Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23C/93/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred sudcom JUDr. Danielom Ilavským v právnej veci navrhovateľa : Intrum Justitia Slovakia s.r.o., Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8, P.O.BOX 205, proti odporcovi: J. P., X.. XX.X.XXXX, X. L. Č. Y. XXX, t.č. na neznámom mieste, v konaní zastúpený opatrovníčkou P. K., zamestnankyňou tunajšieho súdu, o zaplatenie 412,28 Eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 166,33 Eur spolu s 9%-ným ročným úrokom z omeškania počítaným zo sumy 51,57 Eur od 12.7.2010 do zaplatenia, zo sumy 51,87 Eur od 12.9.2010 do zaplatenia a zo sumy 59,89 Eur od 12.8.2010 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka dojednaná v Dodatku k Zmluve o pripojení č. MT GSM 902464710, zo dňa 18.5.2010 v znení ,, V prípade porušenia akejkoľvek povinnosti uvedenej v bode 1. písm. b/, alebo v bode 2 tohto dodatku, alebo v článku 3 bod 3.6 Všeobecných podmienok, alebo v článku 5 bod 5.2 písm. a/ a c/ Všeobecných podmienok v dôsledku ktorej dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany podniku je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto dodatku“ za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti.

III. V ostatnej časti súd návrh zamieta.

IV. Súd odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľ svojim návrhom doručeným súdu dňa 11. 7. 2013 žiadal súd, aby odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 412,28 Eur s príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe zmluvy o pripojení uzatvorenej s právnym predchodcom navrhovateľa - spoločnosťou T- Mobile Slovensko a.s., ktorej práva, povinnosti, záväzky a pohľadávky prevzala dôsledku s zlúčenia spoločnosť Slovak Telecom, a.s. a odporcom, právny predchodca navrhovateľa poskytol a sprístupnil odporcovi verejné elektronické komunikačné služby prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti T - Mobile Slovensko a.s. za podmienok stanovených predmetnou zmluvou o pripojení, za čo sa odporca zaviazal uhradiť dohodnutú cenu za poskytované služby. Právny predchodca navrhovateľa verejné elektronické komunikačné služby odporcovi riadne a včas poskytol a sprístupnil, a na cenu za poskytnuté služby v zmysle zmluvných dojednaní zmluvy o pripojení vystavil a doručil odporcovi faktúru číslo XXXXXXXXXX R. G. XX. X. XXXX, z ktorej dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 51,57 Eur, faktúru číslo XXXXXXXXXX R. G.V. R. G. XX.X.XXXX, z ktorej dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 51,87 Eur a faktúru číslo XXXXXXXXXX R. G. R. G. XX. X. XXXX, z ktorej dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 59,89 Eur. Zároveň

si navrhovateľ voči odporcovi z titulu porušenia jeho povinností vyplývajúcich zo zmluvy o pripojení (porušenie záväzku doby viazanosti ) uplatnil právo na zaplatenie zmluvnej pokuty: v sume 2,5 Eur v zmysle zmluvných dojednaní zmluvy o pripojení vo faktúre číslo XXXXXXXXXX a v sume 248,95 Eur v zmysle zmluvných dojednaní zmluvy o pripojení vyúčtovanej vo faktúre číslo XXXXXXXXXX. V tejto súvislosti ďalej navrhovateľ dôvodil, že napriek tomu, že právny predchodca navrhovateľa verejné elektronické komunikačné služby odporcovi riadne a včas poskytol a sprístupnil, odporca mu v rozpore so zmluvnými dojednaniami zmluvy o pripojení dohodnutú cenu za poskytnuté služby neuhradil riadne a včas, čím sa dostal do omeškania. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi spoločnosťou Slovak Telecom a.s. ako postupcom a spoločnosťou navrhovateľa ako postupníkom zo dňa 3. 10. 2012 bola pohľadávka voči odporcovi z titulu nezaplatených dlžných faktúr vo výške dlžnej istiny 412,28 Eur s príslušenstvom postúpená spoločnosti navrhovateľa. Keďže odporca ku dňu podania návrhu žalovanú čiastku neuhradil, navrhovateľ žiadal súd, aby odporcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanú pohľadávku aj s príslušným úrokom z omeškania. Pokiaľ ide o uplatnenú zmluvnú pokutu navrhovateľ dôvodil, že táto bola dojednaná medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom platne v súlade s ustanovením § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka v písomnej forme, s uvedením výšky zmluvnej pokuty, pričom dojednanie o zmluvnej pokute je dojednaním individuálnym. Z ustanovenia bodu 4 Dodatku k Zmluve o pripojení č. XXXXXXXXX zo dňa XX. X. XXXX podľa jeho názoru jednoznačne vyplýva, porušenie ktorých zmluvných povinností odporcu vyplývajúcich mu zo záväzkovo-právneho vzťahu založeného predmetnou zmluvou má za následok vznik práva navrhovateľa, respektíve jeho právneho predchodcu na zaplatenie dojednanej zmluvnej pokuty. V tejto súvislosti ďalej zdôraznil, že zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva zákaz zjednania zmluvnej pokuty v spotrebiteľskej zmluve pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti spotrebiteľom. Zmluvná pokuta je zabezpečovacím inštitútom upraveným zákonom a nárok na jej zaplatenie vznikol z dôvodu neplnenia zmluvných povinností odporcom, konkrétne neplatenie dohodnutej ceny za poskytnuté využité služby a porušenie záväzku doby viazanosti. Pre prípad argumentácie súdu nevyváženosťou práv a povinností pri zjednanej zmluvnej pokute zdôraznil že právny predchodca navrhovateľa si svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o pripojení splnil riadne a včas, avšak odporca svoj záväzok doby viazanosti 24 mesiacov preukázateľne porušil. Dojednanie o zmluvnej pokute s odporcom bolo dojednaním individuálnym, a preto ani prípadná aplikácia ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprichádza do úvahy. Zmluvné strany dojednaniu o zmluvnej pokute dospeli na základe vzájomnej predzmluvnej komunikácie a zohľadnenia potrieb a preferencií odporcu. Ak by odporca chcel, mohol uzavrieť zmluvu aj bez dojednania pokuty, teda mohol ovplyvniť obsah zmluvy vo vzťahu k tejto zmluvnej podmienke. Právny predchodca navrhovateľa mal a stále má v ponuke viacero variant služieb a dojednaní zmluvy o pripojení. V prípade odporcu len vyhovel jeho žiadosti o uzavretie zmluvy o pripojení s cenovými výhodami, čomu zodpovedal záväzok v podobe 24 mesačnej dohodnutej doby viazanosti užívať určenú službu zabezpečený zmluvnou pokutou. V tejto súvislosti ďalej dôvodil, že zákonná úprava zmluvnej pokuty nepredpokladá zohľadňovanie intenzity porušenia či časových súvislostí, ktoré sa týkajú zmluvných pokút pričom nerozhoduje či ide o vážne alebo menej závažné alebo veľmi intenzívne či menej intenzívne porušenie povinnosti. Rovnako zákon nepozná ani časové súvislosti. Preto nemôže súd hodnotiť prijateľnosti neprijateľnosť zmluvnej pokuty na základe toho či je zmluvná pokuta nižšia s postupom času alebo ostáva po celú dobu rovnaká. Takéto chápanie inštitútu zmluvnej pokuty by popierala jeho zmysel. Pokiaľ ide o jednostranné zaťaženie zmluvnou pokutou odporcu dôvodil, že zo žiadneho ustanovenia právneho predpisu nevyplýva povinnosť zaťažovať zmluvnou pokutou obe zmluvné strany pre prípad jej riadneho dojednania v zmluve, pričom poukázal na právny záver vyjadrený v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, spisovej značky . Ďalej zdôraznil, že odporcovi poskytol mobilný telefón značky LG POP GD510 za zvýhodnenú akciovú cenu 1 Eur, ktorého reálna hodnota predstavovala v čase predaja sumu 159 Eur, čomu zodpovedal proti záväzok v podobe 24 mesačnej doby viazanosti, ktorý odporca porušil. Naviac právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi benefit v podobe poskytnutia prenosného kupónu Paušál pre blízkeho s výhodami bližšie špecifikovanými v ustanovení článku 1 písmeno d) dodatku k zmluve o pripojení, čomu taktiež zodpovedá protizáväzok v podobe 24 mesačnej doby viazanosti. Nezaplatenie fakturovanej ceny za poskytnuté služby pri záväzku doby viazanosti malo za následok vznik povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi dojednanú zmluvnú pokutu, ktorú v takom prípade nie je možné označiť za neprimeranú pri náležitom a riadnom posúdení všetkých okolností, ktoré viedli právneho predchodcu navrhovateľa k vyúčtovaniu zmluvnej pokuty. Práve potenciálna sankcia v podobe zmluvnej pokuty má odrádzať účastníkov zmluvného vzťahu založeného zmluvou o pripojení v pozícii odberateľov služieb od ich ľahkovážneho konania a úmyslu získať drahé zariadenie / výhodnú službu za neprimerane nízku cenu.

Na preukázanie svojich tvrdení predložil súdu Zmluvu o pripojení zo dňa XX.X.XXXX, Dodatok číslo 1 k zmluve o pripojení k telefónnemu číslu XXXXXXXXX , SIM karta číslo XXXXXXXXXXXXXXXXXXX zo dňa XX. X. XXXX ,príjmový pokladničný doklad zo dňa 18. 5. 2010, preberací protokol číslo XXX Y. B. G. XX. X. XXXX, faktúru číslo variabilný symbol XXXXXXXXXX zo dňa XX. X. XXXX, faktúru číslo variabilný symbol XXXXXXXXXX zo dňa XX. X. XXXX, faktúru číslo variabilný symbol XXXXXXXXXX zo dňa XX. X. XXXX, faktúru číslo variabilný symbol XXXXXXXXXX zo dňa XX. X. XXXX, faktúrou číslo variabilný symbol XXXXXXXXXX zo dňa XX. X. XXXX, Zmluvu o postúpení pohľadávok z X. XX. XXXX, a cenník mobilných zariadení.

Na základe listinných dôkazov predložených navrhovateľom, súd vo veci vydal platobný rozkaz pod číslom konania 32 R O 322/2013 - 24 zo dňa 5. 8. 2013, ktorým rozhodnutím odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi uplatnenú pohľadávku aj s príslušenstvom.

Nakoľko však platobný rozkaz sa nepodarilo odporcovi doručiť do vlastných rúk, súd ho svojím Uznesením číslo konania - 42 zo dňa 9. 4. 2014 v súlade s ustanovením § 173 ods. 1 a 2 O.s.p. zrušil. Keďže pobyt odporcu bol v čase konania súdu neznámy, súd odporcovi v zmysle ustanovenia § 29 ods. 2 O.s.p. svojím Uznesením číslo konania - 45 zo dňa 9. 4. 2014 ustanovil opatrovníka v osobe zamestnanca Okresného súdu Galanta P. K., aby odporcu v tomto konaní zastupovala .

Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na termín 31. 7. 2014, na ktoré predvolal právneho zástupcu navrhovateľa a opatrovníka odporcu. Právny zástupca navrhovateľa sa pojednávania nezúčastnil, svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil s tým , aby súd prejednal a rozhodol vec aj v jeho neprítomnosti. Opatrovník odporcu sa taktiež pojednávania nezúčastnil, pričom svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil. Z týchto dôvodov súd vec prejednal postupom v súlade s ust. § 101 ods. 2 O.s.p. aj v neprítomnosti účastníkov konania.

Zo Zmluvy o pripojení zo dňa XX. X. XXXX v znení jej Dodatku zo dňa XX. X. XXXX súd zistil, že právny predchodca navrhovateľa T -Mobile Slovensko a.s. , Vajnorská 100/A, Bratislava s odporcom uzatvoril dňa XX. X. XXXX Zmluvu o pripojení v znení jej Dodatku zo dňa XX. X. XXXX , na základe ktorých zriadil odporcovi potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti a sprístupnil mu súvisiace služby. Právny predchodca navrhovateľa pri uzavretí Dodatku k zmluve č. XXXXXXXXX zo dňa XX. X. XXXX odpredal odporcovi mobilný telefón značky LG POP GD510 za dohodnutú kúpnu cenu 1 Euro s mesačným programom „PODĽA SEBA 1“. Na základe predmetnej zmluvy právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi elektronické komunikačné služby, špecifikované v zmluve, za podmienok stanovených v zmluve a vo všeobecných podmienkach. Odporca sa zaviazal za poskytnuté telekomunikačné služby zaplatiť cenu stanovenú v zmluve a v cenníku. Z Dodatku k zmluve o pripojení z 4.2.2010 súd zistil, že predmetom tohto dodatku bola zmena pôvodného programu služieb účastníka na program „PODĽA SEBA1“ a záväzok právneho predchodcu navrhovateľa zabezpečiť odporcovi predaj zľavneného mobilného telefónu LG POP GD510. Odporca sa zároveň zaviazal, že po dobu viazanosti 24 mesiacov nepožiada o vypojenie SIM karty z prevádzky a že sa nedopustí takého konania ani neumožní také konanie, na základe ktorého by právnemu predchodcovi navrhovateľa vzniklo právo zrušiť zmluvu o pripojení odstúpením od nej alebo právo vypovedať zmluvu o pripojení z dôvodov porušenia povinností zo strany odporcu; za žiadosť o vypojenie SIM karty z prevádzky sa pritom považuje najmä výpoveď zmluvy o pripojení zo strany účastníka, žiadosť o jej vypojenie v prípade straty alebo krádeže SIM karty, ako aj odstúpenie účastníka od zmluvy o pripojení z iného dôvodu, než je porušenie povinností na strane podniku. V zmysle bodu 4 Dodatku sa zmluvné strany dohodli, že v prípade porušenia akejkoľvek povinnosti uvedenej v bode 1 písmeno b) alebo v bode 2, alebo v bode 3 dodatku, alebo v článku 3 bod 3.6 Všeobecných podmienok, alebo v článku 5 bod 5. 2 písmeno a) až c) Všeobecných podmienok, v dôsledku, ktorej dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo stany podniku, je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke číslo 1 tohto dodatku

- v sume 248,95 Eur. V prípade žiadosti účastníka o vypojenie SIM karty z prevádzky zmysle bodu 2 tohto dodatku je zmluvná pokuta podľa predchádzajúcej vety splatná okamihom doručenia žiadosti o vypojenie SIM karty z prevádzky podniku.

V zmysle bodu 1 písmeno b) dodatku sa odporca zaviazal riadne a včas platiť cenu služieb podniku podľa zvoleného programu služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou o pripojení, všeobecnými podmienkami poskytovania elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej siete

spoločnosti T - Mobile Slovensko a.s., platným cenníkom služieb spoločnosti T -Mobile Slovensko a.s. a týmto dodatkom. Z príjmového pokladničného dokladu a preberacieho protokolu číslo XXX Y. C. XXXXX/XX B. G. XX. X. XXXX súd zistil že právny predchodca navrhovateľa predal a odovzdal odporcovi v dodatku dohodnutý mobilný telefón za kúpnu cenu 1 Euro.

Z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa XX. X. XXXX vystavenej právnym predchodcom navrhovateľa súd zistil, že právny predchodca navrhovateľa odporcovi účtoval za obdobie od 22. 8 . 2010 do 21.9. 2010 odplatu za poskytnuté služby v celkovej sume 2,50 Eur, faktúra bola splatná dňa 11. 10. 2010.

Z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.X. XXXX vystavenej právnym predchodcom navrhovateľa súd zistil, že právny predchodca navrhovateľa odporcovi touto faktúrou fakturoval odplatu za poskytnuté elektronické komunikačné služby za obdobie od 22.6. 2010 do 21.7 . 2010 v celkovej výške 62,39 Eur, faktúra bola splatná dňa 11. 8. 2010.

Z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.X . XXXX vystavenej právnym predchodcom navrhovateľa súd zistil, že právny predchodca navrhovateľa odporcovi touto faktúrou fakturoval odplatu za poskytnuté elektronické komunikačné služby za obdobie od 22.7 . 2010 do 21.8 . 2010 v celkovej výške 54,37 , faktúra bola splatná dňa 11. 9 . 2010.

Z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa XX. X . XXXX vystavenej právnym predchodcom navrhovateľa súd zistil, že právny predchodca navrhovateľa odporcovi touto faktúrou fakturoval zmluvnú pokutu za obdobie od 22. 6 . 2011 do 21. 7 . 2011 v celkovej výške 248,95 Eur, faktúra bola splatná dňa 9. 8. 2011.

Z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa XX. X. XXXX vystavenej právnym predchodcom navrhovateľa súd zistil, že právny predchodca navrhovateľa odporcovi touto faktúrou fakturoval odplatu za poskytnuté služby za obdobie od 22. 5. 2010 do 21. 6. 2010, faktúra bola splatná dňa 11. 7. 2010.

Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi spoločnosťou Slovak Telekom a.s. Karadžičova 10 ,Bratislava ako postupcom a navrhovateľom ako postupníkom, zo dňa X. XX. XXXX súd zistil, že navrhovateľ sa stal vlastníkom pohľadávok spoločnosti Slovak Telekom a.s. voči odporcovi, ktoré sú predmetom tohto konania.

Z cenníka mobilných zariadení označeného navrhovateľom ako XX/XXXX súd zistil, že navrhovateľ v mesiaci február 2010 ponúkal mobilný telefón značky LG POP GD510 na predaj za cenu 159 Eur.

Podľa ust. § 42 ods.1, písm. a) a ods. 4, písm. a) a b) Zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, v znení účinnom ku dňu 18.5.2010 (1) Podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb, (4) Účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom, so zmluvou o pripojení a so všeobecnými podmienkami, b) platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní,

Podľa ust. § 43 ods. 1 Zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti, alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú však všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa ust. § 43 ods. 2 Zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa ust. § 51 Občianskeho zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená. Zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

Podľa ust. § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, 1/ Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinností nevznikne škoda. 2/ Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty, alebo určený spôsobom jej určenia.

Podľa ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočne primeranej lehote, poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť. Ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Z vykonaného dokazovania, a to predovšetkým z listinných dôkazov predložených samotným navrhovateľom mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom vznikol právny vzťah na základe Zmluvy o pripojení zo dňa XX. X. XXXX viažucej sa k tel.č. č. XXXXXXXXXX a SIM karte č. XXXXXXXXXXXXXXXXXXX, na základe ktorej právny predchodca navrhovateľa poskytoval odporcovi minimálne v období od 22. 5 . 2010 do 21. 8 . 2010 elektronické komunikačné služby presne vymedzené v zmluve, pričom odporca právnemu predchodcovi navrhovateľa za poskytnuté služby riadne a včas nezaplatil za predmetné obdobie odplatu vo výške 166,33 Eur ( faktúra číslo XXXXXXXXXX neuhradená v rozsahu 51,57 Eur, faktúra číslo XXXXXXXXXX neuhradená v rozsahu 51,87 Eur, faktúra číslo XXXXXXXXXX neuhradená v rozsahu 59,89 Eur ). Nakoľko odporca riadne a včas navrhovateľovi jednotlivé splatné pohľadávky za poskytnuté služby neuhradil, súd mu uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 166,33 Eur ako odplatu za poskytnuté a neuhradené telekomunikačné služby aj s príslušným úrokom z omeškania v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení vo výške o 8 percentuálnych bodov vyššej ako bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania splnením peňažného dlhu, teda odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania splnením peňažného dlhu bola vo výške 1% ročne.

Pokiaľ ide o navrhovateľom uplatnené právo na zaplatenie faktúry variabilný symbol XXXXXXXXXX zo dňa XX. X. XXXX, ktorou právny predchodca navrhovateľa fakturoval odporcovi upomienku za oneskorené platby v sume 2,50 Eur je potrebné uviesť, že navrhovateľ súdu žiadnym spôsobom nepreukázal, že skutočne jeho právny predchodca upomínal odporcu na nezaplatené úhrady za poskytnuté služby a že v dôsledku takejto upomienky mu vzniklo právo účtovať údajne dohodnutú odplatu za upomienku v sume 2,50 Eur. V tejto súvislosti je teda potrebné uviesť, že navrhovateľ napriek poučeniu zo strany súdu podľa ustanovenia § 120 ods. 4 O.s.p. neuniesol dôkazné bremeno (súdu nepredložil žiaden dôkaz preukazujúcich takto uplatnený nárok ), nakoľko z vykonaného dokazovania nebolo došlo dospieť k záveru, že mu vzniklo právo na zaplatenie takto uplatnenej pohľadávky ktorého dôvodu potom súd jeho návrh v tejto časti ako nedôvodný zamietol.

Podľa ust. § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.

Pokiaľ ide o navrhovateľom uplatnené právo na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 248,95 Eur Eur je potrebné uviesť, že z ust. §-u 544 Občianskeho zákonníka vyplýva, že aj dohoda o zmluvnej pokute musí spĺňať náležitosti vyžadované u každého právneho úkonu, a to v §-e 37 Občianskeho zákonníka, teda musí byť určitá a zrozumiteľná, inak je neplatná. Nakoľko právny predchodca navrhovateľa, ako aj samotný navrhovateľ odvodzovali svoje právo na zaplatenie zmluvnej pokuty z bodu 4. Dodatku

k zmluve o pripojení zo dňa 18. 5. 2010, súd v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení posúdil predmetné dojednania o zmluvnej pokute. V zmysle bodu 4. Dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 18. 5. 2010 je zrejmé, že v dodatku sa zmluvné strany dohodli, že ,, v prípade porušenia akejkoľvek povinnosti uvedenej v bode 1. písm. b/, alebo v bode 2 tohto dodatku, alebo v článku 3 bod 3.6 Všeobecných podmienok, alebo v článku 5 bod 5.2 písm. a/ a c/ Všeobecných podmienok v dôsledku ktorej dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany podniku je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto dodatku. V prípade žiadosti účastníka o vypojenie SIM karty z prevádzky zmysle bodu 2 tohto dodatku je zmluvná pokuta podľa predchádzajúcej vety splatná okamihom doručenia žiadosti o vypojenie SIM karty z prevádzky podniku“. Z takéhoto znenia dojednaní o zmluvnej pokute súd dospel k záveru, že dojednanie o zmluvnej pokute spôsobom ,, ...v prípade porušenia akejkoľvek povinnosti ...“ (z demonštratívnym výpočtom určitých povinností) je účastník povinný uhradiť zmluvnú pokutu v stanovenej výške, podmienku určitosti právneho úkonu nespĺňa. Zmluva o pripojení, ktorej súčasťou sú aj obchodné podmienky a dodatok , obsahuje niekoľko desiatok povinností účastníka rôznej závažnosti. Uvedená formulácia neumožňuje posúdenie porušenie ktorej povinnosti účastníka je sankcionované zmluvnou pokutou. Tomuto záveru nebráni ani demonštratívny výpočet určitých povinností, a to práve preto, že je len príkladný. Zároveň pre svoju neurčitosť neumožňuje posúdenie primeranosti výšky zmluvnej pokuty vo vzťahu k zabezpečenej povinnosti. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti, že pri rovnakej právnej úprave ako je v Slovenskej republike vyššie uvedeným spôsobom judikoval aj Najvyšší súd Českej republiky, ktorým rozhodnutím sp. zn. vyslovil, že pri formulácií dohody o zmluvnej pokuty spôsobom ,,ak obsluhovateľ v priebehu splatnosti zmluvy porušil svoje zmluvné záväzky neboli v dohode o zmluvnej pokute dostatočne určité, popísané povinností, ktoré mali byť zaistené zmluvnou pokutou zo slov porušenia zmluvného vzťahu nemožno vyvodiť, ktoré konkrétne povinnosti zo zmluvného vzťahu, príp. ich určitý súhrn mal byť zaistený zmluvnou pokutou, čo je podmienkou pre to, aby pri ich porušení mohla byť uplatnená táto sankcia“. Uvedený názor Najvyššieho súdu Českej republiky potvrdil aj v rozhodnutí sp. zn. , v ktorom uviedol, že zmluvné pojednanie, podľa ktorého je povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu viazaná na ,, porušenie zmluvného vzťahu“ je pre neurčitosť neplatné, pretože z neho nemožno vyvodiť, ktoré konkrétne povinnosti zo zmluvného vzťahu majú byť zabezpečené zmluvnou pokutou. Rovnako Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci sp. zn. uviedol, že v dohode o zmluvnej pokute musí byť povinnosť, ktorá zmluvná pokuta zabezpečuje vymedzená určito, inak je dohoda neplatná. Na základe uvedeného podľa súdu neobstojí bežné vysvetlenie navrhovateľa, že zmluvná pokuta bola účtovaná za nezaplatenie faktúr, nakoľko právny úkon urobený v písomnej forme možno vykladať iba podľa toho, čo obsahuje a výkladom právny úkon nemožno dopĺňať o to, čo síce mohlo byť vôľou navrhovateľa, ale v právnom úkone to vyjadrené nebolo ( faktúra právneho predchodcu navrhovateľa č. XXXXXXXXXX neobsahuje žiadnu informáciu o tom, za čo účtuje zmluvnú pokutu). Demonštratívny výpočet zabezpečených povinností k platnosti dohody o zmluvnej pokute nepostačuje, pretože jeho určitosť musí byť hodnotená ako celok. Ak je takáto dohoda z tohto pohľadu neurčitá, nie je táto neurčitosť prelomená ani demonštratívnym výpočtom, v ktorom sa náhodou nachádza aj povinnosť, za ktorej porušenie veriteľ uplatňuje zmluvnú pokutu. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že neurčitosť dojednania zmluvnej pokuty pri obdobnej formulácii bola potvrdená aj rozsudkami Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako odvolacieho súdu pod sp. zn. alebo . Pre poriadok je potrebné uviesť, že z neplatného právneho úkonu - neplatného dojednania o zmluvnej pokute, nevznikajú účastníkom takejto dohody žiadne práva ani povinnosti. Z tohto dôvodu súd návrh navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 248,95 Eur ako nedôvodný zamietol.

Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Pre neplatnosť dojednania o zmluvnej pokute súd zistil aj ďalší dôvod. Z ust. § 544 Občianskeho zákonníka vyplýva, že povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu má ten, kto poruší zmluvnú povinnosť. Dojednanie o povinnosti zaplatenia zmluvnej pokuty nesmie byť teda viazané na ďalšiu skutočnosť alebo úkon. V prejednávanej veci, zo znenia bodu 4. Dodatku k zmluve o pripojení jednoznačne vyplýva, že záujemca sa zaväzuje zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 248,95 Eur ak poruší akúkoľvek povinnosť uvedenú v bode 1 písmeno b) alebo v bode 2 alebo v bode 3 Dodatku alebo v článku 3 bod 3. 6 Všeobecných podmienok alebo v článku 5 bod 5. 2 písmeno a) až c) Všeobecných podmienok, pričom však zmluvná pokuta je splatná až keď dôjde v dôsledku takéhoto konania, prípadne nekonania odporcu k vypojeniu SIM karty zo strany Podniku. Teda k aktívnemu konaniu zo strany navrhovateľa ( ak sa v tom, ktorom prípade tak rozhodne konať) smerujúcemu k vypojeniu SIM karty odporcu z

prevádzky. Keďže zmluvná pokuta musí byť dojednaná nepodmienene (viď. Rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. ). Zmluvnú pokutu, ktorú je nutné viazať v zmysle §- u 544 Občianskeho zákonníka vždy na porušenie zmluvnej povinnosti, je nutné dojednať vždy ako nepodmienenú. V tejto súvislosti je procesný súd toho názoru, že nie je možné vznik povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu viazať kumulatívne, jednak na porušenie zmluvnej povinnosti, ako aj následne na vypojenie SIM karty z prevádzky. Z týchto dôvodov potom takéto dojednanie o zmluvnej pokute súd považoval za neplatné pre jeho rozpor so zákonom ( ustanovením § 544 Občianskeho zákonníka) nehovoriac o tom, že navrhovateľ ani žiadnym spôsobom napriek poučeniu zo strany súdu podľa ust§ 120 ods.4 O.s.p. nepreukázal, že jeho právny predchodca vypojil pre porušenie povinností odporcu SIM kartu odporcu z prevádzky, prípadne že by odporca sám požiadal o vypojenie SIM karty z prevádzky ( v takomto prípade by pokuta bola splatná dňom doručenia takejto žiadosti odporcu navrhovateľovi). Okrem toho navrhovateľ v konaní ani len netvrdil, že odporca sám požiadal o vypojenie SIM karty z prevádzky, preto súd v tomto zmysle ani nevykonával žiadne dokazovanie.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť , že sporové konanie je ovládané zásadou prejednacou, ktorú je treba chápať tak, že tvrdiť rozhodnuté skutočnosti a navrhovať o nich dôkazy je zásadne vecou účastníkov konania. Účastník má teda povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú. Dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva stíha toho účastníka, v koho záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a účastníkom tvrdená, bola v konaní preukázaná v tom zmysle, aby ju súd uznal za pravdivú. Dôkazným bremenom sa teda rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní budú preukázané jeho tvrdenia. Dôsledkom jeho neunesenia je účastníkov procesný neúspech. Účelom tohto procesného nástroja je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola preukázaná, t.j. kedy výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú prijať záver, ani o existencii tejto skutočnosti, ani o tom, že táto skutočnosť nenastala. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno preukázania, že ním uplatnené právo na zaplatenie zmluvnej pokuty (aj keď neplatne dojednané) sa vôbec stalo ku dňu rozhodovania súdu vo veci samej splatným, teda že by nastali skutkové okolnosti predpokladané dodatkom ku zmluve majúce za následok vznik povinnosti odporcu zaplatiť zmluvnú pokutu ( že by došlo k vypojeniu SIM karty odporcu z prevádzky).

Pre poriadok je ešte potrebné uviesť, že v prejednávanej veci mal súd za nepochybné, že právny vzťah medzi účastníkmi má charakter spotrebiteľskej zmluvy. Všeobecnú úpravu spotrebiteľskej zmluvy obsahuje § 53 Občianskeho zákonníka, ktorý zároveň obsahuje i generálnu klauzulu, ktorá zakazuje v spotrebiteľských zmluvách ustanovenia, ktoré spôsobujú v neprospech spotrebiteľa značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán a tieto označuje za neprijateľné podmienky a sankcionuje ich absolútnou neplatnosťou. Aplikáciu tohto všeobecného zákazu dohodnutia neprijateľných podmienok vylučuje len na dohody týkajúce sa predmetu plnenia a ceny plnenia alebo na neprijateľné podmienky individuálne dojednané (§ 53 ods. 2 . Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve označuje medzi inými i ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimeranú vysokú sumu, ako sankciu spojenú s neplnením jeho záväzku (§ 53 ods. 4 písm. k/ .V zmysle ust. § 54 ods. 1 je naviac zakotvená zásada, že zmluvné podmienky spotrebiteľských zmlúv sa nemôžu odchýliť od zákona v neprospech spotrebiteľa ako interpretačné pravidlo, ako špeciálne pravidlo pre právny režim spotrebiteľských zmlúv, podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší (§ 54 ods. 1 . Vzhľadom na tieto skutočnosti je možné konštatovať, že v prejednávanej veci zmluva o pripojení a dodatok k zmluve o pripojení uzatvorená medzi účastníkmi konania je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, ktorú skutočnosť podľa všetkého nespochybňuje ani samotný navrhovateľ. V tejto súvislosti sa pri posudzovaní dôvodnosti navrhovateľom uplatneného nároku otvára aj priestor pre súdnu kontrolu zmluvných podmienok v tom zmysle, či tieto nespôsobili hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech odporcu, ako spotrebiteľa, a to i vo vzťahu k dojednanej zmluvnej pokute. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že súd po posúdení zmluvnej pokuty i z tohto pohľadu dospel k záveru, že zmluvná pokuta spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech slabšej strany. Navrhovateľ uplatňuje od odporcu sankciu v podobe zmluvnej pokuty za porušenie akejkoľvek zmluvnej povinnosti a vo výške, ktorá je nezmenená bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti. Pre poriadok je ďalej potrebné uviesť, že neprijateľnosť sankcie, ktorej zaplatenia sa navrhovateľ v tomto konaní domáhal sa osobitne prejavuje v spojení s časovým aspektom jej uloženia. Navrhovateľ, ako dodávateľ vôbec nerozlišuje medzi prípadom, kedy spotrebiteľ ukončí zmluvu jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti a medzi prípadom, keď spotrebiteľ ukončí zmluvu na začiatku doby viazanosti.

V oboch prípadoch je spotrebiteľ viazaný rovnakou výškou zmluvnej pokuty, čo je potrebné považovať za neprijateľné ( a to bez ohľadu na to aká situácia nastala v tom ktorom konkrétnom prípade). Ustanovenia § 544 a 545 Občianskeho zákonníka nevylučuje možnosť dojednania zmluvnej pokuty za omeškanie s platením peňažného záväzku. Umožňuje však dojednanie, ktorým výšku zmluvnej pokuty je možné vyjadriť aj percentuálnou čiastkou v závislosti na dĺžke doby porušenia povinnosti. Vychádzajúc z toho, že odporcu zaťažuje povinnosťou zaplatiť zmluvnú pokutu v rovnakej výške bez ohľadu na to, kedy v priebehu zmluvnej viazanosti poruší niektorú zo zmluvných povinností, vzhľadom na tento nepomer, ako aj jednostrannú povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu a jeho nemožnosť ovplyvniť text zmluvných dojednaní, súd zmluvné dojednania o povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Nakoľko súd takúto podmienku v spotrebiteľskej zmluve určil za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti a v konečnom dôsledku to bol aj jeden ( nie však jediný) z dôvodov, pre ktoré nepriznal navrhovateľovi plnenie z takejto podmienky, súd takúto podmienku v súlade s ustanovením § 153 ods. 4 O.s.p. uviedol vo výroku svojho rozhodnutia.

Podľa ust. § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúci z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že definícia dobrých mravov nie je v právnom poriadku Slovenskej republiky nikde normatívne upravená, avšak vo všeobecnosti ide o pravidlá morálneho charakteru všeobecne platné v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Činnosť smerujúcu proti takýmto pravidlám možno potom označiť za činnosť proti dobrým mravom. Súlad právneho úkonu s dobrými mravmi treba posudzovať vždy komplexne so zreteľom na konkrétnu situáciu na oboch stranách sporu s prihliadnutím na všetky rozhodujúce okolnosti a nezávisle od vedomia a vôle toho, kto právo alebo povinnosť vykonáva.

Vzhľadom na vyššie uvedené podľa názoru procesného súdu je potrebné nárok navrhovateľa na zmluvnú pokutu považovať za výkon práva, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi aj z toho dôvodu, že k jeho uplatneniu došlo zo strany osoby odlišnej od osoby samotného veriteľa, v prospech ktorého bola zmluvná pokuta dojednaná. Pritom samotnému veriteľovi nič nebránilo si tento nárok uplatniť ( pravdaže okrem mnohých rozhodnutí súdov, ktoré vo svojich rozhodnutiach konštatovali neplatnosť dojednaní o zmluvnej pokute v jeho zmluvách o pripojení). Už z tohto konania veriteľa možno vyvodiť, že nemal dostatočný záujem na uhradení zmluvnej pokuty, aj keď si bol vedomý porušenia zmluvnej povinnosti zo strany odporcu, ktoré tento jeho nárok údajne zakladalo. V minulosti súdy opakovane vo vzťahu k zmluvnej pokute judikovali, že výkon práva na zmluvnú pokutu je v rozpore s dobrými mravmi a je potrebné mu odmietnuť poskytnutie právnej ochrany ak jeho účelom nie je dosiahnutie primárnych funkcií zmluvnej pokuty, ale obohatenie sa na úkor povinnej osoby, resp. jej šikana (porovnaj rozsudok NS ČR zo dňa 20. 4. 2004, sp. zn. 1047/ 2003, rozsudok NS ČR zo dňa 28. 5. 2007, sp. zn. ). Pritom treba poukázať na základné funkcie zmluvnej pokuty, ktorá má zabezpečovací, sankčný a kompenzačný charakter. Tieto základné funkcie však nárok na zmluvnú pokutu môže splniť prevažne vo vzťahu medzi účastníkmi dohody o zmluvnej pokute, teda voči oprávnenej osobe, v prospech ktorej bola zmluvná pokuta dojednaná a len vo vzťahu k tej povinnej osobe, ktorá nejaké povinnosti zo zmluvy porušila. Uplatnením nároku na zmluvnú pokutu v danom prípade, keď si ho uplatňuje navrhovateľ, ktorý je už postupníkom vo vzťahu k uplatnenej pohľadávke, nedôjde k naplneniu ani zabezpečovacej ani kompenzačnej funkcie zmluvnej pokuty a s ohľadom na dĺžku času, ktorá uplynula od porušenia zmluvnej povinnosti odporcom možno konštatovať, že nedôjde k naplneniu ani jej sankčnej funkcie, najmä keď ako sankcia pre nesplnenie povinnosti zaplatiť kúpnu cenu ( objednaných služieb) voči samotnému veriteľovi slúžil už ním uplatnený nárok na úroky z omeškania. Takéto uplatnenie nároku na zmluvnú pokutu možno pokladať za šikanózne konanie vo vzťahu k odporcovi, ktoré by v súlade § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemalo požívať právnu ochranu.

Pokiaľ ide o námietku navrhovateľa, že dojednanie o zmluvnej pokute s odporcom bolo dojednaním individuálnym, a preto ani prípadná aplikácia ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprichádza do úvahy, že zmluvné strany dojednaniu o zmluvnej pokute dospeli na základe vzájomnej predzmluvnej komunikácie a zohľadnenia potrieb a preferencií odporcu, že ak by odporca chcel, mohol uzavrieť zmluvu aj bez dojednania pokuty, teda mohol ovplyvniť obsah zmluvy vo vzťahu k tejto zmluvnej podmienke, že právny predchodca navrhovateľa mal a stále má v ponuke viacero variant služieb a dojednaní zmluvy o pripojení je potrebné uviesť, že na takéto námietky neprihliadol, nakoľko ich

považoval za nepravdivé. Z predloženej zmluvy o pripojení ako aj jej dodatkov je nepochybne zrejmé, že sa vedná o formulárové zmluvy v ktorých je dohoda o zmluvnej pokute právnym predchodcom navrhovateľa predpísaná v konkrétnom znení a je na spotrebiteľovi či ju ako celok podpíše alebo nie. To, že odporca mohol podpísať aj inú formulárovú zmluvu nerobí z tej, ktorá bola predmetom posudzovania v tejto veci apriori zmluvou s osobitne dohodnutými zmluvnými podmienkami ako sa to snaží podsúvať súdu navrhovateľ. Každú zmluvu je z pohľadu dohody o zmluvných podmienkach potrebné skúmať osobitne. Taktiež každú podmienku ako súčasť konkrétnej zmluvy je potrebné skúmať z pohľadu, či táto konkrétna podmienka bola dohodnutá v tejto konkrétnej zmluve individuálne.

O trovách konania rozhodol súd v súlade s ust. § 142 ods. 2 O.s.p., kedy odporcovi, ktorý mal vo veci viac ako polovičný úspech, súd náhradu trov konania nepriznal, keďže v súvislosti s týmto konaním mu žiadne trovy konania nevznikli a tento si ani ich náhradu neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.); e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.