Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12Co-691-2013.pdf
PDF · 96.96 KB
Case nature
Area
Subarea
12Co/691/2013
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci žalobkyne K.. O. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. W. XXXX/XX, XXX XX D. D., právne zastúpenej Advokátska kancelária TAGAJ s.r.o., so sídlom SNP 38, 976 32 Badín, IČO: 47 234 091, proti žalovanému X. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. X, XXX XX D. D., právne zastúpenému JUDr. Marianou Matulovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Železničiarska 9, 974 00 Banská Bystrica, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode, na základe odvolania žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 16C/28/2012-158 zo dňa 23. 10. 2013, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“, resp. „prvostupňový súd“) napadnutým rozsudkom žalobu žalobkyne o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej aj „BSM“) zamietol (prvý výrok). Zároveň zamietol i žalobu žalovaného o vyporiadanie BSM (druhý výrok). Náhradu trov konania účastníkom nepriznal (tretí výrok).
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobkyňa sa domáhala vyporiadania BSM tak, že žalovanému sa uloží povinnosť zaplatiť jej sumu vo výške 2 325,- Eur (polovicu ceny za predaj osobného motorového vozidla predaného žalovaným pred zánikom BSM). Žalovaný navrhol vyporiadať BSM tak, že žalobkyňa je povinná zaplatiť mu sumu 901,28 Eur ( polovicu zostatku pôžičiek, ktoré zaplatil po zániku BSM).
Okresný súd zistil, že účastníci uzavreli manželstvo dňa XX. XX. XXXX, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 13C/3/2011-46, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 07. 07. 2011. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že pred právoplatnosťou rozhodnutia o rozvode manželstva predal žalovaný osobné motorové vozidlo tov. zn. I. P. za sumu 4 750,- Eur bez vedomia žalobkyne. Žalovaný splatil zvyšok pôžičky u spoločnosti GE MONEY a.s. Bratislava po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva v sume 1 430,56 Eur a sumu 463,70 Eur spoločnosti N. I. I., a.s., D.. Žalobkyni bola vyplatená spoločnosťou KOOPERATIVA a. s. Bratislava suma 817,16 Eur. Žalovaný neplatil svojim rodičom 16 mesiacov po 120,- Eur za služby spojené s užívaním domu, pričom mu požičali sumu vo výške 635,- Eur na kúpu detskej izby a sumu vo výške 445,- Eur na stravu. Okresný súd na základe výpovedí svedkov (rodičov žalovaného) mal preukázané, že žalovaný si nekúpil motorové vozidlo tov. zn. N. EČ: D. XXX A. z peňazí, ktoré získal predajom motorového vozidla tov. zn. I. P.. Výsluchom detí účastníkov bolo potvrdené, že deti bývali spolu so žalovaným u jeho rodičov, pričom i žalobkyňa im prispievala na kúpu stravy, oblečenia, resp. na pokrytie výdavkov vzniknutých s ich záľubami.
Okresný súd zamietol žalobu žalobkyne i žalovaného, nakoľko podľa neho peniaze získané z predaja osobného motorového vozidla tov. zn. I. P. a peniaze vyplatené žalobkyni boli v domácnostiach účastníkov spotrebované a zároveň neexistujú aktíva ani pasíva, ktoré by bolo potrebné vyporiadať.
O náhrade trov konania rozhodol podľa ustanovenia § 150 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „ O.s.p.“).
Proti prvému a tretiemu výroku rozsudku okresného súdu podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote žalobkyňa odvolanie z dôvodov podľa ustanovenia 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p. Poukázala na to, že v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva je potrebné dôkladne zisťovať, čo všetko je predmetom BSM. Pri zisťovaní majetku, ktorý patrí do spoločného majetku, nie je súd viazaný návrhmi účastníkov, pretože z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyporiadavania vzťahu medzi účastníkmi. V priebehu konania na základe dokazovania vyšlo najavo, že do masy BSM je možné zaradiť aj hnuteľné veci, a to nábytok nachádzajúci sa v rodinnom dome (v bývalej spoločnej domácnosti účastníkov) - kuchynskú linku, gauč, zariadenie obývacej izby, zariadenie detskej izby i paplóny, posteľnú bielizeň, poháre, pričom prvostupňový súd sa uvedenými skutkovými zisteniami, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania nezaoberal a bez ďalšieho dospel k záveru, že neexistujú aktíva ani pasíva, ktoré by bolo potrebné medzi účastníkmi vyporiadať. Uviedla, že žalovaný vo februári r. 2011, za trvania manželstva, bez jej vedomia a súhlasu predal motorové vozidlo tov. zn. I. P. rok výroby XXXX tretej osobe za sumu 4 750,- Eur za účelom, aby si mohol zaobstarať nové motorové vozidlo, ktoré aj využíva (motorové vozidlo je evidované na otca žalovaného, hoci nie je držiteľom vodičského preukazu), preto jej vzniklo právo na zaplatenie polovice zo získaného výťažku. Žalovaný znehodnotil hnuteľný majetok patriaci do masy BSM (paplóny, posteľnú bielizeň, poháre a pod.) v hodnote cca 1000,- Eur, preto jej vznikol nárok na zaplatenie sumy vo výške 500,- Eur a ďalej aj na zaplatenie sumy 317,50 Eur (za nábytok detskej izby nachádzajúci sa v rodinnom dome rodičov žalovaného). Poukázala i na investície do majetku rodičov žalovaného, v danom prípade sa jedná o bezdôvodné obohatenie rodičov žalovaného, preto je potrebné, aby predmetná pohľadávka pripadla žalovanému a jej by bola vyplatená suma 1660,- Eur. Mala za to, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadom použitia prostriedkov získaných z pôžičky GE Money. Žalobkyňa žiadala, aby odvolací súd vyporiadal BSM spôsobom uvedeným v návrhu na začatie konania a súčasne jej priznal náhradu trov konania.
Vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne žalovaný žiadal odvolanie žalobkyne „odmietnuť“, potvrdiť rozsudok prvostupňového súdu a priznať mu náhradu trov konania. Poukázal na to, že žalobkyňa neoznačila ani nežiadala vyporiadať celú masu BSM, žiadala jedine vyplatenie podielu z predaja motorového vozidla, pričom nežiadala zahrnúť do masy BSM hnuteľné veci, ktoré existovali ku dňu rozvodu manželstva a to napr. zariadenie spoločného bytu a detskej izby (ktorých cenu v rámci obrany vyčíslil na sumu 1 000,- Eur), záväzky vzniknuté počas trvania manželstva z titulu pôžičiek vo výške 1 802,56 Eur. Ku dňu rozvodu manželstva už neexistovali žiadne finančné prostriedky, ktoré mohli byť predmetom vyporiadania BSM s výnimkou pôžičiek. Zároveň preukázal použitie prostriedkov na: a) zaplatenie pôžičiek, ktoré vznikli počas trvania manželstva, a ktoré splácal aj po opustení spoločnej domácnosti žalovanou v októbri r. 2009 pravidelnými mesačnými splátkami po 100,- Eur mesačne, b) nákup zariadenia detskej izby vo výške 635,- Eur v mesiaci august 2010, c) splatenie dlhu voči jeho rodičom, c) zabezpečenie potrieb domácnosti, d) platenie leasingu spoločnosti Volkswagen finančné služby Slovensko s. r. o. v sume 164,34 Eur mesačne i po októbri r. 2009 (ktorým bola financovaná kúpa motorového vozidla tov. zn. I. P.). Žalobkyňa v konaní nepreukázala použitie prostriedkov z odbavného poisťovne Kooperatíva vo výške 817,16 Eur, ktoré jej bolo vyplatené v r. 2010. Ďalej poukázal na ustálenú súdnu prax, z ktorej vyplýva, že možno deliť len majetok, ktorý existoval jedine ku dňu zániku BSM a do vyporiadania BSM je potrebné zahrnúť nielen aktíva ale aj pasíva, ktoré vznikli počas trvania manželstva. Žalovaný po zániku BSM zaplatil sumu 1 802,56 Eur, preto okresný súd nemal dôvod zamietnuť jeho návrh na vyporiadanie BSM s poukazom na to, že žiaden návrh nepodal, jednalo sa vždy len o obranu proti tvrdeniam žalobkyne.
Krajský súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1, 2 písm. d) O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Podľa ustanovenia § 143 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj
vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
Podľa ustanovenia § 150 OZ pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
Na základe dôvodov uvedených v odvolaní žalobkyne, ktorá okrem iného poukázala aj na skutočnosť, že „prvostupňový súd sa skutkovými zisteniami, ktoré zreteľne vyplynuli z vykonaného dokazovania, v odôvodnení rozsudku vôbec nezaoberal a bez ďalšieho dospel k záveru, že neexistujú aktíva ani pasíva, ktoré by bolo potrebné medzi účastníkmi vyporiadať“, odvolací súd v prvom rade skúmal, či v rámci prvostupňového konania nedošlo zo strany okresného súdu k takému procesnému postupu, ktorý by bolo možno považovať za odňatie možnosti účastníkov konať pred súdom.
Podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR je požiadavka riadneho odôvodnenia rozhodnutia jedným zo základných atribútov spravodlivého procesu. Dodržiavanie povinnosti odôvodniť rozhodnutie má zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť rozhodovania súdov a vylúčiť ľubovôľu, lebo len vecne správne (zákonu celkom zodpovedajúce) rozhodnutie a náležite, t.j. zákonom vyžadovaným spôsobom odôvodnené rozhodnutie, napĺňa ústavné kritériá vyplývajúce preň z Ústavy Slovenskej republiky a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Rozhodnutie súdu musí dať dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Rozsah povinnosti rozhodnutie riadne odôvodniť sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle všetkých okolností každej veci.
Jednou z esenciálnych náležitostí súdneho rozhodnutia je jeho odôvodnenie v písomnom vyhotovení. Občiansky súdny poriadok stanovuje minimálne kritériá pre odôvodnenie rozsudku v ustanovení § 157 ods. 2, podľa ktorého súd v odôvodnení rozsudku uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil.
Písomné vyhotovenie rozsudku musí okrem iných náležitostí obsahovať i súdom ustálený záver o skutkovom stave veci. Takýto záver musí vychádzať z čiastkových, ale pre rozhodnutie vo veci samej významných skutkových zistení. Jednotlivé preukázané skutočnosti (skutkové zistenia) je potrebné premietnuť do záveru o skutkovom stave veci (do tzv. skutkovej vety), ktorý stručne a výstižne vyjadruje skutkový stav veci (§ 153 ods. 1 O.s.p.) a ktorý je východiskom pre právne posúdenie veci. Pre záver o skutkovom stave veci je rozhodujúce vyhodnotenie dôkazov z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, vierohodnosti a pravdivosti.
Ďalej z odôvodnenia rozhodnutia súdu musí vyplývať i vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a na druhej strane právnymi závermi na strane druhej. Požiadavka preskúmateľnosti právneho posúdenia veci pritom nie je splnená za situácie, keď odôvodnenie rozsudku obsahuje iba odkaz, príp. výpočet právnych predpisov, ktoré súd na zistený skutkový stav použil. V dôvodoch rozhodnutia je totiž nevyhnutné uviesť právne aplikačné úvahy, ktoré viedli súd k podriadeniu skutkových okolností pod príslušnú právnu normu. V záujme preskúmateľnosti odôvodnenia právneho posúdenia veci je rovnako potrebné, aby súd v odôvodnení rozsudku presvedčivými argumentmi vyvrátil právne nesprávne námietky účastníkov.
Podľa názoru odvolacieho súdu však predmetné rozhodnutie okresného súdu uvedené atribúty nespĺňa.
Cieľom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov je vyporiadanie ich spoločného majetku
- vecí, ktoré patrili podľa ustanovenia § 143 OZ do bezpodielového spoluvlastníctva a to ku dňu jeho zániku, pričom si vzájomne vyporiadajú i všetky pohľadávky a dlhy, ktoré vyplývajú z bezpodielového spoluvlastníctva podľa zásad uvedených v ustanovení § 150 OZ. Pojem vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva je preto nutné chápať širšie než len rozdelenie vecí tvoriacich toto spoluvlastníctvo.
Odvolací súd konštatuje, že konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je konaním, v ktorom majú účastníci na oboch stranách tak postavenie navrhovateľa, ako aj postavenie odporcu (iudicium duplex). Táto skutočnosť sa prejavuje najmä tým, že podaním návrhu navrhovateľa na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov súdom je uplatnené aj rovnaké právo odporcu, a taktiež jeho právo na súdnu ochranu v tejto veci (viď uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 6 Cdo 40/2012 z 16. 05. 2012, sp. zn. 2Cdo 52/2008 z 29. 04. 2008).
Odvolací súd zdôrazňuje, že prvým a základným predpokladom v konaniach o vyporiadaní BSM pre vydanie rozhodnutia v súlade s ustanovením § 150 OZ je ustálenie masy BSM (t.j. súhrnu vecí, majetkových práv a povinností, ktoré patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov) s poukazom na to, že sa má vyporiadať celý majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva. Povinnosťou súdu pritom nie je z vlastnej iniciatívy zisťovať veci, ktoré má zahrnúť do masy BSM, pretože dispozíciu účastníkov predmetom konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva treba rešpektovať v tom zmysle, že súd vyporiada len tie veci, resp. majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré účastníci urobili predmetom konania. Prekročiť ich návrhy v takomto konaní môže súd podľa ustanovenia § 153 ods. 2 O.s.p. len pokial' ide o výšku (cenu), a to, ako ich vyporiada z kvalitatívneho hľadiska, teda ako veci rozdelí (ktorému z manželov ich prikáže), prípadne prikáže jednému z nich s povinnosťou vyplatiť finančnú sumu na vyrovnanie podielu druhému manželovi (viď rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22 Cdo 684/2004 z 27. 09. 2004).
To isté logicky platí aj pre pohľadávky každého z manželov z titulu úhrady toho, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok a spoločné pohľadávky voči niektorému z nich z titulu náhrady toho, čo bolo zo spoločného majetku vynaložené na jeho oddelený majetok (§ 150 druhá veta OZ).
Ak žiadny z účastníkov nepožiadal napríklad o to, aby mu bola vrátená určitá suma vynaložená z jeho oddelených prostriedkov na získanie spoločnej veci, bolo by prekročením návrhu nad rámec ustanovenia § 153 ods. 2 O.s.p.‚ pokiaľ by súd takýto zápočet vykonal (viď rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22 Cdo 999/2006 z 9. 11. 2006).
Z daného vyplýva, že masu BSM teda súd musí ustáliť jedine v súčinnosti s obidvomi účastníkmi konania.
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že prvostupňový súd v tomto prípade nepostupoval v súlade s ustanovením § 150 OZ, pretože z odôvodnenia rozsudku o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov vyplýva, že absentuje základný atribút a to konkrétne ustálenie masy BSM. I v tomto prípade platí, že povinnosťou súdu je v odôvodnení rozsudku uviesť stručný a jasný výklad o tom, ktoré skutočnosti významné pre rozhodnutie veci má preukázané a ktoré nemá preukázané. U každej jednotlivej preukázanej i nepreukázanej skutočnosti musí uviesť, ako k takémuto záveru dospel, t. j. z akých dôkazov podľa jeho názoru záver vyplýva, ako tieto dôkazy podľa § 132 až § 135 O. s. p. hodnotil, a to hlavne vtedy, ak ide o dôkazy protichodné.
Odvolací súd poukazuje na to, že odôvodnenie rozsudku neobsahuje ani uvedenie právnych aplikačných úvah, ktoré viedli súd k podriadeniu skutkových okolností pod príslušnú právnu normu. Právne závery okresného súdu môžu byť dostatočne preskúmateľné len vtedy, ak okresný súd po skutkovom vymedzení predmetu konania podá zrozumiteľný a jasný výklad, z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu vychádzal, ako ich interpretoval a prečo pod tieto ustanovenia podriadil zistený skutkový stav.
Odvolací súd ďalej konštatuje, že meritórne výroky rozsudku okresného súdu (prvý a druhý výrok), ktorými žalobu žalobkyne a zároveň žalobu žalovaného zamietol, sú nepreskúmateľné a z hľadiska predmetu konania a zásad formálnej logiky i neakceptovateľné, pretože nie je zrejmé presný obsah takto zamietnutej žaloby (žalôb !?!) vzhľadom na to, že žalobu podala jedine žalobkyňa s tým, že súdne konanie sa začalo jedine na základe jej žaloby, pričom (ako už bolo uvedené) konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je konaním iudicium duplex, preto parciálne podania účastníkov nie je možné považovať za samostatné žaloby.
Podľa odvolacieho súdu, jedine primerane odôvodnené súdne rozhodnutie umožní účastníkom konania oboznámiť sa so samotným výsledkom rozhodnutia, ale tiež pochopiť dôvody, na ktorých bolo založené, a zároveň len rozhodnutie spĺňajúce uvedené podmienky je preskúmateľné v inštančnom postupe, preto rozsudok, ktorý neobsahuje základné atribúty, je možné považovať za závažný zásah konajúceho súdu do práva účastníka na súdnu ochranu, pričom daný zásah v tejto fáze konania (odvolacieho konania) je možné odstrániť len zrušením napadnutého rozsudku pre jeho nepreskúmateľnosť.
Na základe uvedeného, nakoľko okresný súd nedostatočným odôvodnením napadnutého rozsudku odňal účastníkom možnosť konať pred súdom, odvolaciemu súdu neostávala iná možnosť, ako rozsudok okresného súdu zrušiť v celom rozsahu, t. j. prvý výrok, ktorým bola žaloba žalobkyne zamietnutá a s ním súvisiaci druhý výrok, ktorým bola žaloba žalovaného zamietnutá (pretože v danej veci z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi), i tretí výrok týkajúci sa náhrady trov konania podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. a vec mu vrátiť na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O. s. p.).
Úlohou okresného súdu v ďalšom konaní bude ustáliť, čo je predmetom masy BSM, pričom musí v odôvodnení svojho rozhodnutia konkrétnym, jasným a zrozumiteľným spôsobom vysvetliť, ktoré účastníkmi označené položky považuje, resp. nepovažuje za položky patriace do masy BSM, vrátane uvedenia dôvodu jeho subsumovania a následne rozhodnúť (vyporiadať masu BSM) v súlade so zákonom.
Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p.).
V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd i o náhrade trov celého, teda i odvolacieho konania (§ 224 ods.3 O.s.p.).
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.