Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozhodnutie_7CoE-108-2014.pdf
PDF · 101.8 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoE/108/2014
Rozhodnutie
Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený Advokátskou kanceláriu Fridrich Paľko, s. r .o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti povinnej: P. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. XXX, t.č. na neznámom mieste, zastúpená opatrovníčkou Mgr. Ľudmilou Bálentovou, zamestnankyňou Okresného súdu Topoľčany, o vymoženie sumy 322,64 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany, zo dňa 11. 04. 2012, č. k. 12Er/3017/2005 - 72, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd návrhy oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a. II. Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením vydaným vyššou súdnou úradníčkou, súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zároveň exekúciu zastavil. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, § 22 ods. 1, 2, § 39 Občianskeho zákonníka, ako aj zisteným skutkovým stavom. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že uznesením č.k. 12Er/3017/2005- 48 zo dňa 5.10.2011 súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú, návrh oprávneného na zmenu exekútora zamietol a oprávnenému priznal náhradu trov exekúcie v sume 81,33 eura. V dôsledku odvolania oprávneného rozhodoval Krajský súd v Nitre, ktorý uznesením č. k. 7CoE/1/2012-61, zo dňa 31. 01. 2012 uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie z dôvodu, že v danom prípade podstatnou a právne relevantnou skutočnosťou je, či splnomocnenie, ktorým povinná splnomocnil Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu je platným právnym úkonom , keďže podľa § 22 ods.2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, ktorého záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Súd v súlade so stanoviskom odvolacieho súdu posudzoval platnosť notárskej zápisnice, ktorá je exekučným titulom a ktorá bola spísaná dňa 12.06.2005 ako osvedčenie o vyhlásení účastníka o uznaní právneho záväzku a súhlase s vykonateľnosťou s tým, že táto notárska zápisnica bola spísaná na žiadosť Mgr. Tomáša Kušníra konajúceho na základe plnej moci udelenej v zmluve o úvere a to v mene povinnej osoby, ktorá splnomocnila Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Za preukázané považoval, že Mgr. Tomáš Kušnír v mene povinnej vyhlásil, že uznáva dlh voči oprávnenej osobe v celkovej výške 32 551,- Sk, z čoho úver a poplatok predstavujú 21 240,- Sk a táto suma sa bude úročiť úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne od 13.5.2005 do zaplatenia. Zastal názor, že predmetná notárska zápisnica zo dňa 12.06.2005, ktorá je exekučným titulom je neplatným právnym úkonom, pretože odporuje zákonu a zároveň zákon obchádza a preto na základe takéhoto neplatného právneho úkonu nie je možné ďalej viesť exekúciu. Podľa názoru súdu v danom prípade existuje reálny rozpor v záujmoch povinného a v záujmoch Mgr. Tomáša Kušníra, ktorý zastupoval povinnú pri spisovaní notárskej zápisnice i keď povinná ho splnomocnila na tento právny úkon ešte v zmluve o úvere. Poukázal na to, že samotné splnomocnenie neobsahuje špecifikáciu právneho záväzku, t.j. výšku pohľadávky a príslušenstva a taktiež v notárskej zápisnici je uvedená iba celková výška pohľadávky bez špecifikácie poplatku z úveru, trov právneho zastúpenia a trov za spísanie notárskej zápisnice. Bol toho názoru, že v prípade Mgr. Tomáša Kušníra ako splnomocnenca ide o osobu známu
iba oprávnenému a vybranú výlučne oprávneným bez možnosti ovplyvnenia tohto výberu povinnou, ktorá s touto osobou ani neprišila do kontaktu a je pre ňu absolútne neznáma a preto takáto osoba nemôže konať v záujme povinnej, ale iba v záujme oprávneného a na základe jeho žiadosti bez toho, aby hájila záujmy povinnej. Konštatoval, že záujmom splnomocnenca je konať v súlade s požiadavkami oprávneného, za ktoré konanie si podľa splnomocnenia vyúčtuje trovy právneho zastúpenia pri spísaní notárskej zápisnice, v dôsledku čoho záujmom splnomocnenca, aby došlo v každom prípade k spísaniu notárskej zápisnice, pretože z toho finančne profituje a naopak záujmom povinnej nie je dospieť až k spísaniu notárskej zápisnice, pretože tým sa jej neúmerne zvyšujú náklady v súvislosti so splácaním úveru a na základe notárskej zápisnice má oprávnený možnosť domáhať sa zaplatenie pohľadávky v exekučnom konaní i bez toho, aby o povinnosti dlžníka rozhodoval najskôr nezávislý súd. Vzhľadom na to, že záujmy splnomocnenca a splnomocniteľa sú teda diametrálne odlišné, súd dospel k záveru, že Mgr. Kušnír nebol spôsobilý zastupovať povinnú ako dlžníka pri spisovaní notárskej zápisnice a z toho dôvodu je tento právny úkon absolútne neplatný v zmysle §-u 39 OZ a nemôže slúžiť ako exekučný titul. Z uvedených dôvodov súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zároveň ju zastavil s tým, že po právoplatnosti tohto rozhodnutia bude rozhodnuté aj o náhrade trov exekúcie. O návrhu oprávneného na zmenu exekútora zo dňa 18.11.2010 nerozhodoval, vzhľadom nato, že exekúciu vyhlásil za neprípustnú a konanie zastavil.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodil tým, že súd rozhodoval nad rámec právomoci, nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že všeobecný súd, ktorý koná v pozícii exekučného súdu nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa, teda vmanévrovanie veriteľa do situácie, ako by bol exekučný titul zrušený. Poukázal na to, že súd posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol, keďže notárska zápisnica bola predmetom skúmania zo strany súdu už pri rozhodovaní o udelení poverenia súdnemu exekútorovi, kedy uznal notársku zápisnicu za súladnú, v dôsledku čoho udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Podľa názoru oprávneného notár má povinnosť poskytovať pri zachovaní všetkých platných normatívnych pravidiel náležitú pozornosť, a preto ak notár neodmietne vykonať úkon, zanikne právomoc všeobecného súdu rozhodovať o súlade úkonu so zákonom a dobrými mravmi. Poznamenal, že postup exekučného súdu, ktorý bez časového obmedzenia zasahuje do platných notárskych listín, ktoré zakladajú, rušia alebo menia práva alebo povinnosti individuálne určeným adresátom, je v materiálnom právnom štáte neakceptovateľný, pretože je v rozpore s princípom právnej istoty a ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. Podľa názoru oprávneného platná notárska zápisnica má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, a preto exekučný súd musí s takýmto titulom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade by došlo k porušeniu zásady rovnocennosti. Okrem toho poukázal aj na to, že exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť a meniť obsah notárskej zápisnice, ktorá je exekučným titulom. Ďalej namietal, že nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie súdu o jeho právnom postavení, ako aj namietal, že nebol oboznámený s tým, že súd vedie konanie, v ktorom opätovne rozhoduje o jeho právach, nebol oboznámený s obsahom dôkazov, argumentov a tvrdení. Oprávnený nesúhlasil so záverom súdu ohľadne "vadnosti" udeleného plnomocenstva na spísanie notárskej zápisnice, keďže v danom prípade ide o hmotnoprávne zastúpenie v zmysle ust. § 22 v nadväznosti na ust. § 31 a nasl. Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti poukázal na to, že povinná ako dlžník mohla kedykoľvek po uzatvorení zmluvy o úvere v udelené plnomocenstvo v zmysle ust. § 33b ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka v platnom znení odvolať, pričom tak neurobila. Podľa názoru oprávneného udelením plnomocenstva sa povinná nevzdala svojich práv na uznanie záväzku. Ohľadne záveru súdu, že zástupca nehájil záujmy povinnej, pretože spísal notársku zápisnicu, dodal, že zástupca povinnej bola na základe udeleného plnomocenstva oprávnený vykonať len jediný úkon a to je uznať dlh vo forme notárskej zápisnice, ktorú úlohu si zástupca splnil, pričom žiadnym spôsobom neprekročil udelené plnomocentsvo. Uviedol tiež, že žiadny zákon nepredpisuje povinnú účasť pri spisovaní exekučnej notárskej zápisnice a to ani povinného ani oprávneného.
Krajský súd v Nitre ako odvolací súd uznesením č.k. 7CoE/65/2012-86 zo dňa 29. júna 2012 uznesenie prvého stupňa potvrdil. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 57 ods. 1, 2, § 58 ods. 1, § 41 ods. 1, 2, 3 Exekučného poriadku a § 2 ods. 3, § 22 ods. 1, 2, § 43 Občianskeho zákonníka. Na zdôraznenie správnosti uviedol, že notárska zápisnica ako exekučný titul musí spĺňať zákonom predpísané náležitosti
a musí byť spísaná predpísaným spôsobom, preto aj pri tomto exekučnom titule je potrebné skúmať, či povinná, ktorá notársku zápisnicu osobne nespísala, ale na spísanie notárskej zápisnice splnomocnil ďalšiu osobu (Mgr. Tomáša Kušníra) bola pri tomto úkone riadne zastúpená, a či teda povinnú takéto vyhlásenie o uznaní záväzku obsiahnuté v notárskej zápisnici zaväzuje. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že plnomocenstvo udelené povinnou Mgr. Kušnírovi v zmluve o úvere nie je platným právnym úkonom, preto Mgr. Kušnír nemohol pred notárom platne vyhlásiť uznanie záväzku z úverovej zmluvy a súhlasiť s vykonateľnosťou notárskej zápisnice v mene povinnej, a to pre rozpor záujmov splnomocneného zástupcu a zastúpenej v zmysle ust. § 22 ods. 1 OZ. Uvedený rozpor spočíval v tom, že právny zástupca povinnej, ktorý povinnú pri uznaní dlhu a spísaní notárskej zápisnice zastupoval, bol určený priamo v zmluve o úvere oprávneným, v dôsledku čoho v prípade Mgr. Tomáša Kušníra išlo o osobu známu iba oprávnenému a vybranú výlučne oprávneným bez možnosti ovplyvnenia tohto výberu povinnou. Navyše zastúpenie na základe plnomocenstva vzniklo súčasne s uzavretím zmluvy o úvere, teda v čase, keď žiadny dlh neexistoval, nebola známa ani jeho výška, a preto povinná nemohla ani dlh uznať, či splnomocniť iného na takéto uznanie.
Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený dňa 07.08.2012 dovolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd SR uznesením č.k. 2Cdo/337/2012 zo dňa 28.04.2014, ktorým uznesenie Krajského súdu v Nitre č.k. 7CoE/65/2012-86 zo 29.júna 2012 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že odvolací súd nerozhodol o procesnom návrhu oprávneného na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) OSP v odvolaní a v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol žiadne dôvody, pre ktoré sa návrhom na prerušenie konania nezaoberal.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po zrušení jeho predchádzajúceho rozhodnutia dovolacím súdom preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa (§ 212 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke, preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil a návrhy oprávneného ako nedôvodné zamietol.
Oprávnený v odvolaní s poukazom na ustanovenie § 109 ods. 1 písm. b) OSP žiadal konanie prerušiť a podať návrh na konanie o súlade ustanovenia § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy SR a to pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok.
Podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 09.08.2012 (č.l. 94 spisu) oprávnený s poukazom na ustanovenie § 109 ods. 1 písm. c) OSP a čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie navrhol tiež konanie prerušiť a Súdnemu dvoru Európskej únie predložiť prejudiciálne otázky v nasledujúcom znení: 1) je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy? a 2) je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi ?
S poukazom na vyššie uvedené návrhy oprávneného na prerušenie konania sa odvolací súd v prvom rade zaoberal prípustnosťou oprávneným požadovaného postupu v zmysle § 109 ods. 1 písm. b), c) OSP. Vychádzajúc z ust. § 251 ods. 4 OSP, podľa ktorého na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis ( Exekučný poriadok ) neustanovuje inak, ako aj s poukazom na ust. § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, ktoré vylučuje aplikáciu § 109 ods. 1 písm. b), c) OSP odvolací súd návrhy oprávneného na prerušenie konania ako nedôvodné zamietol, pretože v prípade exekučného konania sa uplatňuje vlastná zásada, podľa ktorej exekučné konanie nemožno prerušiť. Výnimka z uvedeného pravidla o neprerušiteľnosti exekučného konania je obsiahnutá v zákone č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, v zmysle ktorého začatie konkurzného konania má, okrem iného, aj za následok, že na majetok patriaci dlžníkovi nemožno začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie, pričom už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa prerušujú (§ 14 ods. 5 zákona o konkurze a reštrukturalizácii), čo však nie je daný prípad. Z uvedeného vyplýva, že procesné právne predpisy vzťahujúce sa na exekučné
konanie tak zakladajú neprípustnosť obligatórneho prerušenia predmetného exekučného konania, a preto je potrebné návrhy oprávneného na prerušenie konania ako nedôvodné zamietnuť.
V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený svojím návrhom zo dňa 06. 10. 2005, doručeným súdnemu exekútorovi dňa 04. 11. 2005, požiadal súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára, so sídlom Exekútorského úradu Šaľa, P. Pázmaňa 51/19, o vykonanie exekúcie voči povinnej na vymoženie sumy 322,64 eura s príslušenstvom. Za exekučný titul označil Notársku zápisnicu uloženú v Zbierke listín pod číslom N 2689/2005, NZ 26575/2005 vyhotovenú notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom, so sídlom Partizánske, dňa 12. 06. 2005. Súdny exekútor doručil dňa 09. 11. 2005 súdu prvého stupňa žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ku ktorej pripojil i návrh na vykonanie exekúcie, osvedčený odpis Notárskej zápisnice tvoriaci exekučný titul a plnomocenstvo. Súd prvého stupňa uznesením č.k. 12Er/3017/2005-9 zo dňa 21.11.2005 žiadosť súdneho exekútora zamietol, ktoré uznesenie na odvolanie oprávneného Krajský súd v Nitre uznesením č.k. 9CoE/83/2005-20 zo dňa 28. 02. 2006 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Následne dňa 09. 05. 2006 súd prvého stupňa udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky od povinnej na základe uvedenej notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Súd prvého stupňa uznesením č. k. 12Er/3017/2005-26, zo dňa 19. 01. 2011 exekúciu v časti o vymoženie úroku z omeškania vo výške 407,82 eura (12.286,-SK) a úroku z omeškania zo sumy 322,64 eura nad 6% ročne (t.j. v časti 85,25 % ročne) od 14. 09. 2005 do zaplatenia vyhlásil za neprípustnú a v tejto časti exekúciu zastavil. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 27. 04. 2011. Následne súd prvého stupňa uznesením č.k. 12Er/3017/2005-48 zo dňa 05. 10. 2011 vyhlásil exekúciu vedenú JUDr. Ľubomírom Pekárom pod spisovou značkou 12Er/3017/2005 za neprípustnú. Druhým výrokom súd exekúciu zastavil. Tretím výrokom súd rozhodol o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora tak, že tento návrh z dôvodu zastavenia exekúcie zamietol. V poradí štvrtým výrokom zaviazal oprávneného zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi, so sídlom Exekútorského úradu Šaľa, P. Pázmaňa 49/3, náhradu trov exekúcie vo výške 81,33 eura do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia. Posledným výrokom rozhodol o náhrade trov konania účastníkov tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V dôsledku odvolania oprávneného rozhodoval Krajský súd v Nitre, ktorý uznesením č. k. 7CoE/1/2012-61, zo dňa 31. 01. 2012 uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú, vo výroku, ktorým súd exekúciu zastavil, vo výroku o povinnosti povinného zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie a vo výroku o trovách konania zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie s vysloveným právneho názoru, že v danej veci je potrené sa zaoberať aj hmotnoprávnou platnosťou právneho úkonu uznaného v notárskej zápisnici ako exekučného titulu, keďže povinná notársku zápisnicu osobne nespísala, ale na jej spísanie splnomocnila inú osobu. Následne súd prvého stupňa uznesením č.k. 12Er/3017/2005-72 zo dňa 11.04.2012 exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zároveň ju zastavil. V dôsledku podaného odvolania oprávneným , rozhodoval Krajský súd v Nitre ako odvolací súd, ktorý uznesením č.k. 7CoE/65/2012-86 zo dňa 29. júna 2012 uznesenie prvého stupňa potvrdil. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený dňa 07.08.2012 dovolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd SR uznesením č.k. 2Cdo/337/2012 zo dňa 28.04.2014, ktorým uznesenie Krajského súdu v Nitre č.k. 7CoE/65/2012-86 zo 29.júna 2012 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie
Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "Exekučný poriadok"), exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu.
Dôvody, na základe ktorých súd exekúciu zastaví sú uvedené v § 57 ods. 1,2 Exekučného poriadku. Pretože exekučný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takého konania a jedným z predpokladov je existencia exekučného titulu, kedykoľvek v priebehu konania môže exekúciu zastaviť, ak zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky.
Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
Podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.
Podľa § 41 ods. 3 Exekučného poriadku ak záväzok v notárskej zápisnici podľa odseku 2 písm. c) vznikol z právneho úkonu, predmetom ktorého bolo poskytnutie peňažných prostriedkov, môže sa exekúcia týkať iba sumy predstavujúcej poskytnuté peňažné prostriedky a úrokov z omeškania. Inak sa záväzok v notárskej zápisnici nemôže týkať zmluvných pokút.
Podľa § 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka, účastníci občianskoprávnych vzťahov si môžu vzájomné práva a povinnosti upraviť dohodou odchylne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť.
Podľa § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.
Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
Podľa § 43 Občianskeho zákonníka účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov.
Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že notárska zápisnica ako exekučný titul musí spĺňať zákonom predpísané náležitosti a musí byť spísaná predpísaným spôsobom. Pri splnení zákonných náležitostí treba notársku zápisnicu považovať za verejnú listinu, ktorá osvedčuje pravdivosť údajov v nej uvedených až do doby, pokiaľ nie je preukázaný opak. Aj pri tomto exekučnom titule je potrebné skúmať, či povinná, ktorá notársku zápisnicu osobne nespísala, ale na spísanie notárskej zápisnice splnomocnil ďalšiu osobu (Mgr. Tomáša Kušníra) bola pri tomto úkone riadne zastúpená, a či povinnú takéto vyhlásenie o uznaní záväzku obsiahnuté v notárskej zápisnici zaväzuje.
V predmetnej veci niet sporu o tom, že skutkový a právny základ exekučného titulu je práve zmluva o úvere, uzatvorená účastníkmi konania dňa 22. 10. 2004, ktorou sa oprávnený zaviazal ako veriteľ poskytnúť povinnej ako dlžníkovi úver a povinná sa zaviazala zaplatiť mu tento úver zvýšený o príslušné poplatky a trovy. Zároveň povinná ako dlžník podľa tejto zmluvy splnomocnila advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t. j. aby v jej mene uznal jej záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom pre súdny výkon rozhodnutia, alebo pre exekúciu do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva.
V prejednávanej veci podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto poukazom na ust. § 219 ods. 2 OSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, bez toho aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.
Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa s ohľadom na dôvody uvedené oprávneným v podanom odvolaní, odvolací súd dodáva, že notárska zápisnica ako exekučný titul musí spĺňať zákonom predpísané náležitosti a musí byť spísaná predpísaným spôsobom. Pri splnení zákonných náležitostí treba notársku zápisnicu považovať za verejnú listinu, ktorá osvedčuje pravdivosť údajov v nej uvedených až do doby, pokiaľ nie je preukázaný opak. Aj pri tomto exekučného titulu je potrebné skúmať, či povinná, ktorá notársku zápisnicu osobne nespísala, ale na spísanie notárskej zápisnice splnomocnil ďalšiu osobu (Mgr. Tomáša Kušníra) bola pri tomto úkone riadne zastúpená, a či teda povinnú takéto vyhlásenie o uznaní záväzku obsiahnuté v notárskej zápisnici zaväzuje. S poukazom na uvedené súd prvého stupňa správne preskúmaval plnomocenstvo udelené povinnou Mgr. Tomášovi Kušnírovi v zmluve o úvere, a rovnako správne sa zaoberal aj tým, či Mgr. Tomáš Kušnír mohol zastupovať povinnú pri spisovaní notárskej zápisnice v zmysle ust. § 22 ods. 2 OZ, podľa ktorého z možnosti zastupovať sú vylúčené osoby, ktorých záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného, nakoľko právne úkony osôb, ktoré nespĺňajú náležitosti upravené v § 22 ods. 2, v zmysle § 39 OZ spôsobujú absolútnu neplatnosť takýchto právnych úkonov, a to bez ohľadu na skutočnosť, či o tom účastníci právneho úkonu vedeli. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že plnomocenstvo udelené povinnou Mgr. Kušnírovi v zmluve o úvere nie je platným právnym úkonom, preto Mgr. Kušnír nemohol pred
notárom platne vyhlásiť uznanie záväzku z úverovej zmluvy a súhlasiť s vykonateľnosťou notárskej zápisnice v mene povinnej, a to pre rozpor záujmov splnomocneného zástupcu a zastúpenej v zmysle ust. § 22 ods. 1 OZ. Uvedený rozpor spočíval v tom, že právny zástupca povinnej, ktorý povinnú pri uznaní dlhu a spísaní notárskej zápisnice zastupoval, bol určený priamo v zmluve o úvere oprávneným, v dôsledku čoho v prípade Mgr. Tomáša Kušníra išlo o osobu známu iba oprávnenému a vybranú výlučne oprávneným bez možnosti ovplyvnenia tohto výberu povinnou. Odvolací súd poukazuje aj na to, že zastúpenie na základe plnomocenstva vzniklo súčasne s uzavretím zmluvy o úvere, teda v čase, keď žiadny dlh neexistoval, nebola známa ani jeho výška, a preto povinná nemohla ani dlh uznať, či splnomocniť iného na takéto uznanie. Nie je prípustné, aby sa niekto vzdal práva, ktoré môže vzniknúť až v budúcnosti a preto je takáto dohoda neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Okrem toho súčasťou notárskej zápisnice bolo aj vyhlásenie zástupcu povinnej o tom, že uznaný dlh zaplatí v lehote, ktorú si určil pravdepodobne zástupca povinnej sám bez toho, aby mu povinná udelila na takýto úkon plnú moc. Následkom uvedeného konania zástupcu povinnej je, že povinná bola zaviazaná na splatenie svojho dlhu v lehote, o ktorej nemala ani vedomosť, rovnako ako nemala vedomosť ani o výške, ktorú má zaplatiť.
Pretože predmetná notárska zápisnica aj podľa názoru odvolacieho súdu nespĺňa podmienky materiálne vykonateľného exekučného titulu, keďže bola spísaná na základe absolútne neplatného právneho úkonu, odvolací súd považoval postup súdu prvého stupňa, ktorý exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil, za správny.
Keďže predmetná notárska zápisnica aj podľa názoru odvolacieho súdu nespĺňa podmienky materiálne vykonateľného exekučného titulu, pretože bola spísaná na základe absolútne neplatného právneho úkonu, odvolací súd považoval postup súdu prvého stupňa, ktorý exekúciu zastavil, za správny, pričom nepovažoval za potrebné vyporiadavať sa v tomto rozhodnutí všetkými argumentmi uvádzanými oprávneným v písomne podanom odvolaní. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, preto s poukazom aj na dôvody uvedené v tomto rozhodnutí odvolací súd podľa § 219 ods. 1 OSP rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.