Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/380/2013

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., so sídlom v Bratislave, Metodova 8, IČO: 35 697 270, právne zastúpeného: Bobák, Bollová a spol., s.r.o., so sídlom v Bratislave, Dr. Vladimíra Clementisa 10, IČO: 35 855 673, proti žalovanému: M. Z., E.. XX. XX. XXXX, I. K. W., S., XXXB C. A. X., o splnenie povinnosti zaplatiť sumu 256,45 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

V y h l a s u j e s a, že Okresný súd Liptovský Mikuláš nemá právomoc konať vo veci. Konanie sa z a s t a v u j e. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom na vydanie platobného rozkazu, doručeným súdu dňa 28. 10. 2013, sa žalobca prostredníctvom právneho zástupcu domáhal voči žalovanému splnenia povinnosti zaplatiť sumu 256,45 eur, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy od 04. 05. 2012 do zaplatenia a náhrady trov konania. Návrh odôvodnil tým, že na základe dvoch uzavretých zmlúv o pripojení vypožičal žalovanému 2 ks SIM kariet, ktoré mu umožňovali využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom. Žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb vo vyfakturovanom období. Žalobca sa súčasne domáhal aj náhrady škody.

Z konaní vedených pred tunajším súdom pod sp. zn. a bolo zistené, že žalovaný je na adrese evidovaného trvalého pobytu (podľa Registra obyvateľov SR od 13. 01. 2006) neznámy. Vykonanou lustráciou v Sociálnej poisťovni nebol zistený žiadny zamestnávateľ žalovaného. Zo správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš vyplynulo, že žalovaný nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a nie je ani poberateľom dávok a príspevkov v hmotnej núdzi. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru, odbor kriminálnej polície, oddelenie pátrania a výjazdov v Liptovskom Mikuláši v správe zo dňa 10. 04. 2013 uviedlo, že žalovaný sa dlhodobo zdržiava v Anglicku, s príbuznými na Slovensku neudržiava žiadny kontakt. V konaní vedenom pod sp. zn. sa žalovanému doručovala písomnosť na adresu v W., XXXB C. A. X., S., pričom z osvedčenia o doručení písomnosti vyhotoveného dožiadaným orgánom je zrejmé, že mu bola doručená do vlastných rúk dňa 13. 12. 2013. V konaní žalovaný dňa 24. 01. 2014 telefonicky oznámil súdu, že býva vo Veľkej Británii spolu s jeho priateľkou.

Na známu adresu v zahraničí súd doručoval žalovanému žalobu spolu s výzvou, aby sa v lehote 15 dní odo dňa doručenia výzvy vyjadril k žalobe. Žaloba s výzvou bola žalovanému doručená podľa osvedčenia dňa 07. 03. 2014. Na výzvu súdu žalovaný doposiaľ nereagoval.

Podľa (ďalej len „OSP“):

Kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa prvá veta :

Ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

Podľa čl. 2 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach:

Ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.

Podľa čl. 15 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach:

Vo veciach týkajúcich sa zmluvy uzavretej spotrebiteľom na účely, ktoré nie je možné považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania, sa právomoc určí podľa tohto oddielu, pričom nie sú dotknuté ustanovenia článku 4 a článku 5 bod 5, ak ide a) o zmluvu o predaji tovaru na splátky alebo b) o zmluvu o úvere splatnom v splátkach alebo zmluvu o akejkoľvek inej forme úveru, ktorým sa má financovať predaj tovaru, alebo c) vo všetkých ostatných prípadoch o zmluvu uzavretú s účastníkom, ktorý obchoduje alebo podniká v členskom štáte bydliska spotrebiteľa alebo akýmkoľvek spôsobom smeruje takéto činnosti do tohto členského štátu alebo do viacerých štátov vrátane tohto členského štátu, a zmluva spadá do rozsahu týchto činností.

Podľa čl. 16 ods. 2 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach:

Druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.

Podľa čl. 24 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach:

Okrem právomoci založenej na iných ustanoveniach tohto nariadenia má právomoc súd členského štátu vtedy, ak sa žalovaný zúčastní konania. Toto pravidlo sa neuplatní, ak sa žalovaný zúčastní konania, len aby namietol absenciu právomoci, alebo ak má iný súd výlučnú právomoc podľa článku 22.

Podľa § 26 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach:

Ak je osoba, ktorá má bydlisko v jednom členskom štáte, žalovaná na súde iného členského štátu a nedostaví sa na tento súd, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc, ak si právomoc nemôže založiť na ustanoveniach tohto nariadenia.

Na základe vyššie uvedených skutočností a v súlade s citovanou právnou úpravou súd konanie zastavil z dôvodu neodstrániteľného nedostatku podmienky konania, a to nedostatku právomoci súdov SR na dané súdne konanie.

Nevyhnutnou procesnou podmienkou konania je právomoc súdu vo veci konať. Právomocou súdu je oprávnenie a povinnosť riešiť otázky, ktoré zákon zveruje do jeho pôsobnosti. Nedostatok právomoci je neodstrániteľnou vadou konania, ktorá má za následok zastavenie konania. Vzhľadom na to, že v danej veci má žalovaný bydlisko na území iného členského štátu ako štátu, ktorému bola doručená žaloba, pre skúmanie právomoci procesného súdu je daná aplikácia nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej aj „nariadenie“).

Podľa článku 16 ods. 2 nariadenia, spotrebiteľa vo veciach spotrebiteľských zmlúv možno žalovať len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko. Súd mal preukázané, že žalovaný, ktorý na

základe spotrebiteľskej zmluvy, z ktorej žalobca odvíja svoj nárok, vystupuje v postavení spotrebiteľa, nemal v čase začatia konania bydlisko na území Slovenskej republiky. V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že trvalý pobyt žalovaného prihlásený na adrese v Liptovskom Mikuláši, má výlučne evidenčný charakter. Z vyžiadaných správ tiež vyplynulo, že žalovaný v čase začatia konania neudržiaval na území SR rodinné vzťahy, nebol zamestnaný a nebol ani poberateľom sociálnych dávok. Súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré naznačujú akúkoľvek väzbu žalovaného so Slovenskou republikou, z ktorej je možné vyvodiť záver, že v čase začatia konania (ktoré je rozhodujúce pre posúdenie právomoci) mal bydlisko na území Slovenskej republiky.

V režime nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach súd nemôže (s výnimkou vecí uvedených v čl. 22 nariadenia) preskúmavať svoju právomoc skôr, ako doručí žalobu žalovanému a umožní mu, aby sa k žalobe vyjadril. Právomoc procesného súdu môže byť založená postupom podľa čl. 24 nariadenia, t. j. tým, že sa žalovaný vyjadrí k žalobe bez toho, aby súčasne s týmto vyjadrením vzniesol námietku nedostatku právomoci procesného súdu (uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 23. 09. 2008, sp. zn. ). Súd doručil žalobu žalovanému a vyzval ho, aby sa v stanovenej lehote k žalobe vyjadril. Žalovaný sa nevyjadril k žalobe, čím neprejavil záujem zúčastniť sa konania a z tohto dôvodu nedošlo k založeniu právomoci súdu SR ani postupom podľa čl. 24 nariadenia (tzv. podrobením sa právomoci súdu, ktorému napadla žaloba).

Žalovaný ako spotrebiteľ v spore zo spotrebiteľskej zmluvy, mal v čase začatia konania bydlisko vo Veľkej Británii. Bola preto daná právomoc súdov Veľkej Británie (čl. 16 ods. 2 nariadenia).

Zmyslom osobitnej úpravy právomoci v prípade spotrebiteľských zmlúv je poskytnúť ochranu slabšej zmluvnej strane, teda spotrebiteľovi. Pokiaľ by boli porušené ustanovenia nariadenia o spotrebiteľských zmluvách, takéto rozhodnutie vydané v členskom štáte by nebolo v inom členskom štáte uznané a vykonané. Ochranu práv žalobcu nemožno postaviť nad ochranu práv žalovaného (uznesenie Okresného súdu Cheb zo dňa 10. 5. 2007, sp. zn. v spojení s uznesením Krajského súdu v Plzni zo dňa 29. 10. 2007, sp. zn. ).

Právomoc súdov Slovenskej republiky nie je daná ani na základe dohody o voľbe právomoci súdov v zmysle čl. 23 nariadenia. Žalujúca strana nepreukázala a rovnako zo spisu nevyplýva platné uzavretie dohody účastníkov o voľbe právomoci súdov SR. Je nepochybné, že neoddeliteľnou súčasťou zmlúv o pripojení sú všeobecné podmienky (VP), na ktoré zmluva o pripojení vo svojom texte odkazuje. Zo znenia všeobecných podmienok je relevantný čl. 17 označený ako príslušné právo a rozhodovanie sporov. V citovanom článku však absentuje dohoda účastníkov, že spory vzniknuté z právneho vzťahu založeného zmluvou o pripojení, budú rozhodovať súdy SR. Za dohodu o voľbe právomoci súdov SR v žiadnom prípade nemožno považovať ani znenie obsiahnuté v čl. 17.4 VP, podľa ktorého je daná príslušnosť podľa . Je nevyhnutné striktne rozlíšiť medzi pojmami príslušnosť a právomoc, ktoré z procesnoprávneho hľadiska nemožno stotožňovať. Citované znenie čl. VP rieši otázku príslušnosti súdu (vecnej či miestnej) podľa , nie otázku právomoci súdov SR v prípade cezhraničného prvku. Podľa názoru súdu žalobca ani nepreukázal dodržanie písomnej formy dohody o voľbe právomoci súdov SR. Všeobecné podmienky nie sú podpísané druhou zmluvnou stranou (žalovaným) a žalobca nepreukázal ich dostupnosť v relevantnom znení žalovanému, resp. možnosť žalovaného oboznámiť sa s nimi. Za dohodu účastníkov o voľbe právomoci súdov SR nemožno považovať ani čl. 3.12 dodatku k zmluve o pripojení (na č. l. 18 spisu), v zmysle ktorej spory vzniknuté zo zmluvných vzťahov na základe zmlúv o pripojení, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred stálym rozhodcovským súdom. Je potrebné zdôrazniť, že rozhodcovský súd nie je všeobecným súdom, ktorý pri svojej rozhodovacej činnosti skúma pôsobnosť nariadenia č. 44/2001. Navyše ak by žalobca považoval právomoc súdov SR za zvolenú dohodou účastníkov v zmysle citovaného dodatku, obrátil by sa so žalobou na rozhodcovský súd, nie na všeobecný súd. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že neboli splnené formálne náležitosti prorogačnej klauzuly podľa čl. 23 nariadenia.

O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu, keďže konanie bolo zastavené. Súd pritom prihliadol na dôvod zastavenia konania, ktorým bol nedostatok procesnej podmienky konania (právomoci súdu).

O vrátení súdneho poplatku bude rozhodnuté samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa , v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa , odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.