Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2S/141/2013

Potvrdené rozhodnutím 6Sžr/144/2014
„Identifikačné číslo spisu: 1013200992 Dátum vydania rozhodnutia: 27.04.2016 Meno a priezvisko: JUDr. Alena Adamcová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:1013200992.1 ROZSUDOK Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Adamcovej a členov senátu JUDr. Jozefa Hargaša a JUDr. Zdenky Reisenauerovej v právnej veci žalobkyne: O.T., bytom Q. zastúpenej JUDr. Janou Ondrášikovou, advokátkou so sídlom Bernolákova 12, Levice, proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, Dobrovičova 12, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1974/2013-430 z 11. apríla 2013, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/141/2013-60 z 30. júla 2014, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/141/2013-60 z 30. júla 2014 p o t v r d z u j e. Žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobkyne: O. K., Q. XXX, zastúpená: JUDr. Jana Ondrášiková, advokátka, Bernolákova 12, Levice, proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, Dobrovičova 12, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 1974/2013-430 zo dňa 11.04.2013, jednohlasne, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.

Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

I.

Konanie na správnom orgáne

Obvodný pozemkový úrad v Leviciach rozhodnutím č. zo dňa 10.06.2004 podľa o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, obvodných pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) nariadil prípravné konanie pozemkových úprav v katastrálnom území Sazdice z dôvodu uvedeného v , t. j. potreby usporiadania vlastníckych a užívacích pomerov a odstránenia prekážok ich výkonu vyvolaných historickým vývojom pred účinnosťou tohto zákona.

Dôvody pozemkových úprav, obvod pozemkových úprav a vyňatie pozemkov z obvodu pozemkových úprav prerokoval Obvodný pozemkový úrad v Leviciach v priebehu prípravného konania s Obecným úradom v Sazdiciach, Správou katastra v Leviciach, Lesmi Slovenskej republiky - Levice, Obvodným úradom životného prostredia v Leviciach, Slovenským pozemkovým fondom - Regionálnym odborom v Leviciach, pričom dospel k záveru, že uskutočnenie pozemkových úprav je opodstatnené.

Na základe uvedených zistení Obvodný pozemkový úrad v Leviciach rozhodnutím č. 2005/001171, zo dňa 01.06.2005 nariadil podľa pozemkové úpravy k nehnuteľnostiam v katastrálnom území Sazdice z dôvodu uvedeného v , pričom z obvodu pozemkových úprav vyňal pozemky v zastavanom území obce.

Proti uvedenému projektu pozemkových úprav podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote námietku, v ktorej vyjadrila nesúhlas s novou parcelou č. XXXX, nakoľko od 01.11.1991 užíva vymeranú

poľnohospodársku pôdu o výmere X,XX ha na parcele č. XXXX/X na základe dohody so štátnym majetkom Šahy.

Predvolaním č. 2012/002175, zo dňa 20.12.2012 zvolal Obvodný pozemkový úrad v Leviciach pracovné rokovanie za účelom prerokovania námietok vlastníkov, okrem iného aj žalobkyne.

Zo záznamu z prerokovania vyplýva, že žalobkyni bolo dňa 10.01.2013 vysvetlené, že v projekte pozemkových úprav sa vychádza z platných údajov katastra nehnuteľností, postup prideľovania nových pozemkov na ornej pôde a princípy ukončenia náhradného užívania. Vzhľadom na to, že žalobkyňa aj po vysvetlení trvala na dôvodoch uvedených v námietke, Obvodný pozemkový úrad v Leviciach listom č. 2013/000053, zo dňa 21.01.2013 odstúpil túto námietku Obvodnému pozemkovému úradu v Nitre.

Obvodný pozemkový úrad v Nitre rozhodnutím č. 2013/064-2/MM zo dňa 13.02.2013 podľa a o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov vo veci námietky žalobkyne ako vlastníčky proti projektu pozemkových úprav, resp. výpisu z rozdeľovacieho plánu v projekte pozemkových úprav v katastrálnom území Sazdice predmetnej námietke žalobkyne zo dňa 22.11.2012 nevyhovel.

Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, v ktorom naďalej zotrvala na svojej námietke k umiestneniu nového pozemku. Tvrdila, že s ňou nikto nerokoval o umiestnení nových pozemkov a že náhradný pozemok jej bol pridelený na tom istom pozemku, ktorý zdedila po otcovi v určitom podiele. Zároveň uviedla, že o pôdu sa starala 21 rokov, investovala do nej a dostávala od Pôdohospodárskej platobnej agentúry na ňu dotácie.

Podľa výpisu z registra pôvodného stavu vstúpila žalobkyňa do konania ako podielová spoluvlastníčka 50 pozemkov o celkovej výmere XXXXX,XX m2 ornej pôdy, viníc, trvalých trávnatých porastov, lesných pozemkov a ostatných plôch s určenou hodnotou pozemkov X XXX,XX eur.

Podľa výpisu z registra nového stavu bolo žalobkyni navrhnutých XX pozemkov (z toho 2 do výlučného vlastníctva) o celkovej výmere XXXXX,XX m2 ornej pôdy, viníc, trvalých trávnatých porastov a lesných pozemkov s určenou hodnotou pozemkov X XXX,XX eur.

Žalovaný ako orgán príslušný podľa o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) rozhodol podľa správneho poriadku tak, že odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu Obvodného pozemkového úradu v Nitre č. 2013/064-2/MM zo dňa 13.02.2013 zamietol a toto prvostupňové rozhodnutie zároveň potvrdil.

II.

Žaloba

Včas podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ktoré žiadala zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Namietala nezákonnosť prvostupňového rozhodnutia ako aj rozhodnutia o odvolaní, v ktorom podľa jej názoru žalovaný vôbec nereagoval na námietky uplatnené v odvolaní. Rozhodnutie označila za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, nakoľko sú v ňom uvedené len všeobecné argumenty, že ona ako vlastníčka nepožiadala o dotácie na ornú pôdu, ktorú jej manžel dostával 21 rokov, pričom išlo o tú istú poľnohospodársku pôdu a ich žiadostiam bolo vyhovené. Ďalej uviedla, že aj tento rok podali novú žiadosť o dotácie. Žalobkyňa nebola pred dátumom 22.11.2012 pozvaná na žiadne ústne rokovania a nevedela, ako sa s jej vlastníckym podielom nakladá.

Žalobkyňa zároveň poukázala na to, že uvedené nehnuteľnosti užívajú s manželom výhradne len na zabezpečenie poľnohospodárskej výroby, pre vlastné potreby, tieto nehnuteľnosti zdedila ešte v roku 1991 po otcovi, ktorý na tomto istom pozemku vlastnil určitý podiel. Do tejto nehnuteľnosti investovali počas 21 rokov svoje finančné prostriedky a to na kúpu umelých hnojív a chemických postrekov, aby pre vlastnú potrebu získali dobrú úrodu.

III.

Vyjadrenie žalovaného

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť. V súvislosti so žalobnými námietkami poukázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, kde sú detailne uvedené dôvody vedúce žalovaného k takému rozhodnutiu. Ďalej skonštatoval, že tvrdenia žalobkyne sa nezakladajú na pravde, pričom považoval za potrebné poukázať na jej „ústretovosť a ochotu spolupracovať“ a za typickú ukážku tohto postoja žalobkyne označil jej vyjadrenie uvedené v dotazníku zo dňa 03.07.2008.

Žalovaný tiež vyjadril názor, že správne orgány oboch stupňov postupovali pri rozhodovaní v súlade so a skonštatoval, že v uvedenom prípade je celková výmera obvodu projektu pozemkových úprav XXXX ha. Vzhľadom na to, že projekt pozemkových úprav ako taký predstavuje komplexné dielo a konanie s ním súvisiace zahŕňa mnohopočetných účastníkov konania, čo je v danom prípade XXX, z toho XXX známych, nie je podľa žalovaného objektívne možné v plnom rozsahu akceptovať požiadavky jednotlivca. Na záver dodal, že v súčasnej dobe je projekt pozemkových úprav po spracovaní námietok v procese schvaľovania.

IV.

Vyjadrenie žalobkyne k vyjadreniu žalovaného

V reakcii na vyjadrenie žalovaného žalobkyňa zotrvala na právnom názore vyjadrenom v žalobe. Nesúhlasila s rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu v Nitre, ktorý ju pred vyhotovením projektu neoboznámil s tým, kde a ako dôjde k vymeraniu pozemkov a až následne sa s ňou snažil telefonicky skontaktovať. Zároveň vyjadrila domnienku, že žalovaný do dnešného dňa nepredložil súdu mapku, ktorá je dôkazom o tom, že jej chcú odobrať dané nehnuteľnosti a chcú jej vymerať inú poľnohospodársku pôdu, ktorej bonita nesúhlasí s jej bonitou. Mala za to, že na mapke je zreteľne vidieť, ako žalovanému na danej parcele prekáža len ich orná pôda a chcú ju premiestniť o kúsok ďalej, kde je les, kde nie je tá istá pôdna bonita a kde sa nič neurodí, pričom ostatným účastníkom konania všetko ponechali. Žalobkyňa na záver poukázala na skutočnosť, že ešte nie sú ukončené pozemkové úpravy, lebo sú tam samé nedostatky, a preto by chcela, aby jej vlastníctvo ponechali, prípadne aby jej dali ornú pôdu s takou istou bonitou, akú má terajšia pôda.

V.

Posúdenie veci

Krajský súd v Bratislave preskúmal napadnuté rozhodnutie v rámci žalobných dôvodov ( ) a dospel k záveru, že tak napadnuté, ako aj prvostupňové správne rozhodnutie a postup správnych orgánov je v súlade so zákonom, a preto žalobu podľa zamietol.

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu.

Podľa súd môže rozhodnúť o žalobe bez pojednávania rozsudkom, ak to účastníci konania zhodne navrhli alebo ak s tým súhlasia a nie je to v rozpore s verejným záujmom.

Podľa pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia.

Podľa ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba zamieta.

Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Z ustanovenia § 47 ods. 3 správneho poriadku okrem iného vyplýva, že správny orgán je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť, ako sa vysporiadal s návrhmi a námietkami účastníka konania a z akých dôvodov ich považoval za nedôvodné, nesprávne, chybné alebo vyvrátené.

Vo všeobecnosti platí, že úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia ( ).

Podľa obsahom pozemkových úprav je racionálne priestorové usporiadanie pozemkového vlastníctva v určitom území a ostatného nehnuteľného poľnohospodárskeho a lesného majetku s ním spojeného, vykonávané vo verejnom záujme v súlade s požiadavkami a podmienkami ochrany životného prostredia a tvorby územného systému ekologickej stability, funkciami poľnohospodárskej krajiny a prevádzkovo-ekonomickými hľadiskami moderného poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a podpory rozvoja vidieka.

Podľa pozemkové úpravy zahŕňajú a) zistenie a nové usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov ako aj súvisiacich iných vecných práv v obvode pozemkových úprav a nové rozdelenie pozemkov (scelenie, oddelenie alebo iné úpravy pozemkov), b) technické, biologické, ekologické, ekonomické a právne opatrenia súvisiace s novým usporiadaním právnych pomerov.

Podľa pozemkové úpravy sa vykonávajú najmä, ak je to potrebné na usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov a odstránenie prekážok ich výkonu vyvolaných historickým vývojom pred účinnosťou tohto zákona.

Podľa nové pozemky majú byť svojím druhom, výmerou, bonitou, polohou a hospodárskym stavom primerané pôvodným pozemkom, pričom sa prihliada na výhody získané pozemkovými úpravami. Pri zmene druhu pozemku z dôvodov riešenia protieróznych opatrení a iných opatrení navrhnutých vo všeobecných zásadách funkčného usporiadania územia sa za pôvodný druh pozemku považuje navrhovaný stav. Nové určenie hodnoty takéhoto pozemku sa vykoná v rámci aktualizácie registra pôvodného stavu.

Podľa nové pozemky vlastníka sú primerané, ak rozdiel hodnoty pôvodných pozemkov a nových pozemkov vlastníka nepresahuje desať percent hodnoty pôvodných pozemkov vrátane pozemkov alebo ich časti potrebných na spoločné zariadenia a opatrenia. S písomným súhlasom vlastníka možno v jeho neprospech prekročiť prípustný rozdiel hodnoty nových pozemkov bez nároku na vyrovnanie v peniazoch.

Podľa nové pozemky vlastníka sú primerané, ak rozdiel výmery pôvodných pozemkov a nových pozemkov vlastníka nepresahuje desať percent výmery pôvodných

pozemkov vrátane pozemkov alebo ich časti potrebných na spoločné zariadenia a opatrenia. S písomným súhlasom vlastníka možno v jeho neprospech prekročiť prípustný rozdiel výmery nových pozemkov bez nároku na vyrovnanie v peniazoch.

Napadnuté rozhodnutie žalovaného je rozhodnutím vydaným v správnom konaní, na ktoré sa vzťahuje . Perfektnosť rozhodnutia akéhokoľvek správneho orgánu, teda i žalovaného, spočíva v tom, že je vydané v písomnej forme príslušným orgánom, v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, pričom musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci, musí obsahovať náležitosti určené všeobecnou právnou úpravou i náležitosti ustanovené osobitnými právnymi predpismi. Súd má za to, že obe rozhodnutia správnych orgánov v predmetnej veci obsahujú predpísané zákonné náležitosti, súčasťou ich odôvodnení je právne posúdenie veci, t.j. konkrétny odkaz na príslušný právny predpis, z ktorého správny orgán vo výrokovej časti vychádzal a z ktorého vyvodil svoje právne závery. Tieto rozhodnutia sú dostatočne podložené i presvedčivé na to, aby ich bolo možné preskúmať v konaní pred správnym súdom.

Z rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu v Leviciach č. 2005/001171, zo dňa 01.06.2005 jednoznačne vyplýva, že boli nariadené pozemkové úpravy k nehnuteľnostiam v katastrálnom území Sazdice, pričom cieľom vypracovania projektu bolo racionálne priestorové usporiadanie pozemkového vlastníctva v tomto katastrálnom území a ostatného nehnuteľného poľnohospodárskeho majetku s ním spojeného v súlade s požiadavkami a podmienkami ochrany životného prostredia a tvorby územného systému ekologickej stability, funkciami poľnohospodárskej krajiny a prevádzkovo-ekonomickými hľadiskami moderného poľnohospodárstva. V odôvodnení predmetného rozhodnutia je uvedené, že v rámci prípravného konania sa preukázalo, že uskutočnenie pozemkových úprav v tomto katastrálnom území je účelné a opodstatnené vzhľadom na vysokú rozdrobenosť pozemkov, veľký počet spoluvlastníckych vzťahov, nízku aktuálnosť operátu katastra nehnuteľností a neprístupnosť pozemkov.

Pokiaľ ide o nesúhlas žalobkyne s rozdelením pozemku o výmere 2,51 ha z dôvodu jeho užívania, súd uvádza, že žalobkyňa tento pozemok dostala na základe dohody s bývalým Štátnym majetkom Šahy, pričom toto užívanie nebolo nariadené na základe v tom čase platného ustanovenia o urýchlenom usporiadaní vlastníckych a užívacích pomerov na čas do schválenia projektu pozemkových úprav, kedy išlo o dvojstranný vzťah medzi bývalým Štátnym majetkom Šahy a žalobkyňou ako vlastníčkou. Predmetná dohoda so žalobkyňou však stratila platnosť dňom 21.08.2008, kedy bol Štátny majetok Šahy v likvidácii vymazaný z obchodného registra.

V súvislosti s námietkou žalobkyne, že prvostupňový správny orgán ju pred vyhotovením projektu neoboznámil s tým, kde a ako dôjde k vymeraniu pozemkov, je potrebné skonštatovať, že žalobkyni bol dňa 07.12.2009 doručený Návrh zásad pre umiestnenie nových pozemkov, na základe ktorých sa vyhotovuje návrh rozdeľovacieho plánu. Návrh umiestnenia nových pozemkov bol so žalobkyňou prerokovaný dňa 02.12.2011, avšak žalobkyňa zápisnicu z prerokovania odmietla podpísať a na telefonické urgencie nereagovala.

Súd zároveň poukazuje na zistenia žalovaného v doplňovacom konaní uskutočnenom dňa 09.04.2013, z ktorého je zrejmé, že náhradný pozemok vo výmere X,XX ha pridelený žalobkyni, bol umiestnený aj na pôvodných pozemkoch - parcely č. XXXX/X a XXXX/X, na ktorých má spoluvlastnícky podiel vo výmere XXX m2. Je potrebné zdôrazniť, že zmenou polohy pozemku v konaní o pozemkových úpravách pri deklarovaní výmery, na ktorej poberateľ hospodári, nie je ohrozené poberanie priamych podpôr v dotačnom systéme. V rozdeľovacom pláne pri umiestňovaní nových pozemkov bol navrhnutý nový pozemok - parc. č. XXXX o výmere X XXXX m2 v lokalite jej pôvodných pozemkov intenzívne poľnohospodársky využívanej na hranici zastavaného územia obce s ohľadom na druh pozemku a spôsob využívania pozemkov ostatných vlastníkov a užívateľov.

Súd sa stotožňuje s argumentáciou žalovaného, že za daných podmienok, kedy je celková výmera obvodu projektu pozemkových úprav XXXX ha a konanie s ním súvisiace zahŕňa mnohopočetných účastníkov konania - 827, z toho 494 známych, nie je objektívne možné, aby žalovaný v plnom rozsahu akceptoval požiadavky všetkých účastníkov konania. Po oboznámení sa s výpisom z registra pôvodného a nového stavu má súd za preukázané, že rozdiel výmer pôvodného a nového pozemku je - XXX,XX

m2, rozdiel hodnôt je - XXX,XX eur, čo je v súlade s , a zásadami umiestnenia nových pozemkov.

Vychádzajúc z pripojeného administratívneho spisu súd dospel k záveru, že námietky žalobkyne uvedené v žalobe nie sú takými námietkami, s ktorými by sa už žalovaný vo svojom rozhodnutí dostatočne nevysporiadal. Tieto námietky preto nemohli obstáť ani v súdnom konaní. Žalovaný v konaní dostatočne zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho správne právne závery. Hodnotením zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu súd nezistil logické, vecné ani právne pochybenia. Postup žalovaného, ako aj preskúmavané rozhodnutie boli v súlade so zákonom, a preto súd žalobu podľa zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa a v konaní neúspešnej žalobkyni právo na ich náhradu nepriznal, rovnako ani žalovanému, ktorý podľa ustálenej judikatúry nemá v takomto prípade právo na náhradu trov konania.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 ( v znení ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo na Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.