Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7SaZ/14/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Valériou Žiliakovou, v právnej veci žalobkyne: U. AL-W. alias U. W. P., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť S. arabská republika, bez cestovného dokladu, t. č. umiestnená v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, zastúpenej: Centrum právnej pomoci, Kancelária Bratislava, so sídlom Račianska 71, 810 05 Bratislava, IČO: 30 798 841, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, migračný úrad, so sídlom Pivonková 6, Bratislava, IČO: 00 735 639, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného ČDK: MU-DS-620-12/2022-DŽ zo dňa 02.02.2022, o odovzdaní žalobkyne na územie Bulharskej republiky, takto

rozhodol:

I. Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

II. Krajský súd v Bratislave žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

I. Administratívne konanie a rozhodnutie správneho orgánu

1. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že dňa 19.09.2022 bola žalobkyňa kontrolovaná hliadkou Obvodného oddelenia Policajného zboru Bratislava, nakoľko bola spozorovaná v skupine 4 osôb utekajúcich z Maďarska na Slovensko. Pretože žalobkyňa nevedela preukázať svoju totožnosť a oprávnenosť svojho pobytu na území Slovenskej republiky, bola predvedená k ďalším úkonom na Mobilnú jednotku Policajného zboru Bratislava (ďalej len „správny orgán“). Lustráciou v informačných systémoch Policajného zboru Eurodac bolo zistené, že žalobkyňa je žiadateľkou o udelenie azylu v Bulharsku.

2. Žalobkyňa v policajnej zápisnici zo dňa 20.09.2022 uviedla, že zo Sýrie odišla približne pred 2 mesiacmi nelegálne do Turecka. V Turecku bola v Istanbule 3 mesiace a pracovala tam. Následne pokračovala s pomocou prevádzača cez Bulharsko až do Srbska. Táto cesta trvala asi týždeň. V Srbsku bola v tábore v meste Sombor asi 5 dní. V tábore si našla ďalšieho prevádzača, ktorý ju autom doviezol na hranicu s Maďarskom. Prevádzač ju následne zaradil do skupiny asi 15 osôb a cez pripravené rebríky ich previedol cez plot do Maďarska. Po prekročení hranice na Slovensko ju zadržala polícia. Žalobkyňa ďalej uviedla, že jej cieľovou krajinou je Nemecko.

3. Žalobkyňa bola dňa 20.09.2022 rozhodnutím o zaistení PPZ-HCP-BA5-1242-010/2022-AV (ďalej aj „rozhodnutie o zaistení“) zaistená a umiestnená v ÚPZC Medveďov podľa o pobyte cudzincov (ďalej aj „“) na účel zabezpečenia prípravy a výkonu jej prevozu podľa nariadenia (EU) č. 604/2013.

4. Správny orgán dňa 20.09.2022 zaslal dublinskému stredisku migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „dublinské stredisko“) žiadosť na začatie konania podľa nariadenia (EÚ) č. 604/2013. Dublinské stredisko na základe uvedenej žiadosti začalo konanie o odovzdaní žalobkyne do iného štátu podľa o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „“). Listom zo dňa 27.09.2022 bola žalobkyni oznámená informácia, že sa začalo konanie podľa nariadenia EP a Rady (EÚ) č. 604/2013 na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti žalobkyne o medzinárodnú ochranu, podanú v jednom z členských štátov.

5. Dňa 28.09.2022 bolo bulharskému partnerskému úradu zaslané dožiadanie o prijatie žalobkyne späť. Partnerský úrad v Bulharsku dňa 12.10.2022 písomne akceptoval prijatie žalobkyne späť podľa článku 18 ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 604/2013 a zároveň v súlade s článkom 4 nariadenia komisie, čím súhlasil s odovzdaním žalobkyne na svoje územie.

6. Žalovaný rozhodnutím ČDK: MU-DS-620-12/2022-Ž zo dňa 26.10.2022 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) podľa rozhodol, že žalobkyňa, ktorá má na území Slovenskej republiky neoprávnený pobyt, bude odovzdaná na územie Bulharskej republiky, pričom na konanie o udelenie azylu je príslušný iný štát, v prípade žalobkyne je to Bulharská republika. Žalovaný uviedol, že Dublinské stredisko pred vydaním rozhodnutia preverovalo informácie získané z verejne dostupných zdrojov týkajúce sa stavu azylového konania a prijímacích podmienok v Bulharsku a možnú existenciu rizika neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania v krajine zodpovednej za prijatie späť štátneho príslušníka tretej krajiny. Už samotné nariadenie (EU) č. 604/2013, ako to vyplýva z jeho preambuly, rešpektuje základné práva a dodržiava zásady, ktoré sú uznané najmä v Charte základných práv Európskej únie, ktorá je svojím obsahom v podstate totožná s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Krajina je samozrejme aj signatárom Ženevského dohovoru o právnom postavení utečencov z 28. júla 1951, ktorý bol doplnený Newyorským protokolom z 31. januára 1967. V prípadoch, keď sa dublinské konanie v Bulharsku pozastavilo alebo ukončilo len počas pobytu navrátilca v zahraničí, azylové konanie pokračuje po jeho návrate. V roku 2021 v porovnaní s rokom 2020 počet nových prisťahovalcov vzrástol o 212% , no napriek nárastu prijímacie strediská v Bulharsku boli obsadené len na 47% svojej kapacity. Navrátilci, ktorí boli vrátení do Bulharska v zmysle Nariadenia (EU) č. 604/2013 a pre ktorých pokračovalo konanie, boli preto zvyčajne umiestnení v azylovom prijímacom stredisku, ak o to požiadali, avšak záležalo to aj od obsadenosti v prijímacích strediskách. V zmysle zákona medzi podmienky prijatia patria ubytovanie, strava, sociálna pomoc, zdravotné poistenie, zdravotná starostlivosť a psychologická pomoc. Tieto práva však môžu požívať len žiadatelia o azyl, ktorí sú umiestnení v prijímacích strediskách. Žiadatelia o azyl, ktorí sa buď rozhodli žiť mimo prijímacích stredísk, alebo ktorým je zamietnuté ubytovanie, nemajú prístup k strave ani psychologickej pomoci. Prístup k základnej zdravotnej starostlivosti je inak zabezpečený, pretože zdravotné poistenie je v zásade kryté z rozpočtu pre všetkých žiadateľov o azyl bez ohľadu na miesto ich bydliska. Od februára 2015 SAR (pozn. Štátna agentúra pre utečencov) ukončila poskytovanie mesačného finančného príspevku žiadateľom o azyl umiestneným v prijímacích strediskách pod zámienkou, že strava sa má vydávať v prijímacích strediskách trikrát denne. V roku 2021 sa všetkým žiadateľom o azyl umiestneným v prijímacích strediskách vydávala strava 3 krát denne, pričom osobitná pozornosť sa venovala deťom bez sprievodu. Voľný pohyb žiadateľov o azyl sa môže obmedziť na určitú oblasť alebo administratívnu zónu v rámci Bulharska, ak azylový orgán považuje takéto obmedzenia za potrebné, bez akýchkoľvek právnych alebo iných podmienok. Takéto povolenie sa nevyžaduje, ak musí žiadateľ o azyl opustiť pridelenú zónu, aby sa mohol dostaviť pred súd, verejný orgán alebo správu, alebo ak potrebuje naliehavú lekársku pomoc. Povolené zóny voľného pohybu by sa mali uvádzať v každom azylovom identifikačnom preukaze. Nedodržanie obmedzenia zóny môže viesť k umiestneniu do uzavretého strediska až do skončenia azylového konania konečným rozhodnutím. Tieto zóny tvoria zóny pokrývajúce určené zemepisné oblasti okolo príslušných prijímacích stredísk. Prijímacie strediská spravuje SAR. Ku koncu roka 2021 existovali v Bulharsku štyri prijímacie strediská. Celková obsadenosť k 31. decembru 2021 bola 2447 z 5160 miest. V roku 2021 bolo v zmysle nariadenia (EÚ) č. 604/2013 zrealizovaných 78 transferov na územie Bulharska. Bulharsko dodržiava európske normy pre prijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu, ktoré stanovuje smernica Európskeho Parlamentu a Rady 2013/33/ EU zo dňa 26.06.2013, taktiež procedurálna smernica 2013/32/EÚ a kvalifikačná smernica 2011/95/ EU. Dublinskému stredisku nie sú známe informácie, že by osoby čelili v Bulharsku problémom v prístupe k azylovému konaniu alebo neštandardným prijímacím podmienkam po ich transfere z iných členských štátov. Dublinskému stredisku nie sú známe informácie, že by osoby čelili problémom v prístupe k azylovému konaniu alebo neštandardným prijímacím podmienkam po ich transfere z iných

členských štátov. Bulharsko je členský štát, ktorého príslušný správny orgán potvrdil svoju zodpovednosť za posúdenie žiadosti o udelenie azylu cudzinca a vyslovil súhlas s jej odovzdaním na svoje územie za účelom posúdenia jej žiadosti o udelenie azylu. Bulharsko je zároveň signatárom príslušných medzinárodných zmlúv a dohôd, z čoho jej vyplývajú rovnaké povinnosti ako ostatným členským štátom. Členské štáty, ktoré uplatňujú nariadenie (EU) č. 604/2013 rešpektujú najmä zásadu nevyhostiteľnosti (non-refoulement) a považujú sa vzájomne za bezpečné krajiny pre štátnych príslušníkov tretích krajín.

7. Žalovaný uviedol, že vzhľadom na to, že v zmysle článku 18 ods. 1 písm. b) nariadenia (EU) č. 604/2013 členský štát zodpovedný za posúdenie žiadosti o udelenie azylu podanej žalobkyňou Bulharsko a neexistujú dôvody domnievať sa, že v Bulharsku by žalobkyni hrozilo neľudské a ponižujúce zaobchádzanie a porušovanie článku 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv, bude cudzinka odovzdaná z územia Slovenskej republiky v súlade s článkom 29 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 604/2013, podľa a .

II. Žaloba

8. Správnou žalobou, doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) dňa 18.11.2022, sa žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote domáhala zrušenia napadnutého rozhodnutia. Uvádza, že s odovzdaním a zaistením nesúhlasí z dôvodu, že zaistenie za momentálneho skutkového stavu je neúčelné a neľudské. Žalovaný sa podľa nej nevysporiadal so všetkými náležitosťami použitého zaisťovacieho inštitútu, a preto je aj samotné rozhodnutie o zaistení nepreskúmateľné. Žalobkyňa má za to, že momentálny skutkový stav, za ktorého sa nachádza v zaisťovacom útvare za účelom vydania do Bulharskej republiky je neúmerný a neľudský.

9. Poukazuje na to, že má 19 rokov a nachádza sa v zariadení medzi mužmi. Jej akákoľvek sociálna inklúzia hraničí s náporom hrozby a život a zdravie z dôvodu bezprostredného možného obťažovania. Žalobkyňa taktiež nemá záujem zotrvať na území Slovenskej republiky, nakoľko jej rodina sa nachádza v Nemecku.

10. Zaistenie podľa nej predstavuje výnimku zo základného práva na slobodu. Odňatie slobody použitím inštitútu zaistenia musí byť v súlade s dôležitými zárukami. Musí byť stanovené, riade odôvodnené a nesmie byť svojvoľné, pričom musí byť riadne odôvodnené, aké prekážky bránia v uložení miernejšieho opatrenia, ktoré nezasahuje tak výrazne do ľudských práv a slobôd. Inštitút zaistenia výrazným spôsobom zasahuje do základných ľudských práv a slobôd jednotlivca, keďže dochádza k obmedzeniu, resp. k pozbaveniu osobnej slobody človeka. Preto je potrebné podľa žalobkyne zaoberať sa každým prípadom individuálne, a to najmä keď stanoví maximálna možná dĺžka zaistenia. Žalobkyňa má za to, že v tomto prípade tomu tak nebolo.

11. Žalobkyňa má za to, že bola zaistená na základe nezákonného konania a samotné zaistenie je nutné považovať za nezákonné. Konanie o vydaní a konanie o zaistení sú síce dve odlišné konania, ale v žiadnom prípade nie sú úplne nezávislé a izolované.

III. Vyjadrenie žalovaného

12. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 13.12.2022 uviedol, že správna žaloba síce smeruje proti napadnutému rozhodnutiu, avšak z obsahu nie je možné identifikovať žalobné body v súvislosti s týmto napadnutým rozhodnutím, nakoľko sa ním rozhodlo o odovzdaní žalobkyne do Bulharskej republiky a nie o jej zaistení. Ak teda žalobkyňa nesúhlasila so zaistením, mala podať proti rozhodnutiu o zaistení v zákonnej lehote správnu žalobu.

13. Žalovaný má za to, že postupoval v súlade s platnou a účinnou právnou úpravou v oblasti azylu, zohľadnil všetky vyhlásenia a dokumentáciu poskytnutú žalobkyňou, dôležité skutočnosti týkajúce sa krajiny pôvodu žalobkyne, jej postavenie a osobné pomery vrátane pôvodu, pohlavia a veku. Napadnuté rozhodnutie považuje žalovaný za vecne správne a zákonné a preto navrhuje žalobu zamietnuť.

IV. Relevantné právne predpisy

14. Podľa , na účely tohto zákona sa rozumie medzinárodnou ochranou udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany.

15. Podľa , na účely tohto zákona sa rozumie azylom ochrana cudzinca pred prenasledovaním z dôvodov uvedených v medzinárodnej zmluve alebo v osobitnom predpise.

16. Podľa , na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv 3a) alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, 3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v . 6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom.

17. Podľa , na účely tohto zákona sa rozumie vážnym bezprávím 1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.

18. Podľa , na účely tohto zákona sa rozumie bezpečnou treťou krajinou stabilný právny štát s demokratickým zriadením, iný ako krajina pôvodu, 1. ak sa v ňom cudzinec pred príchodom na územie Slovenskej republiky nachádzal a mal možnosť požiadať o ochranu podľa medzinárodnej zmluvy, 6) 2. kam môže byť cudzinec vrátený a môže požiadať o ochranu podľa medzinárodnej zmluvy 6) bez toho, aby bol vystavený prenasledovaniu z dôvodu uvedeného v alebo vážnemu bezpráviu, . ak nie je štátom, na ktorý sa vzťahuje zákaz vyhostenia alebo vydania 6aa) a . ak tento štát zabezpečuje ochranu pred vyhostením alebo vydaním obdobne ako Slovenská republika, Poznámka 6) znie: Dohovor o právnom postavení utečencov (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. ).

19. Podľa , na konanie o odovzdaní cudzinca, ktorý má na území Slovenskej republiky neoprávnený pobyt, do iného štátu príslušného na konanie o udelenie azylu podľa osobitného predpisu 20b) (ďalej len "konanie o odovzdaní do iného štátu"), je príslušné ministerstvo; konanie sa začína na podnet ministerstva.

20. Poznámka 20b), vzťahujúca sa na predchádzajúci odsek znie nasledovne: Nariadenie Komisie (ES) č. 1560/2003 z 2. septembra 2003, ktoré ustanovuje podrobné pravidlá na uplatňovanie nariadenia Rady (ES) č. 343/2003 ustanovujúceho kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o azyl podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny v jednom z členských štátov (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ kap. 19/zv. 6) v platnom znení. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (prepracované znenie) (Ú.v. EÚ L 180, 29.6.2013).

21. Podľa , ministerstvo rozhodne o odovzdaní do iného štátu, ak sú splnené podmienky podľa osobitného predpisu; 20b) ministerstvo vo výroku rozhodnutia uvedie aj štát, do ktorého bude cudzinec odovzdaný.

22. Podľa , na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje správny poriadok, ak tento zákon neustanovuje inak. Právne úkony vykonávané orgánom verejnej moci, fyzickou osobou a právnickou osobou v konaní podľa tohto zákona sa vykonávajú výlučne v listinnej podobe.

23. Podľa o správnom konaní (ďalej len „“), správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

24. Podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

25. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

26. Podľa čl. 3 ods. 2, druhá veta Dublinského nariadenia III, ak nie je možné odovzdanie žiadateľa do členského štátu, ktorý je primárne určený ako zodpovedný, pretože sa zo závažných dôvodov možno domnievať, že v konaní o azyle a podmienkach prijímania žiadateľov existujú v danom členskom štáte systémové chyby, na základe ktorých hrozí žiadateľom neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie v zmysle článku 4 Charty základných práv Európskej únie, členský štát uskutočňujúci proces určovania zodpovedného členského štátu pokračuje v posudzovaní kritérií stanovených v kapitole III s cieľom zistiť, či iný členský štát nemôže byť určený ako zodpovedný. Ak nemožno vykonať odovzdanie podľa tohto odseku do žiadneho členského štátu určeného na základe kritérií stanovených v kapitole III alebo do prvého členského štátu, v ktorom bola podaná žiadosť, stane sa zodpovedným členským štátom členský štát, ktorý uskutočňuje proces určovania zodpovedného členského štátu.

27. Podľa čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) nikoho nemožno mučiť alebo podrobovať neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

28. Podľa nikoho nemožno mučiť ani podrobiť krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

29. Podľa , správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia.

30. Podľa , pre správny súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania jeho rozhodnutia, ak ide o konanie podľa až f) a až k).

31. Podľa , ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

32. Podľa , správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.

33. Podľa , žalobca sa môže správnou žalobou domáhať preskúmania rozhodnutí alebo opatrení vo veciach azylu vydaných orgánmi verejnej správy podľa osobitného predpisu.

34. Podľa , pod rozhodnutiami alebo opatreniami vo veciach azylu podľa odseku 1 sa rozumejú rozhodnutia alebo opatrenia týkajúce sa azylu, doplnkovej ochrany, dočasného útočiska a odovzdania do iného štátu, ktorých vydanie umožňuje osobitný predpis.

35. Podľa , ak správny súd po preskúmaní zistí, že správna žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

36. Podľa , ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby, rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného. Vo výroku uvedie označenie žalovaného, číslo a deň vydania zrušeného rozhodnutia alebo opatrenia, meno a priezvisko žalobcu a číslo jeho cestovného pasu alebo iného dokladu totožnosti.

V. Posúdenie veci správnym súdom

37. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) v konaní o žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia ( a nasl. ) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná.

38. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného ČDK: MU-DS-620-12/2022-DŽ zo dňa 26.10.2022, ktorým žalovaný rozhodol o odovzdaní žalobkyne do Bulharskej republiky. Námietky žalobkyne smerovali iba k tomu, že nesúhlasí so zaistením a nie sú dané dôvody, aby sa nachádzala v zaistení. Napadnuté rozhodnutie je však o jej odovzdaní do Bulharska a nie o zaistení žalobkyne. V prípade, ak žalobkyňa nesúhlasila so zaistením, jej úlohou bolo podať správnu žalobu proti tomuto rozhodnutiu v zákonnej lehote, čo však neurobila. Správny súd navyše dodáva, že námietky žalobkyne uvedené v žalobe o tom, že sa žalovaný nezaoberal možnosťou uloženia menej závažného prostriedku ako zaistenia, nie sú dôvodné, nakoľko žalovaný v napadnutom rozhodnutí o zaistení nerozhodoval. Navyše v rozhodnutí o zaistení sa žalovaný týmito alternatívami zaoberal.

39. Napadnutým rozhodnutím žalovaný rozhodol o odovzdaní žalobkyne na územie Bulharskej republiky, ktorá je zodpovedná za posúdenie jej žiadosti o medzinárodnú ochranu. Žalobkyňa v správnej žalobe nenamietala, že Bulharsko je krajinou príslušnou/zodpovednou za posúdenie jeho žiadosti o azyl (ktorú si v tejto krajine aj uplatnila). Žalobkyňa na území Slovenskej republiky nepodala novu´ žiadosť o udelenie azylu.

40. Dublinske´ stredisko zaslalo zˇiadostˇ o prijatie spa¨tˇ bulharskému partnerske´mu u´radu. Zˇiadostˇ o prijatie spa¨tˇ bola Bulharskej republike zaslana´ podlˇa cˇla´nku 18 ods. 1 pi´sm. b) a v su´lade s cˇla ´nkom 24 Dublinske´ho nariadenia III, podlˇa ktore´ho ak cˇlensky´ sˇta´t, na u´zemi´ ktore´ sa osoba uvedena´ v cˇla´nku 18 ods. 1 pi´sm. b), c) alebo d) zdrzˇiava bez povolenia na pobyt (cˇo je pri´pad zˇalobkyne) a ktore´mu sa nepodala zˇiadna nova´ zˇiadostˇ o medzina´rodnu´ ochranu, povazˇuje za zodpovedny´ iny´ cˇlensky´ v su´lade s cˇla´nkom 20 ods. 5 a cˇla´nkom 18 ods. 1 pi´sm. b), c) alebo d), mo^zˇe tento iny´ cˇlensky´ sˇta´t pozˇiadatˇ, aby prijal uvedenu´ osobu spa¨tˇ.

41. Dnˇa 12.10. 2022 Bulharská republika pi´somne akceptovala prijatie zˇalobkyne spa¨tˇ podlˇa cˇla ´nku 18 ods. 1 pi´sm. b) Dublinske´ho nariadenia III a v su´lade s cˇla´nkom 4 Nariadenia Komisie (cˇ. 118/2014 z 30.01.2014).

42. V zmysle ustanovenia § 46a za´kona o azyle sa na konanie o odovzdani´ cudzinca, ktory´ ma ´ na u´zemi´ SR neopra´vneny´ pobyt, do ine´ho sˇta´tu pri´slusˇne´ho na konanie o udelenie azylu pouzˇiju´ krite´ria´ a mechanizmy uvedene´ v pra´vne za´va¨zny´ch aktoch Euro´pskej u´nie, ktory´m je Nariadenie Euro´pskeho parlamentu a Rady (EU´) cˇ. 604/2013 z 26. ju´na 2013 (Dublinske´ nariadenie III). Ministerstvo vo vy´roku rozhodnutia uvedie aj sˇta´t, do ktore´ho bude cudzinec odovzdany´.

43. Zˇalovany´ posu´dil podmienky v azylovej procedu´re a azylovy´ch ta´boroch v Bulharsku a uzavrel, zˇe nie su´ zna´me spra´vy o tom, zˇe by osoby odovzdane´ na bulharské u´zemie podlˇa Dublinske´ho nariadenia III cˇelili proble´mom v pri´stupe k azylove´mu konaniu po ich transfere z iny´ch cˇlensky´ch sˇta´tov a neexistuju´ do^vody domnievatˇ sa, zˇe v Bulharskej republike by zˇalobkyni hrozilo nelˇudske ´ a ponizˇuju´ce zaobcha´dzanie.

44. Je nepochybné, že Bulharsko je právoplatným členom Európskej únie, ratifikovalo medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách a je vo všeobecnosti považované inými krajinami Európskej únie za bezpečnú krajinu pôvodu, žalovaný vo svojom rozhodnutí zdôraznil, že Bulharská republika vystupuje ako plnohodnotný partner, ktorého príslušný správny orgán svojou písomnou akceptáciou prevzal svoju zodpovednosť za posúdenie žiadosti o udelenie azylu žalobkyne a tým vyjadril súhlas s jej odovzdaním na svoje územie za účelom posúdenia jej žiadosti o udelenie azylu.

45. Žalovaný si pre svoje rozhodnutie zabezpečil ohľadne Bulharskej republiky dostatok aktuálnych správ, náležite skúmal, či premiestnenie žiadateľa do členského štátu, určeného podľa Dublinského nariadenia, nie je vylúčené z dôvodu existencie systémových nedostatkov v azylovom konaní a podmienkach prijatia žiadateľov v danom členskom štáte, ktoré by predstavovali riziko neľudského či ponižujúceho zaobchádzania podľa čl. 4 Charty základných práv Európskej únie, svoje zistenia správne právne posúdil a postup a závery, ku ktorým dospel.

46. Z verejne dostupných zdrojov (stránka www.unhcr.org) správny súd zistil, že dňa 15.04.2014 Vysoký komisár OSN pre utečencov aktualizoval svoje odporúčanie ohľadom utečencov na pozastavenie Dublinských transferov do Bulharska tak, že toto výslovne dočasné odporúčanie z januára rovnakého roku zrušil z dôvodu zlepšenia podmienok utečencov. Správny súd ďalej z rovnakého zdroja zistil, že ešte v apríli 2014 Vysoký komisár OSN pre utečencov vydal správu Zistenia o súčasnej azylovej situácie v Bulharsku, podľa ktorej medzi 1. januárom a 31. marcom 2014 Vysoký komisár OSN pre utečencov zaznamenal významné zlepšenia v oblasti registrácie, spracovaní žiadostí o medzinárodnú ochranu a celkové zlepšenie podmienok žiadateľov o azyl v prijímacích centrách v Bulharsku, s tým, že bude tieto podmienky naďalej monitorovať.

47. Na tomto mieste je potrebné podotknúť, že je nepochybné, že Bulharsko je právoplatným členom Európskej únie, ktoré ratifikovalo medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách a je vo všeobecnosti považované inými krajinami Európskej únie za bezpečnú krajinu. Na úrovni Európskej únie a to ani zo strany Európskeho súdu pre ľudské práva alebo Súdneho dvora Európskej únie, nebolo vydané žiadne aktuálne záväzné rozhodnutie alebo odporúčanie pre členské krajiny Európskej únie alebo Rady Európy, ktoré by jednoznačne deklarovalo systematické nedostatky v konaní vo veciach medzinárodnej ochrany a prijímania žiadateľov o medzinárodnú ochranu v Bulharsku dosahujúce riziko neľudského či ponižujúceho zaobchádzania v zmysle Listiny základných práv Európskej únie a stanovisko obdobného charakteru požadujúce od členských krajín Európskej únie zdržať sa transferov žiadateľov o medzinárodnú ochranu do Bulharska aktuálne nie je vydané ani zo strany Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov ako najvyššieho orgánu zodpovedného za dodržiavanie Ženevského dohovoru a Newyorského protokolu.

48. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, s prihliadnutím na skutočnosť, že žalobkyňa žiadne konkrétne nedostatky azylového systému Bulharska neoznačila, podľa správneho súdu nemožno vyhodnotiť zistenie skutkového stavu zo strany žalovaného za nedostatočné. V nadväznosti na uvedené, t.j. pre neexistenciu závažných dôvodov, pre ktoré sa možno domnievať, že v azylovom systéme Bulharska existujú závažné nedostatky, nebol dôvod na postup podľa čl. 3 ods. 2 Dublinského nariadenia III. Správny súd zdôrazňuje, že žalobkyňa žiadny takýto konkrétny aktuálny nedostatok ani len neoznačila.

49. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a tiež konanie, ktoré jeho vydaniu prechádzalo a po dôkladnom oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu dospel k záveru, že žalovaný postupoval správne a v súlade s platnou právnou úpravou a preto aj preskúmavané rozhodnutie je vecne správne a zákonné. V správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci a na jeho základe bol vyvodený aj správny právny záver, s ktorým sa súd v celom rozsahu stotožňuje. Rozhodnutie zodpovedá zákonu aj po formálnej stránke. Žalovaný sa podľa názoru súdu dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými, pre posúdenie predmetnej veci rozhodujúcimi skutočnosťami, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a to citáciou dotknutých právnych noriem ako aj ich logickým výkladom a správnym aplikovaním na prejednávaný prípad. V jeho postupe neboli zistené také procesné pochybenia, ktoré by mali za následok nezákonnosť tohto rozhodnutia.

50. Preto správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia správnu žalobu o preskúmanie rozhodnutia žalovaného podľa zamietol, majúc zato, že táto vzhľadom na vyššie uvedene´ skutočnosti nie je dôvodná. V prípade žalobkyne bolo preukázané, že podľa Dublinského nariadenia III je za posúdenie jej žiadosti o udelenie azylu zodpovedná Bulharská republika, ktorá prijatie žalobkyne akceptovala a nevzniesla nijaké námietky v zmysle Dublinského nariadenia III. Žalovaný pri vydaní napadnutého rozhodnutia postupoval správne a zákonne a ním produkovane´ právne úvahy nevybočili z medzi´ a hľadísk zákona.

51. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa , a žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný v celom rozsahu právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanému voči žalobcovi nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od neho spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať kasačnú sťažnosť v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia na Krajský súd v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. ( ) Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v , ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia krajského súdu. ( ) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a , ak je žalovaným Centrum právnej pomoci ( ).