Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16CoP/35/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú A. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Banskej Bystrici, dieťa rodičov matky Bc. P. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom M., N. XX a otca P. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom M. XX, t. č. bytom W. W., S. XX, v konaní o zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -81 zo dňa 13. 02. 2014, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa - otca maloletého dieťaťa na zníženie jeho vyživovacej povinnosti voči maloletej A. C., narodenej XX. XX. XXXX. Rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky na zmenu predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom. Návrh otca nepovažoval za dôvodný s prihliadnutím k tomu, že u neho nezistil objektívne okolnosti odôvodňujúce zníženie výživného, nakoľko otec maloletej je vyučeným automechanikom, má oprávnenie SBS, zbrojný preukaz, prax ako člen SBS a jeho zdravotný stav je dobrý, nevyžaduje si invaliditu ani uznanie za ZŤP. V dôsledku toho je v možnostiach otca maloletej, ako aj v jeho schopnosti, zamestnať sa a dosahovať príjem aký mal v čase poslednej úpravy výživného, z ktorého je schopný uhrádzať výživné v doposiaľ stanovenej výške. Schopnosti, možnosti povinného rodiča neposudzoval len podľa preukázané reálneho príjmu, ale aj na základe možnosti a schopnosti dosahovať potencionálny príjem primeraný jeho veku, vzdelaniu, kvalifikácii, skúsenostiam a praxi. Na záver okresný súd konštatoval, že ani pribudnutie jednej vyživovacej povinnosti otca samo o sebe bez komplexného posúdenia jeho možnosti a schopnosti, resp. jeho majetkových pomerov, neodôvodňuje zníženie výživného, ak naopak potreby maloletej vzrástli.

O trovách konania súd rozhodol podľa

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej 15 dňovej lehote ( , veta prvá, ) odvolanie otec maloletej. Zdôraznil, že tohto času nemá žiaden príjem, nechodí na brigády, preto nemá dostatok finančných prostriedkov, aby prispieval na maloletú. Je evidovaný na Úrade práce Banská Bystrica a nepoberá žiadne dávky v hmotnej núdzi a ani žiadne príspevky. Uviedol, že má snahu zamestnať sa, avšak doposiaľ bola jeho snaha bezvýsledná. Potvrdil, že je vyučeným automechanikom, avšak nemá

žiadnu prax v obore, a tak ho žiadna firma ponúkajúca prácu automechanika nezamestná. Opätovne poukázal na to, že v decembri 2013 sa mu narodil syn, voči ktorému nemá súdom určenú vyživovaciu povinnosť a jeho partnerka, s ktorou žije v spoločnej domácnosti je momentálne na materskej dovolenke. Jeho partnerka má naviac maloletú dcéru z bývalého manželstva, ktorá má vážne zdravotné problémy. Poukázal i na to, že jeho partnerka má dlhy. Na záver skonštatoval, že nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok, nie je majiteľom motorového vozidla, a preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a jeho návrhu na zníženie výživného vyhovel.

Matka maloletej k odvolaniu otca v písomnom vyjadrení uviedla, že všetky skutočnosti, na ktoré poukázal otec v odvolaní, boli známe i prvostupňovému súdu, na základe ktorých skutočností aj rozhodol. Zdôraznila, že sa otec maloletej zameral v odvolaní najmä na výdavky na partnerkinu dcéru a jej príjem a výdavky, avšak predmetom konania je predovšetkým jeho vyživovacia povinnosť voči maloletej dcére A., ktorá je t. č. vo veku 14 rokov, a preto sú na ňu podstatne vyššie výdavky, a to nielen v súvislosti s návštevou školy, ošatenia, ale aj kultúrnych či športových podujatí, ktoré sú primerané jej veku. Naďalej trvá na tom, že otec maloletej si finančne vypomáha aj formou brigád. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

Kolízny opatrovník maloletej k odvolaniu otca v písomnom vyjadrení uviedol, že okresný súd zhodnotil pomery na strane otca, matky, ako aj potreby maloletého dieťaťa a návrh otca na zníženie výživného dôvodne zamietol. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny, nakoľko od poslednej úpravy výživného náklady na dieťa vzrástli a zníženie výživného by nebolo v prospech dieťaťa.

Krajský súd, ako súd odvolací ( ), odvolanie prejednal v súlade s ust. , a bez nariadenia pojednávania podľa napadnutý rozsudok okresného súdu podľa , potvrdil ako vecne správny.

Podľa , , odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že okresný súd vykonal dokazovanie vo veci v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy správne vyhodnotil podľa a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil podľa . Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia okresného súdu a na tieto v podrobnostiach odkazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia i vzhľadom na námietky otca v odvolaní, uvádza nasledovné:

Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. V hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak, okresný súd ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj náležite vyhodnotil. Okresný súd sa s každou jednotlivou námietkou otca maloletých detí, na ktorú poukazoval počas konania a následne i v samotnom odvolaní voči rozhodnutiu okresného súdu vysporiadal. Otec maloletej v odvolaní neuvádza žiadne nové relevantné skutočnosti a nepredkladá ani ďalšie dôkazy, ktoré by neboli zistené a vyhodnotené prvostupňovým súdom.

Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určovanie výživného tak v čase skoršieho, ako aj nového rozhodnutia, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. okolnosťami na strane oprávneného alebo objektívne - vývojom životných nákladov. Na strane povinného môže byť takouto zmenou strata zamestnania, kedy je súd povinný skúmať aj príčiny tejto straty, prípadne dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov a podobne. Na strane oprávneného sú takýmito okolnosťami napr. nadobudnutie

čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, ale aj zmena potrieb najmä u školopovinných detí zväčša prechod na iný stupeň školskej dochádzky, zmena majetkových pomerov a podobne. Až v prípade, ak má súd preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že dôvodom pre zníženie vyživovacej povinnosti v žiadnom prípade nemôže byť krátkodobá nezamestnanosť. Otec maloletej je vo veku 35 rokov, je vyučeným automechanikom, má oprávnenie SBS, zbrojný preukaz, ako aj prax ako člene SBS. Ani okresný súd nezistil, že by mu jeho zdravotný stav bránil zamestnať sa, tento je dobrý, nevyžaduje si invaliditu, ani uznanie za ZŤP. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom okresného súdu, podľa ktorého na strane otca maloletej neexistujú objektívne okolnosti odôvodňujúce zníženie výživného, nakoľko schopnosti a možnosti povinného rodiča súd neposudzuje len podľa preukázaného reálneho príjmu, ale aj na základe jeho možností, schopností dosahovať potencionálny príjem primeraný jeho veku, vzdelaniu, kvalifikácii, skúsenostiam, ako aj praxi. Naopak, od poslednej úpravy výživného je maloletá staršia, naďalej navštevuje osemročné gymnázium, a to tretí ročník, je vedená v kožnej ambulancii, sú jej predpisované prostriedky na ošetrovanie pokožky, býva aj často chorá, s čím má taktiež matka výdavky na doplatky na lieky a výživové doplnky. Maloletej matka má výdavky aj v súvislosti so školskými potrebami maloletej. Okresný súd preto správne odôvodnil, že v súčasnej dobe nie sú splnené zákonné podmienky k zmene predchádzajúceho rozhodnutia tak, aby bola vyživovacia povinnosť na maloletú znížená. Otec maloletej pred prvostupňovým súdom, ale i v rámci odvolacieho konania potvrdil, že má snahu zamestnať sa a plniť si tak vyživovaciu povinnosť voči maloletej.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd nepovažoval odvolanie otca maloletej za dôvodné. Pri určovaní výšky výživného je totiž potrebné brať ohľad na potreby oprávneného, teda dieťaťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť. Ich miera je rôzna podľa okolností prípadu. Predovšetkým je odstupňovaná podľa veku dieťaťa, jeho školského zaradenia, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, zdravotnému stavu, jeho kultúrnospoločenským potrebám, športovým záujmom a podobne. Toto však nie sú jediné relevantné kritériá, ktoré sa pri určovaní výšky výživného zohľadňujú, pretože potreby dieťaťa sa skúmajú aj vo vzťahu k životnej úrovni rodičov.

Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že okresný súd pri rozhodovaní o návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti voči maloletej rozhodol vecne správne, pretože zohľadnil všetky vyššie uvedené zákonné aspekty. Odvolací súd poznamenáva, že vyživovaciu povinnosť v prevažnej miere plní matka maloletej, okrem iného aj osobnou starostlivosťou. Z ustanovenia Zákona o rodine, a to konkrétne § 62 ods. 5 je záväzné, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, a preto pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Vyživovacia povinnosť je prvoradou zákonnou povinnosťou rodiča, ktorej je poskytovaná i náležitá zákonná ochrana.

Prvostupňový súd preto správne právne odôvodnil prečo návrhu nevyhovel, keď konštatoval, že neboli naplnené podmienky pre zmenu - zníženie vyživovacej povinnosti otca maloletej a návrh v celom rozsahu zamietol.

Na záver odvolací súd poznamenáva, že pokiaľ otec maloletej v odvolaní poukazoval najmä na sociálne a majetkové pomery jeho partnerky, je nevyhnutné uviesť, že vyživovacia povinnosť voči dcére jeho partnerky je daná voči jej biologickému otcovi, a nie voči nemu, preto skutočnosti, na ktoré v odvolaní poukazoval nie je možné zohľadniť pri určení jeho vyživovacej povinnosti.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s ust. , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu. Keďže v danom prípade odvolací súd prejednal len otázku výživného na maloleté dieťa a uvedené konanie možno začať i bez návrhu v zmysle ust. , odvolací súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.