Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Co-126-2014.pdf
PDF · 91.65 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/126/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amálie Paulerovej a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci navrhovateľa: GOLDKREDIT a.s., so sídlom Pařízska 1067/8, 110 00 Praha 1 - Staré Město, Česká republika, IČO: 288 70 191, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Pavlom Čičmancom, advokátom, so sídlom H. XXX/ XX, XXX XX U., proti odporkyni: F. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. Y. XXXX/XX, XXX XX Q., zastúpenej právnym zástupcom JUDr. Petrom Pohančeníkom, advokátom, so sídlom C. XX, XX.X XX Q., v konaní o zaplatenie 874,33 eur s príslušenstvom, na základe odvolania odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 10C/153/2011-75 zo dňa 09. augusta 2013, takto
rozhodol:
N e d o t ý k a sa rozsudku vo výroku, v ktorom okresný súd v zostávajúcej časti návrh navrhovateľa zamietol.
V ostatných výrokoch p o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu.
Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 527,78 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne z tejto dlžnej sumy za čas od 15.08.2008 až do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti ( výrok I.). V zostávajúcej časti návrh navrhovateľa zamietol ( výrok II.) a žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal ( výrok III.).
Navrhovateľ podaným návrhom zo dňa 09.8.2011 sa domáhal od odporkyne zaplatenia sumy 874,33 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne z dlžnej sumy za čas od 15.8.2008 až do zaplatenia titulom pohľadávky zo zmluvy o úvere č. 10000570 uzavretej medzi predchodcom navrhovateľa BENEFIT INVEST, s.r.o. ako veriteľom a odporkyňou ako dlžníčkou dňa 22.4.2008, s predmetom poskytnutia bezúčelového spotrebného úveru vo výške 497,91 eur (15.000,- Sk), s ročnou percentuálnou mierou nákladov 211,80 %, s celkovými nákladmi dlžníka spojenými s úverom vo výške 376,42 eur (11.340,- Sk), pozostávajúcimi z poplatku za poskytnutie a spracovanie úveru 19,92 eur (600,- Sk), úroku z úveru vo výške 40 % ročne a z administratívneho poplatku vo výške 147,38 eur (4.440,- Sk), ktorý úver sa odporkyňa spolu s príslušenstvom v celkovej výške 874,33 eur (26.340,- Sk) zaviazala vrátiť v 12 mesačných splátkach po 72,86 eur (2.195,- Sk). Z dôvodu porušenia dojednaných zmluvných podmienok odporkyňou splácať úver riadne a včas, vyhlásil veriteľ úver za predčasne splatný dňa 14.8.2008. Navrhovateľ nadobudol pohľadávku od pôvodného veriteľa proti odporkyni
zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 10.9.2009, považujúc zmluvné sankcie dojednané pre prípad omeškania dlžníka so splácaním spotrebiteľského úveru za neprimerane vysoké, sa od odporkyne domáha zaplatenia celkovej dlžnej sumy úveru s príslušenstvom vo výške 874,33 eur a úroku z omeškania z tejto dlžnej sumy v zákonom ustanovenej výške, za čas začínajúci nasledujúcim dňom po dni vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru až do zaplatenia. Krajský súd Žiline, ako súd odvolací uznesením č.k. 10Co/76/2012 zo dňa 28.2.2013 zrušil rozsudok okresného súdu zo dňa 23.3.2012 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd konštatoval, že odporkyňa potvrdila prevzatie úveru od predchodcu navrhovateľa vo výške 15.000,- Sk, vzhľadom však na uplatnenú námietku premlčania odporkyňou v odvolacom konaní a na ustálenie opodstatnenosti/ neopodstatnenosti tejto námietky, uložil okresnému súdu doplniť dokazovanie oboznámením sa s obsahom navrhovateľom označeného policajného spisu.
V ďalšom priebehu konania okresný súd nadviazal na výsledky už dovtedy vykonaného dokazovania, oboznámil sa aj s obsahom vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP-1050/OEK-ZA-2008. Výsledkom dokazovania mal preukázané právne nástupníctvo navrhovateľa vo vzťahu k vymáhanej pohľadávke po pôvodnom veriteľovi podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka. Právny vzťah medzi pôvodným veriteľom a odporkyňou bol založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere, navrhovateľ peňažný nárok uplatňuje titulom plnenia zo zmluvy a nie z titulu bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd zvýraznil aj výsledok trestného konania iniciovaného predchodcom navrhovateľa proti odporkyni v súvislosti s uzavretím dotknutej úverovej zmluvy, následne v aktuálnom občiansko-právne spore sa nejednalo o nárok na náhradu škody v zmysle § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka. Pojem škoda pre potreby tzv. adhézneho konania v trestnom konaní, tzn. konania o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody je širší a zahŕňa peňažné nároky na náhradu majetkovej ujmy i také, ktoré v ponímaní občianskeho či obchodného práva, pre prípad, že trestné konanie sa neskončí uznaním viny a odsudzujúcim rozsudkom, môžu byť následne posudzované i inak ako škoda (tzn. konkrétne v prejednávanej veci ak sa v trestnom konaní nepreukázalo protiprávne, podvodné, správanie odporkyne pri uzatváraní zmluvy, tým nie sú dotknuté nároky veriteľa voči dlžníkovi z titulu plnenia zmluvných záväzkov). Adhézne konanie ( konanie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v trestnom konaní), sa s výnimkou procesného postupu, upraveného v rámci trestného konania Trestným poriadkom, inak svojim účelom, obsahom a aplikáciou hmotnoprávnych noriem (občianskeho práva) nijako neodlišuje od občianskoprávneho sporového konania podľa tretej časti O.s.p., s predmetom náhrady škody resp. ako je skôr uvedené s predmetom iných peňažných nárokov, posudzovaných ako majetková ujma poškodeného v prípade preukázania súvislosti so spáchaním trestného činu a právoplatné rozhodnutie súdu o náhrade škody v občianskom súdnom konaní tvorí prekážku právoplatne rozhodnutej veci pre prejednanie toho istého nároku v trestnom - adhéznom konaní a naopak (§ 46 ods.4 Tr. por., § 159 ods.3 O.s.p.). Uvedené závery súdu boli podstatné pre voľbu rozhodnej právnej úpravy na posúdenie námietky premlčania uplatneného nároku podľa jednotlivých ustanovení v §§ 100 - 114 Občianskeho zákonníka - na základe ktorých súd ( zhodne s navrhovateľom) konštatuje, že na premlčanie uplatnenia jeho práva z posudzovaného právneho vzťahu účastníkov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa preto vzťahuje všeobecná trojročná premlčacia doba podľa § 101 Občianskeho zákonníka. Táto premlčacia doba by pritom neplynula v prípade súčasného splnenia podmienok jej tzv. spočívania po dobu trvania trestného konania a v jeho rámci adhézneho konania v zmysle ust. § 112 Obč. zák., ktorými sú: 1/ veriteľ (v trestnom konaní ako poškodený) v premlčacej dobe uplatnil právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a 2/ v začatom konaní riadne pokračuje. Súdna prax sa zjednotila v rozhodovacej činnosti pri výklade, čo sa rozumie riadnym pokračovaním v konaní a to tak, že veriteľ (poškodený v adhéznom konaní) riadne uplatnil právo a vykonal v príslušnom konaní všetky potrebné procesné úkony, smerujúce k dosiahnutiu meritórneho rozhodnutia vo veci uplatneného práva. Okresný súd z pripojeného vyšetrovacieho spisu zistil, že predchodca navrhovateľa ako poškodený v trestnom konaní do zápisnice dňa 05.11.2008 výslovne a riadne uplatnil právo na náhradu škody v celkovej výške dlhu evidovaného spoločnosťou predchodcu navrhovateľa voči odporkyni 26.340,- Sk, majúceho základ v uzavretí predmetnej úverovej zmluvy a poskytnutí plnenia navrhovateľom odporkyni z tejto zmluvy, premlčacia doba tak za splnenia podmienok § 112 Obč. zák. neplynula (spočívala) v čase od uplatnenia tohto práva veriteľom dňa 05.11.08 až do dňa 17.4.2009, kedy nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie o zastavení trestného konania, ktorým dňom dovtedy spočívajúca premlčacia doba opäť začala plynúť. Všeobecná trojročná premlčacia doba navrhovateľovi a jeho predchodcovi na uplatnenie práva z právneho vzťahu s odporkyňou z predmetnej úverovej zmluvy tak plynula od 15.8.2008 (tj. odo dňa predčasnej splatnosti úveru, kedy mohol predchodca navrhovateľa
svoje právo vykonať, uplatniť prvý raz) do 04.11.2008 vrátane (tj. 2 mesiace a 20 dní) a potom po jej uvedenom spočívaní znovu od 17.4.2009. Právo na súde v tejto veci bolo uplatnené podaním návrhu dňa 16.8.2011, tj. od 15.8.2008 do podania návrhu na súde s prihliadnutím na uvedené spočívanie z premlčacej doby uplynuli celkom 2 roky, 6 mesiacov a 20 dní - z čoho plynie, že návrh bol na súde navrhovateľom v tejto veci podaný ešte pred uplynutím zákonom ustanovenej premlčacej doby a námietka premlčania, vznesená odporkyňou bola nedôvodná. Po tomto závere okresný súd pristúpil k preskúmaniu jednotlivých čiastkových nárokov ako predmetu návrhu vo veci samej. Z vykonaného dokazovania pre súd vyplynulo, že odporkyňa ako dlžníčka nesplnila svoju povinnosť riadne a včas uhradiť dlh, preto navrhovateľ - súčasný vlastník pohľadávky pôvodného veriteľa sa voči nej dôvodne domáha nároku na vrátenie nesplatenej istiny poskytnutého úveru vo výške 497,91 eur. Súd prvého stupňa uznal ako preukázaný a dôvodný návrh i v časti o zaplatenie dlžnej sumy poplatku za poskytnutie a spracovanie úveru - dohodnutého v čl. II ods.10 zmluvy, v súlade s ust. § 3 ods.10, § 4 ods.2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy - nie však v navrhovateľom uplatnenej výške 29,92 eur, ale len vo výške 29,87 eur, ako sumy skutočne zodpovedajúcej po prepočte výšky poplatku dohodnutého v zmluve (900,- Sk) ustanoveným konverzným kurzom (30,1260) na menu euro ( platnú v Slovenskej republike od 01.01.2009 ) a v zostávajúcej časti vo vzťahu k tomuto dielčiemu nároku návrh zamietol. Súd zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi istinu v sume 527,78 eur s úrokom z omeškania ( § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka ) vo výške zodpovedajúcej úrokovej sadzbe podľa § 3 Nar. vl. SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2008.
Ďalšie peňažné nároky navrhovateľovi okresný súd nepriznal z dôvodu ich neopodstatnenosti.
O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods.2 O.s.p., tak, že žiadnemu z účastníkov ich náhradu nepriznal, keďže v sporovom konaní čiastočný úspech mali obidve procesné strany.
Proti rozsudku podala odvolanie odporkyňa ( podaním zo dňa 5.9.2013 ako aj prostredníctvom právneho zástupcu podaním zo dňa 15.10.2013 z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. c), d) a f) O.s.p., pričom obsahovo išlo o totožné podania). V otázke hodnotenia vznesenej námietky premlčania nesúhlasila s právnym názorom okresného súdu. Mala za to, že premlčacia doba by počas trestného konania neplynula, teda spočívala iba v prípade, ak by trestné konanie riadne začalo a v trestnom konaní sa riadne pokračovalo. V danom prípade sa trestné konanie síce začalo, ale bolo zastavené z dôvodu že skutok nebol trestným činom a nebol dôvod na postúpenie veci. Vzhľadom na vyššie uvedené, trestné konanie bolo nedôvodné a takéto konanie podľa odporkyne nie je spôsobilé prerušiť plynutie zákonnej premlčacej doby. Konštatovala, že iba trestné konanie skončené právoplatným rozhodnutím (z ktorého nevyplýva, že trestné konanie bolo nedôvodné ) spôsobuje neplynutie premlčacej doby, teda jej spočívanie. Odporkyňa sa domáhala zmeny rozsudku, v rámci tejto zmeny žiadal zamietnuť návrh navrhovateľa v celom rozsahu, súčasne žiadala priznať trovy odvolacieho konania titulom trov právneho zastúpenia.
Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu poukazoval na ustanovenie § 112 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že v začatom trestnom konaní ( dňa 4.11.2008 ) vedenom pred príslušným štátnym orgánom navrhovateľ riadne pokračoval až do zastavenia konania ( dňa 07.04.2009 ), práve o túto dobu sa premlčacia doba prerušila. Oznamovateľ trestného činu riadne spolupracoval s orgánmi činnými v trestnom konaní, všetky potrebné listiny a dôkazy včas predložil a na vyšetrovacie úkony sa vždy včas a riadne dostavil. Skutočnosť, že vyšetrovateľ PZ vyhodnotil konanie stíhanej z trestného činu podvodu za konanie v súlade so zákonom teda, že v danom prípade sa o trestný čin nejedná, oznamovateľ nevedel nijako ovplyvniť i keď sa naďalej domnieva, že predložením daňového priznania z príjmu fyzických osôb za rok 2007, ktoré nezobrazovalo reálny stav účtovníctva stíhanej, uviedla právneho predchodcu navrhovateľa pri žiadaní o úver do omylu. Navrhovateľ bol názoru, že všeobecná 3 ročná premlčacia lehota bola pri podaní návrhu dodržaná a jeho právo premlčané nie je. Žiadal potvrdenie rozsudku okresného súdu v celom rozsahu, trovy odvolacieho konania si neuplatnil.
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal na to oprávnený účastník ( § 201 prvá veta O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote ( § 204 ods. l O.s.p.) vec preskúmal v
rozsahu vymedzenom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a za rešpektovania ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p. nedotýkal sa výroku odvolaním nenapadnutého ( výrok v ktorom okresný súd v zostávajúcej časti návrh navrhovateľa zamietol ) a v ostatných výrokoch rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods.l,2 O.s.p. potvrdil pre vecnú správnosť.
Odvolanie odporkyne je nedôvodné.
Krajský súd konštatuje, že okresný súd v súdenej veci z vykonaného dokazovania riadne zistil skutkový stav, vykonané dôkazy hodnotil v súlade s ust § 132 i nasl. O.s.p. a vec správne právne aj posúdil. Odôvodnenie rozhodnutia obsahuje rozhodujúce odpovede na skutkovo a právne významné otázky, s písomným odôvodnením rozhodnutia prvostupňového súdu sa odvolací súd stotožňuje v celom rozsahu a na jeho závery v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. poukazuje. Ustanovenie § 112 Občianskeho zákonníka upravuje inštitút spočívania plynutia premlčacej doby, ktorý zabezpečuje nemožnosť premlčania práva počas doby, v ktorej sa účastník právneho vzťahu svojho práva domáha na súde (prípadne na inom príslušnom orgáne), t.j. po dobu súdneho (iného) konania a ak v ňom účastník riadne pokračuje, neplynie premlčacia doba vo vzťahu k právu, ktoré bolo v tomto konaní uplatnené. Pokiaľ ide o riadne pokračovanie v konaní v tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3M Cdo 12/2005 v zmysle ktorého ,,Aj v konaní o náhradu škody platí, že v začatom konaní riadne pokračuje ten účastník, ktorý nebráni svojimi procesnými úkonmi jeho náležitému priebehu tak, aby toto konanie mohlo skončiť meritórnym rozhodnutím.“ Z vyšetrovacieho spisu vyplýva, že oznamovateľ riadne pokračoval v trestnom konaní. Pokiaľ odporkyňa namietala, že trestné konanie bolo nedôvodné nakoľko skutok nebol trestným činom a takéto konanie nie je spôsobilé prerušiť plynutie premlčacej doby, s touto jej argumentáciou nebolo možné stotožniť. Súd prvého stupňa pri riešení hmotnoprávnej problematiky premlčania postupoval v súlade s rozhodovacou praxou súdov v obdobných právnych veciach ( viď aj záver rozhodnutia Najvyššieho súdu SR z 22.12.1983, sp.z. 5 Cz 27/83, R 29/1985), prípad vecne správne uzavrel a je povinnosťou odporkyne nahradiť navrhovateľovi tak istinu ako aj prislúchajúce príslušenstvo ( úroky z omeškania ). V súvisiacom výroku o náhrade trov prvostupňového konania rozhodnutie súdu má oporu v ustanovení § 142 ods. 2 O.s.p.
Podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.. krajský súd účastníkom ( žiadnemu z nich ) náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Navrhovateľ mal v odvolacom konaní plný úspech, mal by právo na náhradu trov od odporkyne - neúspešnej procesnej strany, avšak navrhovateľ si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil .
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.