Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_25Co-510-2014.pdf
PDF · 89.67 KB
Case nature
Subarea
25Co/510/2014
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zast. Tomáš Kušnír, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, proti odporcom: 1/ W. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXX a 2/ K. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcov Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Prešov, Nám. Legionárov 5, IČO: 42 176 778, zast. JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom Lučenec, J. Kráľa 5/A, o zaplatenie 6.177,38 eura s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka na strane odporcov proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 17. 06. 2013 č. k. 9RO/508/2012-59, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania vedľajšieho účastníka na strane odporcov m e n í tak, že navrhovateľ je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov náhradu trov konania v sume 437,24 eura JUDr. Andrejovi Cifrovi, advokátovi so sídlom Lučenec, J. Kráľa 5/A do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
Navrhovateľ je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov náhradu trov odvolacieho konania v sume 23,58 eura JUDr. Andrejovi Cifrovi, advokátovi so sídlom Lučenec, J. Kráľa 5/A do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa podľa § 96 ods. 1-3 OSP zastavil konanie, v ktorom sa navrhovateľ voči odporcom domáhal zaplatenia 6.177,38 eura s príslušenstvom pre späťvzatie návrhu navrhovateľa, učinené písomným podaním, doručeným súdu prvého stupňa dňa 13. 06. 2013. Odporcom v 1. a 2. rade a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov nepriznal náhradu trov konania. Navrhovateľovi podľa § 11 ods. 3, 4, 6 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch vrátil súdny poplatok z návrhu na začatie konania vo výške 363,80 eura prostredníctvom Daňového úradu Bratislava do 15 dní od doručenia odpisu právoplatného uznesenia príslušnému daňovému úradu. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že písomným podaním, doručeným súdu dňa 08. 04. 2013 oznámil právny zástupca Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS vstup do konania ako vedľajší účastník na strane odporcu. O trovách konania rozhodol s poukazom na ust. § 137, § 146 ods. 1 písm. c), 2, § 93 ods. 1-4 OSP. Mal za to, že navrhovateľ zavinil zastavenie konania, nakoľko svoj návrh na začatie konania zobral v celom rozsahu späť bez uvedenia dôvodu, pričom k jeho späťvzatiu nedošlo pre správanie odporcov. Odporcom náhradu trov konania nepriznal, keďže im žiadne trovy nevznikli. Rovnako nepriznal náhradu trov konania ani vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov, dôvodiac, že tieto neboli účelne vynaložené. V tejto súvislosti zdôraznil, že zastúpenie združenia na ochranu spotrebiteľa je v rozpore so základnými princípmi, pre ktoré boli združenia vytvorené, a preto vyúčtované trovy konania právnym zástupcom združenia považoval za neetické. Tiež uviedol, že v čase prevzatia zastúpenia nemal právny zástupca konkrétnu vedomosť o predmete sporu, pričom túto vedomosť nemal ani odporca, na strane ktorého vedľajší účastník vstúpil. Situácia, kedy odporca nemal vedomosť o podaní žalobného návrhu a vedľajší účastník nemal náležitú vedomosť o predmete sporu, skutkových
okolnostiach prípadu a stave konania, okrem spisovej značky konania a identifikačných údajov účastníka a vstúpil do konania bez ohľadu na vôľu odporcu ( spotrebiteľa ), ktorého záujmy mal v danom spore riadne hájiť, navodzuje dojem, že sa zo strany združenia na ochranu spotrebiteľa jedná o paušálny vstup do súdneho konania. Uzavrel, že účelom vstupu združenia do konania nebola ochrana práv konkrétneho spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie vedľajší účastník na strane odporcov, len v časti týkajúcej sa náhrady trov konania vedľajšieho účastníka, domáhajúc sa ním jeho zmeny a priznania mu náhrady trov celého konania. Dôvodil, že súd prvého stupňa nedostatočne skutkovo a právne vec posúdil, keď mu nepriznal náhradu trov konania. S poukazom na ust. § 93 ods. 2, 3 OSP uviedol, že do predmetného konania vstúpil opodstatnene, keďže žalobca vzal žalobu späť až po vstupe vedľajšieho účastníka a podaní odporu zo dňa 29. 04. 2013, ktorý bol účinným prostriedkom ochrany spotrebiteľa v súdnom konaní. Spotrebiteľ bol vo veci úspešný v dôsledku aktivity vedľajšieho účastníka, ktorého vstup do konania je dostatočne účinným prostriedkom zabrániť dodávateľom porušovať spotrebiteľské práva. Poukázal, že súdy pri priznaní trov dodávateľovi v platobnom rozkaze, ktorý si naviac vedome uplatňuje premlčaný nárok, nemajú žiaden problém priznávať mu trovy konania, ktoré si dokonca v prevažnej väčšine vecí žiada dodávateľ priznať v nezákonnej výške aj za úkon právnej služby písomné podanie protistrane, a to pokus o zmier, ktorý je v rozpore s advokátskou tarifou. Cieľom združenia je ochrana spotrebiteľa aj pred premlčanými nárokmi dodávateľov. Mal za to, že súd pri nepriznaní trov vedľajšieho účastníka postupuje v rozpore s legislatívou Európskej únie, judikatúrou Súdneho dvora EÚ, vnútroštátnou právnou úpravou, ustálenou súdnou praxou a slovenskou právnou teóriou. V tomto smere poukázal na článok 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ a článok 38, článok 47 Charty základných práv EÚ. V prípade, ak by mu bolo odmietnuté právo na plnú náhradu trov konania, bola by tým znemožnená reálna ochrana spotrebiteľov. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/03, sp. zn. II. ÚS 31/04, sp. zn. II. ÚS 56/05, sp. zn. IV. ÚS 147/08, sp. zn. II. ÚS 122/09, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 09. 06. 2010 sp. zn. 5Cdo 71/2010, ako i rozsiahlu judikatúru krajských súdov, ktoré mu priznali právo na náhradu trov konania. Zdôraznil, že má právo vystupovať v súdnom konaní proti dodávateľom na základe princípu „ rovnosti zbraní“.
Navrhovateľ vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správne potvrdiť. Uviedol, že vedľajší účastník musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Naviac združenie malo možnosť využívať aj podporu určenú ministerstvom. V tomto smere poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, ktorý v obdobných prípadoch nepriznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov právneho zastúpenia. Konštatoval, že združenie nemá vedomosť o prejednávanom prípade, paušálny vstup do konania navyšuje trovy konania a navodzuje dojem, že účelom vstupu nebola ochrana práv spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. Uzavrel, že trovy konania vedľajšieho účastníka nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva, čo je dôvodom hodným osobitného zreteľa v zmysle § 150 OSP. Argumentoval tiež dôvodmi uvedenými v rozhodnutí Krajského súdu v Prešove sp. zn. 13Co/35/2012, sp. zn. 13Co/40/2012, Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/100/2012 a v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/03.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( § 10 ods. 1 OSP ) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 212 ods. 1 OSP ) prejednal odvolanie vedľajšieho účastníka na strane odporcov bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti je potrebné podľa § 220 OSP zmeniť, keďže neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ( § 219 OSP ) a ani na jeho zrušenie ( § 221 ods. 1 OSP ).
Predmetom tohto konania bol návrh navrhovateľa, doručený súdu prvého stupňa dňa 27. 11. 2012, ktorým sa voči odporcom domáhal zaplatenia sumy 6.177,38 eura s príslušenstvom z titulu poskytnutého úveru na základe zmluvy o splátkovom úvere č. 0222292715, uzatvorenej medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom v 1. rade ako dlžníkovi a odporkyňou v 2. rade ako dlžníčke dňa 20. 12. 2004. Odporcovia v 1. a 2. rade splátky úveru nehradil riadne a včas, čím sa dostali do omeškania s úhradou dlžnej sumy a ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky dlhovali sumu v celkovej výške
6.177,38 eura. Súd prvého stupňa dňa 27. 02. 2013 č. k. 9RO/508/2012-27 vydal platobný rozkaz, ktorým uložil odporcom v 1. a 2. rade, aby do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatili spoločne a nerozdielne navrhovateľovi sumu 6.177,38 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 4.785,59 eura od 21. 12. 2009 do zaplatenia a nahradili trovy konania vo výške 370,50 eura a trovy právneho zastúpenia vo výške 524,26 eura stým, že plnením jedného z odporcov zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných odporcov, alebo aby v tej istej lehote podali odpor. Písomným podaním, doručeným súdu prvého stupňa dňa 08. 04. 2013 Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Prešov, Nám. Legionárov 5 oznámilo vstup do konania ako vedľajší účastník na strane odporcov. Písomným podaním, doručeným súdu prvého stupňa dňa 30. 04. 2013 vedľajší účastník na strane odporcov podal proti vyššie uvedenému platobnému rozkazu odpor, v ktorom okrem iného vzniesol námietku premlčania. Zároveň žiadal priznať mu náhradu trov konania v celkovej výške 437,24 eura za 2 úkony právne služby (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom a odpor zo dňa 29. 04. 2013) po 210,81 eura spolu s náhradou hotových výdavkov 2 x 7,81 eura režijný paušál. V nadväznosti na to navrhovateľ písomným podaním, doručeným súdu prvého stupňa dňa 13. 06. 2013 zobral späť svoj návrh na začatie konania a žiadal predmetné konanie zastaviť a vedľajšiemu účastníkovi nepriznať náhradu trov konania. Preskúmavaným uznesením súd prvého stupňa zastavil predmetné konanie. Odporcom náhradu trov konania nepriznal a navrhovateľovi vrátil súdny poplatok vo výške 363,80 eura cestou príslušného daňového úradu. Tieto výroky odvolaním dotknuté neboli, v dôsledku čoho nadobudli právoplatnosť. Predmetom odvolacieho konania je takto len vedľajším účastníkom na strane odporcov napadnutá časť, týkajúca sa trov konania, ktorou mu súd prvého stupňa nepriznal náhradu trov konania.
Podľa § 146 ods. 1 písm. c) OSP, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.
Podľa § 146 ods. 2 OSP, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
Vychádzajúc z dikcie zákona ( § 142 OSP ) je zrejmé, že občianskoprávne ( sporové ) konanie je ovládané zásadou zodpovednosti za výsledok konania, podľa ktorej účastník, ktorý mal v sporovom konaní plný úspech, má právo na náhradu všetkých trov konania vynaložených na účelné uplatňovanie alebo bránenie svojho práva. V prípade zastavenia konania však naopak zásadne žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania ( § 146 ods. 1 písm. c) OSP ). Výnimku z tejto všeobecnej zásady predstavuje ustanovenie § 146 ods. 2 OSP, podľa ktorého možno niektorému z účastníkov uložiť povinnosť uhradiť druhému z účastníkov trovy zastaveného konania, a to podľa vety prvej tohto ustanovenia tomu z účastníkov, ktorý zavinil, že konanie muselo byť zastavené, a podľa vety druhej tohto ustanovenia odporcovi v prípade, ak pre jeho správanie bol vzatý späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne. V tomto ustanovení sa teda opätovne premieta zodpovednosť účastníka za zavinenie na zastavení konania, ktoré sa však výlučne posudzuje z procesného hľadiska. Dôsledkom späťvzatia návrhu navrhovateľa bolo právoplatne zastavené konanie, ktoré s ohľadom na zhora uvedené závery bolo zavinené navrhovateľom, čím bol daný dôvod pri rozhodovaní o trovách konania na aplikáciu ust. § 146 ods. 2 prvej vety OSP.
Podľa § 93 ods. 4 OSP, v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. K oná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností. Účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí (§ 24), pričom ako zástupcu si vždy môže zvoliť advokáta (§ 25 ods. 1 OSP). Advokát je povinný účelne využívať všetky zákonom pripustené prostriedky a spôsoby poskytovania právnej pomoci účastníkovi, ktorého zastupuje (§ 25 ods. 2 OSP).
Citované ust. § 93 ods. 4 OSP výslovne upravuje, že vedľajší účastník má rovnaké práva a povinnosti v konaní ako účastník. Z uvedeného je teda možné vyvodiť len jeden záver a to, že vedľajší účastník má (rovnako akýkoľvek hlavný účastník) jednak právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo (čl. 47 ods. 2 Ústavy SR), ktoré sa v rámci civilného súdneho konania realizuje možnosťou
zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom, a samozrejme má i právo na náhradu trov konania, kam podľa ust. § 137 OSP bez akýchkoľvek pochybností patrí i náhrada trov právneho zastúpenia. Vedľajšiemu účastníkovi môže byť priznaná náhrada trov konania (teda i náhrada trov právneho zastúpenia) iba v prípade, ak takéto právo na náhradu trov konania vznikne tomu účastníkovi, na strane ktorého v konaní vystupoval.
Právo na právnu pomoc sa priznáva každému, fyzickej i právnickej osobe, ak vystupuje v spore ako žalovaná strana. Hlavný význam práva na právnu pomoc spočíva v tom, že orgány uvedené v čl. 47 ods. 2 Ústavy SR (teda aj súdy) majú zodpovedajúcu povinnosť nebrániť účastníkom, aby v konaní pred nimi využívali právnu pomoc. Súčasťou základného práva na právnu pomoc je aj právo na náhradu účelne vynaložených trov konania. Z princípu rovnosti účastníkov, t.j. rovnosti procesných strán vyplýva, že každý účastník konania má mať rovnakú možnosť voľby v súvislosti s riešením otázky svojho právneho zastúpenia v rámci zákonom upravených možností. Preto za situácie, že odporcom vzniklo právo na náhradu trov konania, toto právo vzniklo aj vedľajšiemu účastníkovi vystupujúcemu na strane odporcov.
Odvolací súd posudzujúc prejednávanú vec v zmysle vyššie uvedených záverov a citovanej právnej úpravy dospel k záveru o vecnej nesprávnosti preskúmavaného rozhodnutia súdu prvého stupňa v napadnutej časti. Niet totiž sporu o tom, že aj vedľajší účastník sa môže dať zastupovať advokátom a v prípade vzniku práva na náhradu trov konania mu v zásade treba priznať právo na to, aby sa mu nahradili všetky trovy, ktoré zaplatil vo vecnej súvislosti s bránením práva hlavného účastníka - odporcov, na strane ktorých vystupuje. Bol teda naplnený zákonný predpoklad podľa § 146 ods. 2 veta prvá OSP na náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi. Naviac aplikácia ust. § 150 ods. 1 OSP prichádza do úvahy len v prípadoch, keď sú splnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo z časti neprizná. Musí však ísť o výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí odôvodnený. V danej veci navrhovateľ vzal svoj návrh na začatie konanie späť až po tom, ako vstúpil do konania vedľajší účastník, a preto nie je možné uzavrieť, že účasť vedľajšieho účastníka v konaní bola nedôvodná a neúčelná.
Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa náhrady trov konania vedľajšieho účastníka podľa § 220 OSP zmenil a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov priznal podľa § 146 ods. 2 prvej vety OSP náhradu trov konania, pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia, ktoré boli reprezentované odmenou advokáta za 2 úkony právnej služby ( prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom a odpor zo dňa 29. 04. 2013 ) pri hodnote sporu 6.177,38 eura po 210,81 eura ( § 10 ods. 1 a § 14 ods. 1 písm. a), b) cit. vyhlášky ), náhradou hotových výdavkov 2 x 7,81 eura režijný paušál ( § 15a, 16 ods. 3 vyhlášky ). Úhrnom tak trovy konania vedľajšieho účastníka na strane odporcov predstavujú sumu 437,24 eura. Navrhovateľ je povinný zaplatiť trovy konania právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka na strane odporcov ( § 149 ods. 1 OSP ).
Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil spôsobom uvedeným v enunciáte jeho rozhodnutia postupom podľa § 220 OSP, keďže neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ( § 219 OSP ) a ani na jeho zrušenie ( § 221 ods. 1 OSP ).
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 OSP tak, že vzhľadom na plný úspech vedľajšieho účastníka na strane odporcov v odvolacom konaní mu priznal náhradu trov odvolacieho konania za 1 úkon právnej služby ( podanie odvolania ) vo výške 15,77 eura ( § 10 ods. 1, § 14 ods. 3 písm. b) vyhlášky- tarifná hodnota veci v odvolacom konaní 437,24 eura znížená o jednu polovicu ) a náhradu hotových výdavkov 1 x 7,81 eura režijný paušál (§ 15a, § 16 ods. 3 cit. vyhl.). Priznanú náhradu trov odvolacieho konania v celkovej výške 23,58 eura je navrhovateľ povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.