Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoP/23/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Andrey Mazákovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: W. P., nar. XX.XX.XXXX a Q. P., nar. XX.XX.XXXX, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, detí rodičov: Ing. V. P., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v K. na C. ul. č. XX, právne zastúpenej JUDr. Alexandrom Fuchsom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na Štúrovej ul. č. 20 a Ing. W. P., nar. XX.XX.XXXX, bývajúceho v K. na Š. C. č. X, právne zastúpeného JUDr. Janou Závodskou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na Alžbetinej ul. č. 3, v konaní o určení výživného, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. - 295 zo dňa 28.11.2013 takto

rozhodol:

M e n í rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o určení dlžného výživného pre mal. W. tak, že otec je povinný zaplatiť dlžné výživné za obdobie od 26.3.2010 do 16.11.2010 v sume 391,71 € matke maloletého do 90 dní od právoplatnosti rozsudku.

M e n í rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o určení dlžného výživného pre mal. Q. tak, že otec je povinný zaplatiť dlžné výživné za obdobie od 26.3.2010 do 20.7.2013 v sume 9.779,67 € matke maloletej do 90 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil výživné zo strany otca pre mal. W. od 26.03.2010 do 16.11.2010 vo výške 250 Eur mesačne. Dlžné výživné za obdobie od 26.03.2010 do 16.11.2010 pre mal. W. vo výške 569,02 Eur povolil otcovi zaplatiť spolu s bežným výživným v dvoch splátkach po 30. dňoch od právoplatnosti rozsudku. Súd určil výživné zo strany otca pre mal. Q. od 26.03.2010 do 31.12.2010 vo výške 250 Eur mesačne, od 01.01.2011 do 31.12.2011 vo výške 300 Eur mesačne a od 01.01.2012 do 20.07.2013 vo výške 250 Eur mesačne. Dlžné výživné za obdobie od 26.03.2010 do 20.07.2013 vo výške 8 368,38 Eur pre mal. Q. povolil otcovi zaplatiť spolu s bežným výživným v dvoch splátkach po 30. dňoch od právoplatnosti rozsudku. Ďalej súd určil pre mal. W. výživné zo strany matky vo výške 250 Eur mesačne. Dlžné výživné za obdobie od 17.11.2010 do 20.07.2013 vo výške 8 027,95 Eur povolil matke zaplatiť spolu s bežným výživným v dvoch splátkach po 30. dňoch od právoplatnosti rozsudku. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a o trovách štátu rozhodne samostatným uznesením.

V odôvodnení uviedol, že uznesením č.k. -276 zo dňa 30.04.2013 Krajský súd v Košiciach zrušil rozsudok Okresného súdu Košice I č.k. -188 zo dňa 13.06.2012 vo výroku o výživnom pre obe maloleté deti a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu na ďalšie konanie.

Pri určovaní výživného súd vychádzal zo zistenia, že matka je od 01.09.2011 zamestnaná v Slovenskej sporiteľni a.s. s priemerným čistým mesačným príjmom 1 277,68 Eur, je výlučnou vlastníčkou garsónky v Košiciach, ktorú dlhodobo prenajímala a bola vlastníčkou bytu v Košiciach, ktorý darovala svojmu bratovi. Otec maloletých detí bol do 16.07.2013 zamestnaný a jeho priemerný čistý mesačný príjem predstavoval v roku 2010 sumu 1 823,15 Eur, v roku 2011 sumu 2 158,32 Eur, v roku 2012 sumu 1 856,07 Eur a v roku 2013 sumu 1 450,03 Eur, pričom jeho pracovný pomer skončil výpoveďou zo strany zamestnávateľa. V súčasnosti je otec nezamestnaný, práceneschopný a poberá nemocenské dávky vo výške 600 Eur.

Súd prvého stupňa mal preukázané, že matka sa od 27.03.2010 do 17.11.2010 sama starala o obe maloleté deti a od 17.11.2010 bol mal. W. u otca, pričom otec poskytoval matke na výživu mal. detí priemerne sumu 150 Eur mesačne. Z predložených ústrižkov vyplýva, že otec od apríla 2010 do januára 2011 zaplatil matke na výživnom pre obe mal. deti spolu sumu 1 560 Eur. Z výpovede matky konajúci súd zistil, že výdavky matky na mal. W. predstavovali poplatky za obedy a mliečne desiaty vo výške 30 Eur, poplatok na ZRPŠ vo výške 12 Eur, školské pomôcky vo výške 60 Eur, poplatky za vodné pólo vo výške 40 Eur a bedminton 20 Eur ročne a za detský tábor zaplatila sumu 180 Eur. Výdavky na mal. Q. predstavovali poplatky za obedy a mliečne desiaty vo výške 30 Eur mesačne, mobil vo výške 12 Eur, školské pomôcky vo výške 60 Eur, školu v prírode vo výške 110 Eur, za denný tábor vo výške 40 Eur, za plavecký krúžok sumu 50 Eur, za hodiny anglického jazyka 120 Eur, za lieky 5 Eur mesačne, za návštevu kina 5 -10 Eur mesačne. Od roku 2010 matka platí maloletej ročnú poistku vo výške 460 Eur, v roku 2010 zaplatila mal. W. poistku vo výške 440 Eur a od roku 2011 mu platí poistku vo výške 264 Eur. V spojení s basketbalom, ktorý hrala maloletá mala matka výdavky vo výške 900 Eur za jednu sezónu.

Z výpovede otca mal súd preukázané, že obom maloletým deťom kúpil mobilné telefóny a zakupoval im raz až dva krát mesačne kredit vo výške 7 Eur. Maloletým deťom kúpil bicykle za 160 až 180 Eur, mal. W. kúpil lyže a lyžiarky za 260 Eur, hokejky za 10 Eur, dve futbalové lopty za 10 až 15 Eur, školské pomôcky pre každé dieťa vo výške 60 Eur. Obom deťom pravidelne kupoval oblečenie, zabezpečoval im stravu, chodievali spolu do kina a hrať bowling. Mal. W. zaplatil v rokoch 2011-2013 doučovanie z anglického jazyka vo výške 350 Eur ročne. Matka mu neumožnila uplatniť si daňový bonus a poberala rodinné prídavky na mal. W. aj napriek tomu, že maloletý bol už v jeho starostlivosti.

Následne súd citoval ust. § 62 ods. 1 až 5, ust. § 75 ods. 1 a 2 Zákona o rodine a uviedol, že pri rozhodovaní o výške výživného vychádzal z preukázaných príjmov oboch rodičov a z návrhu kolízneho opatrovníka a pri určení sumy dlžného výživného nezohľadnil výdavky rodičov, ktoré boli medzi nimi sporné. Zo sumy dlžného výživného pre mal. W. odpočítal sumy, ktoré otec platil matke počas doby, keď bol maloletý u matky a sumu 760 Eur predstavujúcu rodinné prídavky, ktoré matka neoprávnene poberala. Zo sumy dlžného výživného pre mal. Q. súd odpočítal sumu dva krát á 78 Eur, ktoré otec poslal matke pre mal. W. už v čase, keď bol maloletý v jeho starostlivosti a 10 krát á 78 Eur, ktoré otec matke mesačne zasielal.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 146 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku.

V zákonom stanovenej lehote podala matka odvolanie proti výroku o určení dlžného výživného zo strany otca pre maloletého W. a maloletú Q. z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, pričom súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Namietala súdom určenú sumu dlžného výživného a zastávala názor, že výška dlhu na výživnom je nesprávne vyčíslená. Uviedla, že po vzájomnom započítaní nárokov na výživné zo strany otca a z jej strany má byť dlh otca vyšší o sumu 2 143,42 Eur, avšak súdom vypočítaný rozdiel predstavuje len sumu 909,45 Eur. K odvolaniu priložila podrobný výpočet dlžného výživného. Súčasne považovala za nepreskúmateľné rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým súd otcovi povolil zaplatiť dlžné výživné v dvoch splátkach, ktorých výšku súd nijakým spôsobom neurčil a z výroku rozsudku ani nevyplýva do kedy má byť dlžné výživné uhradené. Navrhla rozsudok v napadnutej časti zrušiť a v rozsahu zrušenia vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Kolízny opatrovník ani otec sa k odvolaniu matky nevyjadrili.

Podľa ust. § 220 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie ( § 219), ani na jeho zrušenie ( § 221 ods. 1).

Podľa ust. § 160 ods. 1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch o určení dlžného výživného zo strany otca pre obe maloleté deti (pre mal. W. za obdobie od 26.03.2010 do 16.11.2010 a pre mal. Q. za obdobie od 26.03.2010 do 20.07.2013) a dospel k záveru, že odvolacie námietky matky o nesprávnom výpočte dlžného výživného sú dôvodné. Dlžné výživné zo strany otca pre mal. W. za rozhodné obdobie (t.j. od 26.03.2010 do 16.11.2010) predstavuje sumu 1 931,71 Eur (250 x 7 mesiacov a 22 dní) a pre mal. Q. za rozhodné obdobie (t.j. od 26.03.2010 do 20.07.2013) sumu 10 559,67 Eur (250 x 9 mesiacov a 6 dní, 300 x 12 mesiacov, 250 x 18 mesiacov a 20 dní). Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa považoval za preukázané, že otec zaplatil matke za obdobie od apríla 2010 do januára 2011 na výživnom sumu 1 560 Eur pre obe maloleté deti (poštové poukážky v spise na č.l. 144 a 145). Vzhľadom na to, že z otcom predložených poštových poukazov nie je zrejmé akou sumou otec prispel na výživu maloletého a akou sumou na výživu maloletej, odvolací súd odpočítal od sumy dlžného výživného pre mal. W. aj pre mal. Q. rovnakú sumu 780 Eur (1 560 : 2 = 780). Súčasne nebolo medzi rodičmi maloletých detí sporné, že matka neoprávnene poberala rodinné prídavky na maloletého W. v čase, keď už maloletý bol v osobnej starostlivosti otca, preto odvolací súd odpočítal od sumy dlžného výživného pre maloletého aj sumu 760 Eur. To znamená, že celkový dlh otca na výživnom pre maloletého W. predstavuje sumu 391,71 Eur a pre maloletú Q. sumu 9 779,67 Eur. Keďže súd prvého stupňa dospel k nesprávnemu výpočtu dlžného výživného zo strany pre obe maloleté deti, odvolací súd zmenil rozsudok v napadnutých výrokoch o dlžnom výživnom podľa ust. 220 O.s.p. tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.

Odvolací súd sa nestotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa, ktorým otcovi povolil výhodu splátok a vzhľadom k povahe prejednávanej veci, k priznanému nároku a osobným a majetkovým pomerom otca mu v súlade s ust. § 160 ods. 1 O.s.p. určil na zaplatenie dlžného výživného pre obe maloleté deti dlhšiu 90- dňovú lehotu, nakoľko uvedená lehota je podľa názoru odvolacieho súdu dostatočná na zabezpečenie finančnej hotovosti otcom, pretože určenie vyživovacej povinnosti otec mohol očakávať od začiatku konania a mohol sa pripraviť na zaplatenie eventuálneho dlhu na výživnom odkladaním časti príjmu, resp. sám dobrovoľne mohol začať plniť zvýšené výživné primerane odôvodneným potrebám maloletých detí vzhľadom na to, že účelom výživného je zabezpečiť dieťaťu jeho odôvodnené potreby, pričom sa jedná o prednostnú pohľadávku a dieťa je na výživné odkázané, preto od neho nemožno požadovať strpenie dlhu v splátkach.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, nakoľko žiaden z účastníkov náhradu trov konania nežiadal (ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 151 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.