Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Co-643-2013.pdf
PDF · 84.7 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/643/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova ul. 25, IČO: 35 807 598,právne zastúpeného advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, proti odporcovi Slovenská republika, za ktorého koná Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, na základe odvolania navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č. k. 9C/102/2012-109 zo dňa 7. októbra 2013 takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd v celom rozsahu zamietol návrh navrhovateľa. Vychádzal z toho, že aj na exekučné tituly vo forme rozhodcovských rozsudkov (ako v súdenej veci) je nutné i pred 1.6.2011 aplikovať § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku. To znamená, že v takýchto prípadoch neplatí lehota 15 dní na vydanie poverenia. Zdôraznil, že už zo samotnej dôvodovej správy k dotknutej novele Exekučného poriadku vyplýva, že zákonodarca vložil do textu zákona slová „rozhodnutia rozhodcovských súdov“ len za účelom explicitnejšieho vyjasnenia litery zákona. Okresný súd ďalej poukázal na povinnosť exekučného súdu už v štádiu konania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z úradnej povinnosti skúmať širšie súvislosti spotrebiteľskej ochrany, vrátane posúdenia rozhodcovskej doložky/zmluvy. V predmetnej exekučnej veci (sp. zn. Okresného súdu Ružomberok 5Er/764/2010) výsledkom daného postupu bolo zastavenie exekúcie v časti vymáhaného plnenia priznaného rozhodcovským rozsudkom. Nadväzne je zrejmé, že navrhovateľ v pozícií oprávneného sa domáhal výkonu exekučného titulu, ktorý nebol v celom rozsahu v súlade so zákonom, čím sám zavinil predĺženie konania. Okresný súd zároveň uviedol, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní (I.ÚS16/2002). Vzhľadom na popísané okolnosti dĺžka posudzovania žiadosti súdneho exekútora v konkrétnej dotknutej veci od jej doručenia (10.12.2010) do vydania poverenia (24.1.2011) nie je takej povahy, aby na jej základe bolo možné vysloviť porušenie práva navrhovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Exekučný súd pritom o udelení poverenia rozhodol bez zbytočného odkladu po poskytnutí nevyhnutnej súčinnosti zo strany rozhodcovského súdu (do 14 dní od predloženia potrebných dokladov). Okresný súd neakceptoval žiadosť navrhovateľa o odročenie pojednávania z dôvodu tvrdenej kolízie pojednávaní. Bezprostredným šetrením na Okresnom súde Nitra zistil, že v dotknutých pojednávaniach navrhovateľa zastupoval advokátsky koncipient jeho právneho zástupcu. To znamená, že konania v súdenej veci pred Okresným súdom Ružomberok sa mohol zúčastniť ktorýkoľvek z advokátov
dotknutej advokátskej kancelárie, resp. niektorý iný z advokátskych koncipientov. Následne okresný súd konštatoval, že nemal preukázaný nesprávny úradný postup ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Z daného titulu návrh zamietol v celom rozsahu bez potreby vykonávania ďalšieho dokazovania. O trovách konania rozhodol tak, že v spore úspešnému odporcovi ich náhradu nepriznal, nakoľko jej výšku si tento v zákonom stanovenej lehote nevyčíslil a ani z obsahu spisu žiadne preukázateľné trovy na jeho strane nevyplývajú.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci na nové prejednanie. Namietal, že nebol oboznámený s obsahom dôkazov a prednesov (osobitne s vyjadrením odporcu vo veci samej), nemal možnosť sa k nim vyjadriť a navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Upozornil, že okresný súd vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia rozhodnutia poznateľný a nie je zrejmé, či išlo o listiny založené v exekučnom spise. Odvolateľ prvostupňovému súdu súčasne vytýkal, že nemohol rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. Poukazoval na svoje vyjadrenie (obsiahnuté v návrhu), ktorým upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie, je potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu, nič nemení na tom v očiach navrhovateľa a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za nestranného. Uvedené rozhodnutie krajského súdu bolo podľa odvolateľa vydané v rozpore s ustálenou praxou iných krajských súdov a s judikatúrou Ústavného súdu SR, či Európskeho súdu pre ľudské práva v otázke práva na nestranný súd. Súdu prvého stupňa navrhovateľ vytýkal (i) viacero omylov, z ktorých napríklad uviedol konštatovanie súdu, že navrhovateľom namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané, hoci v odôvodnení prezentované časové úseky tomu nenasvedčujú. Nesprávny úradný postup exekučného súdu podľa odvolateľa spočíval hneď v niekoľkých skutočnostiach, nielen v jednej z nich. Konajúci súd sa musí preto vysporiadať so všetkými vytýkanými zložkami nesprávneho úradného postupu; v napadnutom rozhodnutí tomu tak nie je, čo spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov.
Odporca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v ustanovení § 212 ods. 1, 2 písm. b/ O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 za súčasnej aplikácie § 156 ods. 3 O.s.p.) napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Len vo všeobecnosti je akceptovateľná úvaha odvolateľa, že súčasťou kontradiktórneho konania je právo byť oboznámený s predloženými dôkazmi, vyjadriť sa k nim a podávať dôkazné návrhy. Zásada kontradiktórnosti totiž predovšetkým pojmovo predvída procesnú aktivitu účastníkov konania. Ťažiskom realizácie procesných práv účastníkov je pritom práve pojednávanie, na ktoré bol navrhovateľ riadne a včas predvolaný a svojim postupom - bezdôvodnou neúčasťou na súdnom pojednávaní - sa o ich bezprostredné naplnenie sám obral. V prípade účasti na pojednávaní by sa navrhovateľ zúčastnil vykonávania dokazovania, mohol by navrhovať jeho doplnenie, resp. sa k vykonanému dokazovaniu vyjadriť. V tejto spojitosti sú potom ďalšie námietky navrhovateľa o odňatí práva konať pred súdom a porušení zásady kontradiktórnosti bezpredmetné.
Zároveň nezodpovedá priebehu konania odvolateľove tvrdenie, že nebol upovedomený o vyjadrení protistrany k veci samej. Predmetný procesný úkon odporcu mu bol zo strany okresného súdu expedovaný dňa 17.5.2013. Navyše, v prípade riadneho využitia vlastných procesných práv sa mohol o obsahu dotknutého vyjadrenia (opakovane) dozvedieť i na pojednávaní súdu I. stupňa. Tým je vyvrátená zásadná odvolacia námietka navrhovateľa, že sa nemal možnosť vyjadriť k tvrdeniam protistrany. Žiadna iná argumentácia (než vyplývajúca z uvedeného písomného vyjadrenia) totiž zo strany odporcu v konaní predložená nebola. Taktiež však platí, že táto argumentácia sa „chronicky“ opakuje v tisíckach skutkovo a právne obdobných sporov vedených navrhovateľom proti tomu istému odporcovi.
Predvolanie na termín pojednávania (dňa 7.10.2013 - pondelok o 12.00 hod.) bolo navrhovateľovi doručené 17.9.2013. Elektronickým podaním bez zaručeného elektronického podpisu až dňa 4.10.2013 (v piatok) o 18.16 hod, t.j. po úradných hodinách okresného súdu, navrhovateľ požiadal o odročenie
pojednávania z dôvodu jeho kolízie s pojednávaním právneho zástupcu navrhovateľa pred Okresným súdom Nitra. Konajúci súd v deň jeho pojednávania na Okresnom súde Nitra zistil, že na tamojšom súde v mene právneho zástupcu navrhovateľa vystupuje advokátska koncipientka p. Vargová. Zároveň z verejne prístupnej internetovej stránky Slovenskej advokátskej komory mal preukázané, že právny zástupca navrhovateľa disponuje dvoma advokátmi a štyrmi koncipientami. Následne prvostupňový súd správne vyhodnotil uplatnený dôvod odročenia ako nie dôležitý; aj v prípade existencie kolízie pojednávaní na rôznych súdoch v tom istom čase je totiž právny zástupca navrhovateľa spôsobilý zabezpečiť riadne poskytovanie právnych služieb klientovi/účastníkovi. Len na okraj krajský súd dodáva, že kolízia pojednávaní účastníka (nieto ešte len právneho zástupcu) bez ďalšieho nie je dôvodom na odročenie pojednávania (bližšie napr. sp.zn. I. ÚS 68/1998z 13.1.1999). Súčasne (riadne) vykonanie pojednávania vyvracia i ďalšiu námietku odvolateľa o tom, že okresný súd rozhodol bez jeho nariadenia.
Ustanovenie § 101 ods. 2 v spojení s § 119 O.s.p. umožňuje súdu zvážiť dôvodnosť návrhu na odročenie pojednávania a konať i v neprítomnosti účastníkov konania. Inými slovami, v prípade pojednávania bez prítomnosti účastníka za podmienok predpokladaných zákonom nemôže dôjsť k odňatiu práva konať pred súdom (bližšie napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 116/93) a zároveň nie je porušená zásada kontradiktórnosti sporového konania.
Ustanovenie § 119 ods. 2 písm. c/ O.s.p. predvída riešenie opísanej procesnej situácie (nesúhlas súdu s uplatneným dôvodom požadovaného odročenia) oznámením účastníkovi (na jeho elektronickú adresu), ako súd posúdil návrh na odročenie pojednávania. V dôsledku postupu navrhovateľa, ktorému musel byť tvrdený dôvod odročenia (kolízia pojednávaní) známy už (minimálne) niekoľko dní vopred a napriek tomu o odročenie pojednávania požiadal až v okamihu, kedy nebolo možné mu efektívne (do úvahy prichádzalo len oznámenie v samotný deň pojednávania, pričom však vzdialenosť sídla právneho zástupcu navrhovateľa od sídla konajúceho súdu je cca 270 km) oznámiť stanovisko súdu k návrhu na odročenie pojednávania, sa využitie daného ustanovenia stalo bezpredmetným.
Zodpovedá doterajšiemu priebehu konania a stavu veci, že zákonný sudca správne postupoval v intenciách záväzného rozhodnutia nadriadeného súdu (uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9NcC/190/2013 z 19.2.2013) o jeho nevylúčení. Navrhovateľ ani v posudzovanom odvolaní neuviedol žiadne iné/ďalšie okolnosti, ktoré by mali zakladať jeho vylúčenie, než tie, ktoré už boli predmetom posúdenia nadriadeného súdu. Zároveň dotknutý záver o nevylúčení rešpektuje aktuálnu rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR (napr. uznesenia sp. zn. 3 Nc 14/2010 z 31.5.2010; 6 Cdo 201/2013 z 19.6.2013,či 4 Cdo 228/2013 z 28.4.2014) v otázkach posudzovania inštitútu sudcovskej nestrannosti.
Neopodstatnenými sú tvrdenia odvolateľa, že okresný súd si určil sám okruh a rozsah dokazovania, resp. že z odôvodnenia nie je poznateľné, či išlo o listiny (ktorými bolo vykonané dokazovanie) založené v exekučnom spise. Zo zápisnice o súdnom pojednávaní je nepochybné, že dokazovanie bolo vykonané (aj) oboznámením podstatného obsahu exekučného spisu Okresného súdu Ružomberok sp. zn. 5Er/764/2010, ktorý dôkaz výslovne (č.l. 2 spisu - označením povinného a spisovej značky exekútora) požadoval navrhovateľ. Inú skutočnosť nie je možné vyvodiť ani zo (str. 5) odôvodnenia napadnutého rozhodnutia (č.l. 113 spisu).
V rámci meritórneho posúdenia veci odvolací súd poukazuje na zodpovednosť navrhovateľa za obsahové vymedzenie odvolania a na viazanosť odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi (§ 212 ods. 1 O.s.p.). Z tohto aspektu je zjavné, že navrhovateľ (nepochybne z dôvodu predkladania enormného množstva typových podaní) v odvolaní rezignoval na akúkoľvek konkrétnu úvahu vo vzťahu ku vecným dôvodom, ktoré okresný súd viedli k zamietnutiu návrhu. Nadväzne je úplne nenáležitým tvrdenie o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. Naopak, odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového súdu ako celok spĺňa všetky parametre zákonného odôvodnenia. K žiadnemu zo zásadných záverov okresného súdu (t.j. chronológia úkonov v danej exekučnej veci; nutnosť komplexnejšie posúdenia žiadostí o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, keď exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok; nestanovenie lehoty 15 dní na rozhodnutie v dotknutých prípadoch), na ktorých založil meritórne zamietajúce rozhodnutie, však odvolateľ nepredložil relevantnú, resp. akúkoľvek protiargumentáciu. Fakticky sa obmedzil na všeobecné konštatovania („nesprávny postup spočíva v niekoľkých skutočnostiach“, “konajúci súd sa musí vysporiadať s všetkými vytýkanými
zložkami nesprávneho úradného postupu“), ktoré sú len opakovaním návrhu bez náležitej reakcie na konkrétne nosné dôvody napadnutého rozhodnutia. V danej spojitosti platí, že odvolací súd nemôže v sporovom/kontradiktórnom konaní nahrádzať nevyhnutnú procesnú aktivitu účastníka/odvolateľa a formulovať namiesto neho odvolacie dôvody, resp. preskúmavať rozhodnutie na základe iných, než účastníkom konania v odvolaní vznesených námietok. Zároveň však platí, že nie je prípustné konfrontovať prvostupňový súd so závermi, ktoré v konaní nevyslovil, resp. so situáciami, ku ktorým ani nedošlo (napr. už spomínané tvrdené nevykonanie pojednávania, či údajné konštatovanie o dodržaní lehôt).
Nakoľko odvolacie dôvody navrhovateľa boli neopodstatnené (v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. je krajský súd viazaný konkrétnymi dôvodmi odvolania) a neboli zistené ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti (§ 212 ods. 3 O.s.p.), potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny. Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním výslovne nenapadnutý, ale od rozhodnutia vo veci samej závislý, výrok o trovách prvostupňového konania. Okresný súd náležite aplikoval zásadu úspechu v spore i návrhový charakter rozhodovania o náhrade trov.
O trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal. Odvolateľ - navrhovateľ nebol v tomto štádiu konania úspešný, a preto podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Naproti tomu odporca si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil (§ 151 ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.