Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_4C-105-2014.pdf
PDF · 110.84 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/105/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec samosudcom JUDr. Mikulášom Géczim v právnej veci žalobcu BL Telecom collection, s.r.o., so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 47 150 513, zast. advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom AK Bratislava, Šoltésovej 14, IČO:36 862 711 proti žalovanej R. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Ľ. XX, štátnej občianke SR, o zaplatenie 90 Eur s prísl., takto
rozhodol:
Žalobu žalobcu o zaplatenie 90,- Eur s úrokmi z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 90,- Eur počnúc od 26.05.2011 do zaplatenia proti žalovanej z a m i e t a.
Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Žalobca podal dňa 15.05.2014 proti žalovanej žalobu o zaplatenie 248,95 Eur s príslušenstvom.
Pred otvorením prvého pojednávania vo veci samej dňa 31.07.2014 vzal žalobca návrh v časti o zaplatenie 158,95 Eur s príslušenstvom späť. Uznesením zo dňa 09.07.2014 č.k. 4C/105/2014-28 súd konanie voči žalovanej v časti o zaplatenie 158,95 Eur s príslušenstvom zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.07.2014.
Žalobca trval na návrhu a žiadal zaviazať žalovanú na zaplatenie 90,- Eur s príslušenstvom.
Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 31.07.2014.
Zástupca žalobcu ospravedlnil neúčasť na pojednávaní. Žalovaná mala doručenie predvolania vykázané dňa 09.07.2014, nezúčastnila sa pojednávania. Preto súd podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku pojednával v neprítomnosti účastníkov konania.
Žalobca uviedol, že spoločnosť Slovak Telekom a.s. so sídlom Karadzičova, Bratislava, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I oddiel: Sa Vložka č. 2081/B ako postupca na strane jednej a žalobca BL Telecom collection , s.r.o. so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, ako postupník na strane druhej uzavreli zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bol odplatný prevod pohľadávok žalobcu vrátane pohľadávky voči žalovanej vedenej pod referenčným číslom XXXXXXXXXX. Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 24.06.2013 vrátane jej prílohy a plnomocenstva udelené žalobcom advokátskej kancelárii SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o. sú registrované na Okresnom súde Lučenec pod Spr. 1032/2013. Žalovaná uzavrela s právnym predchodcom žalobcu v zmysle § 43 zákona číslo 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov zmluvu o pripojení. Predmetom bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby právnym predchodcom žalobcu žalovanej. Žalovaná sa zaviazala riadne odoberať službu a platiť za ňu riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom Cenníku. Povinnosťou žalovanej bolo v prípade nedodržania zmluvných povinností voči právnemu predchodcovi žalobcu zaplatiť zmluvnú pokutu, ktorej výška bola dohodnutá v zmluve/dodatku o pripojení. Účelom dojednania o zmluvnej pokute bolo naplnenie funkcie zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody na strane právneho predchodcu žalobcu, ktorá mu vznikne v dôsledku nesplnenia záväzku žalovanej zotrvať počas vymedzenej doby viazanosti v zmluvnom vzťahu s právnym predchodcom žalobcu. Žalovaná je sankcionovaná za to, že nesplnila svoju povinnosť riadne a včas platiť cenu za poskytnuté služby.
Právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej telekomunikačné zariadenie Nokia 2700 za cenu 9,- Eur s DPH, pričom štandardná cena v čase uzatvorenia zmluvy o pripojení bola 99,- Eur. Pretože zobrali žalobu sčasti späť, dôvodné je, aby žalovaná zaplatila zmluvnú pokutu len do výšky štandardnej ceny mobilného telefónu, ktorý bol žalovanej poskytnutý za zľavnenú cenu. Žalovanej bola uložená zmluvná pokuta z dôvodu neplnenia si svojej povinnosti, ktorá jej vyplýva z článku 1. písmeno d) Dodatku k Zmluve o pripojení a to riadne a pravidelne realizovať zmluvné dobíjanie.
Dokazovanie sú vykonal prečítaním žaloby s návrhom na vydanie platobného rozkazu zo dňa 08.04.2014, faktúry, zmluvy o pripojení Fix zo dňa 20.10.2009, dodatku, výdaja na hotovosť zo dňa 20.10.2009, preberacieho protokolu zo dňa 20.10.2009, tlačiva na fotodokumentáciu identifikačných dokladov záujemcu, odpovede na výzvu súdu, vyjadrenia žalobcu, zmeny žalobného petitu, čiastočného späťvzatia žaloby v časti zmluvnej pokuty zo dňa 19.06.2014, zmluvy o pripojení Fix zo dňa 20.10.2009, dodatku, ospravedlnenia neúčasti na pojednávaní zo dňa 16.07.2014, na základe čoho bol zistený nasledovný skutkový stav.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že spoločnosť T-Mobile Slovensko, a.s., so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 35 705 019 uzavrela so žalovanou Zmluvu o pripojení Fix vrátane Dodatku k Zmluve o pripojení. Právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej telekomunikačné zariadenie Nokia 2700 za cenu 9,- Eur s DPH. Právny predchodca žalobcu zapožičal žalovanej SIM kartu č. XXXXXXXXXXXXXXXXXXX. V Dodatku k Zmluve o pripojení Fix bola dohodnutá zmluvná pokuta 248,95 Eur. Doba viazanosti bola dohodnutá 24 mesiacov. Z bodu 1 pod d) vyplýva záväzok žalovanej včas a riadne realizovať zmluvné dobíjanie podľa bodu 3.1 osobitných podmienok. Za porušenie povinností žalovanou, ktoré boli dohodnuté v Dodatku k Zmluve o pripojení si žalobca uplatňuje časť zmluvnej pokuty po výške 90,- Eur s príslušenstvom, pretože žalovaná získala telekomunikačné zariadenie Nokiu 2700 za cenu 9,- Eur s DPH, pričom štandardná cena tohto zariadenia v čase uzatvorenia zmluvy o pripojení s dodatkom bola 99,- Eur.
Právny predchodca žalobcu si vyfakturoval zaplatenie zmluvnej pokuty sumou 248,95 Eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX, ktorá sa stala splatná dňa 25.05.2011.
Spoločnosť Slovak Telekom, a.s. so sídlom Karadzičova 10, Bratislava ako postupca na strane jednej a žalobca BL Telecom collection, s.r.o. so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava ako postupník na strane druhej uzavreli zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bol odplatný prevod pohľadávok na žalobcu, vrátane pohľadávky voči žalovanej.
Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
V posudzovanej právnej veci bola pohľadávka, ktorá je predmetom sporu postúpená, takže žalobca je aktívne legitimovaný na podanie žaloby.
Podľa ustanovenia § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa ustanovenia § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa ustanovenia § 43 ods. 1, 2 Zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších právnych predpisov zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
Podľa ustanovenia § 42 ods. 1 písm. a), ods. 4 písm. b) Zák. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších právnych predpisov podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb. Účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.
Podľa ustanovenia § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa ustanovenia § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa ustanovenia § 545 ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania účastníkov o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné.
Podľa § 545 ods. 3 Občianskeho zákonníka veriteľ je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej zmluvnú pokutu, len keď je to medzi účastníkmi dohodnuté. Ak z dohody nevyplýva niečo iné, nie je dlžník povinný zmluvnú pokutu zaplatiť, ak porušenie povinnosti nezavinil.
Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 veta prvá veta Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 53 ods. 1, 4 písm. k/, ods. 5 Občianskeho zákonníka účinný v čase uzavretia zmluvy o pripojení spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Pokiaľ by súd vyhovel žalobe na zaplatenie zmluvnej pokuty, nielenže by porušil zákon, princípy súkromného práva (princíp proporcionality), ale došlo by aj k porušeniu záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z členstva v Európskej únii.
Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len "smernica").
Smernica zároveň v prílohe vypočítava pre členské štáty ako vzor niektoré zmluvné podmienky, ktoré odporúča transponovať do vnútroštátnych predpisov. Miesto v Smernici má aj "neprimeraná kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa" a s účinnosťou od 1. januára 2008 bola neprimeraná sankcia explicitne zapracovaná medzi neprijateľné podmienky do Občianskeho zákonníka.
O tom, že zmluvná pokuta, ktorá plní funkciu paušalizovanej náhrady škody je aj sankciou, by nemali byť žiadne pochybnosti. Žalobca ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu ovplyvniť. To platí aj pre zmluvnú pokutu, ktorú žalobca žiada od spotrebiteľov zaplatiť vždy v nezmenenej výške bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti. Teda reálne môže nastať situácia, že spotrebiteľ zaplatí 23 paušálnych mesačných poplatkov, zostáva mu už iba jeden poplatok a pre jeho nezaplatenie uplatní žalobca rovnakú zmluvnú pokutu, ako v prípade omeškania sa spotrebiteľa už hneď na úvod dvojročného zmluvného vzťahu. Podmienky, za akých žalobca dohoduje zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách, poškodzujú spotrebiteľa.
Súd prihliadal k ostatným zmluvným podmienkach, k povahe služby, k okolnostiam zmluvy a inej zmluve (čl. 4 ods. 1 Smernice). Aj keď žalobca výslovne neoznačil zmluvu podľa toho, aký typ podľa Občianskeho zákonníka reprezentuje, časť zmluvy o pripojení týkajúca sa kúpy telefónu predstavuje kúpnu zmluvu, ktorá je zároveň viazanou zmluvou k zmluve o pripojení. Za relevantnú treba považovať skutočnosť, že zmluvná pokuta má zohľadňovať zľavnenú cenu mobilného telefónu a v prípade predčasného ukončenia garantovať návratnosť prostriedkov investovaných do zľavy pri odpredaji telefónu. Zmluvná pokuta má však aj iný a to nežiaduci rozmer. Zmluvná pokuta neprimerane ukracuje spotrebiteľa.
Súdna kontrola štandardných zmlúv je však postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl a bolo by v rozpore s cieľom Smernice, ak by sa pred neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ chránil a druhý nie. Rozhodujúce je, že problémová zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa a nie je rozhodujúca vôľa zmluvných strán. Do pozornosti súd dáva Doplňujúce formálne oznámenie Európskej komisie z 27.11.2008 č. XXXX/XXXX, v ktorom sa okrem iného uvádza:
"V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že čl. 4 ods. 1 Smernice sa nezameriava na vôľu účastníkov, ale skôr na všeobecný pojem nekalých okolností. To sa odchyľuje od tradičnej zásady zmluvného práva, ktorou je suverenita účastníkov pri prejave vôle. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora je ochrana zavedená Smernicou založená na myšlienke, že spotrebiteľ je vzhľadom na dodávateľa alebo predávajúceho v slabšej pozícii, pokiaľ ide o schopnosť vyjednávať a úroveň jeho znalosti."
Obligatórnosť zásahu je opodstatnená, ak spotrebiteľovi súd podľa procesného poriadku (§5 O.s.p.) nemôže poskytnúť poučenie o hmotnom práve. Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti nekalej podmienke: Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené, môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh.
So zreteľom na to, že neprijateľná podmienka je neplatná ako taká, preto nemožno znižovať neplatne dojednanú zmluvnú pokutu. Moderačné právo slúžiace k zníženiu neprimeranej zmluvnej pokuty sa uplatňuje v iných právnych vzťahoch ako spotrebiteľských, pretože vo vzťahu k ustanoveniam § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ide o všeobecnejšiu úpravu.
Súd poukazuje na to, že súdy Slovenskej republiky určili neplatnosť zmluvnej podmienky dojednanej v zmluvách o pripojení uzatváraných s právnym predchodcom žalobcu z dôvodu neprijateľnosti podmienky (napr. rozsudok Okresného súdu Bardejov č.k. 4C/161/2011-24 zo dňa 06.12.2011 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 13Co/18/2012 zo dňa 11.09.2012, rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 17C/46/2012 zo dňa 13.07.2012, rozsudok Okresného súdu Lučenec sp. zn. 12C/214/2012).
Podľa § 2 písm. a/, b/ bod 1, zákona č. 250/2007, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti,
b) predávajúcim
1. podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi ponúka alebo predáva výrobky, alebo poskytuje služby, alebo jeho splnomocnenec.
Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
Súd sa predovšetkým zameral na zistenie platnosti dojednaní o zmluvnej pokute. Je evidentné, že Dodatok k Zmluve o pripojení bol vyhotovený dopísaním údajov na štandardnom formulári právneho predchodcu žalobcu, ktorý obsahuje jednostrannú povinnosť žalovanej, ako účastníka, na zaplatenie zmluvnej pokuty 248,95 Eur v prípade porušenia niektorej z jej povinností ako účastníka. Pre prípad porušenia povinností právneho predchodcu žalobcu ako dodávateľa nie je ani v zmluve o pripojení a ani v dodatku k nej upravený prípadný nárok žalovanej ako spotrebiteľa na zaplatenie zmluvnej pokuty žalobcom ako dodávateľom. Z uvedeného je zrejmé, že zmluvná pokuta v danom prípade len jednostranne zaťažuje spotrebiteľa pre prípad porušenia jeho povinností, a tak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Z uvedeného dôvodu súd zmluvné dojednanie o povinnosti spotrebiteľa - žalovanej ako účastníka zmluvy o pripojení zaplatiť zmluvnú pokutu, považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 OZ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o pripojení a dodatku ku zmluve, ktorá je s poukazom na § 53 ods. 5 citovaného zákona neplatnou ako celok. Pre absenciu platného písomného dojednania o zmluvnej pokute podľa § 544 ods. 1, 2 OZ sa žalobca nemôže voči žalovanému úspešne domáhať zaplatenia žiadnej zmluvnej pokuty.
Súd žalobu zamietol aj z dôvodu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal na základe akého právneho titulu si uplatňuje zmluvnú pokutu, keďže zmluvná pokuta, ktorá bola dohodnutá medzi účastníkmi konania, bola dohodnutá pre prípad nesplnenia si povinnosti zo strany žalovanej. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by žalovaná porušila svoje zmluvné povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy o pripojení a preto v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno, ktoré mu vyplýva zo zákonného ustanovenia § 120 ods. 1, 4 O. s. p.
Na základe všetkých uvedených dôvodov súd žalobcu o zaplatenie 90,- Eur s úrokmi z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 90,- Eur počnúc od 26.05.2011 do zaplatenia proti žalovanej zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Žalobca bol v konaní neúspešný, preto mu podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku nevzniklo právo na náhradu trov konania. Žalovaná bola v konaní úspešná, avšak trovy konania si neuplatňovala, preto súd rozhodol tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.
Poučenie:
: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Lučenec, Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec.
Podľa § 205 ods. l O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 písm. a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa § 205a ods. 2 O.s.p. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Podľa § 221 ods. l O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.