Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_11CoE-158-2014.pdf
PDF · 88.35 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoE/158/2014
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti povinnému: G. B., nar. XX. XX. XXXX, E. B. E. XXXX/X, A., o vymoženie sumy 219,78 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 8Er/320/2010 a u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Záhradnícka 60, Bratislava pod sp. zn. Ex 4903/10u, o odvolaní oprávneného zo dňa 21. 05. 2014 proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 8Er/320/2010-15 zo dňa 29. apríla 2014, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju s tým, že o náhrade trov exekúcie súdneho exekútora rozhodne v osobitnom uznesení. Svoje rozhodnutie odôvodnil citáciou ustanovenia § 41 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (OSP) a ustanovení § 39, § 52 ods. 1, 2, 3, § 53 ods. 1, 4, § 54 ods. 1, 2, § 110 ods. 1, § 879j zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Uviedol, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Slovenskej hospodárskej komore sp. zn. EP 30543/09 zo dňa 04. 12. 2009, ktorého vydaniu predchádzala zmluva o úvere č. 1073604 zo dňa 24. 04. 2006.
Súd prvého stupňa konštatoval, že súdny exekútor postúpil podanie povinného súdu, ktoré súd prvého stupňa kvalifikoval ako podnet na zastavenie exekúcie. V zmysle § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka platí, že právo priznané právoplatným rozhodnutím, ktorým je rozhodcovský rozsudok, nie je premlčané, pretože lehota 10 rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť (22. 01. 2010), neuplynula.
Ďalej uviedol, že súčasťou zmluvy o úvere zo dňa 24. 04. 2006 sú Všeobecné obchodné podmienky, v ktorých v bode IV. Spoločné ustanovenia je obsiahnutá rozhodcovská doložka ako zmluvná podmienka.
Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý teória a prax označujú za fakticky nerovný, nemôžu byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň takto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Z rozhodovacej praxe exekučného súdu je zrejmé, že v prípade spotrebiteľských úverov je to výlučne veriteľ (oprávnený), kto iniciuje rozhodcovské konanie proti dlžníkovi (povinnému). Ak si veriteľ vynúti od spotrebiteľa prijatie rozhodcovskej doložky (jej včlenením do formulára zmluvy alebo do všeobecných obchodných podmienok), nadobudne tak voči spotrebiteľovi neprimeranú výhodu v tom, že sám môže určiť, kto s konečnou platnosťou ich spor
rozhodne. Zároveň súd prvého stupňa poukázal na skutočnosť, že nešlo o individuálne dojednanie tejto doložky, na ktoré by povinný (spotrebiteľ) bol zvlášť upozornený, ktoré by bolo s povinným zvlášť dojednané , on by bol s týmto ustanovením zmluvy súhlasil a prejavil by svoj súhlas podpisom. Podpis na úverovej zmluve nemožno, podľa názoru súdu prvého stupňa, považovať zároveň aj za prejav súhlasu s rozhodcovskou doložkou, na jej platnosť je nevyhnutné jej individuálne dojednanie a individuálny prejav vôle účastníkov zmluvného vzťahu podpisom, ktorý v tomto prípade nebol dodržaný. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad. Povinný sa tak bez vlastnej vôle a možnosti pričinenia vzdal vopred svojich práv, čo je v rozpore s ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Tým, že takto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa je v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná.
Súd prvého stupňa zdôraznil, že ak v určitej veci nedošlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a vydať rozhodcovský rozsudok. Takto vydaný rozhodcovský rozsudok nie je vykonateľný a nemôže byť exekučným titulom, pretože nie je spôsobilý byť podkladom na nútený výkon rozhodnutia.
O trovách exekúcie rozhodne súd osobitným uznesením po predložení vyčíslenia trov exekúcie zo strany súdneho exekútora.
Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa a mal za to, že súd prvého stupňa v predmetnej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorá mu je zverená Exekučným poriadkom. Exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť exekučného titulu, nakoľko skúma iba materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu. Zdôraznil, že zo žiadneho ustanovenia právneho predpisu nevyplýva, že exekučný súd môže skúmať platnosť rozhodcovskej zmluvy, i keď súdy často zastávajú nesprávny názor, že rozhodnutie ASTURCOM ukladá exekučnému súdu členského štátu imperatív preskúmať platnosť rozhodcovskej doložky, a tým zasiahnuť do princípu nezmeniteľnosti konečných rozhodnutí bez ohľadu na to, či právna úprava členského štátu preskúmanie platnosti rozhodcovskej doložky v exekučnom konaní umožňuje alebo vylučuje. Mal za to, že táto nesprávna interpretácia vychádza z nesprávneho prekladu rozhodnutia ASTURCOM publikovaného v Úradnom vestníku EÚ. Poukázal i na ust. § 3 ods. 1, § 4 ods. 1, 2, 3, § 35 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znen íneskorších predpisov, ust. § 159 OSP, čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Zároveň konštatoval, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu SR, z čoho vyplýva, že je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, je právne záväzný a po uplynutí lehoty na plnenie je vykonateľný, teda spôsobilý byť podkladom pre výkon exekúcie. Uviedol že zo žiadneho slovenského ani európskeho práva za súčasného právneho stavu nemožno vyvodzovať záver, podľa ktorého by exekučný súd mal povinnosť preskúmavať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich právach, no neuplatnil si ich. V podanom odvolaní oprávnený poukázal i na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 11/2010 zo dňa 26. 09. 2011, z ktorého vyplýva, že pokiaľ ide o spotrebiteľské zmluvy, preskúmanie správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je možné, len pokiaľ ide o dôvod uvedený v § 45 ods. 1 písm. c/ zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom). Z uvedených dôvodov oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Krajský súd v Nitre ako odvolací súd podľa § 10 ods. 1 OSP preskúmal napadnuté uznesenie zo dňa 29. 04. 2014 v medziach podaného odvolania podľa § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. h/, ods. 2 OSP zrušiť a vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, pričom takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 19. 03. 2010, kedy bola pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica o návrhu na vykonanie exekúcie na základe
exekučného titulu, a to rozhodcovského rozsudku vydaného Rozhodcovským súdom zriadeným pri Slovenskej hospodárskej komore s.r.o. rozhodcom JUDr. Zsoltom Vargom dňa 04. 12. 2009 v konaní pod sp. zn. EP 30543/09, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18. 01. 2010 a vykonateľnosť dňa 22. 01. 2010. Následne súd prvého stupňa vydal dňa 29. 03. 2010 poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Písomným podaním zo dňa 16. 08. 2012 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý odstúpil súdu prvého stupňa na rozhodnutie podanie povinného (žiadosť o odklad exekúcie). Dňa 29. 04. 2014 súd prvého stupňa, obsadený vyšším súdnym úradníkom, vydal napadnuté uznesenie, ktorým exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju s tým, že o náhrade trov exekúcie súdneho exekútora rozhodne v osobitnom uznesení z dôvodov uvedených v odôvodnení tohto uznesenia.
Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
Podľa § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.
Podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak a/ sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným, b/ rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, c/ zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie, d/ exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, 6b/ /) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55), f/ po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, g/ exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h/ majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, i/ oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, j/ pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom, k/ rozhodol, že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo na plnenie verejnoprospešného účelu alebo že majetok Exportno-importnej banky Slovenskej republiky podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na vykonávanie jej činností a plnenie jej úloh.
Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 45 ods. 1 písm. c/ zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b/ alebo c/.
Podľa § 221 ods. 1 písm. h/ OSP, odvolací súd rozhodnutie zruší len ak, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.
Podľa § 221 ods. 2 OSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do právomoci ktorého vec patrí.
Účelom exekučného konania je nútená realizácia vykonaná zásahom do absolútnych majetkových práv povinného, ktorá sa uskutočňuje za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi, s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu.
Podľa Exekučného poriadku sa exekučné konanie začína podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Skončenie exekučného konania bude závislé od jeho samotného priebehu, pričom môže nastať z troch dôvodov, a to zastavením exekúcie, upustením od vykonania exekúcie alebo vymožením pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie. V prípade zastavenia exekúcie dochádza k vydaniu rozhodnutia súdu, v ostatných prípadoch nastáva skončenie exekúcie vznikom inej právnej skutočnosti. Zastaviť exekúciu možno iba z dôvodov výslovne uvedených v zákone (Exekučnom poriadku). Súd skúma existenciu dôvodov na zastavenie exekúcie a rozhoduje o zastavení exekúcie na návrh alebo aj bez návrhu. Konanie o zastavení exekúcie je relatívne samostatným sporom medzi oprávneným a povinným vedeným v rámci exekučného konania, predmetom ktorého je zistenie, či sú tu dôvody, pre ktoré nemožno v exekúcii pokračovať.
Zastavenie exekúcie je procesný úkon (uznesenie) exekučného súdu smerujúci k trvalému upusteniu od vykonávania exekúcie vydaný po zistení neprípustnosti exekúcie, ktorá nastala v dôsledku zákonom predvídaných hmotnoprávnych aj procesnoprávnych skutočností zásadne po vydaní exekučného titulu, výnimočne aj pred jeho vydaním.
Exekučný súd je oprávnený a povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené podmienky na vedenie exekučného konania. Jednou z týchto podmienok je relevantný exekučný titul, bez existencie ktorého nemožno exekúciu vykonať. Exekučným titulom je iba také rozhodnutie, ktoré je vykonateľné a ktoré ukladá určitú povinnosť, pričom rozlišujeme formálnu a materiálnu vykonateľnosť rozhodnutia. Formálna vykonateľnosť je splnená dodržaním zákonom predpísaných náležitostí o doručení rozhodnutia, o uplynutí lehoty na plnenie a o podaní (nepodaní) riadneho opravného prostriedku. Predpokladom materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu je, aby účastníci označení v rozhodnutí skutočne existovali (resp., aby skutočne existovali v čase vydania rozhodnutia), aby boli dostatočne individualizovaní, teda aby boli označení natoľko presne, že nemožno mať neodstrániteľnú pochybnosť, o koho sa jedná a aby bol vymedzený rozsah a obsah vymáhaného plnenia, pričom musí ísť o také plnenie, ktorého vymoženie zákon výslovne predpokladá. V predmetnej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok zo dňa 04. 12. 2009 pod sp. zn. EP 30543/09 vydaný Rozhodcovským súdom zriadeným pri Slovenskej hospodárskej komore s.r.o. rozhodcom JUDr. Zsoltom Vargom, pričom o jeho vydanie požiadala spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o. (oprávnený v exekučnom konaní) na základe zmluvy o úvere zo dňa 24. 04. 2006 č. 1073604.
V prípade, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, exekučný súd musí posudzovať aj to, či rozhodcovský rozsudok bol vydaný v súlade so zákonom č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov a či nie sú naplnené dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 45 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona. Ak by exekučný súd tieto dôvody zistil už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, musí žiadosť súdneho exekútora zamietnuť. Ustanovenie § 45 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov umožňuje exekučnému súdu odmietnuť exekučnú právnu ochranu nároku priznanému rozsudkom rozhodcovského súdu, ktorý vykazuje niektoré z vád uvedených v tomto ustanovení (zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom - ust. § 45 ods. 1, písm. c/ vyššie citovaného zákona). V prípade zistenia týchto vád je súd oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak, akoby materiálne právoplatný nebol - nie je ním teda viazaný v zmysle ust. § 159 OSP. S takýmto záverom korešponduje i ust. § 35 vyššie citovaného zákona, ktoré účinky rozhodcovského rozsudku obmedzuje len na účastníkov, z čoho vyplýva, že nebolo zámerom zákonodarcu bezvýhradne viazať všetky štátne orgány účinkami rozhodcovského rozsudku, pretože rozhodcovský súd je súkromnoprávny orgán a rozhodcovské konanie je súkromnoprávnym konaním.
Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 29. 04. 2014 a zistil, že je potrebné ho zrušiť. S poukazom na zistenia súdu prvého stupňa uvedené v napadnutom uznesení zo dňa 29. 04. 2014 je potrebné konštatovať, že predložený exekučný titul je materiálne nevykonateľný, nakoľko rozhodcovská doložka uvedená vo všeobecných obchodných podmienkach Zmluvy o úvere
(uzavretej medzi spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. ako poskytovateľom úveru a klientom Františkom Bírom) zo dňa 24. 04. 2006 je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a ako taká bola už od počiatku neplatná, pričom absencia tejto vlastnosti spôsobuje v predmetnej veci neodstrániteľnú prekážku brániacu vo vykonávaní exekúcie. Exekučný súd vyššie uvedené skutočnosti zistil na základe podnetu povinného zo dňa 06. 08. 2012, ktorý bolo potrebné posúdiť ako návrh na zastavenie exekúcie, a preto správne postupoval, keď exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju, čím správne a v súlade so zákonom odmietol ďalej poskytnúť exekučnú právnu ochranu nároku priznanému rozhodcovským rozsudkom, avšak neuviedol príslušné ustanovenie zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov, resp. ustanovenie zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, pod ktoré by subsumoval uvedený dôvod na zastavenie exekúcie. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, súd prvého stupňa po vrátení veci odvolacím súdom opätovne rozhodne o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení, pričom dôvod zastavenia exekúcie v danej veci subsumuje pod príslušné ustanovenie Exekučného poriadku, resp. zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov. Podľa § 226 OSP súd prvého stupňa je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.