazaný súdom. Počas týchto dvoch rokov v rámci svojich skromných možností vlastným úsilím nahradzovala to, čo zo zákona a rozhodnutia súdu bol povinný plniť žalovaný. Poukázala na to, že má 78 rokov, jej zdravotný stav je v dôsledku veku a súvisiacich chorôb zlý, ťažko znáša dlhoročné negatívne správanie žalovaného ku nej, jej dcére, čím sa jej zdravotný stav neprestajne zhoršuje. O tomto jej zlom zdravotnom stave žalovaný vie, o.i. naposledy, v prvej polovici septembra 2006 prišiel ku nej domov a hrubo sa ku nej správal, vulgárne jej nadával, vyháňal ju z domu, že on chce dom predať, aby mal peniaze, lebo nemá nič z takého majetku, ktorý nemôže užívať. V dôsledku týchto a podobných výrokov bola psychicky mimoriadne rozrušená, mala
vážne zdravotné ťažkosti a musela sa obrátiť na pomoc príbuzných. Je presvedčená, že žalovaný svoje konanie nebude popierať, pretože skutočne ku nemu došlo. V prípade, ak to bude potrebné, navrhne výsluch svedkov prítomných pri tomto incidente. Žalovaný bol Obvodným úradom v Michalovciach rozhodnutím zo dňa 19. 10. 2001 pod č.k. OVVS12100/2001, ktoré nadobudlo právoplatnosť 19. 10. 2001, uznaný vinným zo spáchania priestupku voči občianskemu spolunažívaniu, pretože sa jej dcére vyhrážal. Súd dôvodil, že pôvodná žalobkyňa zomrela počas konania dňa 27. 12. 2007 a na pojednávaní dňa 4. 11. 2008 právna zástupkyňa žalobcov zmenila žalobu a to tak, že žiadala, aby súd rozhodol, že žalovaný je povinný vrátiť do dedičstva po Y. A., X.. B., E.. XX. X. XXXX, Y.. XX. XX. XXXX podiel 1/4- inu z nehnuteľností, ktorý Y. A. darovala žalovanému zmluvou zo dňa 7. 6. 1994, zapísaných na LV č. XXX, D..Ú.. K., okr. Michalovce ako parc.č. 585 záhrady vo výmere 2 204 m2, parc.č. 586 zast. plochy vo výmere 811 m2 z rodinného domu súp.č. 518 na parc.č. 586 a aby žalovaného zaviazal nahradiť žalobcom trovy konania, a súd túto zmenu žaloby pripustil. O. i. žalobkyňa ad1/ na pojednávaní dňa 4. 11 2008 uviedla, že mali medzi sebou so žalovaným rozpory už počas trvania manželstva, aj potom. V septembri 2006 ju stretol žalovaný v meste, povedal, že príde ku nej pre peniaze, rozprávali sa na dvore, bol tam prítomný jej známy O. S., medzitým tam prišiel aj jej brat, žalovaný od nej pýtal peniaze, nadával jej vulgárne, aj ju udrel, potom vyšla von jej matka, jej tiež nadával, udrel ju a sotil, pričom spadla, prišlo jej zle a musela si zobrať nitroglycerín. Pritom udrel do zadných vchodových dverí, pričom sklo sa rozsypalo. Jej známy ich chcel chrániť, žalovaný mu dal facku. Brat prišiel vtedy, keď žalovaný ju udrel, videl to a videl následné udalosti, čo sa stali. Keď žalovaný videl, že sú v presile, odišiel a povedal, že on si to aj tak všetko vybaví, že má známosti na súde. Trvalo to pol hodiny až 40 minút a bolo to v časovom rozmedzí od 14.00 hod do 16.00 hod., bola to nedeľa, aspoň si to myslí. Nadával jej vulgárne a to do "k...v, p...č" tak jej stále nadával a matke vtedy tiež nadával do "starých k...v, že načo sa do toho stará, že ju zlikviduje." Ešte koncom augusta 2006 sa žalovaný dostal k domu, rozbil okno na detskej izbe, otvoril si ho, oni sa skryli do spálne, zamkli sa, rozbil okno aj tam, boli v spálni spolu s deťmi a jej matkou. Ona vyskočila cez okno na dvor a žalovaný kričal na jej matku, že prečo štve deti proti nemu. Deti žili v stálom strese, syn mal psychické problémy, štyri roky sa liečil na psychiatrii v Michalovciach. Bolo to okolo roku 2000. Aj dcéra navštevuje psychologičku. Pred 4 rokmi synovi zistili, že má zväčšené srdiečko, nevie, či to bolo kvôli tomu. Žalovaný naďalej trval na tom, že nikdy v živote svojej svokre nevynadal, všetky žaloby písala žalobkyňa ad1/ a dávala ich podpisovať svojej matke. Od 18. 10. 2004 do 31. 10. 2008 na predmetných nehnuteľnostiach nebol, jeho noha tam nevkročila. Keďže tam fyzicky nebol, nemohol sa ani nikomu vyhrážať a nikoho napádať. Žalovaný o.i. žiadal, aby súd v tomto konaní ako preiudiciálnu otázku vyriešil, či darovacia zmluva, o ktorú ide v tomto konaní je platná, pretože on tvrdí, že je neplatná. Žiadne dôvody, na základe ktorých by sa mohol domnievať, že zmluva je neplatná však neuviedol, naproti tomu žalobcovia na svoje tvrdenia navrhli vypočuť svedkov a to O. S., I. P., F. A. W. K. Y., I. K. X, A.. Týchto svedkov pôvodne v žalobe neoznačili z dôvodu, že predpokladali, že skutočnosti uvedené v žalobe žalovaný popierať nebude. V žalobe je uvedené tvrdenie, že v "poslednom období sa vyskytli zo strany žalovaného voči žalobkyni incidenty a to naposledy v prvej polovici septembra 2006", žaloba bola podaná v októbri 2006, sú tam teda uvedené aj tvrdenia o udalostiach v auguste 2006, keďže je použité množné číslo. Súd zistil dokazovaním, a to na pojednávaní dňa 7. 4. 2009 svedkyňa K. Y. vypovedala, že bolo to v lete v auguste 2006, syn účastníkov, ktorý je jej krstným synom mal narodeniny, bola vtedy u nich. Dcéra, ktorá je tiež jej krstnou dcérou, otvorila žalovanému dvere, pričom žalovaný začal kričať, vulgárne sa pýtal, kde je žalobkyňa. Ona vtedy utiekla. Bála sa ho. Nadával aj matke žalobcov a to hocijako, sprosto, nadával jej do "p...č" a pod.. Potom odišiel s deťmi do izby. Ona už predtým počula od matky žalobcov, že sa tak správa, telefonicky jej to povedala. Svedkom takéhoto správania žalovaného bola okrem toho, čo popísala skôr, no nepamätá si, kedy to bolo. Často chodí ku nim za deťmi a chodila aj za matkou žalobcov. Ako v ten deň odišiel žalovaný z domu, nevie. Ona sa vtedy rozrušila, lebo takéto správanie z jeho strany nečakala. Vtedy bolo matke žalobcov zle. Súd z výpovede svedkyne D. J., sestry žalovaného zistil, že býva spolu s mamou. Potvrdila, že jej brat bol stále s mamou doma, bol tam aj jej syn, lebo nechodil do škôlky a žalovaný, jej brat, otvoril kanceláriu až v roku 2006. Od roku 2004 od kedy začal bývať u nich až do novembra 2006 nechodieval von. Pokiaľ ide o obdobie august, september, október, tak ako si prečítala, tak určite žalovaný nechodieval nikde von. Je zamestnaná a chodila do práce, ale volala dosť často domov a väčšinou jej telefón dvíhal brat. Volala každý pracovný deň, čiže od pondelka do piatku 3-4-krát a sobotu a nedeľu boli doma spolu. Ona má a jej rodina vyhradenú miestnosť v tomto dome, ktorú užíva. Užívajú však spolu jeden priestor, ten dom nemá osobitný vchod. Od domu má kľúč iba mama, ona, jej manžel a funkčný vchod je iba jeden,
od ktorého sú tie kľúče. Svedkyňa uviedla, že vždy predtým, keď žalovaný prišiel ku žalobkyni, hneď o tom vedela, pretože sú prepojení rodinne, žalobca ad2/ je jej svokor a vždy žalobkyňa ad1/ volala políciu na žalovaného, políciu zavolala aj na jej mamu a otca, keď tam prišli. Tiež volala žalobkyňa ad1/ po týchto incidentoch ku nim domov. Právna zástupkyňa žalobcov uviedla, že svedkyne vypovedali, že počas 4-5 rokov žalovaný ako dospelý, svojprávny človek neopustil bez ich prítomnosti dom, kde spolu bývajú ani jeden raz. Tomuto tvrdeniu je veľmi ťažko uveriť. Výpoveď svedkýň je zrejme motivovaná pomôcť žalovanému. Predložila súdu do spisu zápisnicu z pojednávania vo veci 7P/339/2007 zo dňa 2. 2. 2009, kde žalovaný uviedol, že na začiatku podnikania v júli 2006 obdržal príspevok cestou úradu práce v celkovej výške 111 100,-Sk, pričom sa jednalo o účelové prostriedky na zariadenie kancelárie, aby mohol začať vykonávať podnikateľskú činnosť. Sama táto skutočnosť vyvracia tvrdenie žalovaného a tiež aj svedkýň, že neopustil počas tohto obdobia dom, pretože ťažko by tento príspevok vybavil, pokiaľ by vôbec nevychádzal z domu. Tiež vyvracia tvrdenie vypočutej svedkyne, sestry žalovaného, že začal podnikať v novembri 2006 a dovtedy bol stále doma. Je ťažké uveriť tvrdeniu tejto svedkyne, ktorá celý pracovný týždeň chodí do práce a napriek tomu tvrdí, že žalovaný je stále doma. Vyplýva z toho, že svedkyne vo výpovedi klamali. Z rozsudku OS Trebišov na čl. 98 až 91 spisu č.k. 9C/71/03 zo dňa 17. 5. 2004 súd zistil, že žaloba žalobkyne Y. A. proti žalovanému O.. A. A. bola zamietnutá. Žalobkyňa sa domáhala voči žalovanému vydania 1/4-iny rodinného domu a pozemkov, ktorý nadobudol na základe darovacej zmluvy medzi účastníkmi konania zo dňa 7. 6. 1994. Z výpovede žalobkyne vyplynulo, že predmetný podiel darovala zaťovi, žalovanému z toho dôvodu, že do rodinného domu bolo potrebné investovať a žalovaný tvrdil, že finančné prostriedky poskytnú jeho rodičia. Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 5Co/352/2009-295 zo dňa 4.3.2010 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že po vrátení veci súd prvého stupňa okrem opätovného výsluchu svedkov zistí zo záznamu o privolaní rýchlej zdravotníckej pomoci právnej predchodkyni žalobcov, či tvrdenia žalovaného uvedené v odvolaní sú pravdivé, či on privolával zdravotnícku pomoc v čase neprítomnosti žalobkyne ad1/. Súd prvého stupňa sa nezaoberal námietkami žalovaného v konaní, že v čase od 08. 10. 2004 do 31. 10. 2008 vôbec nebol v dome ani na dvore, kde býva žalobkyňa ad1/ a kde bývala aj pôvodná žalobkyňa Y. A.. Po vrátení veci súd doplnil dokazovanie riadiac sa pokynmi odvolacieho súdu. Svedok B. A. vypovedal, že si pamätá, že potom ako sa rodičia rozviedli, prestali spolu žiť, žalovaný sa viackrát dobýjal ku nim domov, bol opitý, mal potom aj také sny, že pred niečím uteká, nemal vtedy veľa rokov, ale pamätá si to. Pamätá si to, že rozbil telefón, okno, pamätá si, že v lete, keď mal 12 rokov, bolo to okolo jeho narodenín, bolo to v roku 2006 tiež prišiel, vtedy udrel mamu, bránil ju jej kamarát, ktorý tam bol na návšteve, žalovaný bol rozčúlený, sotil babku, rozbil dvere za babkou, on sa tak správal aj predtým, zvykol mamu biť. Vtedy ju jej kamarát zastával, mama volala svojho brata, potom žalovaný odišiel preč. Predtým, keď sa niečo také stalo, volali políciu, dobýjal sa žalovaný do domu viackrát, bolo to aj pred tou udalosťou, aj po tejto udalosti. Mali také staré okno na prízemí, ktoré sa dalo ľahko otvoriť alebo rozbiť, potom sa stalo, že rozbil okno na spálňových dverách a odomkol si kľúčikom, lebo ho nevybrali, mama vtedy vyskočila cez okno, vtedy bola bosá, oni ostali v izbe. Vtedy to bolo tak, že išla na cestu, pribehli tam susedia. Nevie, či prišli aj policajti. Na otázku žalovaného, či volali políciu 31. 05. 2008, svedok vypovedal, že pamätá si, že naposledy, keď žalovaný bol u nich, bolo to pred 2-3 rokmi, políciu volali, policajti sa vtedy správali ako keby boli pri ňom, on vtedy hovoril, že chce ísť dnu, pamätá si, že keď ho dávali do auta, tak policajti sa ešte smiali spolu s ním, debatovali a smiali sa. Svedok U.. K. A. vypovedal, že vie o čo ide v tomto konaní. Zaoberá sa numerológiou, v ten deň bol za ním jeho syn, ktorý sa chcel ženiť sa spýtať na dátum sobáša, kedy mu odporúča, teda vie, že to bolo v roku 2006. Bolo to v lete, bolo to v sobotu, syn je zamestnaný v Košiciach, tak prišiel so svojou nastávajúcou, on mu stanovil dátum na 28. 10. 2006 ako dátum sobáša. Potom išiel do domu žalobkyne na bicykli, niesol jej CD. Poznali sa na kurze nemčiny, bolo to CD k cvičeniu jogy, relaxačná hudba, ktorú od neho pýtala. Niesol jej to preto, lebo jej to pred niekoľkými týždňami sľúbil. Pozvala ho ďalej, že mu dajú napiť vody, sadli si v predsieni, bola tam staršia pani, bola to matka žalobkyne. Potom sa roztvorili na predsieni dvere, stál tam žalovaný, bez pozdravu a začal kričať, či majú peniaze, používal pri tom aj hrubé slová, žalobkyňa sa ozvala, chcel ju udrieť, ale zasiahol nie na tvár ale na plece, jej mama vtedy vstala, do nej sotil, potom keď sa posadila videl, že berie nejaké tabletky, obidve oslovoval vulgárnymi slovami, pýtal sa, kde sú deti. Povedali mu, že nie sú doma. Aj jeho žalovaný oslovil s tým, "čo tu ty chcel ty starý k...". Povedal v súvislosti s peniazmi, že má spôsob alebo cesty, že si to vybaví. Svedkyňa Ľ.Q. D. vypovedala, že je sestrou žalovaného. On istý čas žil v spoločnej domácnosti s jej matkou a druhou sestrou. Informácie má od neho. Pokiaľ vie, už je to štvrtý spor v poradí ohľadom vrátenia daru. Je to dané hodnotovým rebríčkom žalobkyne. Bola svedkom jedného incidentu a to, keď v roku 2008 žalobkyňa telefonicky volala políciu pričom klamala, ona vtedy bola na dvore. Preto sa
domnieva, že nie je možné, aby v roku 2006 žalovaný bol u nej a ona by nevolala políciu. Vtedy v roku 2008 sa o tom presvedčila. Žalobkyňa uviedla, že ohľadom telefonátu to bolo tak, že žalovaný sa vyhrážal dcére, že ju zabije, ona sa potom dostala na psychiatriu, je to v správe uvedené, bolo to pol dvanástej v noci. Vie, že to bolo tak, že zbil svoju mladšiu sestru, tá ho vyhodila, v azylovom dome ho nezobrali, tak chcel prísť k nim. Hliadku volala preto, že mala obavu o život, lebo opakovane povedal, že ju zabije a deti dá do ústavu. Nevedela, že policajná hliadka bola na ulici, teda preto volala policajnú hliadku. Žalovaný povedal, že on oznámil policajnej hliadke, že ide domov po 10 rokoch. On ju asi zavolal so sebou. Súd zistil a z rozhodnutia OÚ Michalovce zo dňa 23.4.2009 (čl. 190) vyplýva, že konanie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa mala dopustiť žalobkyňa ad1/ a to, že 31.10.2008 v čase po 22. hod. odmietla pustiť do rodinného domu na ul. Kapušianskej č. 135 v Michalovciach žalovaného a konanie sa zastavuje a tiež sa zastavuje konanie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa mal dopustiť žalovaný tým, že sa dňa 31.10.2008 v čase po 22.00 hod. vo dvore rodinného domu na ul. Kapušianskej č. 135 v Michalovciach vyhrážal svoje bývalej manželke A. A., že ak neotvorí dvere, tak ich vykope a zabije a zlikviduje ju aj ich deti a ďalej svedkyňa K. Y. na pojednávaní dňa 6.9.2012 vypovedala, že trvá na svojej výpovedi, ktorú už v tomto konaní uviedla. Bolo to tak ako vtedy uviedla. Aj preto, že čas plynie, má aj iné starosti, podrobnejšie sa ku tomu vyjadriť nevie, ale vie určite, že tam v auguste 2006 bola, boli tam aj jej deti, vtedy tam bola ešte matka žalobcov, boli tam aj žalobcovia a boli tam deti účastníkov. Vtedy to bolo tak, že on tam prišiel, videla žalovaného, že tam prišiel, nadával nebohej matke žalobkyne, nadával žalobkyni, kričal aj na deti. Čo bolo ďalej si už presne nepamätá. Boli tam aj iní ľudia, no kto presne, už si nepamätá, ona k nim chodila viackrát. Z uznesenia OR PZ ČVS: ORP-607/JP-RV-2009 zo dňa 11. 12. 2009 súd zistil, že podozrenie z prečinu krivej výpovede Viery Zubkovej a Jána Seniča v konaní 10C/160/2007 OS Rožňava odmietol, pretože nie je dôvod na začatie trestného stíhania. Uznesením Okresnej prokuratúry v Rožňave zo dňa 20. 08. 2010 bola zamietnutá sťažnosť žalovaného proti tomuto uzneseniu. Súd v konaní vykonal všetky navrhnuté dôkazy. Z výpovede jednak účastníkov konania - žalobcov a najmä svedkov súd zistil, že správanie žalovaného ako obdarovaného napĺňa znaky hrubého nevďaku, ako má namysli zákonná úprava - § 630 Občianskeho zákonníka. Vypočutí svedkovia popisovali zlé, hrubé správanie sa žalovaného voči právnej predchodkyni žalobcov (aj voči žalobkyni ad1/). Súd uvádzal ich výpovede v odôvodnení rozsudku skoro doslovne, pretože to považuje za dôležité. Boli poučení o následkoch krivej svedeckej výpovede, na svojej výpovedi trvali. Nebolo preukázané, že svedkovia klamali, napriek tomu to žalovaný stále tvrdí. Spochybňuje ich výpoveď tým, že nepresne vypovedajú o všetkých okolnostiach. Súd je toho názoru, že pri väčšom časovom odstupe, pri výpovedi svedkov o skutočnostiach, ktoré sa ich netýkajú až tak osobne, môže dôjsť k nejakým nepresnostiam. Súd nemá dôvod neveriť výpovediam svedkov o hrubom, vulgárnom oslovovaní právnej predchodkyne žalobcov žalovaným. Súd to kvalifikuje ako porušenie dobrých mravov značnej intenzity. Tu prvostupňový súd dodáva, že tento skutkový stav považuje za preukázaný. Na tvrdenie žalovaného o tom, že od 8.10.2004 do 31.10.2008 nevkročil na predmetné nehnuteľnosti súd vykonal dokazovanie výsluchom matky žalovaného a jeho sestry, iné dôkazy žalovaný nepredložil, a aj matka žalovaného vypovedala, že žalovaný nevyšiel z domu v roku 2004 a 2005 ani raz, o ďalších rokoch nehovorila. Sestra žalovaného D. J. vypovedala, že žalovaný od roku 2004 do novembra 2006 nechodil nikde von, čo súd nemôže považovať za celkom objektívne, pretože svedkyňa v tom čase pracovala, starala sa o dieťa, teda nebola stále doma so žalovaným. Súd však zistil, že práve žalovaný klame, keď na pojednávaní dňa 07. 02. 2012 (na čl. 384) uviedol po výsluchu svedkov, že nikdy nepil a nemal problém s alkoholom. Súd má iné poznatky zistené z rozsudku súdu 10C/465/2002-670 zo dňa 27. 04. 2009, str. 14 (čl. 456) tohto súdu. Súd pristúpil k vykonaniu aj takého dôkazu (výsluchu syna) napriek tomu, že malo na na tohto svedka viditeľne zlý psychický dopad a to z dôvodu, že žalovaný o všetkých svedkoch vypočutých na okolnosti uvedené v žalobe tvrdí, že klamú. Súd nemá dôvod pochybovať o pravdivosti výpovede aj tohto svedka. Žalobcovia najprv navrhli vypočuť aj dcéru účastníkov, no pre jej zlý psychický stav tento dôkaz neskôr nežiadali vykonať a napokon súd sa snažil, aby sa vec vyriešila mimosúdne, s čím žalovaný aj spočiatku súhlasil - prevodom jeho spoluvlastníckeho podielu na deti žalovaného a žalobkyne ad1/. Aj napriek tomu, že súd dal účastníkom dostatočný priestor (časový aj navrhované spôsoby riešenia) nedošlo k tomu. Súd citoval § 630 O.z. a dôvodil, že právo domáhať sa vrátenia daru je osobným právom darcu, ktoré jeho smrťou zaniká (§ 579 ods. 2). Ak darca za svojho života urobil voči obdarovanému prejav smerujúci k vráteniu daru, môžu sa jeho dedičia domáhať vydania predmetu daru, prípadne zaplatenia peňažnej náhrady. Správanie sa žalovaného voči pôvodnej žalobkyni a tiež aj voči žalobkyni ad1/ a to najmä oslovovanie hrubými vulgárnymi výrazmi, súd naďalej považuje za hrubé porušenie dobrých mravov. Podľa názoru súdu bola správaním sa žalovaného dosiahnutá potrebná intenzita, ktorú § 630 Občianskeho zákonníka vyžaduje ako predpoklad dôvodnosti vrátenia daru. Toto jeho správanie sa,
ktoré bolo v konaní preukázané, malo zlý vplyv na zdravotný stav žalobkyne, čo bolo tiež v konaní preukázané, preto aj súd žalobe vyhovel. Žalovaný navrhol rozsudok zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Vytýkal súdu podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p., lebo súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil, keďže nevykonal žiadne také úkony podľa žalovaného, ktoré by mohli mať za následok vrátenie daru, nesprávne rozhodol. O.i. žalovaný v odvolaní namietal skutkové podľa názoru ako nesprávne formulovala žalobu žalobkyňa, kedy sa mi stať incidenty, kedy sa mala volať polícia a kedy bola daná dcérou žalobkyne predkupná výzva podľa rozhodnutia vo veci OS Rožňava 6C/161/2007. O.i. nevedela žalobkyňa presne, kedy mal jej nadávať a tak sa nesprávne dožadovala vrátenia predmetného daru. Žaloby boli podávané v rôznych veciach od roku 2001 až do roku 2006, v danom prípade ide už o štvrtú žalobu. Žalovaný je presvedčený, že ak navrhne on výsluch svedkov, dokáže, že žalobkyňa klame a z klamstva sa sama usvedčuje svojou výpoveďou na OS Trebišov v druhom konaní dňa 25.8.2003 „ja nechcem, aby tieto nehnuteľnosti zdedil aj niekto iný, okrem našich detí, deti pochádzajúce z manželstva mojej dcéra, chcem, aby nehnuteľnosti zdedili naše deti, o ktoré sa starám od kolísky. Z týchto dôvodov chcem naspäť nehnuteľnosti, teda predmetný podiel, lebo nechcem, aby tento podiel prešiel na jeho dieťa.“ Predmetné nehnuteľnosti som chcel previesť na dospelé deti, ale žalobkyňa ad 1/ s tým nesúhlasila, lebo ona chce mať dom celý na seba a deti sú pod jej vplyvom. Dôkaz: darovacia zmluva. Svokra mala prieduškovú astmu, ischemickú chorobu s anginou pectoris, cukrovku, bola 2x po infarkte myokardu a po slabšej mozgovej príhode. Žalobkyňa to uvádza sama v prvej a druhej žalobe na prvej strane čl. I. tretí odsek. Mala problémy s tlakom a so žlčníkom. Používala dýchací respirátor Ventolin, brala Diazepam, lieky na srdce a tlak. Neviem o tom, žeby som mal spôsobiť zhoršenie jej zdravotného stavu. Infarkty a všetky diagnózy mala pred tým, než som sa s jej dcérou spoznal. Dožila sa osemdesiatky... Dôkaz: predmetné žaloby. Odvolaciemu súdu by on s dovolením dal do pozornosti tú skutočnosť, že 1/4 - nový podiel predmetných nehnuteľností dostal darom do podielového spoluvlastníctva od svokry. Žalobkyňa dostala svoj podiel 1/4 tiež do podielového spoluvlastníctva. Je to jasne napísané v darovacej zmluve. Kataster pri vklade darovacej zmluvy urobil chybu a zapísal ich podielové spoluvlastníctvo po 1/4 ako bezpodielové spoluvlastníctvo manželov v 1/2
- ine predmetných nehnuteľností! Klamú žalobcovia aj ich svedkovia. Žalobkyňa ad 1/ klame a krivo obviňuje jeho už roky a môže o tom predložiť dôkazy: Vec sa týka mojej návštevy z 30.10.2008. V uznesení policajného orgánu o postúpení veci správnemu orgánu je na č. 1. 2 v druhom odseku uvedené: „Vo veci vypovedala policajná hliadka, ktorá potvrdila tvrdenie poškodeného JUDr. A., pričom potvrdili aj skutočnosť, že ozaj v momente, kedy boli prítomní s p. A. na mieste udalosti, tak ich volal operačný dôstojník OR PZ Michalovce, ktorý ich vysielal na ul. Kapušiansku. Svedok Ing. A.Á. J. vo svojej výpovedi pred správnym orgánom uviedol, že dňa 31.10.2008 okolo 22.00 h bol na Kapušianskej ul. v Michalovciach, keď sa JUDr. A. A. snažil dostať do domu v prítomnosti hliadky polície. V tom čase sa JUDr. A. nevyhrážal tým, že vykopne dvere a nevyhrážal sa zabitím svojej bývalej manželke a ich deťom.“ „Oznamovateľka priestupku A. A. pred správnym orgánom uviedla, že kritického dňa 18.10.2004 sa jej bývalý manžel JUDr. A. na dvore rodinného domu v Michalovciach na ul. Kapušianskej č. 135 vyhrážal zabitím. Svedkom vyhrážania sa obvineného bola iba jej matka p. Y. A., ktorá stála vo dverách v prednej časti rodinného domu a vyhrážku počula.“ O.i. odvolateľ tvrdiť, že obvinený JUDr. A. spáchanie skutku v plnom rozsahu poprel a k výpovedi oznamovateľky A. A. namietal, že jej výpoveď je účelová. Svedok O. J. konanie obvineného O.. A. A. kritického dňa svojou výpoveďou nepotvrdil. Hodnovernosť výpovede svedkyne Y. A. je spochybniteľná z dôvodu, že ako matka oznamovateľky je viac než pravdepodobné, že vypovedala tendenčne v prospech dcéry. Svedkyňa rozdielnym spôsobom vypovedala pred orgánmi polície, kde uviedla, že O.. A. A. sa vyhrážal A. A. bitkou a vulgárne jej nadával a pred správnym orgánom tvrdila, že sa jej vyhrážal zabitím a vulgárne jej nadával, pričom tento rozpor vo výpovediach pred správnym orgánom logicky neodôvodnila." Ako dôkaz predložil
rozhodnutie Obvodného úradu v Michalovciach zo dňa 2.5.2005, č. 2005/01208.
Jeho noha nevkročila na predmetné nehnuteľnosti od 18.10.2004 do 31.10.2008 a za to obdobie sa nikomu zo žalobcov nevyhrážal, nikomu nenadával a nikoho fyzicky nenapadol. Na odvolanie žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa tak, že navrhuje potvrdiť rozsudok ako vecne správny. Vo vyjadrení uviedla, že žalovaný počas jednej návštevy, bolo to pred dušičkami, povedal, že na dušičky už bude so svojou matkou v nebi, a to môžu potvrdiť aj O. J., jeho manželka a deti žalovaného. V celom odôvodnení odvolania on poukazuje iba na klamstvá žalobkyne a jej svedkov, uvádzané skutočnosti ohľadne policajných zásahov nie sú pravdivé, svedkovia ako uvádza žalovaní O. J. W. U.. A. J.Ó. sa nikdy tak nevyjadrili a o tom ani nevedeli. Prvostupňový súd vykonal rozsiahle dokazovanie, vypočul svedkov, na strane žalobcov vypovedal O. S., K. Y., U.. A., B. A., ktorí potvrdili, že žalovaný sa k pôvodnej žalobkyni Y. A. a k jej rodine správal v rozpore s dobrými mravmi, vulgárne im nadával, vyhrážal sa im fyzickou likvidáciou, ničil majetok a rozkopal niekoľkokrát dvere a rozbil okná. fyzicky ich napadol a neprispieval na opravu rodinného domu a neplatil dane, a neplatil ani výživné na deti. Toto správanie bolo niekoľkokrát riešené v rámci priestupkového konania ešte v čase predchádzajúcich žalôb v rokoch 1997-2008, sám žalovaný uviedol, že v týchto rokoch bola na žalovaného v dôsledku jeho výtržností volaná hliadka. Jej matka, pôvodná žalobkyňa Y. A.Á. podala na OS Michalovce žalobu 27.10.2006, ktorým sa domáhala vrátenia daru. V roku 2001 zobrala túto žalobu späť, pretože písomne čestne prehlásil, žalovaný, že svoj podiel na nehnuteľnostiach prevedie na svoje deti. Tento podiel na deti nepreviedol, svoje správanie nezmenil, práve naopak. Vypočutí svedkovia súdom vypovedali vo veci a nebolo preukázané, aby títo svedkovia klamali v konaní. Počas celého konania sa žalobkyňa snažila o mimosúdne vyporiadanie sporu, predložila žalovanému darovaciu zmluvu, ktorú tento odmietol bez dôvodu podpísať a takto spor doriešiť. Jeho tvrdenia o prevedení podielu na dospelé deti sú tiež zavádzajúce. Pravdepodobne zmanipulovanie žalobkyne a jej detí malo byť v dôsledku uvedenej darovacej zmluvy, lebo nechápe tento jeho ústretový krok. Žalovaný stále klame. K vyjadreniu žalobkyne sa odvolateľ vyjadril tak, že raz tvrdila to, raz ono, a že žalobkyňa klame. Žalobcovia ani svedkovia (pozri č.l. 584 spisu) z 21.3.2014 nepredložili ani jeden dôkaz o tom, že on mal ničiť majetok. Práve naopak žalobkyňa bila a kričala na deti, na syna stále kričala, že je debil. Syn Dominik má dislexiu a disgrafiu, jeho dcéra Miriam je podľa lekárskej správy duševne chorá. On je obdarovaný, nevie kto mal robiť ďalšiu darovaciu zmluvu? O podvod sa pokúšala žalobkyňa a jej brat. Svedkovia O. W. U.. A. J. vlastnoručne podpísali zápisnice o výsluchu na príslušných orgánoch po prečítaní, čím potvrdili, že napísané skutočnosti sú pravdivé. Sudkyňa porušila zákon, lebo rozsudok sa týka inej veci a iných účastníkov o tom že on klamal. Odvolací súd postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. (bez nariadenia odvolacieho pojednávania, spôsobom verejného vyhlásenia rozsudku podľa § 156 ods. 3 O.s.p.) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa zásad uvedených v § 212 ods. 1, 3 O.s.p., a dospel k záveru, že rozsudok je vecne správny a treba ho potvrdiť podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p., pričom odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvého stupňa, že došlo k takému hrubému nevďaku, že bolo možné vyhovieť žalobe v celom rozsahu. Podľa § 630 Obč.zák. zák. č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov, darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo k členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Z cit. zák. ust. vyplýva, že ak ide o porušenie značnej intenzity alebo o porušovanie dobrých mravov sústavného charakteru z hľadiska lokálneho ako aj temporálneho, ktoré v priebehu pôsobenia na darcu alebo členov jeho rodiny nadobúda povahu hrubého porušenia dobrých mravov, teda pri kvalifikovanom porušení dobrých mravov, ak ide o hrubé urážky, neposkytnutie potrebnej pomoci, je možné vyhovieť žalobe. Právo domáhať sa vrátenia daru je osobným právom darcu, ktoré jeho smrťou zaniká, avšak ak za svojho života urobil voči obdarovanému darca prejav smerujúci k vráteniu daru, môžu sa jeho dedičia domáhať vydania predmetu daru, prípadne zaplatenia peňažnej náhrady. K takémuto správaniu sa žalovaného v rozpore so zásadami dobrých mravov, proti pôvodnej žalobkyni došlo, lebo ju oslovoval hrubými vulgárnymi výrazmi a správal sa neprístojne voči nej. Odvolací súd v konaní nezistil žiadne porušenia procesných práv účastníkov konania pri vykonávaní dokazovania a ani žalovaný nenamietal, že by sudkyňa inak konala voči účastníkom, či už ide o žalobkyňu alebo o žalovaného, vykonala dokazovanie, vyhodnotila svedecké výpovede a rozhodla vo veci. Podľa ustálenej súdnej praxe (R/61/1997), za členov rodiny darcu v zmysle § 630 OZ treba považovať tie fyzické osoby, ktoré sú s prihliadnutím na všetky okolnosti danej veci k darcovi v pomere príbuzenskom alebo obdobnom, ak darca ujmu, spôsobenú niektorej z nich obdarovaným, pociťuje ako ujmu vlastnú. Uvedené zák. ust. za právne relevantné považuje iba také správanie sa obdarovaného, ktoré sa objektívne prejavilo. Pritom nie je rozhodujúci subjektívny pocit a rozsudok darcu.
Súd prvého stupňa si bol vedomý kľúčovej otázky, t.j. vyriešenia toho, že či ide v konaní o prostú nevďačnosť alebo hrubú nevďačnosť obdarovaného voči darcovi, pretože podľa rozhodnutia NS SR R/31/1999 právo darcu domáhať sa vrátenia daru nevzniká pri prostej nevďačnosti obdarovaného voči darcovi, ani pri menej významnom porušení dobrých mravov zo strany obdarovaného. Za hrubé porušenie dobrých mravov obdarovaným, o.i. nemožno považovať napr. predaj darovanej veci cudzej osobe alebo nenavštevovanie darcu pri príležitosti sviatkov a jeho životných jubileí. Odvolací súd musí konštatovať, že svedkovia vypovedali o hrubom nevďaku a hrubom porušení dobrých mravov zo strany žalovaného, opak ich svedeckých výpovedí sa účastníkom nepodarilo preukázať. Ku hrubému porušeniu dobrých mravov, tak ako to konštatuje v rozsiahlom odôvodnení rozsudku súd prvého stupňa skutočne došlo, lebo bol vypočutý aj syn oboch účastníkov konania, syn žalovaného a preto aj súd nemal pochybnosti hodnotiť túto výpoveď svedka ako pravdivú. Keďže ani odvolací súd nemá dôvod neveriť výpovediam svedkov o hrubom vulgárnom oslovovaní právnej predchodkyne žalobcov žalovaným, bolo možné toto konanie, ktoré je relevantné a kvalifikované, považovať za porušenie dobrých mravov značnej intenzity. Napokon z obsahu zápisníc o pojednávaní na súde prvého stupňa vyplýva, že súd sa snažil vyriešiť vec mimosúdne, s čím žalovaný aj spočiatku súhlasil a aj žalobkyňa, ale z rôznych dôvodov k tomuto nedošlo, z čoho však podľa odvolacieho súdu nemožno viniť len žalovaného. Aj napriek uvedenému z rozsiahleho dokazovania vyplýva, že vzťah žalobkyne a žalovaného jednoznačne je smutným vyústením konaní do viacerých súdnych sporov, iných konaní, ktoré niektoré boli skončené alebo ešte sa o nich koná, a to tak v občianskom súdnom konaní ako aj v správnom konaní. Žalovaný sa niekedy aj správal korektne ku matke žalobkyne a niekedy aj nadával žalobkyni a kričal na ňu, pričom vždy to bolo za prítomnosti detí, hrubo sa správal ku jej matke. Odvolací súd konštatuje, že ak podľa § 213 O.s.p. neopakoval dokazovanie, nemá ani inú možnosť len vychádzať z obsahu spisu, z toho skutkového stavu, ako ho zistil správne súd prvého stupňa. Nie je možné z hľadiska ust. § 120 ods. 4 O.s.p. v odvolacom konaní konfrontovať svedkov, ktorých navrhla žalobkyňa ako aj žalovaný, ani v odvolacom konaní už neponúka žalovaný ďalších svedkov. Informácie pritom vypočutí svedkovia čerpali bez psychického nátlaku svojimi vnemami, skutkový základ spisu vytvorili svojimi výpoveďami tak účastníci konania ako aj svedkovia, nebolo možné v tomto konaní sa odchýliť od zisteného skutkového stavu, súd prvého stupňa rozhodol správne a korektne. Ani samotné ústretové konanie v priebehu odvolacieho konania o vrátenie daru zo strany žalovaného už nenapravilo jeho účelovosť tvrdení z hľadiska vyhovenia žaloby o preukázaní hrubého nevďaku a hrubého neslušného správania sa vo veci. Odvolací súd z týchto podstatných dôvodov hodnotí odvolanie žalovaného ako neopodstatnené a rozsudok potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. a o trovách odvolacieho konania (o trovách prvostupňového konania ešte nebolo rozhodnuté) rozhodol s poukazom na § 142 ods. 1 a § 224 ods. 1 O.s.p., so zreteľom na predchádzajúci príbuzenský vzťah účastníkov konania a charakter sporu tak, že náhradu trov konania úspešným žalobcom nepriznal. Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.