Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TO-4Er/574/2014

Uznesenie

Okresný súd Topoľčany v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, zastúpeného advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843, Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti povinnému: E. T., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX U. Z. XXX, o vymoženie sumy 2345,60 eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava pod sp. zn. EX 19050/14, takto

rozhodol:

Súd žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 8.4.2014 z a m i e t a .

odôvodnenie:

Oprávnený podal u súdneho exekútora proti povinnému návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie sp. zn. II/2011-3079 zo dňa 29.1.2012, pre vymoženie sumy 2345,60 eur, úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1586,34 eur od 21.3.2011 do zaplatenia a všetkých účelne vynaložených trov exekúcie.

Súdny exekútor požiadal na základe návrhu oprávneného a exekučného titulu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Exekučný súd je povinný po podaní žiadosti súdnym exekútorom o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (ďalej len žiadosť) postupovať podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len EP), t. j. preskúmať súlad tejto žiadosti, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu so zákonom a o žiadosti rozhodnúť (udeliť exekútorovi poverenie resp. jeho žiadosť zamietnuť - ak zistí rozpor so zákonom). Pokiaľ je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok (§ 41 ods. 2 písm. d/ EP), súd pri rozhodovaní o žiadosti exekútora postupuje aj podľa § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len ZoRK), t. j. skúma, či sú tu nedostatky uvedené v § 40 písm. a) alebo b) ZoRK, alebo či rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Exekučný súd je teda pri postupe podľa § 45 ZoRK oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak, akoby nebol materiálne právoplatný - nie je ním viazaný v zmysle § 159 Občianskeho súdneho poriadku. Podľa § 44 ods. 2 EP v spojení s ustanovením § 45 ods. 2 ZoRK má súd povinnosť skúmať rozhodcovský rozsudok podľa hľadísk ustanovených v § 45 ods. 1 ZoRK už pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Ak sú tu totiž už v štádiu podania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie splnené podmienky pre zastavenie exekúcie, tak by vyvstalo ako nelogické (aj nehospodárne), aby exekučný súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie a následne exekúciu zastavil. V súvislosti s preskúmaním rozhodcovského rozsudku súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora vo veci C - 40/80, Austurcom Telecomunicacions SL proti Cristina Rodríguez Nogueira zo dňa 6.10.2009.

Vo veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému v exekúcii uplatnené nároky majúce základ v zmluve splátkovom úvere. Oprávnený predložil zmluvu o splátkovom úvere č. 0263007204 uzavretú medzi Slovenskou sporiteľňou, a. s., Suché mýto 4, Bratislava ako veriteľom (bankou) a povinným ako dlžníkom (klientom) dňa 21.3.2006 (ďalej len zmluva). Predmetom zmluvy bol záväzok banky poskytnúť splátkový úver v sume, mene a za podmienok dohodnutých v zmluve a záväzok klienta poskytnutý úver splatiť, platiť úroky a plniť ďalšie podmienky dohodnuté v zmluve. Medzi veriteľom a dlžníkom bola dohodnutá výška úveru 995,82 eur, výška mesačnej splátky 27,02 eur, splatnosť prvej splátky 20.4.2006, dátum každej ďalšej platby k 20. dňu v kalendárnom mesiaci, ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) 10,24%, úroková sadzba 17,70% ročne, splatnosť úrokov v posledný deň kalendárneho mesiaca, poplatok za správu úveru 1,66 eur mesačne, konečná splatnosť úveru 20.3.2011.

K zmluve oprávnený predložil aj všeobecné obchodné podmienky (ďalej len VOP) účinné od 1.8.2002 a dodatok č. 7 k VOP. Dodatok nadobudol účinnosť 1.1.2008 a okrem iného obsahuje aj rozhodcovskú doložku (čl. 18). Z rozhodcovskej doložky vyplývajúcej z čl. 18 dodatku č. 7 VOP vyplýva, že banka a klient sa dohodli, že všetky spory, ktoré vznikli alebo vzniknú z bankových obchodov, ako aj spory, ktoré vznikli alebo vzniknú zo zmlúv upravujúcich podmienky vykonávania bankových obchodov alebo v súvislosti s nimi, vrátane sporov o platnosť, výklad alebo zrušenie, bude prejednávať a rozhodovať rozhodcovský súd, ktorého rozhodnutiu sa banka a klient podriadia a ktoré bude pre obidve zmluvné strany záväzné. Súčasne sa banka a klient dohodli, že rozhodcovská doložka je súčasťou zmluvy uzavretej medzi bankou a klientom v súvislosti s príslušným bankovým produktom bez ohľadu na to, či je tento bankový produkt vo VOP upravený. Z rozhodcovskej doložky tiež vyplýva, že klient ju mal právo odmietnuť do 30 dní odo dňa účinnosti ustanovenia o rozhodcovskej doložke (t. j. od 1.1.2008, kedy nadobudol dodatok č. 7 k VOP účinnosť) alebo do 30 dní odo dňa uzatvorenia zmluvného vzťahu s bankou.

Na výzvu súdu oprávnený predložil aj VOP účinné od 1.8.2002 - v znení dodatkov účinných v čase uzavretia zmluvy o splátkovom úvere (21.3.2006), a to dodatku č. 1 účinného od 1.1.2003, dodatku č. 2 účinného od 30.9.2003 a dodatku č. 3 účinného od 1.9.2004 a dodatku č. 4 účinného od 1.1.2006. Tieto VOP obsahujú rozhodcovskú doložku (čl. 18), z ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc rozhodnúť spor účastníkov (podľa rozhodcovského rozsudku vychádzal rozhodcovský súd z rozhodcovskej doložky v čl. 18 VOP platných a účinných ku dňu uzavretia zmluvy).

Z rozhodcovskej doložky (čl. 18 VOP účinných v čase uzavretia zmluvy, t. j. v znení dodatkov 1 až 4) vyplýva, že banka a klient sa dohodli, že všetky spory, ktoré vznikli alebo vzniknú z bankových obchodov (v doložke vymenovaných v bode 18.1. a v bode 18.2 doplnených v závislosti od nadobudnutia účinnosti ustanovení Štatútu rozhodcovského súdu rozhodovať aj iné spory než sú uvedené v bode 18.1) bude prejednávať a rozhodovať rozhodcovský súd, ktorého rozhodnutiu sa banka a klient podriadia a ktoré bude pre obidve zmluvné strany záväzné. Súčasne sa banka a klient dohodli, že rozhodcovská doložka je súčasťou zmluvy uzavretej medzi bankou a klientom v súvislosti s príslušným bankovým produktom uvedeným v bode 18.1 a 18.2 rozhodcovskej doložky, bez ohľadu na to, či je tento bankový produkt vo VOP upravený. Podľa definície pojmov upravených v čl. 2 sa rozhodcovským súdom dohodnutým v rozhodcovskej doložke rozumie Stály rozhodcovský súd Asociácie bánk zriadený Asociáciou bánk so sídlom Tallerova 1, Bratislava, IČO: 30 813 182 ku dňu 1.7.2003.

Podľa § 4 ods. 1, 2, 3 zák. č. 244/2002 Z. z. rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky v zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami, alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom, alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3.

Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy, alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc rozhodnúť spor účastníkov z rozhodcovskej doložky vyplývajúcej z VOP. Z citovaných ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní (§ 4 ods. 1, 2, 3) je

zrejmé, že na platnú existenciu rozhodcovskej zmluvy (či už uzavretej formou osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky k zmluve) je potrebné splniť, okrem iných, podmienku písomnej formy. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

Oprávnený predložil na výzvu súdu VOP účinné od 1.8.2002 v znení dodatkov č. 1 až 4. Predložené VOP nie sú podpísané ani jednou zo zmluvných strán a splnenie písomnej formy rozhodcovskej doložky nemožno vyvodiť ani zo skutočnosti, že zmluvné strany podpísali zmluvu, v ktorej je odkaz na VOP účinné od 1.8.2002. Úprava obsiahnutá v zákone o rozhodcovskom konaní o úprave formy rozhodcovskej zmluvy v § 4 je striktná bez možnosti extenzívneho výkladu. Súd má zato, že na platné založenie rozhodcovskej doložky nestačí iba odkaz v zmluve na VOP, pokiaľ tieto neboli podpísané obidvomi zmluvnými stranami. Zmluva a VOP neboli ani len technicky spojené, ale ani zo samotného technického spojenia zmluvy a VOP nemožno vyvodiť, že obsahujú nepochybné prejavy vôle účastníkov zmluvy o úvere, uzavrieť rozhodcovskú zmluvu (formou rozhodcovskej doložky).

Rozhodcovská doložka je najčastejším spôsobom uzavierania rozhodcovskej zmluvy. Štandardná rozhodcovská doložka sa použije priamo v konkrétnej zmluve, ako jej článok alebo ustanovenie. V prípade, ak sa rozhodcovská zmluva uzavrela osobitnou zmluvou musí sa v nej uviesť odkaz na konkrétnu zmluvu alebo iný právny vzťah. V prípade VOP predložených oprávneným tieto podmienky neboli dodržané. VOP síce obsahujú rozhodcovskú doložku, ale ničím neodkazujú na konkrétny právny vzťah (zmluvu) medzi zmluvnými stranami (bankou a povinným). Naopak predstavujú všeobecnú úpravu obchodných podmienok určených bankou týkajúcich sa rôznych bankových produktov poskytovaných bankou, s ktorých niektoré s právnym vzťahom medzi bankou a povinným ani nesúvisia. Okrem toho zo zmluvy vyplýva, že povinný sa oboznámil s VOP s účinnosťou od 1.8.2002, súhlasil s nimi a zaviazal sa ich dodržiavať. Z predložených VOP je však zrejmé, že aj keď tieto sú účinné od 1.8.2002, boli k nim bankou vydané ku dňu uzavretia zmluvy o splátkovom úvere štyri dodatky. Či však bol povinný oboznámený a vyjadril súhlas (ako to vyplýva zo zmluvy) s VOP účinnými od 1.8.2002 bez zapracovaných dodatkov (tieto VOP v čl. 18 rozhodcovskú doložku neobsahovali), alebo už aj v znení dodatkov a ktorých, zo zmluvy zistiť nemožno.

Za dodržanie písomnej formy uzavretia rozhodcovskej doložky súd pritom nepovažuje ani prípadné zverejnenie VOP, resp. dodatkov k VOP, na internetovej stránke banky, ani možnosť sa s nimi oboznámiť v pobočkách banky, pretože k takémuto oboznámeniu sa klienta s nimi ani nemusí dôjsť (nie každý klient banky má prístup k internetu, resp. pravidelne navštevuje banku, aby zistil, či nedošlo k zmene VOP a v akom rozsahu).

Podľa § 40 ods. 3 písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou, ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.

Tieto zákonné náležitosti v tomto prípade spĺňa iba zmluva, nespĺňajú ich však VOP (či už v znení dodatkov alebo bez nich), ktoré zmluvnými stranami podpísané nie sú. Tzv. rozhodcovská doložka vo VOP, že spory medzi zmluvnými stranami budú prejednávané a rozhodované pred rozhodcovským súdom, predpokladá uzavretie písomnej dohody a nepostačuje len odkaz na VOP zmluvy.

Súd s poukazom na uvedené dospel k záveru, že rozhodcovská doložka vyplývajúca z čl. 18 VOP účinných od 1.8.2002 v znení dodatkov č. 1, 2, 3 a 4 je neplatná z dôvodu nedodržania zákonom predpísanej písomnej formy (rovnako to však platí aj pre rozhodcovskú doložku vyplývajúcu z dodatku č. 7 VOP, ktorý pri podpise zmluvy o splátkovom úvere nebol ani účinný) To má za následok, že nebolo daná právomoc rozhodcovského súdu rozhodovať spor účastníkov. Ak tak rozhodcovský súd urobil, ide o rozhodnutie, ktoré nemôže byť exekučným titulom, pretože na vydanie takéhoto rozhodnutia ho strany sporu nezmocnili.

Podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len ZoSÚ) na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (OZ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa 53 ods. 1, 2, 3, 5 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 4 za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré

- má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,

- požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,

- vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 9 neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 3 výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Zo zmluvy bolo zistené, že medzi účastníkmi ide o spotrebiteľský právny vzťah, na ktorý sa musí použiť spotrebiteľské právo, a to z nasledovných dôvodov. Predmetom zmluvy bolo dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov vo forme úveru. Banka je podnikateľ, pričom medzi predmety jej činnosti patrí aj poskytovanie úverov, pri uzatváraní zmluvy teda konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a ako veriteľ zo zmluvy mala preto pri jej uzatváraní postavenie dodávateľa (či už podľa Občianskeho zákonníka alebo podľa zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy). Pokiaľ ide o povinného, ktorý je dlžníkom zo zmluvy, je nepochybné, že zmluvu uzatváral ako fyzická osoba, ktorá nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Definíciu spotrebiteľa upravuje Občiansky zákonník, ktorý je predpisom všeobecným (lex generalis) a aj zákon o spotrebiteľských úveroch, ktorý je vo vzťahu k všeobecnej úprave predpisom špeciálnym (lex specialis). Úprava normami spotrebiteľského práva nevykazuje znaky kompaktnosti, uzavretosti a ucelenosti - čiže stavu, v ktorom by mala byť celkom vylúčená použiteľnosť všeobecných ustanovení o spotrebiteľských zmluvách v s poukazom na konkrétnu úpravu niektorého inštitútu v inom zákone - o spotrebiteľských úveroch. Nad princíp uprednostnenia predpisu špeciálneho pred predpisom všeobecným tu totiž zmysel úpravy kladie princíp subsidiarity, teda potreby podporného použitia celej všeobecnej úpravy spotrebiteľských zmlúv alebo prípadne i len jej fragmentov tam, kde osobitná úprava problém nerieši vôbec, nečiní tak úplne alebo z určitého dôvodu na posudzovaný problém nedopadá, avšak zároveň je celkom nesporné, či aspoň uspokojivo nevyvrátené, že tu inak ide o spotrebiteľský vzťah. Spotrebiteľom podľa zákona o spotrebiteľských úveroch je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania (§ 3 ods. 2). Spotrebiteľom podľa

(§ 52 ods. 3) pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Z výkladu úpravy treba dospieť k tomu, že tzv. nespotrebiteľom je len tá osoba, ktorá do postavenia odberateľa tovaru či služieb vstupuje konaním v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (rozumej v rámci vlastnej zárobkovej činnosti slúžiacej rovnako ako u dodávateľa dosiahnutiu zisku a nielen uspokojovaniu osobných potrieb odberateľa či príslušníkov jeho domácnosti). Úprava spotrebiteľa obsiahnutá v je teda širšia ako úprava obsiahnutá v zákone o spotrebiteľských úveroch. Nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne - spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti, pričom dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy má dodávateľ (veriteľ). Z celkového formátu zmluvy vyplýva, že ide o rovnaký typ, aký veriteľ používal pri poskytovaní úverov fyzických osobám, pričom ide o zmluvy vrátane obchodných podmienok, ktoré boli vopred veriteľom pripravené pre veľký počet dlžníkov, ktorí pri ich uzatváraní nemohli ovplyvniť ich obsah a zmluvné dojednania (§ 53 ods. 1, 2, 3 . Zmluva uzavretá medzi veriteľom (bankou) a povinným ako dlžníkom je teda typizovanou, štandardnou zmluvou - uzatvára sa vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy nemá možnosť zmeniť. Použitie spotrebiteľského práva na právny vzťah vzniknutý zmluvou nemení ani prevod prípadne prechod práva zo zmluvy, napr. v dôsledku uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky.

Na spotrebiteľské vzťahy, o ktorý ide aj v prípade vzťahu medzi účastníkmi konania, sa aplikujú spotrebiteľské právne normy, preto sa vždy použijú ustanovenia o spotrebiteľskom práve a ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie a v jeho prospech (§ 52 ods. 2, 3, § 54 a to bez ohľadu na to, podľa akých zákonov bola spotrebiteľská zmluva uzavretá a bez ohľadu na to, či došlo k tzv. voľbe práva (§ 262 ods. 1 , alebo či sa jedná o tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 . Právne normy upravujúce spotrebiteľské právne vzťahy sú pritom kogentnými právnymi normami, ktoré teda nie je možné zmeniť dohodou zmluvných strán a ani inak.

Rozhodcovský súd, ktorý rozhodoval spor účastníkov a vydal rozhodcovský rozsudok, odvodil svoju právomoc rozhodnúť spor účastníkov z rozhodcovskej doložky vyplývajúcej z VOP. Medzi účastníkmi ide o spotrebiteľský vzťah, preto bola rozhodcovská doložka (po preskúmaní z hľadiska dodržania zákonom predpísanej písomnej formy) podrobená súdnej kontrole aj podľa kritérií, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej podmienky (dojednania, požiadavky) spotrebiteľskej zmluvy. Význam rozhodcovskej doložky je pritom v porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami osobitný, pretože v krízových situáciách a vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. V prípade rozhodovania v rozhodcovskom konaní totiž nejde o výkon verejnej moci, ale o rozhodovanie súkromnou osobou, ktorej zmluvné strany delegovali právomoc rozhodnúť ich spor.

Smernica Rady (Európskej únie) č. 93/13/EHS z 5.4.1993 považuje riešenie sporov zo spotrebiteľských zmlúv v rozhodcovskom konaní za ustanovenie neprimerané, pričom zákaz neprimeranosti je tu treba chápať tak, že podnikateľ ako druhá zmluvná strana spotrebiteľskej zmluvy nesmie zneužívať svoje silnejšie postavenie - dané logicky tým, že spotrebiteľ nie je fakticky schopný presadiť akékoľvek zmeny formulárových zmluvných podmienok a že u úverových zmlúv, spotrebiteľ koná pod tlakom finančnej tiesne - k získaniu nefair výhody. Súd pritom nepochybuje o tom, že takouto výhodou je prenesenie sporu zo sústavy nezávislých súdov k rozhodcovi, s ktorým podnikateľ dlhodobo spolupracuje, poskytuje mu zdroj príjmu, v konaní nie je nutné nariaďovať pojednávanie, sú vylúčené opravné prostriedky atď. Súd preto dospel k záveru, že v spotrebiteľských zmluvách sú rozhodcovské doložky zakázané, čo vyplýva aj z toho, že je neprípustné, aby sa spotrebiteľ vzdával v spotrebiteľskej zmluve svojich práv, čo v prípade rozhodcovskej doložky znamená dokonca práva na spravodlivý proces pred nezávislým súdom.

Rozhodcovská doložka, z ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc rozhodnúť spor účastníkov (čl. 18 VOP účinných v čase uzavretia úverovej zmluvy), znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Rozhodcovskou doložkou, ktorá určuje, že spor bude riešený rozhodcovským súdom, sa spotrebiteľovi odníma právo brániť sa a podať žalobu alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok na všeobecný súd. Ide pritom o právo spotrebiteľa upravené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle ktorého sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Ďalej je nepochybné, že rozhodcovskú doložku si povinný osobitne nevyjednal, bola pripravená veriteľom a dlžník ju nemal možnosť ako zmeniť, alebo ovplyvniť jej obsah. Rozhodcovská doložka je v neprospech povinného ako spotrebiteľa aj z dôvodu miesta rozhodcovského

konania, nakoľko v prípade riešenia sporu štátnym súdom by bol miestne príslušný súd, v ktorého obvode je bydlisko povinného (spotrebiteľa). To neplatí v prípade rozhodcovského konania, ktoré prakticky určila banka tým, že na prejednanie a rozhodovanie sporov zmluvných strán sama vybrala rozhodcovský súd. Exekučný súd dospel k záveru, že rozhodcovská doložka nebola dojednaná individuálne a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, v neprospech spotrebiteľa, pričom aj keď ide o spotrebiteľa menej bdelého (prípadne pasívneho až ľahostajného), je namieste mu poskytnúť súdnu ochranu.

Pokiaľ aj zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinný v čase uzavretia zmluvy stanovoval bankám ponúknuť klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, o tom, že ich prípadné spory z obchodov (§ 5 písm. i/ - na účely zákona o bankách sa obchodom rozumie vznik, zmena alebo zánik záväzkových vzťahov medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a jej klientom a akékoľvek operácie súvisiace s bankovými činnosťami vrátane nakladania s vkladmi) budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona, aj v prípade tejto ponuky musia byť splnené podmienky určené predpismi spotrebiteľského práva, t. j. musí ísť o individuálne dojednanú ponuku a jej prijatie

- rozhodcovskú zmluvu. Rozhodcovská doložka vyplývajúca z dodatku k VOP nebola dojednaná individuálne, čo je zrejmé už zo samotného charakteru úpravy zmluvných podmienok v rámci VOP a ich dodatkov (sú pripravené bankou a dlžník ich nemá možnosť zmeniť) a je v neprospech spotrebiteľa. Okrem toho nebolo ani preukázané, či povinný o rozhodcovskej doložke mal vôbec vedomosť, keďže ani nie je zrejmé, s akým znením VOP bol oboznámený.

Rozhodcovskú zmluvu (uzavretú formou rozhodcovskej doložky) súd posúdil za neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy, na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenie §-u 53 ods. 5 OZ. Rozhodcovská zmluva ako neprijateľná podmienka spotrebiteľskej zmluvy je podľa tohto zákonného ustanovenia absolútne neplatná, a preto na základe nej rozhodcovský súd nemal ani právomoc rozhodovať spor účastníkov konania a vydať exekučný titul. Vo vzťahu ku skutočnosti, že v čase uzatvorenia zmluvy nemal medzi neprijateľnými zmluvnými podmienkami zahrnuté ako neprijateľné také ustanovenie, ktoré sa dotýka rozhodcovskej doložky, súd poukazuje na to, že podľa § 53 ods. 1 (teraz veta prvá) spotrebiteľské zmluvy nesmeli a nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Okrem toho ustanovenie § 53 ods. 3 obsahuje iba príkladný (nie taxatívny) výpočet neprijateľných podmienok spotrebiteľskej zmluvy.

Pokiaľ bola právomoc rozhodcovského súdu založená na absolútne neplatnej rozhodcovskej doložke

- či už z dôvodu nedodržania písomnej formy, alebo z dôvodu, že je neprijateľnou podmienkou spotrebiteľskej zmluvy, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať. Vzhľadom na uvedené bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcia zamietnutá.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Topoľčany, písomne v troch vyhotoveniach. Odvolanie musí mať náležitosti § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (musí z neho byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované) a § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (musí sa v ňom tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha). Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.