Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoP/40/2014

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľa Y.R. D., nar. XX.XX.J., bývajúceho v M. Č.. J. proti odporkyni U. D.bovej, nar. XX.XX.J., bývajúcej v M. Č.. J., právne zastúpenej JUDr. Alexejom Ivankom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Michalovciach na Nám. osloboditeľov č. 73, v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom Y. D., nar. XX.XX.J. a G. D., nar. XX.XX.J. obaja zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Michalovciach, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k. - 34 zo dňa 04.10.2013 takto

rozhodol:

Zrušuje rozsudok v napadnutých výrokoch o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti navrhovateľa, výživnom, úprave styku a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozviedol manželstvo účastníkov, na čas po rozvode zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti navrhovateľa, ktorý bude maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok a odporkyňu zaviazal prispievať na výživu každého z maloletých detí vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa vždy do 25-teho dňa v mesiaci vopred počnúc právoplatnosťou rozsudku. Styk odporkyne s maloletými deťmi upravil neobmedzene a vyslovil, že účastníkom sa náhrada trov konania nepriznáva.

V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa podaným návrhom zo dňa 18.06.2013 domáhal, aby súd rozviedol jeho manželstvo s odporkyňou, nakoľko ich vzťahy sú hlboko narušené a ich manželstvo neplní svoj účel a taktiež, aby súd zveril maloleté deti na čas po rozvode do jeho osobnej starostlivosti a odporkyňu zaviazal prispievať na výživu maloletých detí.

Odporkyňa s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasila, no súhlasila so zverením maloletých detí do osobnej starostlivosti navrhovateľa, platením výživného a úpravou styku v neobmedzenom rozsahu.

Kolízny opatrovník navrhol zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti navrhovateľa podľa dohody účastníkov a súhlasil s navrhovanou úpravou styku.

Z výpovede navrhovateľa súd prvého stupňa zistil, že odporkyňa bola liečená na P.. Počas manželstva odporkyňa zanedbávala starostlivosť o domácnosť, maloletému synovi podávala lieky na spanie, preto je aj maloletý liečený na psychiatrii. Nezhody medzi účastníkmi začali vznikať po autonehode, ktorú mal navrhovateľ a po ktorej sa presťahovali k jeho rodičom. Odporkyňa sa neustále hádala s jeho rodičmi a pobila sa s jeho otcom. Navrhovateľ je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 228,30

Eur mesačne, býva v dome spolu so svojimi rodičmi. S odporkyňou nemá záujem obnoviť manželské spolužitie, nakoľko už viac ako dva roky spolu nehospodária a nežijú spolu.

Z výpovede odporkyne súd zistil, že s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasí, avšak súhlasila so zverením maloletých detí do osobnej starostlivosti navrhovateľa, platením výživného a úpravou styku. S navrhovateľom nevedú spoločnú domácnosť, vzájomne sa citovo odcudzili, často sa hádajú a nezhody má aj s rodičmi navrhovateľa. Je psychiatricky liečená z dôvodu agresivity a výbušnosti. V súčasnosti je na materskej dovolenke a je poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 199,60 Eur a rodinných prídavkov vo výške 46,20 Eur mesačne.

Súd mal z potvrdenia Sociálnej poisťovne zo dňa 17.07.2013 preukázané, že navrhovateľ je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 228,30 Eur a zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 01.10.2013 zistil, že rodina žije v 4 izbovom dome, ktorý je vo vlastníctve rodičov navrhovateľa, ktorí v ňom obývajú jednu izbu.

Následne súd citoval ust. § 22, § 23 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine a manželstvo účastníkov rozviedol, pretože neplní svoju spoločenskú úlohu, je trvalo rozvrátené a je len formálnym zväzkom.

Súd s poukázaním na ust. § 24 ods. 1, 3 Zákona o rodine zveril maloleté deti na čas po rozvode do osobnej starostlivosti navrhovateľa, pretože má lepšie predpoklady na zabezpečenie starostlivosti o maloleté deti ako odporkyňa, ktorá s tým súhlasila. Pri určení výšky výživného súd prihliadol na schopnosti a možnosti oboch rodičov a odôvodnené potreby maloletých detí. Styk odporkyne s maloletými deťmi upravil neobmedzene tak ako sa rodičia dohodli.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. a ich náhradu účastníkom nepriznal.

V zákonom stanovenej lehote podala odporkyňa odvolanie proti výroku o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti navrhovateľa z dôvodu, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Uviedla, že nesúhlasila s rozvodom manželstva, pričom so zverením maloletých detí do osobnej starostlivosti navrhovateľa súhlasila len pod nátlakom zo strany navrhovateľa. Namietala, že maloletá je na ňu citovo naviazaná, pričom počas jej pobytu v nemocnici sa o maloletú starala jej matka a nie navrhovateľ. Súčasne súd nevzal do úvahy skutočnosť, že navrhovateľ je invalidný dôchodca a je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, preto nie je zrejmé ako sa dokáže postarať o maloletú, ktorá je vo veku 2,5 roka. Poprela tvrdenia navrhovateľa, že v minulosti bola liečená na psychiatrii a maloletému synovi podávala lieky na spanie. Maloletý bol dlhodobo liečený na neurológií z dôvodu hyperaktivity, preto bral lieky. Navrhla rozsudok v napadnutej časti zrušiť a v rozsahu zrušenia vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporkyne uviedol, že odporkyňa súhlasila so zverením maloletých detí do jeho starostlivosti, pričom na ňu nebol vyvíjaný žiadny nátlak. Zdôraznil, že o maloleté deti zabezpečuje riadnu starostlivosť.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu odporkyne nevyjadril.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania podľa ust. preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa ust. a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zmenu, preto ho v napadnutom výroku podľa ust. zrušil a podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia vec vrátil v rozsahu zrušenia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Výrok rozsudku o rozvode manželstva nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto nebol predmetom preskúmania v odvolacom konaní (ust. ).

Podľa ust. , súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Podľa ust. , vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu, ako aj v konaniach o povolenie uzavrieť manželstvo, o určenie a zapretie rodičovstva, o osvojiteľnosti, o osvojenie, vo veciach obchodného registra a v konaniach o niektorých otázkach obchodných spoločností a družstiev ( ) súd je povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci nenavrhli.

Podľa ust. § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Z citovaného zákonného ust. vyplýva, že v konaniach, ktoré môže súd začať aj bez návrhu, pričom takýmto konaním je nepochybne aj konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, je sú povinný dbať na to, aby bol skutkový stav zistený čo najúplnejšie. Súd pritom určí, ktoré z navrhnutých dôkazov je potrebné vykonať a vykoná aj iné dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, aj keď ich účastníci konania nenavrhli. Po preskúmaní rozsudku v napadnutej časti a konania, ktoré mu predchádzalo zastáva odvolací súd názor, že súd prvého stupňa sa dôsledne neriadil ust. a nezisťoval všetky okolnosti významné pre rozhodnutie vo veci. Súd prvého stupňa zveril maloleté deti na čas po rozvode do osobnej starostlivosti navrhovateľa bez toho, aby dôkladne prešetril a zisťoval pomery u navrhovateľa a jeho schopnosť zabezpečiť starostlivosť o obe maloleté deti, a to vzhľadom na skutočnosť, že maloletá je ešte v útlom veku (3 roky) a navrhovateľ je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Strohé konštatovanie, že navrhovateľ má vytvorené lepšie predpoklady pre výchovu maloletých detí ako odporkyňa nie je v danom prípade postačujúce. Súčasne sa súd prvého stupňa dôkladne nevysporiadal ani so zdravotným stavom odporkyne a s tým, či jej súčasný zdravotný stav bráni v zabezpečovaní starostlivosti o maloleté deti. Navyše zo správy kolízneho opatrovníka o prešetrení pomerov zo dňa 01.10.2013 vyplýva, že navrhovateľ žiadal, aby bol do jeho osobnej starostlivosti zverený len maloletý Y. a maloletá G. bola zverená do osobnej starostlivosti odporkyne, pričom s takýmto návrhom sa stotožnil aj kolízny opatrovník. Z týchto dôvodov odvolací súd zrušil rozsudok v napadnutom výroku o výchove podľa ust. a v súvisiacich výrokoch o výživnom a úprave styku a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Po vrátení veci bude úlohou súdu prvého stupňa opätovne rozhodnúť o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, doplniť dokazovanie so zameraním, ktorý z rodičov je vzhľadom na záujem maloletých detí väčšmi spôsobilý na výkon osobnej starostlivosti o maloleté deti, resp. zverením komu by boli zabezpečené najpriaznivejšie podmienky pre vývoj detí a u koho sú lepšie predpoklady na výkon osobnej starostlivosti a to aj s prihliadnutím na prostredie, v ktorom obaja rodičia žijú. Súčasne je súd povinný prihliadnuť aj na citovú orientáciu a zázemie maloletých detí, na skutočnosť, ktorý z rodičov doposiaľ zabezpečoval starostlivosť o maloleté deti ako aj na hmotné zabezpečenie zo strany rodiča vrátane bytových pomerov. Súd prvého stupňa je pritom povinný svoje rozhodnutie náležite odôvodniť tak, aby zodpovedalo požiadavkám vyplývajúcim z ust. .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.