Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7Co-11-2014.pdf
PDF · 82.23 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/11/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Andrey Mazákovej, v právnej veci navrhovateľky A. Y., nar. XX.X.XXXX, bývajúcej v C. na ulici J. č. 5, t.č. v C. na ulici J. č. 8, proti odporcovi P. Y., nar. X.X.XXXX, bývajúcom M. časť C. - G. B., t.č. v C. na ulici Q. č. 2, zastúpeného B.. Petrom Molitorisom, PhD., advokátom Advokátskej kancelárie zo sídlom v Košiciach na ulici Štúrovej č. 20, v konaní o určenie manželského výživného, o dovolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II, zo dňa 18.12.2013, č.k. 18C/172/2013, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o určení manželského výživného za obdobie od 12.9.2013 do 31.12.2013.
Zrušuje rozsudok v napadnutých výrokoch o určení výživného od odporcu pre navrhovateľku od 1.1.2014 do budúcna, dĺžnom výživnom, trovách konania a v rozsahu zrušenia vec vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zaviazal odporcu prispievať na výživné navrhovateľky 100,- eur mesačne vždy do 20.-tého dňa v mesiaci vopred navrhovateľke do 12.9.2013 do budúcna. Dlžné výživné za obdobie od 12.9.2013 do 31.12.2013 v sume 363,27 eur povolil odporcovi splácať v mesačných po 20,- eur spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok a splatnosť prvej splátky určil dňa 20.2.2014. V prevyšujúcom rozsahu návrh zamietol. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonnej lehote odporca s návrhom, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok a návrh zamietol. Poukázal na to, že súd prvého stupňa pri určovaní vyživovacej povinnosti vychádzal z príjmu navrhovateľky spočívajúceho v rodičovskom príspevku 199,60 eur a rodinných prídavkoch na maloletú W. a maloletého V. 46,20 eur a skutočnosť, že navrhovateľka od 25.7.2013 je zaradená do evidencia uchádzačov o zamestnanie. Konštatoval, že osobná starostlivosť navrhovateľky o dve maloleté deti ju znevýhodňuje pri hľadaní zamestnania. Súd prvého stupňa poukázal na úroveň jeho príjmov ako živnostníka v roku 2012, ktorý dosiahol po odrátaní výdavkov na podnikanie sumu 3.090,- eur a zároveň konštatoval, že je zaťažený záväzkami súvisiacimi s výkonom podnikateľskej činnosti a hypotekárneho úveru, pričom zistil jeho nepravidelné mesačné príjmy 400,- eur, z ktorého má mesačné výdavky na bývanie a stravu 200,- eur, podnikateľskú činnosť 120,- eur, preto nie je schopný prispievať na výživu navrhovateľky 100,- eur mesačne. Citoval ustanovenie § 71 ods. 1, § 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine a vytkol konajúcemu súdu, že nevzal pri rozhodovaní do úvahy skutočnosť, že určenie výživného má zabezpečiť, aby životná úroveň manželov bola zásadne rovnaká. Uviedol, že ich životné pomery sú rovnaké, pretože obaja nebývajú vo svojom byte, pričom on je nútený žiť v byte svojej
matky a navrhovateľka žije v byte exmanžela. On v domácnosti žije so svojou matkou a dospelým bratom a primerane príjmových pomerov prispieva na domácnosť. Pre osobnú potrebu nezakupuje prakticky žiadne veci okrem potravín a bežných hygienických potrieb a prispieva aj na výživu maloletej dcéry, síce nepravidelne, avšak na výživnom dlžoby nemá. Dobrovoľne platí pre maloletú vyššie výživné ako je zákonné minimum a snaží sa ju pri stretnutiach obdarovať. Namietol pravdivosť tvrdenia navrhovateľky, že v dôsledku starostlivosti o maloleté deti si nemôže nájsť zamestnanie, nakoľko maloletý V. má 10 rokov, navštevuje základnú školu a maloletá W. materskú školu. Uviedol, že je samoživiteľ, živí sa špecifickými murárskymi prácami a teda jeho príjmy výrazne závisia od momentálnych možností trhu a sezónne ročného obdobia a keďže od mesiaca október sa mu nepodarilo nájsť zákazku, prakticky je bez príjmov a táto skutočnosť ho prinútila ukončiť živnosť ku dňu 31.12.2013, nakoľko nebol schopný zarobiť ani na náklady a odvody a v súčasnosti je bez príjmu.
Výrok rozsudku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto nebol predmetom preskúmavania v odvolacom konaní (§ 206 ods. 2 O.s.p.).
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa odseku 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol, ak odporcu zaviazal prispievať na výživu navrhovateľky 100,- eur mesačne od podania návrh do budúcna a správne vyčíslil dlžné výživné za obdobie od 12.9.2013 do 31.12.2013 v sume 363,27 eur, ktoré povolil odporcovi splácať v mesačných splátkach po 20,- eur, spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok, so splatnosťou prvej splátky dňa 20.2.2014, preto napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Konajúci súd v odôvodnení napadnutého rozsudku presvedčivým spôsobom vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie a z akých dôkazov vychádzal, akými úvahami sa pri hodnotení riadil a ako vec právne posúdil. Odvolací súd si v celom rozsahu osvojil právne a zákonné odôvodnenie napadnutého rozsudku a pretože sa so závermi súdu prvého stupňa stotožňuje, tak na ne ako na správne a zákonné v podrobnostiach poukazuje podľa § 219 ods. 2 O.s.p. a k odvolaniu uvádza, že vyživovacia povinnosť medzi manželmi je súčasťou ich vzájomného vzťahu, v dôsledku čoho je nevyhnutné na túto vzájomnú povinnosť aplikovať princípy, ktorými je charakterizované manželstvo a ktoré sú výslovne uvedené v zákone o rodine. Ide najmä o ustanovenie § 18 Zákona o rodine, ktoré určuje, že manželia majú rovnaké práva a povinnosti a sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. Podľa § 19 Zákona o rodine sú povinní uspokojovať potreby rodiny založenej manželstvom obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi je právna povinnosť a nemožno ju považovať za príkaz morálky. Do zákonnej úpravy sa premietajú aj morálne princípy a sú dôležitým korektorom aplikácie ustanovení, ktorým je vzájomná vyživovacia povinnosť manželov upravená. Požiadavka, aby manželia mali v zásade rovnakú životnú úroveň je zdôvodnená ich rovnakým postavením v ich manželstve, v rodine, v spoločnosti a vyplýva aj z rovnakých práv a povinností. Hoci manželia zabezpečujú potreby rodiny podľa svojich schopností a možností, ktoré nemusia byť, a spravidla ani nie sú rovnaké, podieľajú sa rovnakou mierou na hospodárskych výsledkoch svojej činnosti a majú tiež právo na v zásade rovnakú životnú úroveň a majú preto tiež právo na v zásade rovnakú životnú úroveň. Z vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa bolo preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú narušené v dôsledku nedostatočného finančného zázemia, aké vytvárali pre zabezpečenie potrieb rodiny. Vzájomné konflikty vyústili do ukončenia spoločnej domácnosti a odporca sa žiadnym spôsobom nepodieľa na uhrádzaní výživného pre navrhovateľku ako manželku, ktorá je v nepriaznivej finančnej situácii, nakoľko je bez príjmu a
na dávky sociálnej pomoci je nevznikol nárok a nepoberá príspevok na bývanie, pretože neuhradila poplatky za odpad. Súd prvého stupňa zohľadňoval skutočnosť, že navrhovateľka má v osobnej starostlivosti maloletú W. pochádzajúcu z manželstva účastníkov a z predchádzajúceho manželstva 10-ročného V., čo ju objektívne znevýhodňuje pri získaní pracovného uplatnenia. Odporca od podania návrhu do 31.12.2013 vykonával podnikateľskú činnosť s príjmom na úrovni 400,- eur mesačne. Odporca preukazoval, že je zaťažený záväzkami, ktoré súvisia s výkonom jeho podnikateľskej činnosti a to neuhradené platby na sociálne a zdravotné poistenie, čo však nemôže byť na ťarchu osôb odkázaných na plnenie vyživovacej povinnosti odporcu. Súd prvého stupňa hodnotil aj finančný záväzok plynúci z hypotekárneho úveru a zistil, že finančné záležitosti rodiny zabezpečoval odporca, v dôsledku neznalosti navrhovateľky, preto za týchto okolností bolo potrebné na zváženie odporcu v akom rozsahu a za akých podmienok bude vstupovať do úverových vzťahov zaťažujúcich celú rodinu a pokiaľ berie na seba neprimerané finančné riziko, nemôže to byť na újmu osôb oprávnených voči nemu z titulu nároku na plnenie výživného. Nakoľko sám odporca potvrdil, že na domácnosť, v ktorej aktuálne býva prispieva sumou 200,- eur a okrem toho hradí výdavky 120,- eur na činnosť súvisiacu s jeho podnikateľskými aktivitami, preto odvolací súd prihliadol so zreteľom na ustanovenie § 19 ods. 1 Zákona o rodine na starostlivosť o maloleté deti, pričom z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa vyplýva, že navrhovateľka sa usiluje o zabezpečenie potrieb rodiny podľa svojich možností a aj osobnou starostlivosťou o maloleté deti, nakoľko odporca na súdom určené výživné pre maloletú W. 40,- eur mesačne, nakoľko odporca vyživovaciu povinnosť ani voči maloletej W. neplnil. Preto vychádzajúc zo skutkových zistení súdom prvého stupňa odvolací súd dospel k záveru, že medzi manželmi nie je dodržaná zásada rovnakej životnej úrovne, čo odôvodňuje priznanie manželského výživného v rozsahu priznanom súdom prvého stupňa ktoré dorovnáva životnú úroveň medzi nimi a preto rozsudok súdu prvého stupňa od 12.9.2013 do 31.12.2013 potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny.
Nakoľko skutkový základ zistený súdom prvého stupňa sa v priebehu odvolacieho konania zmenil, nakoľko odporca ukončil živnosť k 31.12.2013. Odvolací súd vychádzajúc z uvedeného tvrdenia dospel k záveru, že nie sú podmienky pre potvrdenie ani pre zmenu rozsudku súdu prvého stupňa o určenie manželského výživného od 1.1.2014 do budúcna, pretože po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa došlo zrejme k zmene pomerov u odporcu spočívajúci v zmene jeho príjmu, počnúc 1.1.2014. Pretože skutkový základ zistený súdom prvého stupňa sa v odvolacom konaní zrejme zmenil tak, že právne posúdenie súdu prvého stupňa už nemožno aplikovať od 1.1.2014, je nevyhnutné, aby súd prvého stupňa vykonal dokazovanie za účelom zistenia úplne nového skutkového základu od uvedenej doby do budúcna a následným právnym posúdením výsledkov tohto dokazovania rozhodol o manželskom výživnom pre navrhovateľku, preto odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil rozsudok vo výrokoch o určení výživného od odporcu pre navrhovateľku do 1.1.2014 od budúcna, dlžnom výživnom, trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec na ďalšie konanie. Odvolací súd poznamenáva, že rozhodnutím odvolacieho súdu o manželskom výživnom pre navrhovateľku na úplne novom skutkovom základe by účastníkov konania zbavil možnosti domáhať sa preskúmania prijatých skutkových a na ne nadväzujúcich právnych záverov a zároveň by porušil princíp dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania, čím by podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. odňal účastníkom možnosť konať pred súdom.
Po vrátení veci bude úlohou súdu prvého stupňa vykonať dokazovanie v naznačenom smere, prípade v širšom rozsahu, ak sa ukáže byť potrebným, so zameraním na zistenie, aký príjem mal odporca od 1.1.2014 a rozhodnúť o návrhu navrhovateľky o určení výživného od 1.1.2014 od budúca, dlžnom výživnom, trovách konania a svoje rozhodnutie odôvodniť v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. tak, aby bolo spätne preskúmateľné.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.