Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17CoP-58-2014.pdf
PDF · 84.87 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoP/58/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudkýň JUDr. Gabriely Janákovej a Mgr. Zuzany Holúbkovej vo veci starostlivosti súdu o dieťa: Z. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., S.. X/X, do dovŕšenia plnoletosti zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, dieťa rodičov: Ing. S. Y., bytom Y., S. a J.C., bytom C. o zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 14. apríla 2014, č.k. 13P 613/2010-179 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zrušil uznesenie zo dňa 15.05.2012, č.k. 13P 613/2010-63, ktorým bolo rozhodnuté, že otcovi maloletého sa písomnosti budú doručovať uložením v súdnom spise. Zmenil rozsudok Okresného súdu Prievidza zo dňa 09.08.1994, č. k. 10C 128/1994-10 v časti úpravy vyživovacej povinnosti otca tak, že otcovi dieťaťa od 01.10.2010 uložil povinnosť prispievať na výživu navrhovateľa, do 07.08.2011 maloletého Z. Y. sumu 50 eur mesačne, s tým, že zročné výživné za obdobie od 01.11.2010 do 06.08.2011 vo výške 246,02 eur je povinný poukázať k rukám matky maloletého do troch dní od doručenia rozsudku a zročné výživné za obdobie od 07.08.2011 do konca apríla 2014 vo výške 877,90 eur je povinný poukázať navrhovateľovi do troch dní od doručenia rozsudku, s tým, že výživné za ďalšie mesiace, počnúc májom 2014, je povinný poukazovať navrhovateľovi vždy do konca mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, na ktorý sa výživné poskytuje. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil s poukazom na ust. § 62 ods. 2, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona o rodine a výsledkami vykonaného dokazovania, keď mal preukázané, že k poslednému určeniu výživného došlo ešte v roku 1994 v súvislosti s rozvodom manželstva rodičov maloletého a vzhľadom k tejto skutočnosti súd musel vychádzať z úplnej zmeny pomerov účastníkov. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že maloletý v priebehu trvania konania navštevoval strednú školu, po skončení ktorej začal navštevovať vysokú školu. Náklady na jeho výživu sa od podania návrhu až doposiaľ rovnajú nákladom na výživu plnoletej osoby, pričom boli zvýšené o náklady spojené so štúdiom maturitného odboru a v súčasnosti sú zvýšené o nevyhnutné náklady spojené so štúdiom na vysokej škole. V súčasnosti náklady na výživu navrhovateľa možno odhadnúť na čiastku 250-300 eur mesačne. Tieto náklady sú v prevažnom rozsahu hradené zo stabilných príjmov jeho matky na úrovni približne priemernej mzdy SR. Súd uviedol, že rozhodujúcim faktorom pre určenie výživného povinného otca boli teda predovšetkým jeho pomery, ktoré sú určované tým, že otec je dlhodobo nezamestnaný. Na strane druhej z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v prípade otca maloletého jeho schopnosti a možnosti prispievať na výživu navrhovateľa nie sú určované jeho súčasným príjmom a nezamestnanosťou, ale tým, že ide o osobu s jednou vyživovacou
povinnosťou v produktívnom veku, s maturitným vzdelaním, ktorá sa v mieste svojho bydliska viackrát zamestnala, dosahovala príjem na úrovni minimálnej mzdy, no čo je podstatné, všetky pracovné pomery a predovšetkým pracovný pomer z roku 2010 boli ukončené v dôsledku rozhodnutia otca maloletého a nie v dôsledku rozhodnutia jeho zamestnávateľov. S ohľadom na zdravotný stav odporcu - otca maloletého jeho vzdelanie a priebeh jeho zamestnaní súd dospel k záveru, že je v jeho schopnostiach dosahovať príjem na úrovni najmenej príjmu vo výške minimálnej mzdy v Českej republike, ktorá predstavuje 8.000 Kč mesačne. Vychádzajúc z týchto zmien bol návrh matky na zvýšenie výživného dôvodný a súd zaviazal otca prispievať na výživu maloletého sumou 50 eur mesačne od 01.11.2010, teda od začiatku mesiaca, v ktorom matka podala návrh na zvýšenie výživného. V prevyšujúcej časti súd návrh na zvýšenie výživného zamietol, keď takto navrhované výživné nebolo v schopnostiach a možnostiach povinného otca. Súd zamietol návrh matky za obdobie od 01.11.2007 do 01.11.2010 z dôvodu, že z vykonaného dokazovania nevyplynuli žiadne skutočnosti, ktoré by bolo možné posúdiť ako dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 77 ods. 1 veta tretia Zákona o rodine. Omyl matky v tom, že podanie návrhu na zvýšenie výživného je podmienené jej vedomosťou o pobyte povinného otca, za takýto dôvod považovať nemožno. Zročné výživné za obdobie maloletosti vo výške 246,02 eur (od 01.11.2010 do 06.08.2011) súd určil otcovi zaplatiť k rukám matky navrhovateľa a zročné výživné od 07.08.2011 do konca apríla 2014 vo výške 877,90 eur, ako aj nasledujúce výživné od mesiaca máj vo výške 50 eur súd určil otcovi zaplatiť k rukám navrhovateľa, ktorý je od 07.08.2011 plnoletý.
Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie otec navrhovateľa, domáhajúc sa jeho zmeny tak, že výživné bude ponechané v pôvodnej výške, a to v sume 23,24 eur. Uviedol, že od 01.02.2011 poberá sociálne dávky, jeho príjmy od decembra 2013 sú: 3.410 Kč príspevok na živobytie, 2.000 Kč sociálna dávka na bývanie a jeho výdavky sú: 2.500 Kč ubytovanie, 700 Kč výživné a poplatok za prevod meny, poštovné. Poukázal na to, že iný príjem nemá, preto v súčasnosti nemôže viac platiť na výživu navrhovateľa. V prípade zmeny jeho životnej situácie je pripravený prehodnotiť svoje záväzky.
K podanému odvolaniu otca navrhovateľa sa písomne vyjadrila matka navrhovateľa, ako aj samotný navrhovateľ, ktorí zhodne uviedli, že žiadajú rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Majú za to, že súd prvého stupňa vo veci riadne zistil skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Poukázali na to, že dlhodobá závislosť odporcu - otca navrhovateľa na sociálnych dávkach a jeho nezamestnanosť je jeho vlastným rozhodnutím a môže byť považovaná aj za úmyselné vyhýbanie sa plneniu vyživovacej povinnosti, keďže jeho vzdelanie a schopnosti mu umožňujú získať zamestnanie a dosahovať vyšší príjem, ako sociálne dávky. Súdom určenú vyživovaciu povinnosť si v minulosti dlhodobo neplnil, pričom bol 23.02.2001 uznesením Okresného súdu Banská Bystrica z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uloženým rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 3T 450/2000 za trestný čin zanedbania povinnej výživy, podmienečne prepustený a bola mu určená skúšobná doba v trvaní dvoch rokov. Napriek tomu si naďalej neplnil vyživovaciu povinnosť, až následne v roku 2013 pod vplyvom trestného rozkazu Okresného súdu Prievidza sp. zn. 3T/115/2013 na odňatie slobody za neplnenie vyživovacej povinnosti od roku 2001 zaplatil zročné výživné. Od roku 2014 zasiela mesačne 23 eur.
Kolízny opatrovník za čas maloletosti navrhovateľa k podanému odvolaniu otca navrhovateľa uviedol, že žiada rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť. Poukázal na to, že rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 27.07.1994, č.k. Nc438/94-8 bol v tej dobe mal. Z. zverený do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola určená vyživovacia povinnosť, pričom od tej doby nebola vyživovacia povinnosť upravovaná a určené výživné nedosahuje ani sumu 30 % zo sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa. Na druhej strane došlo k podstatnej zmene pomerov u dieťaťa - navrhovateľa. Z. je študentom, býva na internáte, má zhoršený zdravotný stav, s čím sú spojené zvýšené náklady na jeho životné potreby.
Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., prejednal vec bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti je potrebné ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť.
Odvolaním nenapadnutej časti, t. j. výroku, ktorým bolo zrušené uznesenie súdu prvého stupňa o doručovaní písomností otcovi uložením v spise sa odvolací súd nedotýkal, pretože proti tomuto výroku odvolanie nesmerovalo, a tak nadobudlo právoplatnosť (§ 206 ods. 2 O.s.p.).
Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva priamo zo zákona a trvá dovtedy, kým deti (aj po dosiahnutí plnoletosti) nie sú schopné samy sa živiť, napríklad aj počas prípravy na budúce povolanie. Základnými kritériami pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom sú predovšetkým schopnosti, možnosti a majetkové pomery obidvoch rodičov (§ 62 ods. 2 Zákona o rodine) s prihliadnutím na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine). Zmena výšky vyživovacej povinnosti, ktorá bola predmetom konania aj v tomto prípade, je možná iba vtedy, ak došlo na strane výživou povinných osôb alebo výživou oprávnenej osoby k zmene pomerov (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine). Pritom postačuje, ak k podstatnej zmene pomerov dôjde čo i len na jednej strane jedného zo subjektov právneho vzťahu výživného na mal. dieťa. Zmenu pomerov na stane navrhovateľa, v súčasnosti plnoletého syna rodičov, zakladá okresný súd na zmene v štúdiách, keď v priebehu trvania konania navštevoval strednú školu a v súčasnosti už navštevuje vysokú školu. Táto okolnosť je rozhodovacou praxou všeobecne prijímaná za zmenu pomerov, odôvodňujúcou zvýšenie vyživovacej povinnosti.
Je nepochybné, že od posledného rozhodovania o výživnom, ktoré bolo uskutočnené rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 09.08.1994, č. k. 10C 128/1994-10, kedy bola otcovi navrhovateľa určená vyživovacia povinnosť v sume 700,- Sk (23,24 eur), došlo k výraznej zmene pomerov u navrhovateľa, ktorý v súčasnosti po absolvovaní základnej a strednej školy navštevuje vysokú školu. Náklady na jeho súčasné štúdium predstavujú zhruba 250 - 300 eur mesačne. Je nepochybné, že v prevažnej miere sú hradené z príjmu matky navrhovateľa.
Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že matka navrhovateľa dosahuje priemerný zárobok 793,83 eur mesačne a iba náklady na užívanie bytu predstavujú mesačne sumu 250 eur. Zo svojho príjmu hradí matka navrhovateľovi všetky nevyhnutné výdavky, ktoré sú ešte navýšené aj nákladmi na jeho lieky, keď navrhovateľ trpí astmou.
Otec navrhovateľa v súčasnosti poberá sociálne dávky od 01.02.2011 vo výške 3.410 Kč a dostáva aj príspevok na bývanie vo výške 2.000 Kč. Do roku 2010, kedy bol podaný návrh na zvýšenie výživného, bol viackrát zamestnaný, pričom pracovné pomery skončili dohodou alebo v skúšobnej dobe z jeho strany. U posledného zamestnávateľa, kde skončil pracovný pomer dohodou v novembri 2010, dosahoval priemerný zárobok 10.923,50 Kč, následne poberal podporu v nezamestnanosti vo výške 6.000 Kč a neskôr zníženú na sumu 4.500 Kč mesačne. V období od februára 2011 do konca roka 2012 bol otec navrhovateľa evidovaný ako zamestnanec na dohodu o vykonaní práce, kde dosahoval priemerný zárobok 4.000 Kč mesačne.
S poukazom na uvedené skutočnosti sa krajský súd stotožnil s rozhodnutím okresného súdu, ktorý zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na navrhovateľa od 01.11.2010 na sumu 50 eur mesačne, keď aj podľa názoru odvolacieho súdu je v možnostiach a schopnostiach otca platiť na výživu navrhovateľa minimálne uvedenou sumou. Otec navrhovateľa si musí uvedomiť, že je jeho prvoradou povinnosťou vynaložiť všetko úsilie na to, aby dosiahol také prostriedky, z ktorých by mal plniť vyživovaciu povinnosť, tak, aby boli riadne zabezpečené odôvodnené potreby jeho dieťaťa. Aj podľa názoru odvolacieho súdu otcovi navrhovateľa, ktorý je zdravý, má stredoškolské vzdelanie s maturitou, je v produktívnom veku, nič nebráni nájsť si riadne zamestnanie, v ktorom bude dosahovať dostatočný príjem, aby mohol zabezpečiť nielen všetky svoje potreby, ale predovšetkým potreby svojho syna, ku ktorému má zákonnú vyživovaciu povinnosť.
Z týchto dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, keď súd prvého stupňa správne rozhodol aj o počiatku doby zvýšenia výživného a určení nedoplatku, rovnako o spôsobe jeho zaplatenia.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že navrhovateľovi (plnoletému synovi rodičov), ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, náhradu trov konania nepriznal, keďže si ich neuplatnil a zrejme mu ani žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .