Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_19Cb-90-2014.pdf
PDF · 74.16 KB
No categories available
19Cb/90/2014
Uznesenie
Okresný súd Žilina v právnej veci žalobcu: DOPRASTAV EXPORT s. r. o., so sídlom Staviteľská 5, 831 04 Bratislava, IČO: 35 723 696, právne zastúpený: JUDr. Stanislavom Jakubčíkom, advokátom, so sídlom Kutlíkova 17, 851 02 Bratislava, proti žalovanému: STEEL-MAX, s.r.o., so sídlom Račianska 155, 831 02 Bratislava, IČO: 36 714 739, o zrušenie rozhodcovského rozsudku a o návrhu na odklad vykonateľnosti, takto
rozhodol:
Odkladá vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku vydaného dňa 3.4.2014 Rozhodcovským súdom v Žiline, so sídlom V. Tvrdého 17, 010 01 Žilina, pod č.k. RRS 2014/05 do právoplatnosti rozhodnutia súdu o žalobe žalobcu zo dňa 16.4.2014o zrušenie tohto rozhodcovského rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa písomnou žalobou doručenou súdu dňa 23.4.2014 domáha, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok vydaný Rozhodcovským súdom v Žiline, so sídlom V. Tvrdého 17, 010 01 Žilina dňa 3.4.2014 č.k. RRS 2014/05 a zároveň, aby súd odložil vykonateľnosť označeného rozhodcovského rozsudku. V podanej žalobe uvádza, že označeným rozhodcovským rozsudkom Rozhodcovský súd v Žiline konanie o návrhužalovaného (obchodnej spoločnosti STEEL-MAX, s.r.o.)na zaplatenie 139.732,75 eur s príslušenstvom zastavil a zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému trovy rozhodcovského konania spočívajúce v zaplatenom rozhodcovskom poplatku vo výške 10.060,20 eur a trovách právneho zastúpenia vo výške 2.853,80 eur.Zrušenia rozhodcovského rozsudku sa žalobca domáha podľa ustanovenia § 40 ods. 1 písm.d), f) a g) zákona č. 244/2002 Z.z.o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 244/2002 Z.z.).Na odôvodnenie uplatnených dôvodov na zrušenie rozhodcovského rozsudku žalobca tvrdí, že právomoc Rozhodcovského súdu v Žiline bola založená rozhodcovskou zmluvou uzavretou formou rozhodcovskej doložky ako súčasť Rámcovej kúpnej zmluvy č. XXXXX/MKX/XXXX uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 10.9.2013 (ďalej len Rámcová kúpna zmluva). Podľa čl. XVI bod 16.3 Rámcovej kúpnej zmluvy sú zmluvné strany povinné uvádzať vo vzájomnej obchodnej korešpondencii číslo zmluvy. Uvedené dojednanie malo slúžiť na odlíšenie zmluvného vzťahu založeného Rámcovou kúpnou zmluvou, na ktorý sa vzťahovala právomoc Rozhodcovského súdu v Žiline, od ostatných zmluvných vzťahov medzi žalobcom a žalovaným, na ktoré sa v prípade vzniku sporu vzťahuje právomoc všeobecných súdov. Nárok uplatnený žalovaným v rozhodcovskom konaní vznikol z titulu objednávky č. XX/DPSE/XXXX zo dňa 23.8.2013 realizovanej na základe odlišného zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania, ktorý bol založený ešte pred uzavretím Rámcovej kúpnej zmluvy. Žiadna z faktúr predložených žalovaným v priebehu rozhodcovského konania neobsahuje číslo Rámcovej kúpnej zmluvy v zmysle čl. XVI bod 16.3, ale naopak obsahujú odkaz na označenú objednávku. Zároveň, v čl. VII bod 7.4 Rámcovej kúpnej zmluvy bola kúpna cena tovaru dohodnutá na 60.000,- eur, ktorú sumu hodnota žalovanej pohľadávky (139.732,75 eur) výrazne presiahla. Poukazujúc na uvedené skutočnosti žalobca tvrdí, že medzi účastníkmi konania existujú paralelne dva navzájom nezávislé obchodnoprávne vzťahy, z ktorých jeden je založený Rámcovou kúpnou zmluvou a na prejednanie a rozhodnutie sporov z neho plynúcich má právomoc Rozhodcovský súd v Žiline a druhý je založený objednávkou č. XX/DPSE/XXXX zo dňa 23.8.2013, pričom na
prejednanie a rozhodnutie sporov s ním súvisiacich majú právomoc všeobecné súdy. Rozlišovacím znakom bolo práve uvedenie odkazu na objednávku XX/DPSE/XXXX zo dňa 23.8.2013 alebo Rámcovú kúpnu zmluvu vo vystavených faktúrach. Rozhodcovský súd v Žiline tak nemal právomoc vec prejednať a rozhodnúť. Námietku nedostatku právomoci namietal žalobca pri prvom úkone, ktorý mu patrí v rozhodcovskom konaní, teda vo vyjadrení k návrhu na začatie konania. Žalobca zároveň učinil jednostranné započítanie svojej pohľadávky voči pohľadávke žalovaného uplatnenej v rozhodcovskom konaní v dôsledku čoho žalovaná pohľadávka zanikla v celom rozsahu. Žalovaný vzal následne návrh na začatia rozhodcovského konania späť a Rozhodcovský súd v Žiline konanie zastavil. Podľa názoru žalobcu však Rozhodcovský súd v Žiline pochybil, ak rozhodol o zastavení konania v dôsledku späťvzatia návrhu bez toho, aby sa vyjadril k podanej námietke právomoci. Súčasne odňal žalobcovi právo domáhať sa vrátenia zaplateného súdneho poplatku za námietku nedostatku právomoci podľa čl. 31 ods. 9 Rokovacieho poriadku Rozhodcovského súdu v Žiline v znení zverejnenom v Obchodnom vestníku č. OV 207A/2008. Žalobca ďalej vyjadril pochybnosť o zákonnom ustanovení rozhodcu v konaní, nakoľko zmluvné strany sa nedohodli na osobe rozhodcu ani na spôsobe jeho určenia, preto v súlade s čl. 17 ods. 2 Rokovacieho poriadku Rozhodcovského súdu v Žiline mal osobu rozhodcu ustanoviť predseda rozhodcovského súdu. Z ustanovenia rozhodcu v označenom rozhodcovskom konaní však nie je zrejmé, kto konal za Rozhodcovský súd v Žiline pri ustanovovaní rozhodcu, na základe čoho postupoval, ako ani bližšie identifikačné údaje ustanoveného rozhodcu. Žalobca namieta aj formálnu stránku ustanovenia rozhodcu, ktorá sa uskutočnila formálnym listom namiesto rozhodcovského uznesenia s náležitým odôvodnením a poučením o možnosti podať opravný prostriedok. Žalobcovi tak bolo úplne znemožnené vyjadriť sa k osobe rozhodcu a uplatniť námietku zaujatosti, čím došlo aj k porušeniu zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania. Rozhodcovský súd v Žiline rozhodol o zastavení rozhodcovského konania v nadväznosti na späťvzatie návrhu na začatie konania, a to rozsudkom zo dňa 3.4.2014 č.k. RRS 2014/05, ktorým zároveň zaviazal žalobcu nahradiť žalovanému trovy rozhodcovského konania v súlade s čl. 32 ods. 2 a 3 Rokovacieho poriadku Rozhodcovského súdu v Žiline. Žalobca poukázal na skutočnosť, že označené ustanovenia Rokovacieho poriadku upravujú náhradu trov konania v prípade zastavenia rozhodcovského konania uznesením. Nakoľko Rozhodcovský súd v Žiline rozhodol vo veci rozsudkom, ich aplikácia nie je možná. Na základe uvedených skutočností sa žalobca domáha zrušenia napadnutého rozhodcovského rozsudku a zároveň žiada odložiť jeho vykonateľnosť. V časti o odklade vykonateľnosti svoj návrh odôvodnil tým, že žalobcovi hrozí začatie exekučného konania na podklade ničotného exekučného titulu, v dôsledku čoho by mu mohla vzniknúť nenapraviteľná ujma na právach a majetku. Písomným podaním zo dňa 10.6.2014 žalobca oznámil súdu, že dňa 19.5.2014 bolo na základe napadnutého rozhodcovského rozsudku začaté exekučné konanie, čo preukázal predloženým upovedomením súdneho exekútora N.. Ľ. C. o začatí exekúcie zo dňa 3.6.2014 č.k. J. XXXX/XX-X.
Podľa ustanovenia § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.
Ustanovenie § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní umožňuje súdu (fakultatívne) na návrh účastníka konania odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodcovského rozsudku bez definovania konkrétnych kritérií, na ktoré by mal súd prihliadať. Rozhodnutie je tak ponechané na uvážení súdu, ktorý vychádza predovšetkým zo sumáru tvrdení žalobcu uvedených v žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku, prihliada na obsah rozhodcovského spisu a prípadné vyjadrenie žalovaného k žalobe. Súd taktiež hodnotí odôvodnenie samotného návrhu na odklad vykonateľnosti ako aj skutočnosť, ktorému z účastníkov konania hrozí v prípade výkonu resp. odkladu vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku väčšie nebezpečenstvo ujmy.
Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu dospel súd k záveru, že žaloba bola podaná v lehote podľa ustanovenia § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z.. Žalobca bol napadnutým rozhodcovským rozsudkom zaviazaný zaplatiť žalovanému sumu 10.060,20 eur titulom trov rozhodcovského konania a sumu 2.853,80 eur titulom trov právneho zastúpenia. Zmluvné strany sa v rozhodcovskej doložke nedohodli na možnosti preskúmania rozhodcovského rozsudku inými rozhodcom, preto má doručený rozhodcovský rozsudok súlade s ustanovením § 35 zákona č. 244/2002 Z.z. pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Uplynutím lehoty na plnenie
sa stáva exekučným titulom (§ 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku č. 233/1995 Z.z.), na podklade ktorého môže žalovaný ako oprávnený pristúpiť k nútenému výkonu rozhodnutia. Súd má za preukázané, že žalovaný tak učinil a dňa 16.5.2014 podal návrh na vykonanie exekúcie č. EX 2205/14, v nadväznosti na ktorý návrh vydal Okresný súd Bratislava III dňa 27.5.2014 poverenie na vykonanie exekúcie. Žalobcovi tak nepochybne hrozí majetková ujma v rozsahu nielen priznaných trov rozhodcovského konania ale aj trov exekúcie predbežne vyčíslených na sumu 1.654,81 eur. Vzhľadom na celkovú výšku vymáhanej pohľadávky súd zastáva názor, že ďalšie pokračovanie v začatej exekúcii pred rozhodnutím o podanej žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku predstavuje väčšiu potenciálnu ujmu žalobcu, ako osoby povinnej z napadnutého rozhodcovského rozsudku, v porovnaní s ujmou, ktorá vznikne žalovanému v dôsledku odkladu vymoženia dlžnej sumy.
Pri rozhodovaní o odklade vykonateľnosti súd vychádzal výlučne z obsahu tvrdení a dôkazov predložených žalobcom, pričom v aktuálnom štádiu konania nie je predbežne možné bez ďalšieho konštatovať, že by sa zo strany žalobcujednalo o zrejme nedôvodné alebo účelové uplatňovanie práva. Súd zdôrazňuje, že týmto konštatovaním neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej, ale len hodnotí skutočnosti tvrdené žalobcom z toho hľadiska, či by tieto v prípade ich preukázania mohli viesť k zrušeniu rozhodcovského rozsudku z uplatnených dôvodov podľa ustanovenia § 40 ods. 1 písmeno d), f) a g) zákona č. 244/2002 Z.z..V ďalšom priebehu konania bude argumentácia žalobcu ako aj prípadná procesná obrana žalovaného predmetom dokazovania, ktorého výsledky budú vyhodnotené súdom v súlade s ustanovením § 132 Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb.. Rozhodnutiu o podanej žalobe o zrušenie napadnutého rozhodcovského rozsudku bude predchádzať predbežné posúdenie splnenia predpokladov pre meritórne rozhodnutie vo veci, a to v rovine zisteného rozporu medzi zvolenou formou rozhodcovského rozhodnutia v podobe rozsudku s ustanovením § 38 zákona č. 244/2002 Z.z., podľa ktorého sa o zastavení konania rozhoduje rozhodcovským uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.