Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Co-492-2013.pdf
PDF · 85.08 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/492/2013
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35724803, so sídlom v Bratislave, Pajštúnska č. 5, zastúpeného právnym zástupcom TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36613843, so sídlom v Bratislave, Pajštúnska č. 5, v mene ktorého pred súdom koná Mgr. Tomáš Kušnír, advokát a konateľ, proti odporkyni G. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. E. XXXX/XX, XXX XX R. R., za účasti Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42176778, so sídlom v Prešove, Námestie Legionárov č. 5, ako vedľajšieho účastníka 1/ na strane odporkyne, zastúpeného JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom, so sídlom Advokátskej kancelárie Nám. SNP 7, 091 01 Stropkov a OZ Právna pomoc spotrebiteľom, so sídlom ul. Sofijská 13, 04013 Košice, IČO: 42 247 268, ako vedľajšieho účastníka 2/ na strane odporkyne, právne zastúpeného JUDr. Ladislavom Miklušom, advokátom, so sídlom Advokátskej kancelárie, ul. Stará Baštova 2, Košice, o zaplatenie 390,14 EUR s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka 1/ proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. 20C/336/2012-79 z 14.05.2013, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.
Vedľajší účastník 1/ na strane odporkyne j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania v sume 43,24 EUR na účet právneho zástupcu navrhovateľa, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd s poukazom na ustanovenia § 172 ods. 1 a § 174 ods. 3 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) odmietol odpor vedľajšieho účastníka 1/ na strane odporkyne ako podaný neoprávnenou osobou, pretože odpor proti platobnému rozkazu môže v konaní podať výlučne odporca.
Vedľajší účastník 1/ na strane odporkyne podal včas odvolanie; okresný súd mu odmietnutím odporu odňal možnosť konať pred súdom. Argumentácia okresného súdu je neadekvátna, nečinnosť odporcu nie je neudelením súhlasu, ale ide o prejav rezignácie spotrebiteľa, ktorý nevie o nekalých obchodných praktikách navrhovateľa. Úkon vedľajšieho účastníka (odpor) treba posudzovať v súlade s ustanovením § 93 ods. 4 O.s.p.; nesúhlas hlavného účastníka s odporom vedľajšieho účastníka musí byť kvalifikovaný; ide o spotrebiteľský vzťah a je v záujme slabšej strany, aby právnická osoba, zameraná na ochranu spotrebiteľa, vyrovnávala ekonomickú a informačnú prevahu dodávateľa. Poukázal na judikatúru súdneho dvora EÚ (C - 240/98 až C - 244/98) s tým, že súd nemá aplikovať procesné pravidlá vnútroštátneho práva, ktoré vo svojich účinkoch bránia naplneniu účelu ochrany spotrebiteľa. Okresný súd odmietnutím odporu postupoval v rozpore s cieľom Európskej únie pri ochrane spotrebiteľa. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil, čím by došlo aj k zrušeniu platobného rozkazu okresného súdu.
Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu žiadal uznesenie okresného súdu potvrdiť ako vecne správne, pretože vedľajší účastník nebol účastníkom konania v čase vydania platobného rozkazu a nie je oprávnenou osobou na podanie odporu; žiadal priznať trovy odvolacieho konania.
Odporkyňa a vedľajší účastník 2/ sa k odvolaniu vedľajšieho účastníka 1/ nevyjadrili.
Napadnuté uznesenie okresného súdu vydal vyšší súdny úradník. Sudkyňa odvolaniu nemienila v celom rozsahu vyhovieť a vec predložila na rozhodnutie odvolaciemu súdu.
Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Podľa § 93 ods. 2 O.s.p., ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.
Podľa § 93 ods. 4 prvá a druhá veta O.s.p., v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba.
Podľa § 174 ods. 3 písm. c) O.s.p., súd uznesením odmietne odpor, ktorý bol podaný neoprávnenou osobou.
Zo spisu okresného súdu vyplýva, že navrhovateľ sa domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým by odporkyni bola uložená povinnosť zaplatiť mu dlžnú sumu aj s príslušenstvom z dôvodu nesplateného úveru. Okresný súd vydal platobný rozkaz, ktorý doručil právnemu zástupcovi navrhovateľa a odporkyni. Keďže do konania v tomto štádiu vstúpil na strane odporkyne vedľajší účastník, doručil súd platobný rozkaz aj jeho právnemu zástupcovi, ktorý proti nemu v zákonnej lehote podal odpor. Namietal neprijateľné zmluvné podmienky a vzniesol námietku premlčania celej pohľadávky navrhovateľa. Okresný súd po bezvýslednej výzve odporkyne, či súhlasí s odporom vedľajšieho účastníka, tento ako podaný neoprávnenou osobou odmietol.
Odvolanie vedľajšieho účastníka 1/ nie je dôvodné.
V prejednávanej veci je zrejmé, že predmetom konania je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy. Zmluvu o úvere uzavrela odporkyňa ako spotrebiteľka. Vedľajší účastník 1/ je právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľov. Okresný súd odmietol odpor proti platobnému rozkazu podaný vedľajším účastníkom 1/ na strane odporkyne ako podaný neoprávnenou osobou. Z aktuálnej rozhodovacej činnosti najvyššieho súdu (konkrétne ide o uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/210/2012 zo dňa 28.10.2013, sp. zn. 6Cdo/420/2012 zo dňa 22.01.2014, sp. zn. 6Cdo/357/2012 zo dňa 30.10.2013 a sp. zn. 7Cdo/135/2013 zo dňa 21.10.2013) vyplýva záver, že vedľajší účastník nie je osobou oprávnenou na podanie odporu proti platobnému rozkazu. Subjektívne legitimovaný na podanie odporu proti platobnému rozkazu je v zmysle § 174 ods. 2 O.s.p. výslovne len odporca. Ustanovenie § 174 ods. 2 O.s.p. nie je možné vykladať extenzívne tak, že okrem odporcu môže podať odpor aj vedľajší účastník, pretože v zákone nie je výslovne upravená legitimácia vedľajšieho účastníka na podanie odporu, ako to je v prípade odvolania podľa § 201 O.s.p.. Podanie odporu proti platobnému rozkazu nepredstavuje rovnakú procesnú situáciu ako podanie odvolania voči rozhodnutiu súdu, kde zákon priamo predpokladá, že za splnenia zákonných podmienok môže podať odvolanie aj vedľajší účastník (§ 201 druhá veta O.s.p.). Ani prípadný súhlas odporcu s podaním odporu proti platobnému rozkazu vedľajším účastníkom nemôže preklenúť dikciu ustanovenia § 172 O.s.p., podľa ktorého je na podanie odporu subjektívne legitimovaný len odporca a nie všeobecne „účastník“ (§ 201 O.s.p.), ako je to v prípade odvolania. Iba odporca rozhoduje o tom, či včasným podaním odporu dôjde zo zákona k zrušeniu platobného rozkazu ako formy rozhodnutia vo veci samej a bude pokračovať v konaní podľa prejednacej zásady a zásady kontradiktórnosti; pokiaľ by sa priznalo právo podať odpor
aj vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu, došlo by tým k popretiu tohto jeho dispozičného práva. Na rozdiel od odvolania (ktoré má suspenzívne a devolutívne účinky) má podanie odporu okamžité a nezvrátiteľné účinky, t.j. zrušuje sa ním platobný rozkaz (§ 174 ods. 2 prvá veta O.s.p.). V prípade podania odporu vedľajším účastníkom by sa preto zisťovanie stanoviska odporcu stalo bezpredmetné
- odporca by už účinky podaného odporu nemohol zvrátiť a v dôsledku toho by sa stalo nepoužiteľným aj ustanovenie § 93 ods. 4 tretia veta O.s.p. (...ak úkony vedľajšieho účastníka odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností...); súd by už totiž nemal priestor na žiadnu úvahu.
Odvolací súd výklad najvyššieho súdu ohľadom ustanovenia § 174 ods. 2 O.s.p. vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi rešpektuje, pretože jednou zo zákonných úloh najvyššieho súdu je dbať o jednotný výklad a aplikáciu právnych predpisov aj vlastnou rozhodovaciu činnosťou (§ 8 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov).
Vedľajší účastník v odvolaní poukázal aj na ochranu spotrebiteľa v práve európskej únie. K tomuto odvolací považuje za potrebné uviesť: v zmysle odôvodnenia rozsudku Súdneho dvora (tretia komora) vo veci sp. zn. C-470/2012 zo dňa 27.02.2014, z platného a účinného primárneho ani sekundárneho práva únie nevyplýva povinnosť členských štátov zabezpečiť ochranu spotrebiteľov v podobe práva združenia na ochranu spotrebiteľov vstupovať do jednotlivých individuálnych sporov, týkajúcich sa spotrebiteľa (bod 45 odôvodnenia rozsudku). V tomto prípade je teda na každom členskom štáte, aby v zmysle zásady procesnej autonómie takéto pravidlá zaviedol pod podmienkou, že tieto nesmú byť menej priaznivé než pravidlá, ktoré upravujú obdobné situácie podľa vnútroštátneho práva, t.j. tzv. zásada ekvivalencie, a súčasne nesmú prakticky znemožniť alebo nadmerne sťažiť výkon práv, ktoré priznáva právo únie, tzv. zásada efektivity (bod 46 odôvodnenia rozsudku). Súdny dvor analýzou primárneho a sekundárneho práva únie dospel k záveru, že právna úprava, neumožňujúca vstup združenia na ochranu spotrebiteľa do individuálneho sporu, ktorého účastníkom je spotrebiteľ, resp. exekučného konania, nie je porušením práva únie z uvedených hľadísk (z hľadiska zásady ekvivalencie a zásady efektivity). Zdôraznil, že hoci právo únie vyžaduje v sporoch, ktoré sa týkajú predajcu, resp. dodávateľa a spotrebiteľa, aktívny postup vnútroštátneho súdu rozhodujúceho v týchto sporoch, ktorý je nezávislý od zmluvných strán, v každom prípade nemožno tvrdiť, že odmietnutie pripustiť vstup združenia do konania ako vedľajšieho účastníka na podporu spotrebiteľa predstavuje porušenie práva tohto spotrebiteľa na účinný prostriedok nápravy pred súdom (bod 53 odôvodnenia rozsudku).
Z hľadiska posudzovanej veci je preto podľa odvolacieho súdu potrebné uzavrieť, že ak neumožnenie vstupu združenia na ochranu spotrebiteľa ako vedľajšieho účastníka do konania, ktorého účastníkom je spotrebiteľ, nepredstavuje podľa súdneho dvora porušenie práva únie, nemôže byť porušením práva únie ani odmietnutie odporu proti platobnému rozkazu, podaného vedľajším účastníkom v takomto konaní. Odvolaciemu súdu je známa judikatúra súdneho dvora, podľa ktorej je vnútroštátny súd povinný aj bez návrhu skúmať existenciu neprijateľnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je základom uplatneného nároku a následná povinnosť súdu zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol takou neprijateľnou podmienkou viazaný (porovnaj napríklad rozsudok v spojených veciach sp. zn. C-240/1998 až sp. zn. C-244/1998 zo dňa 27.06.2000, rozsudok vo veci sp. zn. C-473/2000 zo dňa 21.11.2002, rozsudok vo veci sp. zn. C-429/2005 zo dňa 04.10.2007 alebo rozsudok vo veci sp. zn. C-472/2011 zo dňa 21.02.2013), keď vylúčenie tejto možnosti súdu skúmať neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve v určitej fáze konania (napr. pred vydaním platobného rozkazu) je v rozpore s právom únie (porovnaj rozsudok vo veci sp. zn. C-618/2010 zo dňa 14.06.2012). Na druhej strane pri skúmaní predpokladov aktívneho prístupu vnútroštátneho súdu v konaní súdny dvor okrem iného vychádza aj z vyššie uvedenej zásady efektivity, v zmysle ktorej pri skúmaní, či vnútroštátne procesné ustanovenie znemožňuje alebo nadmerne sťažuje uplatňovanie práva únie, sa musí prihliadať na postavenie tohto ustanovenia v celom konaní, na priebeh konania, resp. jeho osobitosti na rôznych stupňoch vnútroštátnych súdov a z tohto hľadiska v prípade potreby vziať do úvahy zásady, ktoré sú základom vnútroštátneho súdneho systému, akými sú právo na obhajobu, právna istota a riadny priebeh konania (bod 51 odôvodnenia rozsudku vo veci sp. zn. C-470/2012 zo dňa 27.02.2014).
Súčasne však súdny dvor v inom rozhodnutí zdôraznil, že dodržiavanie zásady efektivity nemôže viesť k takému výkladu, ktorý by od vnútroštátneho súdu vyžadoval nahradiť celkovú pasivitu dotknutého spotrebiteľa v konaní (bod 47 odôvodnenia rozsudku vo veci sp. zn. C-40/2008 zo dňa 06.10.2009), t.j. ani k takému výkladu, podľa ktorého by pasivitu spotrebiteľa bolo nutné nahradiť právom združenia na ochranu spotrebiteľa ako vedľajšieho účastníka vstúpiť do konania a realizovať procesné úkony v prospech spotrebiteľa. Preto vyššie uvedený výklad príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku vo vzťahu k legitimácii vedľajšieho účastníka na podanie odporu proti platobnému rozkazu zo strany najvyššieho súdu nie je ani v rozpore s právom únie, pretože jednak ochrana práv spotrebiteľa pri rozhodovaní o návrhu na vydanie platobného rozkazu je zabezpečená ustanovením § 172 ods. 9 O.s.p., ktoré zakazuje súdu vydať platobný rozkaz na zaplatenie peňažnej sumy zo spotrebiteľskej zmluvy, obsahujúcej neprijateľné podmienky a jednak procesnou úpravou doručovania platobného rozkazu do vlastných rúk spotrebiteľa ako odporcu, ktorý je v zákonnej lehote oprávnený proti platobnému rozkazu podať odpor. Podľa odvolacieho súdu uvedený výklad najvyššieho súdu nie je ani v rozpore s právom únie.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu s odkazom na § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov, potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Navrhovateľ bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný a uplatnil trovy odvolacieho konania. Preto odvolací súd uložil vedľajšiemu účastníkovi 1/ na strane odporkyne povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania vo výške 43,24 EUR (nejedná sa o odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej, preto sa odmena podľa § 14 ods. 3 písm. b/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom do 30.06.2013 znižuje na polovicu a podľa § 10 ods. 1 a 2 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom do 30.06.2013 vzhľadom na predmet odvolania predstavuje sumu 28,22 EUR, režijný paušál 7,81 EUR, daň z pridanej hodnoty 20%, t.j. 7,21 EUR), ktoré je vedľajší účastník 1/ na strane odporkyne v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. povinný zaplatiť právnemu zástupcovi navrhovateľa TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36613843, so sídlom v Bratislave, Pajštúnska č. 5, vedený vo VÚB, a.s. č. ú. 2247072259/0200.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.