Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

69Cb/5/2023

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica vo veci návrhu navrhovateľa: TOPA STAV s.r.o., so sídlom 017 01 Sverepec 446, IČO: 46 308 326, zastúpeného Advokátskou kanceláriou MATUŠOV s.r.o., so sídlom 020 01 Púchov, Ul. 1. mája 1455, IČO: 54 286 611, proti odporcovi: Interpolis, a.s., so sídlom 974 01 Banská Bystrica, Dolná 6A, IČO: 47 235 713, na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto

rozhodol:

I. Súd návrh navrhovateľa na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a .

II. Navrhovateľ nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Súdu bol dňa 2. februára 2023 doručený návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým sa navrhovateľ domáha, aby súd zriadil v jeho prospech záložné právo na nehnuteľnostiach vo vlastníctve odporcu zapísaných na liste vlastníctva Č.. XXXX U. I. Ú. F. F., V. I., T. V.N. Ú. F. F., I. F. F., I. F. F., E. M. V.: T., T. C. „., T.. Č.. XXX/XX, A. T. E. W. I. U. XXXX Y., T., T. C. „., T.. Č.. XXX/XX, A. T. E. W. I. U. XXXX Y. , T., T. C. „., T.. Č.. XXX/XXX, A. T. E. W. I. U. XXXX Y. , T., T. C. „., T.. Č.. XXX/XXX, A. T. E. W. I. U. XX Y. , T., T. C. „., T.. Č.. XXX/XXX, A. T. E. W. I. U. XX Y. , L. - T. F. L. L.. Č.. XXXX, T. W. T. T.. Č.. XXX/XX, L. - M. L. L.. Č.. XXXXX, T. W. T. T.. Č.. XXX/XXX (ďalej len „nehnuteľnosti“). Záložné právo má zabezpečovať peňažnú pohľadávku navrhovateľa voči odporcovi vo výške 967 168,96 eura s príslušenstvom s tým, že navrhovateľ bude povinný v lehote 30 dní podať žalobu vo veci samej na zaplatenie tejto sumy. Peňažná pohľadávka vznikla na základe Zmluvy o dielo, ktorú uzavrel navrhovateľ v postavení dodávateľa a odporca v postavení objednávateľa 12. septembra 2019 (ďalej len „zmluva o dielo“ alebo „zmluva“). Cena diela (9 879 006,58 eura) bola splatná na základe čiastkových faktúr (celkovo 30 faktúr), odporca ako objednávateľ bol podľa bodu 19.14 zmluvy oprávnený zadržať 10 % z ceny diela formou zádržného, čo aj urobil, t.j. z každej vystavenej čiastkovej faktúry (s výnimkou faktúry č. 22105003) si zadržal 10 %. V prípade faktúry č. 22105003 si odporca uplatnil len dlhodobé zádržné vo výške 5 % z fakturovanej sumy (vo výške 2 460,48 eura).

2. Odporca zaplatil navrhovateľovi doposiaľ cenu diela vo výške 8 753 360,51 eura, celková suma zádržného predstavuje 967 168,96 eura. Podľa zmluvy o dielo (bod 19.15) malo byť zádržné uvoľnené tak, že 5 % z výšky zádržného najneskôr do 15 dní odo dňa podpísania finálneho preberacieho protokolu a ďalších 5 % najneskôr do 15 dní po uplynutí 60 mesiacov alebo po predložení bankovej záruky zo strany zhotoviteľa diela. Podľa navrhovateľa tak mala byť prvá časť zádržného (482 354,24 eura) uvoľnená do 1. júna 2022. Pretože sa tak nestalo, navrhovateľ absolvoval viacero rozhovorov s odporcom a žiadal o vyplatenie zádržného. Napriek písomnej výzve na vyplatenie zádržného zostal nárok navrhovateľa neuspokojený.

3. Navrhovateľ zo zverejnených účtovných závierok zistil, že od roku 2019 sa hospodárska situácia odporcu zhoršuje (podľa výsledkov účtovnej závierky za rok 2021 odporca nedosiahol žiadne tržby zo svojej činnosti a jeho záväzky na konci tohto roka predstavovali sumu takmer šesť miliónov eur). Jedinou

činnosťou odporcu je prenájom priestorov v objekte (administratívnej budove), pričom z rokovaní strán vyplynulo, že odporcovi sa nepodarilo zabezpečiť ani 20 % obsadenosť objektu, teda jeho schopnosť plniť si záväzky voči tretím osobám je značne obmedzená a je otázkou času, kedy budú predmetom vymáhania. U odporcu je podľa údajov z internetového portálu finstat.sk vysoká pravdepodobnosť úpadku. Odporca mal podľa zmluvy o dielo predložiť navrhovateľovi ako zhotoviteľovi diela zmluvu o úvere uzatvorenú s financujúcou bankou, čo sa však nestalo a je zrejmé, že výstavba bola financovaná zo zapožičaných zdrojov od súkromných osôb, keďže účtovná hodnota dlhodobého hmotného majetku odporcu podľa účtovnej závierky za rok 2021 zodpovedá práve cene diela.

4. V prípade, ak v budúcom súdnom konaní dôjde k priznaniu peňažnej pohľadávky navrhovateľa od odporcu, navrhovateľovi známy majetok, ktorý možno postihnúť exekúciou, je len nehnuteľný majetok, zriadenia záložného práva ku ktorému sa domáha. Peňažná pohľadávka navrhovateľa je veľkého rozsahu a z tejto sumy má navrhovateľ povinnosť uspokojiť svoje záväzky voči subdodávateľom. Ak však dôjde k speňaženiu nehnuteľností samotným odporcom, resp. k výkonu záložného práva v prospech existujúcich veriteľov odporcu, môže byť v budúcnosti znemožnená exekúcia pohľadávky navrhovateľa. Hoci aktuálne na nehnuteľnostiach neviazne záložné právo v prospech tretej osoby, projekt diela musel byť financovaný so súkromných zahraničných zdrojov investora. V nadväznosti na uvedené navrhovateľ opísal štruktúru spoločnosti odporcu, pričom ide o spoločnosť s jediným akcionárom - spoločnosťou so sídlom v Lichtenštajnsku, ktorá je akýmsi hybridom medzi akciovou spoločnosťou a nadáciou a jej účelom je len správa vlastného majetku. Keďže tento jediný spoločník nie je podľa lichtenštajnského právneho poriadku povinný identifikovať konečného užívateľa výhod, navrhovateľ vyjadril obavu, že hrozí riziko, že odporca pre prípad speňaženia jeho nehnuteľného majetku „vyvezie“ kúpnu cenu do zahraničia a ukončí podnikateľskú činnosť vyhlásením konkurzu.

5. S ohľadom na neúspech rokovaní s odporcom o uvoľnení zádržného, zistené skutočnosti o hospodárskej situácii odporcu, tak navrhovateľ, dôvodiac obavami z budúceho zmarenia exekúcie, žiada, aby súd zriadil záložné právo na nehnuteľnosti vo vlastníctve odporcu, ktoré podľa odporcu predstavujú jediný známy majetok odporcu.

6. Za účelom osvedčenia svojich tvrdení navrhovateľ k návrhu priložil zoznam faktúr s identifikáciou zadržanej sumy z každej faktúry (ako aj faktúry samotné), dva zápisy o odovzdaní a prevzatí diela zo 17. mája 2022, písomnú výzvu na uvoľnenie zádržného zo dňa 30. januára 2023, účtovnú závierku odporcu za rok 2021, výpis A. N. Č.. XXXX T. V..Ú.. F. F., finančný report a verifikačný dokument odporcu.

7. Podľa , zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa , ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

9. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p,. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

10. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

11. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

12. Podľa veta prvá , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

13. Keďže ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie, aj pre nariadenie tohto inštitútu je potrebné, aby navrhovateľ osvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov.

Zabezpečovacie opatrenie nie je možné nariadiť len na základe domnienky a fikcie bez toho, aby bola náležite osvedčená obava, že exekúcia bude ohrozená.

14. Zabezpečovacie opatrenie zriadené súdom je vo svojej podstate sudcovským záložným právom, ktoré má povahu riadneho záložného práva podľa a nasl. . Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na majetok dlžníka na zabezpečenie pohľadávky veriteľa, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná alebo už bola judikovaná s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné riziko neuspokojenia tejto pohľadávky.

15. Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností by mal navrhovateľ súdu poskytnúť dôkazy, ktoré dostatočne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov - hrozbu zmarenia exekúcie. Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť zásadu primeranosti zásahu do majetkových pomerov dlžníka, a to osobitne vo vzťahu k výške pohľadávky, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje záložné právo. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť celkom zjavný nepomer medzi hodnotou pohľadávky a majetku, na ktorý sa má zriadiť záložné právo.

16. Existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho (prípadne neodkladného) opatrenia. Dôvodom môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť zmarený. U dlžníka môže byť takýmto dôvodom jeho konanie, ktorého dôsledkom je zníženie majetku, ktorý je možné postihnúť pri výkone rozhodnutia, alebo konanie ktoré inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery (z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. ; zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 20/1998).

17. Pri skúmaní obavy z budúceho zmarenia exekúcie súd vychádza z konkrétnych skutkových okolností prípadu. Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že tu existuje nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. Zákonnými predpokladmi pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sú: návrh strany; spôsobilý predmet záložného práva (ktorým môžu byť veci a práva a iné majetkové hodnoty); existencia peňažnej pohľadávky a existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie.

18. Zabezpečovacím opatrením má byť v tomto prípade zriadené záložné právo na nehnuteľný majetok odporcu - budovy a stavby nachádzajúce sa v Banskej Bystrici (administratívna budova K. s prislúchajúcimi pozemkami). Z výpisu z katastra nehnuteľností, konkrétne listu vlastníctva č. XXXX U. I. Ú. F. F., V. I., T. V. Ú. F. F., I. F. F., I. F. F., súd považuje za osvedčené, že odporca je výlučným vlastníkom nehnuteľností (o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1) špecifikovaných v bode 1. tohto rozhodnutia, ktoré sú spôsobilým predmetom záložného práva. Na nehnuteľnostiach podľa predloženého výpisu neviazne žiadne záložné právo, resp. iné vecné bremeno s výnimkou vecného bremena zriadeného v prospech SPP - distribúcia, a.s.

19. Navrhovateľ osvedčil existenciu zmluvného vzťahu s odporcom založenú zmluvou o dielo, predmetom ktorej bol záväzok navrhovateľa ako zhotoviteľa zhotoviť stavbu a povinnosť odporcu ako objednávateľa uhradiť cenu diela. Cena diela bola dojednaná na sumu 9 879 006,58 eura (bez DPH), táto bola splatná na základe čiastkových faktúr priebežne vystavovaných zhotoviteľom. Podľa bodu 19.14 zmluvy o dielo sa strany dohodli, že objednávateľ je oprávnený zadržať časť 10 % z ceny diela (zádržné), ktoré bude slúžiť na riadne plnenie záväzkov zhotoviteľa, najmä záruky, teda po dobu maximálne 60 mesiacov od podpísania finálneho preberacieho protokolu (bod 15.16 a nasl. zmluvy) pri možnosti jeho čiastkového uvoľnenia v zmysle bodu 19.15 (uvoľnenia polovice zádržného po uplynutí 15 dní od podpísania finálneho preberacieho protokolu). Zádržné môže byť podľa zmluvy nahradené neodvolateľnou a nepodmienenou bankovou zárukou na prvé požiadanie vystavenou objednávateľom schválenou bankou. Zádržné bude podľa článku 19.15 zmluvy uvoľnené objednávateľom v prospech zhotoviteľa nasledujúcim spôsobom: 5% z výšky zádržného najneskôr do 15 dní od podpísania finálneho preberacieho protokolu a 5% z výšky zádržného najneskôr do 15 dní po uplynutí doby oprávňujúcej objednávateľa na zádržné - 60 mesiacov.

20. Prevzatie diela navrhovateľ osvedčil „Zápisom o odovzdaní a prevzatí diela“ (preberacie konanie). Jeden zápis sa týkal odovzdania hlavnej stavby uvedených stavebných objektov 01, 02, 03; druhý sa týkal stavebných objektov 04, 05, 06, 07, 08, 10, 12, 13, 14, 15, 17, 18, 21). Oba zápisy uvádzajú ako dátum skončenia preberacieho konania 17. máj 2022. Podľa bodu 15.19 zmluvy, ak v priebehu preberacieho konania nebudú zistené žiadne skutočnosti odôvodňujúce neprevzatie diela objednávateľom, protokol o preberacom konaní sa zároveň považuje za finálny preberací protokol. V predložených protokoloch je uvedené, že zástupcovia dodávateľa odovzdávajú a zástupcovia odberateľa preberajú dodávky práce, javí sa teda, že boli naplnené zmluvné podmienky bodu 15.17.1 hovoriace o tom, že súčasťou finálneho preberacieho protokolu bude, pokiaľ objednávateľ dielo vo finálnom preberacom konaní prevezme: vyhlásenie o odovzdaní diela zhotoviteľom a jeho prevzatí objednávateľom. Súčasne je však v oboch zápisoch v časti „Súpis ojedinelých drobných nedorobkov a vád zrejmých pri odovzdávaní a prevzatí“ rukou dopísaný údaj zoznam nedostatkov pre preberaní (CB2E) zo dňa 9. júna (pozn. súdu, resp. júla) 2022, čo indikuje, že ešte po dátume 17. mája 2022 prebehlo odstraňovanie vád a nedostatkov diela.

21. Celková suma zádržného predstavovala podľa predložených faktúr 967 168,96 eura (10 % zo súm fakturovaných v období od 30. decembra 2019 do 13. mája 2022), keď z faktúry č. 22105003 vystavenej 15. júna 2022 na sumu 49 209,64 eura si odporca uplatnil len dlhodobé zádržné 5 % vo výške 2 460,48 eura. Polovica zádržného, ktorá mala byť vyplatená do 1. júna 2022 (do 15 dní od podpísania finálneho preberacieho protokolu) tak predstavuje sumu 482 354,24 eura (polovica zo sumy 967 168,96 eura znížená o sumu 2 460,48 eura).

22. Pokiaľ ide o tzv. dlhodobé zádržné - 484 814,72 eura (967 168,96 eura - 482 354,24 eura), podľa navrhovateľa malo byť uvoľnené odporcom skôr ako 60 mesiacov od prevzatia diela v dôsledku predloženia bankovej záruky. Podľa zmluvy (bod 19.14) zádržné môže byť nahradené neodvolateľnou a nepodmienenou bankovou zárukou na prvé požiadanie vystavenou objednávateľom schválenou bankou a v štandardnom znení. Z predložených listín a tvrdení (len jednej strany - navrhovateľa) nie je zrejmé, či boli splnené zmluvné podmienky pre to, aby dlhodobé zádržné bolo nahradené bankovou zárukou (zmluva pre nahradenie zádržného vyžaduje splnenie určitých podmienok), v každom prípade však podľa predložených listín bola banková záruka vystavená až 30. januára 2023 a návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia (odôvodnený aj neuvoľnením dlhodobého zádržného) bol podaný skôr, ako uplynula lehota stanovená samotným navrhovateľom na jeho uvoľnenie po predložení bankovej záruky. Kópiu bankovej záruky č. 624.661 vystavenej Tatra bankou, a.s. navrhovateľ priložil k písomnej výzve zo dňa 30. januára 2023, uvádza sa v nej, že banka sa zaväzuje, že odporcovi bez námietok zaplatí požadovanú sumu, maximálne však 484 814,72 eura do 5 (piatich) pracovných dní po obdržaní prvej písomnej výzvy na zaplatenie.

23. Navrhovateľ predložil listinu označenú ako „Výzva na uvoľnenie zádržného“ zo dňa 30. januára 2023 (č.l. 358 spisu), ktorou osvedčil, že písomne vyzval dlžníka (odporcu) na bezodkladné uvoľnenie prvej časti zádržného vo výške 482 354,24 eura a s ktorou súčasne predložil dlžníkovi bankovú záruku, v nadväznosti na čo ho vyzval na uvoľnenie druhej časti zádržného v lehote 15 dní odo dňa doručenia výzvy. Podľa predloženého podacieho lístka v spojení s informáciou o doručení zásielky z internetovej stránky pošty (č.l. 356 a 357 spisu), bola zásielka odporcovi doručená 31. januára 2023. Pretože zásielka nebola doručovaná s potvrdením o doručení (s doručenkou), v konaní nebolo podľa súdu hodnoverným spôsobom osvedčené, že odporca zásielku skutočne prevzal dňa 31. januára 2023. Ak by aj súd vychádzal z informácie, že odporcovi bola výzva doručená 31. januára 2023, lehota na uvoľnenie zádržného (druhej časti zádržného) by mu uplynula 14. februára 2023, pričom návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bol podaný už 2. februára 2023, navrhovateľ teda nečakal na úhradu pohľadávky v ním určenej lehote.

24. Z účtovnej závierky odporcu za rok 2021 zostavenej 22. februára 2022 vyplýva, že hodnota jeho dlhodobého hmotného majetku je 10 923 934 eur, záväzky predstavujú eur. Výsledok hospodárenia z minulých rokov bol negatívny, výsledok hospodárenia za účtovné obdobie po zdanení je -228 431 eur.

25. Zo skutkových tvrdení navrhovateľa nevyplýva, že by odporca realizoval faktické alebo právne úkony smerujúce k sťaženiu alebo zmareniu budúcej (potenciálnej) exekúcie na vymoženie pohľadávky

navrhovateľ. Z jeho tvrdení naopak vyplýva, že nehnuteľnosti, ku ktorým žiada zriadiť záložné právo, predstavujú majetok odporcom využívaný na jeho podnikateľskú činnosť - prenájom, v nadväznosti na čo sa javí ako veľmi málo pravdepodobné, že by sa odporca zbavoval majetku, ktorý je pre neho zdrojom príjmu. Zároveň, pokiaľ navrhovateľ uvádza, že jedinou podnikateľskou činnosťou odporcu je prenájom priestorov v administratívnej budove K. (ktorá bola predmetom prestavby a prístavby podľa zmluvy o dielo), toto vysvetľuje, prečo odporca nedosahoval od roku 2019 zisky - dielo bolo odovzdané v máji 2022, čiže príjmy z prenájmu sa môžu prejaviť najskôr až v účtovnej závierke za rok 2022. Skutočnosť, že prestavba (a prístavba) bola ukončená v roku 2022 môže vysvetľovať aj počiatočnú nízku obsadenosť priestorov (podľa navrhovateľa 20 %), pretože prirodzene trvá určitú dobu obsadiť nové priestory nájomcami.

26. Závery navrhovateľa, že odporcova schopnosť plniť si záväzky je značne obmedzená nie sú podložené žiadnymi listinnými alebo inými dôkazmi (napr. dôkazmi o prebiehajúcich exekúciách), sú teda len v rovine tvrdení, rovnako ako závery o možno výkone záložného práva na nehnuteľnosti v prospech iných existujúcich veriteľov odporcu (tu súd poznamenáva, že na nehnuteľnostiach podľa predloženého listu vlastníctva neviazne žiadne záložné právo).

27. Podľa návrhu odporca priebežne (bez námietky jeho omeškania) hradil čiastkové faktúry vystavované navrhovateľom za práce podľa zmluvy o dielo, v júni 2022 uhradil dve faktúry v sume 49 209,64 eura a 24 234,84 eura. Prvá písomná výzva na uvoľnenie zádržného bola podľa predložených listín odporcovi doručovaná až na konci januára 2023, pričom navrhovateľ nečakal na splnenie dlhu v primeranej lehote a bezprostredne po odoslaní výzvy podal súdu návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

28. Poukaz na štruktúru spoločnosti odporcu (akciovú spoločnosť s jedným akcionárom, ktorý má sídlo v Lichtenštajnsku) nie je relevantná z pohľadu skúmania zákonných podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. V prípade akciovej spoločnosti akcionár neručí za záväzky spoločnosti, za porušenie záväzkov zodpovedá spoločnosť celým svojím majetkom. Skutočnosť, že odporca nepredložil navrhovateľovi zmluvu o úvere (ktorú mal uzavrieť podľa článku 19.18 zmluvy o dielo s bankou za účelom získania finančných prostriedkov na financovanie diela) nie je taktiež relevantná z pohľadu rozhodovania o návrhu na nariadenie predbežného opatrenie. K údajom zo stránky finstat.sk súd uvádza, že vysoká pravdepodobnosť úpadku je uvádzaná podľa modelov „Altman Z-skóre“ a „INDEX 05“, ktoré predstavujú modely hodnotenia podľa rôznych finančných ukazovateľov, nejde o úpadok v zmysle zákona o konkurze a reštrukturalizácii.

29. Súd, sumarizujúc, že hoci navrhovateľ pre účely konania o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia osvedčil existenciu peňažnej pohľadávky (minimálne v rozsahu prvej časti zádržného v sume 482 354,24 eura), neosvedčil, že by dlžník (odporca) vykonával akokoľvek úkony nasvedčujúce zámeru zbaviť sa majetku, zaťažiť ho alebo inak sťažiť jeho predaj za účelom vyhnúť sa uspokojeniu pohľadávky navrhovateľa.

30. Súd v rámci rozhodovania o návrhu posudzoval aj hodnotu nehnuteľností, na ktoré má byť zriadené záložné právo vo vzťahu k výške pohľadávky navrhovateľa, pričom konštatuje, že hodnota majetku niekoľkonásobne (už len podľa ceny za dielo) prevyšuje hodnotu pohľadávky navrhovateľa. Aj v prípade, ak by sa jednalo o jediný majetok odporcu, tento postačuje na úhradu pohľadávky navrhovateľa ako aj prípadných ďalších pohľadávok iných veriteľov odporcu. Navrhovateľ argumentuje, že zriadenie záložného práva nebude mať dopad na užívacie práva odporcu k nehnuteľnostiam, čo je síce pravda, avšak zriadenie záložného práva predstavuje zásah do vlastníckeho práva, ktorý musí byť odôvodnený a primeraný (princíp primeranosti). Zabezpečovacie opatrenie predstavuje inštitút, ktorý možno aplikovať len za splnenia prísnych zákonných podmienok, vážiac nielen práva a oprávnené záujmy navrhovateľa tohto opatrenia, ale aj druhej strany.

31. Vychádzajúc z uvedeného súd nepovažuje obavu navrhovateľa z ohrozenia exekúcie za dôvodnú. Navrhovateľa síce nie je možné v štádiu podania návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zaťažiť povinnosťou preukázať bezprostredný úmysel dlžníka smerujúci k ohrozeniu exekúcie, avšak z tvrdení a dokladov pripojených k návrhu musí byť aspoň v rovine osvedčenia daná obava z ohrozenia budúcej exekúcie, teda, že odporca ako dlžník buď vykonáva, alebo s prihliadnutím na všetky skutkové okolnosti je obava, že vykoná úkony smerujúce k zníženiu hodnoty majetku

alebo také úkony, ktoré prípadný budúci výkon exekúcie ohrozujú. Samotný subjektívny pocit a subjektívne zhodnotenie obáv veriteľa o uspokojenie svojej pohľadávky v budúcnosti nie je postačujúcim dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Takáto skutková situácia nepostačuje na zriadenie záložného práva (nariadenie zabezpečovacieho opatrenia), keď kumulatívnou podmienkou pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je osvedčenie ohrozenia exekúcie, a to buď už reálnym vykonávaním úkonov smerujúcich k znemožneniu alebo sťaženiu výkonu exekúcie, resp. ak zo všetkých skutkových okolností možno očakávať zo strany povinného subjektu vykonanie takých úkonov. Takéto okolnosti navrhovateľ v podanom návrhu neosvedčil, zo žiadnych skutočností uvádzaných navrhovateľom nevyplýva, že by sa odporca majetku zbavoval, alebo ho zaťažoval, resp. mal snahy vyhnúť sa plneniu záväzkov voči navrhovateľovi (ktoré počas trvania zmluvy plnil). Samotné neuhradenie peňažnej pohľadávky nie je dôkazom nemajetnosti dlžníka (odporcu), ani dôkazom zbavovania sa majetku s cieľom ohroziť prípadný výkon rozhodnutia. Zádržné právo je vo všeobecnosti právom objednávateľa zadržať si určitú časť ceny diela až do uplynutia záruky. Pohľadávku v tomto prípade predstavuje zádržné, ktoré si odporca zadržal v súlade so zmluvou a až v konaní vo veci samej bude možné riadne preskúmať (zohľadniac aj vyjadrenie druhej strany), či boli splnené zmluvné podmienky na jeho uvoľnenie a v akom rozsahu.

32. Pretože navrhovateľ neosvedčil kumulatívne splnenie zákonných podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, súd jeho návrh podľa v spojení s 328 ods. 1 zamietol.

33. O trovách konania súd rozhodol podľa v spojení s a článkom 4 ods. 2 , pričom rozhodoval len o nároku navrhovateľa. Navrhovateľovi ako neúspešnej strane súd nárok na náhradu trov konania od odporcu nepriznal a o prípadných nárokoch odporcu nerozhodoval, lebo sa mu rozhodnutie o zamietnutí návrhu nedoručuje a akýkoľvek výrok o nároku (či už negatívny alebo pozitívny) na náhradu trov konania by mal za následok povinnosť súdu doručovať toto uznesenie aj jemu, lebo by sa konalo aj o jeho právach.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Banská Bystrica.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu ho napáda, z akých dôvodov ho považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.