Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoP/92/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a členov senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Kristíny Srnkovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti A.: A., nar. X.X.XXXX a B., nar. X.X.XXXX, obe zastúpené procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, deti matky C. D. A. E., nar. X.X.XXXX, bytom B. F. XXX/X, E., zastúpenej advokátom JUDr. Andrejom Garom, Štefánikova 14, Bratislava, a otca C. G. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. F. XXX/X, E., v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. -149 zo dňa 30.4.2019 a o odvolaní matky proti dopĺňaciemu rozsudku toho istého súdu č.k. -276 zo dňa 24.1.2023 takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 24.1.2023 v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1.

Okresný súd Bratislava III rozsudkom zo dňa 30.4.2019 maloletú A. a B. zveril na čas do rozvodu manželstva rodičov do osobnej starostlivosti matky, stanovil, že zastupovať a spravovať majetok detí budú obaja rodičia, a otca zaviazal povinnosťou prispievať na výživu maloletých sumou 200 eur a sumou 160 eur mesačne s účinnosťou od 1.5.2019. Súčasne vyslovil, že styk otca s maloletými deťmi sa neurčuje a že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2.

Podľa odôvodnenia rozsudku sa súd oboznámil s návrhom matky zo dňa 23.7.2018, potvrdením o príjme manžela, daňovým priznaním spoločnosti D. H., I. za rok 2017, potvrdením o návšteve školy na strane maloletej A. a o úhrade niektorých nákladov spojených s návštevou školy, potvrdením o príjme manželky, potvrdením o návšteve predškolského zariadenia na strane maloletej B., potvrdením o záujmovej činnosti na strane maloletých detí, podaním manželky zo dňa 22.1.2019, rozpisom mesačných nákladov na maloleté deti a domácnosť a výpisom z účtov manželky. Súd ďalej vykonal dôkaz výsluchom účastníkov konania a zistil tento skutkový stav vo veci: Maloleté deti A. a B. pochádzajú z manželského vzťahu rodičov, ktorí doposiaľ žijú v spoločnej domácnosti. Na tunajšom súde prebieha pod sp. zn. konanie o rozvod manželstva rodičov maloletých detí, kde súd nariadil vykonanie súdnoznaleckého dokazovania znalcom z odvetvia klinickej psychológie detí a dospelých.

Maloletá A. v školskom roku 2018/2019 navštevuje 2. ročník ZŠ J. F. E., stravuje sa v školskej jedálni, kde stravné predstavuje čiastku cca 29 eur mesačne a navštevuje školský klub, kde poplatok predstavuje čiastku 22,77 eur mesačne, rodičia jej zakupujú školské potreby a pomôcky. Na začiatku školského roku rodičia uhradili triedny fond v sume 20 eur, fond školského klubu detí v sume 10 eur, ÚĽUV v sume 0,50 eur, poplatok za plavecký kurz v sume 28 eur, vianočnú akadémiu v sume 3 eurá a poplatok ZRPŠ v sume 25 eur. Taktiež sa maloletá zúčastnila školy v prírode, kde poplatok predstavoval čiastku 150 eur. V rámci školy navštevuje maloletá kurz anglického jazyka, kde poplatok predstavuje čiastku 40 eur mesačne. Vo voľnom čase navštevuje tanečný klub H&T, kde poplatok predstavuje čiastku 26 eur mesačne a pravidelne sa zúčastňuje tréningov a súťaží, kde sú náklady spojené so zabezpečením tanečného ošatenia a obuvi, dopravy, štartovného a pod. Zdravotný stav maloletej je dobrý. Maloletá B. navštevuje MŠ na J. K. F. E., kde školné predstavuje čiastku 25 eur mesačne a stravné v sume 30 eur mesačne. Zdravotný stav maloletej je dobrý, taktiež navštevuje tanečný klub H&T, kde poplatok predstavuje čiastku 26 eur mesačne + ostatné náklady s tým spojené. Matka maloletých detí je vydatá, okrem A. a B. nemá ďalšie vyživovacie povinnosti. Od 15.9.2018 pracuje pre L. M. I., I. ako telefonický operátor, jej priemerný mesačný netto príjem predstavuje čiastku cca 500 eur, pracuje na polovičný úväzok. Ak pracuje nadčas, tento má zaplatený. Otec maloletých detí je ženatý, okrem A. a B. nemá ďalšie vyživovacie povinnosti. Do 10/2017 bol zamestnaný v N. D. O. manažér, jeho priemerný mesačný netto príjem predstavoval čiastku 1.700 eur. Následne bola na neho prepísaná spoločná firma D. H., I., kde je jediným spoločníkom a konateľom, z potvrdenia o príjme vyplýva, že dosahuje mzdu vo výške cca 80,58 eur mesačne (č. l. 25). Rodina spolu obýva byt na adrese Pri F. XXX/X, E., ktorý je v BSM manželov, nie je prefinancovaný hypotekárnym úverom s tým, že 90% kúpnej ceny bolo uhradených z finančných prostriedkov pochádzajúcich z dedičstva manželky. Náklady spojené s bývaním predstavujú čiastku cca 332 eur mesačne.

3.

V súvislosti so zverením maloletých do osobnej starostlivosti matky súd poukazoval na to, že rodičia maloletých detí doposiaľ žijú v spoločnej domácnosti, čo robí právnu formu výkonu osobnej starostlivosti o maloleté deti do istej miery špecifickou. Avšak realizácia výkonu striedavej osobnej starostlivosti o deti je za tohto stavu veci právne nevykonateľnou a v konečnom dôsledku i prakticky nerealizovateľnou. Je nutné uvedomiť si, že striedavá osobná starostlivosť o maloleté deti je starostlivosť, ktorá má presne vymedzený interval, v ktorom jeden z rodičov zabezpečuje kompletnú starostlivosť o maloleté deti po všetkých stránkach a realizuje tak svoje rodičovské práva a plní si svoje rodičovské povinnosti. Situácia by bola samozrejme odlišná, ak by sa rodičia na forme starostlivosti o deti dohodli a táto by tak nebola medzi nimi predmetom sporu. V danom prípade však matka so zverením detí do striedavej osobnej starostlivosti nesúhlasila a túto dôrazne namietala. Skutočnosť, že otec mal za to, že medzi rodičmi sa práve táto forma starostlivosti realizuje tak nebola smerodajná, keďže rodičia žijú s deťmi v spoločnej domácnosti a nie je tak možné reálne rozlíšiť a rozdeliť starostlivosť každého z rodičov o deti a ani jej mieru, intenzitu, či konkrétne formy tejto starostlivosti. Ak je však uvedené medzi nimi predmetom sporu, zveriť za tejto situácie deti do striedavej osobnej starostlivosti by bolo z pohľadu súdu odobrením stavu, kedy je zrejmé, že táto starostlivosť by sa reálne nevykonávala v stanovenej forme a teda by ju ani nebolo možné postihnúť prípadným výkonom rozhodnutia. Okrem uvedeného sú tu však prítomné aj ďalšie dôvody, pre ktoré súd nezhliadol zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti za súladné s ich záujmami. Jedná sa predovšetkým o hlboko narušenú komunikáciu medzi rodičmi maloletých detí, kedy títo komunikujú v zásade len písomne (SMS, maily), pričom ale žijú v spoločnej domácnosti. Na tomto mieste je potrebné vziať do úvahy, ako by maloleté deti prežívali realizáciu „striedavej osobnej starostlivosti“, ktorá by sa realizovala za spoločného bývania rodičov v jednej domácnosti, ktorých spolužitie je poznačené konfliktami a v zásade nekomunikáciou, ktorá je ale nevyhnutným podkladom riadnej a v súlade so záujmami detí realizovanej striedavej osobnej starostlivosti. Nemožno sa tak stotožniť s tvrdením otca, že sa s matkou vedia na všetkom podstatnom dohodnúť, nakoľko uvedené bolo vyvrátené práve vykonaným dokazovaním. Je pravdou, že rodičom sa do istej miery darí realizovať ich rodičovské práva a povinnosti tak, aby potlačili negatívny dopad ich narušených vzťahov na samotné maloleté deti. Uvedené však vyplýva skôr z patovej situácie medzi nimi danej tým, že doposiaľ zdieľajú spoločnú domácnosť a nedokážu v tomto smere situáciu konštruktívne riešiť. Je teda zrejmé, že sa „snažia“ vyhýbať otvoreným stretom a konfliktom, a to napokon aj cestou absolútneho obmedzenia riadnej a normálnej komunikácie medzi nimi. Bez ohľadu na to, do akej miery sa táto situácia môže otcovi javiť ako nie tak závažná, na maloleté deti má bezpochyby negatívny vplyv, ktorý by bol ešte znásobený realizáciou striedavej osobnej starostlivosti, ktorej priebeh by bol určovaný aktuálnou situáciou medzi

rodičmi a konfliktnosťou ich vzťahu. V tejto súvislosti súd dáva obom rodičom do pozornosti, že v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode súd nariadil súdnoznalecké dokazovanie znalcom z odvetvia klinickej psychológie detí a dospelých, kde budú posúdené všetky relevantné otázky, týkajúce sa výkonu starostlivosti o maloleté deti zo strany rodičov. Napokon dáva súd otcovi do pozornosti, že maloleté deti sú v nízkom veku, maloletá B. je vo veku len 5. rokov, kedy je samotné zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti diskutabilné. Súd preto apeluje na oboch rodičov, aby v tomto konaní upustili od vyhrocovania situácie medzi nimi a sústredili svoju pozornosť na konštruktívne riešenie svojej životnej a rodinnej situácie tak, aby boli schopní riadne a plnohodnotne vykonávať svoje rodičovské práva a plniť si svoje rodičovské povinnosti vo vzťahu k obom maloletým deťom. Pokiaľ ide o otázku úpravy styku otca s maloletými deťmi A. a B., tento ponechal súd bez úpravy, a to už zo skôr uvedených dôvodov. Rodičia spolu s deťmi doposiaľ bývajú v spoločnej domácnosti, pričom v dohľadnej dobe sa na tom nič nezmení, o čom svedčia i vyjadrenia oboch rodičov, ktoré potvrdzujú, že nezhody v otázke ukončenia ich spoločnej domácnosti sú výrazným zdrojom ich konfliktov. Autoritatívna úprava styku otca s deťmi súdnym rozhodnutím preto nie je v danom prípade namieste, a to s ohľadom na praktickú nerealizovateľnosť plnohodnotnej úpravy styku otca s deťmi, ktorá by bola obsahom meritórneho rozhodnutia súdu. Nadôvažok je nutné uviesť, že matka nebráni otcovi tráviť s deťmi čas a participovať na ich výchove a starostlivosti, čo potvrdil i samotný otec, ktorý poukázal na to, že s deťmi trávi čas a podieľa sa na ich výchove. Spornou medzi rodičmi bola i otázka určenia výživného zo strany otca voči maloletým deťom A. a B., ktorú súd napokon upravil vo výške 200 eur mesačne voči maloletej A. a vo výške 160 eur voči maloletej B., ktoré čiastky vychádzali aj z daností tohto prípadu. Výška vyživovacej povinnosti sa odvodzuje predovšetkým z odôvodnených potrieb a záujmov každého maloletého dieťaťa a po ich zistení je možné povinného rodiča zaviazať na úhradu pomernej časti týchto nákladov formou výživného. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd vychádza jednak zo skúmania odôvodnených potrieb každého maloletého dieťaťa, ktoré sú rôzne vzhľadom na vek, zdravotný stav, nadanie či záujmy a zároveň vychádza z reálnych možností a schopností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov pritom neznamená mechanickú rovnosť, kritéria na strane rodičov sa posudzujú vo vzájomnej súvislosti s odôvodnenými potrebami na strane každého dieťaťa a keďže ide o osobné právo dieťaťa, súd vymedzuje vyživovaciu povinnosť voči každému dieťaťu na základe jeho individuálnych potrieb. Pri rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti zohrávajú zásadnú úlohu náklady na odôvodnené potreby a záujmy každého maloletého dieťaťa, pričom z obsahu tohto pojmu je zrejmé, že sa jedná o také potreby a záujmy, ktoré je nevyhnutné u maloletého dieťaťa vynakladať v záujme jeho zdravého a všestranného vývinu a rozvoja, s ohľadom na všetky ostatné skutočnosti každého prípadu, vrátane celkových pomerov oboch rodičov. V danom prípade bolo nutné neustále prihliadať na tú skutočnosť, že rodičia maloletých detí žijú i naďalej v spoločnej domácnosti a hoci nemožno povedať, že by spoločne hospodárili, nemožno ani ustáliť, že finančné hospodárenie rodičov je od seba oddelené a bolo by možné plnohodnotne určiť, ktorý z nich sa akou mierou podieľa na financovaní potrieb spoločnej domácnosti a predovšetkým potrieb maloletých detí A. a B.. Z vykonaného dokazovania možno ustáliť, že je to matka, ktorá hradí väčšinu potrieb maloletých detí, pričom otec jej časť z nich refunduje spätne za určité, často niekoľko mesačné obdobie. Samotný otec však uvádza, že sa jedná o polovicu nákladov na bývanie a polovicu nákladov na pravidelné mesačné poplatky, ktoré matka u oboch detí uhrádza (stravné v škole a škôlke, poplatky v školskom klube a škôlke, poplatok za tanečnú). Je však nepochybné, že na strane maloletých detí sú prítomné aj mnohé ďalšie náklady, ktoré musí matka uhrádzať a na ktorých sa otec maloletých detí nepodieľa. Jedná sa pritom taktiež o pravidelné náklady, ako je strava v domácom prostredí, ošatenie, obuv, náklady spojené so záujmovou činnosťou, hradením aktivít na strane maloletých detí, zdravotnou starostlivosťou a pod. Otec síce argumentuje tým, že v čase, kedy vykonáva starostlivosť o maloleté deti hradí všetky náklady na ich strane, priznáva však, že s matkou spolu nekomunikujú a on sa sám pýta detí, čo potrebujú alebo chcú. Na tomto mieste sa súd stotožnil s námietkami matky, že najskôr musia byť uspokojené základné a nevyhnutné potreby detí vo všetkých oblastiach ich života. Je preto nevyhnutné, aby mal každý z rodičov na zreteli, že najprv je potrebné zabezpečiť riadnu výživu maloletých detí, čo znamená uspokojiť všetky ich základné potreby, vrátane potreby vzdelávania, rozvoja osobnosti a pod. a až následne možno uspokojovať nadstavbové potreby a záujmy maloletých detí. Nemožno teda v plnom rozsahu zohľadniť to, že otec zakupuje maloletým deťom napr. veci na ošatenie a obuv rovnakého druhu, ak na strane druhej neprispeje deťom na základné potreby. U detí vo veku A. D. B. nemožno riadne plnenie vyživovacej povinnosti odvodzovať od toho, o čom deti jedného z rodičov informujú, že im má

zakúpiť, lebo to z ich pohľadu potrebujú. Na strane druhej však nemožno takéto plnenia voči maloletým deťom nevziať do úvahy vôbec, nakoľko do istej miery sa jedná o uspokojovanie potrieb maloletých detí. Pokiaľ ide o určenie konkrétnej výšky výživného zo strany otca voči deťom súd sa stotožňuje so stanoviskom kolízneho opatrovníka, že sa jedná o výživné, ktoré úplne nezodpovedá nastavenej životnej úrovni maloletých detí, u ktorých sú zvýšené náklady napr. v súvislosti so záujmovou činnosťou (tanečná) a taktiež i s trávením voľného času. Rodičia však doposiaľ žijú v spoločnej domácnosti a otec sa podieľa nielen na niektorých nákladoch spojených s výživou maloletých detí, ale participuje aj na ich osobnej starostlivosti, ktoré skutočnosti je potrebné pri rozhodovaní o určovaní výživného zohľadniť. Rodič, na ktorom vo väčšinovom rozsahu spočíva výkon faktickej osobnej starostlivosti o deti a zabezpečovanie ich potrieb však musí mať k dispozícii finančné prostriedky na úhradu pravidelných nákladov na odôvodnené potreby maloletých detí, ktoré musí vynaložiť a ktorých výšku v zásade nemôže ovplyvniť. Súd dáva otcovi do pozornosti základné mesačné potreby maloletých detí a náklady na ich uspokojovanie: pomerná časť nákladov na bývanie vo výške 166 eur mesačne na obe deti dovedna (polovica nákladov pri 4-člennej domácnosti), t. j. 83 eur mesačne na jedno dieťa. U maloletej A. je to potom stravné v škole 26 eur, školský klub 25 eur, anglický jazyk 40 eur, tanečná 26 eur + ďalšie náklady, stravné v domácom prostredí cca 100 eur, t. j. 300 eur mesačne. U maloletej B. je to potom stravné v škôlke 30 eur, školné 25 eur, tanečná 26 eur + ďalšie náklady, strava v domácom prostredí cca 100 eur, t. j. 164 eur mesačne. V týchto čiastkach pritom nie sú zahrnuté žiadne ďalšie náklady, ako je napr. kozmetický a drogistický tovar používaný v domácnosti, aktivity poriadané školou a predškolským zariadením, nákup sezónneho ošatenia a obuvi, zdravotná starostlivosť a pod. Je zrejmé, že určené výživné pokrýva len základné potreby maloletých detí, čím došlo na strane otca k zohľadneniu tej skutočnosti, že rodina doposiaľ býva v spoločnej domácnosti a nedošlo ku kvantifikovanému rozdeleniu hospodárenia, čo pripúšťajú aj samotní rodičia keď uvádzajú, že finančné otázky ich života sú medzi nimi zdrojom konfliktov. Pre úplnosť súd uvádza, že na strane otca sa po vyhodnotení všetkých zistených skutočností súd nemohol stotožniť s jeho príjmovými pomermi tak, ako ich deklaroval v priebehu konania, keďže tieto nekorešpondujú ani s výdavkami, ktoré otec nevyhnutne musí každý mesiac vynaložiť a ktoré sám vyčíslil v sume cca 700 eur mesačne a ani s jeho deklarovaným plnením si vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom formou vecných plnení a zabezpečovaním vecí bežnej dennej potreby. Je nutné uviesť, že len na bývanie otec podľa vlastných slov prispieva matke čiastkou 150 eur mesačne, pričom svoj oficiálny príjem udáva v čiastke 83 eur mesačne, čo je výrazne disproporčné. Je zrejmé, že podnikateľské, resp. pracovné aktivity prinášajú otcovi dostatok finančných prostriedkov na úhradu jeho životných potrieb ako aj na plnenie si vyživovacej povinnosti voči obom maloletým deťom a že príjem otca z pracovného pomeru nemožno považovať za jediný, ktorý má k dispozícii pre financovanie svojich životných nákladov. S ohľadom na uvedené súd upravil vyživovaciu povinnosť otca voči maloletým deťom od mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom vyhlásil rozhodnutie, čím zohľadnil už vyššie uvedené skutočnosti, a síce bývanie rodičov v spoločnej domácnosti, podieľanie sa otca na starostlivosti a výžive maloletých detí ako aj tú skutočnosť, že medzi rodičmi boli po iniciovaní súdneho konania prítomné výrazné nezhody v otázkach finančného hospodárenia, kedy nie je možné relevantne ustáliť, akým spôsobom a z akých finančných prostriedkov boli potreby maloletých detí uspokojované. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že matka maloletých detí bola v období od 09/2017 do 07/2018 nezamestnaná a od tohto obdobia pracuje s príjmom cca 500 eur mesačne, ktorá čiastka rovnako nepostačovala na úhradu všetkých odôvodnených potrieb a záujmov maloletých detí.

4.

Proti tomuto rozsudku podal otec maloletých detí v zákonnej lehote odvolanie, ktorým sa domáhal zmeny rozhodnutia súdu prvého stupňa tak, aby maloleté deti boli zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, alebo jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

5.

Namietal, že súd nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci, nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a konanie má aj inú vedu, ktorá mohla mať za následok nesprávnosť rozhodnutia. Podľa jeho názoru súd nevykonal riadne potrebné zistenie aspoň základných skutočností v požadovanom rozsahu, čím nedostatočne zistil skutkový stav veci, následne výsledky vykonaných dôkazov nesprávne právne vyhodnotil a vydal rozhodnutie prehliadajúce záujmy maloletých detí. Dokazovanie uskutočnené v predmetnom konaní sp. zn. neviedlo prvostupňový súd k zisteniu správneho obrazu o skutočnom stave veci, ktorá bola predmetom súdneho posudzovania

a nesprávne závery prvostupňového súdu, ktoré nie sú zo strany tohto súdu náležite zdôvodnené, majú za následok poškodenie záujmov ako otca maloletých detí, tak aj detí samotných.

6.

Poukazoval na to, že kolízny opatrovník, ktorý odporučil zverenie detí do starostlivosti matky, nespochybnil jeho vzťah k deťom, avšak označil za zvláštne a nevykonateľné realizovať formu striedavej osobnej starostlivosti o maloleté deti, ak obaja rodičia doposiaľ bývajú v spoločnej domácnosti. Ako ďalšie argumenty kolízneho opatrovníka v prospech odporúčania zverenia maloletých detí do starostlivosti matky, o ktoré sa v zásadnej miere oprel prvostupňový súd v napadnutom rozsudku, odzneli: pozícia matky ako preferenčného rodiča z pohľadu maloletých detí, nízky vek maloletých detí a veľmi vážne a hlboko narušená komunikácia medzi rodičmi.

7.

Odvolateľ odkazoval na nález Ústavného súdu ČR z 23.2.2010 č. , z ktorého vyplýva, že ani široko stanovený styk rodiča s maloletým dieťaťom nie je rovnocenný striedavej osobnej starostlivosti, pri ktorej majú obaja rodičia už zo samotnej podstaty inštitútu rovnocennejšie postavenie, nakoľko sa zverenie dieťaťa do výlučnej výchovy jedného z rodičov môže stať aj výrazom ústupku vzájomnej rivalite rodičov, kedy nízke pohnútky jedného rodiča vedú k trápeniu toho druhého prostredníctvom vlastného dieťaťa. Zdieľanie spoločnej domácnosti rodičmi maloletých detí sa v súdnej praxi nestáva prekážkou pre úpravu styku rodiča s maloletými deťmi, aj z dôvodu, že takáto situácia má dočasný charakter – poukázať možno napr. na rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. , preto uvádzanie tohto argumentu ako kľúčového pre nemožnosť zverenia maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti otca a matky neobstojí. Obzvlášť zavádzajúco a zmätočne pritom vyznieva konštalácia prvostupňového súdu, že „situácia by bola samozrejme odlišná, ak by sa rodičia na forme starostlivosti o deti dohodli a táto by tak nebola medzi nimi predmetom sporu.“ Nie je zrejmé, ako by mala táto okolnosť vplyv na opisovanú špecifickosť situácie, ktorá spočíva na faktickom zdieľaní spoločnej domácnosti, čo aj z pohľadu kolízneho opatrovníka mylne zakladá nevykonateľnosť tejto formy starostlivosti o maloleté deti. V bode 30. odôvodnenia napadnutého rozsudku prvostupňový súd ďalej uviedol, že je nutné uvedomiť si, že striedavá osobná starostlivosť o maloleté deti je starostlivosť, ktorá má presne vymedzený interval, v ktorom jeden z rodičov zabezpečuje kompletnú starostlivosť o maloleté deti po všetkých stránkach a realizuje tak svoje rodičovské práva a plní si svoje rodičovské povinnosti. Situácia by bola samozrejme odlišná, ak by sa rodičia na forme starostlivosti o deti dohodli a táto by tak nebola medzi nimi predmetom sporu. Ak je však uvedené medzi nimi predmetom sporu, zveriť za tejto situácie deti do striedavej osobnej starostlivosti by bolo z pohľadu súdu odobrením stravu, kedy je zrejmé, že táto starostlivosť by sa reálne nevykonávala v stanovenej forme a teda by ju ani nebolo možné postihnúť prípadným výkonom rozhodnutia. Uvedené tvrdenie prvostupňového súdu na jednej strane pripúšťa striedavú starostlivosť o maloleté deti, ak by sa na tom rodičia dohodli, avšak ďalej v odôvodnení to vylučuje a poukazuje na dôvody, o ktoré opiera svoje odôvodnenia, čo je nezvyčajné a naviac zmätočné z pohľadu základnej povinnosti súdu, ktorou je dbať na záujem maloletých detí. Tento záujem a nahliadnutie na možnosť striedavej starostlivosti nemôžu byť dané rozdielne v prípade rozhodovania súdu a rozdielne v prípade, ak by sa rodičia na striedavej starostlivosti dohodli. Kontext odôvodnenia prvostupňového súdu však takéto odlišné nazeranie na striedavú starostlivosť predpokladá.

8.

Má za to, že súd hlboké narušenie komunikácie medzi rodičmi pripísal v konečnom dôsledku iba na jeho vrub, resp., že jeho za to nepriamo postihol, keď nevyhovel návrhu na zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti.

9.

V súvislosti s argumentáciou súdu nízkym vekom detí odvolateľ uviedol, že s poukazom na nález Ústavného súdu ČR z 23.2.2010 č. (obzvlášť body 21 až 25 a 29) treba uviesť, že prekážka nízkeho veku maloletého je jeho zverenie do striedavej osobnej starostlivosti by mala odpadnúť v dobe, kedy dieťa mohlo začať navštevovať materskú škôlku. Taktiež pre nesúhlas jedného z rodičov so striedavou starostlivosťou nesmie súd na spôsob tejto výchovy rezignovať, nesúhlas by mohol mať aj obštrukčný charakter. Nesúhlas jedného z rodičov so striedavou starostlivosťou môže byť relevantný

len vtedy, ak je vybudovaný na dôvodoch, ktoré by boli spôsobilé intenzívnym spôsobom negatívne zasiahnuť do záujmu maloletého dieťaťa. Opačný postup je v rozpore so základným právom druhého rodiča na spravodlivý proces podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, zásahom do jeho základného práva vychovávať a starať sa o svoje dieťa podľa čl. 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd, ale aj do základného práva dieťaťa na rodičovskú výchovu a starostlivosť podľa uvedeného dokumentu.

10.

Podľa odvolateľa po vydaní napadnutého rozsudku došlo tiež k negatívnej zmene v správaní matky, ktorá mu znemožňuje trávenie času s deťmi, resp. ho obmedzuje na minimum, pričom dochádza aj k jej nevhodnému správaniu pred deťmi, čo má negatívny vplyv na vzťah medzi deťmi a ním, z čoho možno usudzovať, že rozhodnutie je v záujme maloletých detí nakoľko narúša ich vzťah s otcom.

11.

Matka maloletých detí vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť a doplniť ho určením povinnosti otcovi zaplatiť zročné výživné za obdobie od 23.7.2018 do 30.4.2019 vo výške 1.858,06 eur.

12.

Uvádzala, že tvrdenia otca neodzrkadľujú skutočnosť, o čom svedčia jeho SMS správy, ktorými odmietal jej návrhy ohľadom zabezpečovania starostlivosti o deti z dôvodu, že má prácu, a oznámil jej, že počas prázdnin s deťmi nebude. Podľa otca sa má o deti ona postarať nakoľko jej boli zverené, a vyhrážal sa, že jej s deťmi nepomôže, pokiaľ nebude súhlasiť so striedavou starostlivosťou. Preto matka iniciovala spoločné stretnutie so psychologičkou za účelom dohody o starostlivosti o deti počas prázdnin, ktoré však nebolo úspešné a skončilo agresívnymi prejavmi otca, ktorý ich obvinil zo spiknutia proti nemu. Počas dvojmesačných letných prázdnin otec, s výnimkou jedného víkendu, nestrávil s deťmi ani jeden celý deň, deti ho nevideli takmer 3 mesiace nakoľko sa vracia z práce po polnoci, v súvislosti s čím sa vzťah dcér k nemu zhoršuje, prestávajú sa o neho zaujímať. Aktuálne otec o deti neprejavuje žiaden záujem, úmyselne sa im vyhýba, nekomunikuje s nimi a schováva sa pred nimi.

13.

V reakcii na vyjadrenie matky otec maloletých detí vo svojom písomnom podaní stručne konštatoval, že sa s tvrdeniami matky nestotožňuje, nakoľko sa nezakladajú na pravde, situácia popísaná v odvolaní sa nezmenila, manželka mu zakazuje tráviť čas s deťmi, preto trvá na obsahu odvolania.

14.

V následnom podaní matka maloletých popisovala styk otca s maloletými v priebehu roka s tým, že otec o dcéry neprejavuje takmer žiadny záujem a nekomunikuje ani s ňou.

15.

V ďalšom konaní súd prvého stupňa na základe pokynu odvolacieho súdu vydal dňa 24.1.2023 dopĺňací rozsudok, ktorým rozsudok zo dňa 30.4.2019 doplnil o výrok zamietajúci návrh matky vo zvyšnej časti, ktorou podľa odôvodnenia tohto rozhodnutia je návrh na určenie výživného na maloleté deti za obdobie od podania návrhu dňa 23.7.2018 do 30.4.2019.

16.

Proti tomuto dopĺňaciemu rozsudku podala matka maloletých v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa , , a , ako aj podľa . Namietala, že jej ani právnemu zástupcovi nebolo doručené predvolanie na pojednávanie, ktoré sa malo konať dňa 24.1.2023, čím jej nebolo umožnené zúčastniť sa na tomto pojednávaní. Zápisnica z pojednávania obsahuje formálne nedostatky – nesprávne označenie maloletých, predvolanie nie je súčasťou elektronického spisu a rozhodnutie samotné súd prvej inštancie žiadnym spôsobom neodôvodnil, iba poukázal na skutkový stav, príslušné zákonné ustanovenia, a konštatoval, že v rozsudku zo dňa 30.4.2019 opomenul rozhodnúť o časti návrhu matky. S poukazom na ustanovenia a a odvolateľka namietala, že dopĺňací rozsudok vykazuje zásadné nedostatky spočívajúce v nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia, ktoré

neposkytuje odpoveď na to, prečo uložil otcovi vyživovaciu povinnosť práve počnúc dňom 1.5.2019 a prečo sa súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe nepriznaním výživného od podania návrhu.

17.

Odvolateľka má za to, že napadnutý rozsudok predstavuje arbitrárne rozhodnutie súdu porušujúce základné právo na predvídateľnosť rozhodnutia, či právnu istotu, ako aj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Miera porušenia týchto základných práv je pritom natoľko zásadná a intenzívna, že tým jednoznačne došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Vzhľadom na skutočnosť, že matka navrhovala, aby súd priznal maloletým deťom výživné odo dňa podania návrhu, bolo úlohou súdu skúmať v akom rozsahu sa na vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom podieľal otec v rozhodnom období (od 23.7.2018 do 30.4.2019). Následne mal súd rozsah tejto vyživovacej povinnosti v danom období brať do úvahy pri vyčíslení zročného výživného a započítať plnenia otca so sumou stanoveného výživného. Matka v priebehu celého konania poukazovala na to, že faktickú starostlivosť o maloleté deti vykonávala výlučne ona a otec neparticipoval na výchove maloletých detí, na starostlivosti o ne, ani na starostlivosti o domácnosť. Otec sa taktiež nepodieľal na vyživovacej povinnosti, ktorú má voči maloletým deťom. Uvedené bolo napokon i dôvodom podania návrhu na ÚPP do času rozvodu zo strany matky. Matka má za to, že i z dokazovania vykonaného v rámci konania vyplýva, že otec sa v rozhodnom období od 23.7.2018 do 30.4.2019 nepodieľal na vyživovacej povinnosti voči maloletým, preto bol dôvodný aj jej návrh na priznanie výživného maloletým deťom odo dňa podania návrhu. Je zrejmé, že na dopĺňací rozsudok sa primerane použijú ustanovenia o rozsudku. Aj takýto rozsudok preto v zmysle zákona musí obsahovať odôvodnenie, v rámci ktorého by mal súd jasne a výstižne vysvetliť ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Absencia odôvodnenia Dopĺňacieho rozsudku len prispieva k tomu, že právne posúdenie súdu prvej inštancie sa javí byť nepresvedčivé a nesprávne.

18.

Za splnenia procesných podmienok odvolací súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania, pričom po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu dospel k záveru o nedôvodnosti ako otca maloletých proti rozsudku súdu prvého stupňa zo dňa 30.4.2019, tak aj odvolania matky proti dopĺňaciemu rozsudku zo dňa 24.1.2023.

19.

Nakoľko predmetom konania súdu prvého stupňa v tejto veci bola úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva rodičov a podľa informácie účastníkov ich manželstvo medzičasom bolo právoplatne rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava III v konaní č.k. , je zrejmé, že rozhodnutie o úprave rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu stratilo na aktuálnosti.

20.

Napriek tomu je potrebné konštatovať, že podľa zistenia odvolacieho súdu vykonal súd prvého stupňa vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy vyhodnotil vecne správne a v súlade s ich logickým významom a svoje rozhodnutie aj dostatočne jasne a zrozumiteľne odôvodnil, pričom sa nedopustil pochybení, ktoré by mohli mať za následok nesprávnosť jeho rozhodnutia.

21.

Pokiaľ odvolateľ – otec detí namietal nesprávne či neúplné zistenie skutkového stavu veci, v obsahu odvolania neidentifikoval, ktoré zo zistení súdu prvého stupňa nezodpovedá skutočnosti a prečo, rovnako ako nekonkretizoval, ktorá pre rozhodnutie významná skutočnosť podľa neho nebola dostatočne objasnená, alebo ktorý navrhnutý alebo nenavrhnutý dôkaz mal (mohol) byť a nebol vykonaný. V súvislosti s námietkou nesprávneho právneho posúdenia veci možno konštatovať, že takýto nedostatok by mohol spočívať iba v takom postupe, kedy by súd pri rozhodovaní aplikoval na vec sa nevzťahujúci právny predpis alebo by síce použil správny právny predpis, ale tento by nesprávne interpretoval, pričom odvolateľ použitie konkrétneho právneho predpisu nenamietal a nesprávnosť aplikácie právnych predpisov, podľa ktorých súd postupoval a vec posudzoval, taktiež nekonkretizoval

(rovnako ako žiadnu „inú vadu“ konania s možným následkom nesprávnosti rozhodnutia). Jeho námietka podľa posúdenia odvolacím súdom spočíva v subjektívnom názore, že skutkové okolnosti prípadu umožňovali zverenie maloletých do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.

22.

V tejto súvislosti, v súvislosti s posúdením podmienok zverenia detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, sa odvolací súd v plnej miere stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku obsiahnutým v bode 30. rozhodnutia, v ktorom súd prvého stupňa dostatočne podrobne a zrozumiteľne ozrejmil svoje úvahy, ktorými sa spravoval, a skutočnosti, z ktorých vychádzal a ktoré spočívali najmä v nedostatkoch komunikácie rodičov a v špecifickej situácii danej tým, že rodina napriek narušeniu vzťahu rodičov naďalej žila v spoločnej domácnosti.

23.

Súčasne, v rozpore s tvrdením odvolateľky – matky maloletých v odvolaní proti dopĺňaciemu rozsudku, súd prvého stupňa okolnosťami majúcimi pôvod v rovnakej skutočnosti, teda v pokračujúcom zdieľaní jednej domácnosti, súd najmä v bodoch 33. až 35. odôvodnenia rozsudku zo dňa 30.4.2019 dostatočne jasne, zrozumiteľne a logicky ozrejmil dôvody stanovenia počiatku povinnosti otca prispievať na výživu maloletých sumami 200 eur a 160 eur mesačne na deň 1.5.2019.

24.

Matka maloletých rozsudok súdu prvého stupňa opravným prostriedkom nenapadla a súd prvého stupňa na pokyn odvolacieho súdu rozhodujúci o zvyšnej časti návrhu matky domáhajúcej sa pôvodne určenia výživného odo dňa podania návrhu na začatie konania nemal inú možnosť, ako dopĺňacím rozsudkom návrh matky vo zvyšnej časti zamietnuť. Pokiaľ potom v odôvodnení dopĺňacieho rozsudku vysvetlil iba dôvody vydania tohto rozsudku, nie už dôvody, pre ktoré návrh matky vo zvyšku považoval za nedôvodný a ktoré jasne vyplývajú z odôvodnenia rozsudku zo dňa 30.4.2019, nedopustil sa odvolateľkou namietaných pochybení týkajúcich sa obsahových nedostatkov dopĺňacieho rozsudku, rovnako ako nedostatkov zistenia skutkového stavu veci (v tejto súvislosti možno tiež poukázať na to, že podľa obsahu zápisnice zo dňa 30.4.2019 účastníci nemali žiadne návrhy na doplnenie dokazovania a že matka súhlasila s návrhom kolízneho opatrovníka na určenie výživného v sume 180-200 eur mesačne na maloletú A. a 140-160 eur mesačne na maloletú B. od 1.5.2019), či nesprávneho právneho posúdenia veci.

25.

Súdu prvého stupňa je potrebné vytknúť, že právnemu zástupcovi matky maloletých nezaslal predvolanie na pojednávanie stanovené na deň 24.1.2023 za účelom vydania dopĺňacieho rozsudku v súlade s ustanoveniami procesného predpisu a o e-Governmente do elektronickej schránky, iba formou e-mailu ho, rovnako ako ďalších účastníkov, informoval o vytýčení termínu vyhlásenia dopĺňacieho rozsudku s tým, že jeho účasť nie je nutná. Táto informácia právnemu zástupcovi odvolateľky podľa obsahu spisu zjavne doručená bola, reagoval na ňu taktiež e-mailom poďakovaním a žiadosťou o zaslanie zápisnice z vyhlásenia rozsudku, jeho tvrdenie, že mu bola znemožnená účasť na pojednávaní, preto nie je pravdivé. Vedomosť právneho zástupcu odvolateľky do určitej miery znižuje intenzitu porušenia jej procesných práv, ktoré porušenie v spojení so skutočnosťou, že spôsob doplnenia rozsudku zamietnutím návrhu matky maloletých vo zvyšku bol daný obsahom pôvodného rozsudku, ktorým súd stanovil počiatok povinnosti otca platiť výživné na deň 1.5.2019, nemožno považovať za vadu konania, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci tak, ako to predpokladá ustanovenie Civilného mimosporového konania (takýto následok rozumne nie je možné spájať ani s nesprávnosťou označenia maloletého dieťaťa v zápisnici o pojednávaní).

26.

Odvolací súd preto k tomuto nedostatku postupu súdu prvého stupňa neprihliadal a nakoľko v postupe súdu prvého stupňa a v oboch jeho odvolaniami napadnutých rozhodnutiach nezistil ani iné pochybenia alebo nesprávnosti odôvodňujúce zmenu alebo zrušenie rozhodnutia, prvostupňový rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom v napadnutej časti ako vecne správny podľa a potvrdil.

27.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa .

28.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).