Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_4To-69-2014.pdf
PDF · 94.38 KB
Case nature
Area
Subarea
4To/69/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adriany Némethovej a sudcov JUDr. Zity Matyóovej a JUDr. Jána Bernáta, v trestnej veci proti obžalovanému N. Y., pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a/, odsek 2 písmeno d/ Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného N. Y. proti rozsudku Okresného súdu Komárno z 17.04.2014, sp. zn. 3T/114/2013, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 31.07.2014, takto
rozhodol:
Podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, písmeno d/, odsek 3 Trestného poriadku z r u š u j e s a napadnutý rozsudok vo výroku o treste a vo výroku o ochrannom opatrení.
Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku s a :
obžalovaný:
N. Y., narodený XX.XX.XXXX v X., trvale bytom
U. X. č. XXXX, prechodne bytom F.
Y. č. 3, toho času vo väzbe v Ústave na
výkon väzby a v Ústave na výkon trestu odňatia
slobody Nitra,
o d s u d z u j e :
Podľa § 208 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 7 Trestného zákona (po nezistení žiadnej poľahčujúcej okolnosti uvedenej v § 36 Trestného zákona a po zistení priťažujúcej okolnosti uvedenej v § 37 písmeno m/ Trestného zákona), § 42 odsek 1 Trestného zákona a podľa zásad uvedených v § 41 odsek 2 Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) rokov.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona s a na výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j e do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona z r u š u j e s a výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Komárno z 28.06.2013, sp. zn. 11T/71/2013, doručeného obžalovanému 12.07.2013, ako aj všetky
ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušení, stratili podklad.
Podľa § 73 odsek 2 písmeno c/, písmeno d/, odsek 4 a § 74 odsek 1 Trestného zákona ukladá sa ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný N. Y. (ďalej len „obžalovaný“) uznaný vinným zo zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a/, odsek 2 písmeno d/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, že:
od presne nezisteného dňa roku 2008 po tom, čo bol prepustený zo zamestnania a začal nadmerne požívať alkoholické nápoje, až do jeho zadržania do dňa 29.4.2013, svoju družku Y. E., nar. X.XX.XXXX v mieste ich bydliska v obci U. X. č. XXXX takmer každý deň zbil rukou, viackrát aj kopaním po celom tele okrem hlavy, pri fyzických útokoch sa jej vyhrážal zabitím, násilne ju izoloval od jej okolia, nanucoval jej svoje predstavy o fungovaní domácnosti, vyvolával v nej strach a stres tým spôsobom, že v stave pod vplyvom alkoholu v období posledného roka fyzicky napádal aj ich spoločné maloleté deti N. Y., narodeného XX.X.XXXX a U. Y., narodeného XX.X.XXXX, opakovane vyháňal poškodenú a jej deti z domu, pričom v sobotu dňa XX. apríla XXXX Y. E. v čase okolo 21.30 hod. po tom, ako mu vytýkala kradnutie, otvorenou dlaňou viackrát udrel po chrbte a temene hlavy, na čo poškodená reagovala útekom k svojim rodičom a naposledy Y. E. zbil dňa XX. apríla XXXX doobeda, po tom ako sa vrátila z polície a tiež ju v ten istý deň znovu fyzicky napadol po tom, ako pri upratovaní za skriňou našla ukradnuté veci a upozornila ho na ne, vtedy ju obžalovaný chytil za tričko a ramená a hodil ju k stene v izbe, vytiahol ju cez chodbu na dvor a tam ju sotil k zadnej stene vedľajšieho domu a znovu sa jej vyhrážal zabitím, pričom niekedy koncom mesiaca júl 2008 v kuchyni domu číslo XXXX v obci U. X. napadol poškodenú aj tak, že ju pichol kuchynským nožom s čepeľou dlhou 12 cm do stredu hrudníka spredu, čím jej spôsobil ranu hlbokú asi 2 cm, po ktorom zranení jej ostala na tomto mieste jazva a s ktorým lekárske ošetrenie nevyhľadala.
Za to bol obžalovanému podľa § 208 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 7 Trestného zákona za zistenia priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písmeno m/ Trestného zákona a podľa § 41 odsek 2 Trestného zákona uložený súhrnný trest odňatia slobody 8 rokov, na výkon ktorého bol podľa § 48 odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, podľa § 73 odsek 2 písmeno c/, písmeno d/ Trestného zákona mu bolo uložené ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou. Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona bol zrušený výrok o treste uložený obžalovanému trestným rozkazom Okresného súdu Komárno z 28.06.2013, sp. zn. 11T/71/2013.
Proti tomuto rozsudku, v zákonnej 15-dňovej lehote odo dňa jeho vyhlásenia, podal odvolanie obžalovaný, ktoré odôvodnil prostredníctvom svojej obhajkyne. V písomných dôvodoch odvolania poukazoval predovšetkým na psychický stav jeho družky, ktorá je mentálne narušená, po pôrode bola vyšetrená aj psychiatrom, uvádzal, že medzi nimi vznikali hádky a nedorozumenia, avšak on bol živiteľom mnohodetnej rodiny a živil aj deti jeho družky, rodinu od návratu z výkonu trestu v roku 2007 finančne zabezpečoval a keďže sa od roku 2008 družka nedokázala postarať o rodinu, musel zostať doma. Vytkol súdu I. stupňa, že rozhodnutie o vine oprel predovšetkým o výpoveď poškodenej, k výpovedi ktorej však treba uviesť, že táto nedokáže vypovedať jednu súvislú vetu, prvú výpoveď činila za aktívnej pomoci svojej matky, obhajobe neoblo umožnené klásť jej otázky, avšak na strane druhej, obžalobe bolo umožnené klásť navádzajúce otázky. Taktiež boli vypočutí svedkovia, ktorí neboli priamymi svedkami udalosti. Poukázal na závery znaleckého skúmania psychológa, z ktorých je zrejmé, že poškodená je mentálne retardovaná na báze ochorenia CNS, podľa udania psychológa nové údaje jej vymiznú z pamäte, pričom staršie zostanú zachované a vytkol súdu I. stupňa, že na základe návrhu obhajoby, nebol duševný stav poškodenej skúmaný podľa § 150 Trestného poriadku. Vytkol, že ani v prípravnom konaní ani pred súdom neboli vypočuté deti, ktoré mali byť tiež týrané a jeho zavinenie v tomto smere mal súd za preukázané výlučne na základe výpovede ich matky a opätovne poukázal na závery
znaleckého posudku znalkyne Mgr. J.. Vytkol súdu I. stupňa, že výpoveď svedkyne E. Y. vyhodnotil ako nevierohodnú, hoci jej výpoveď bola spontánna, nenaučená a nenavádzaná. Navrhol, aby pred súdom I. stupňa boli vypočutí svedkovia obhajoby.
Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok podľa § 321 odsek 1 písmeno a/, c/, d/ Trestného poriadku a vec vrátiť súdu I. stupňa na vykonanie dôkazov, ktoré sú podstatné a rozhodujúce pre rozhodnutie obhajcu, pričom uviedol, že došlo k porušeniu ustanovenia § 171 odsek2, a § 172 odsek 3 Trestného poriadku.
Obhajkyňa obžalovaného na verejnom zasadnutí nad rámec písomných dôvodov odvolania obžalovaného nič neuviedla. Uviedla, že svedkyňa Y. N. na hlavnom pojednávaní vypočutá nebola, bol prehratý zvukový a obrazový záznam z jej výsluchu pred vyšetrovateľom a vzhľadom na skutočnosť, že súd I. stupňa vyhodnotil výpoveď svedkyne E. Y. ako nevierohodnú, navrhla k okolnostiam obdobia pobytu obžalovaného u nej, vypočuť svedkov navrhovaných v písomných dôvodoch odvolania.
Obžalovaný N. Y. na verejnom zasadnutí uviedol, že by chcel vypočuť svedkov navrhovaných v odvolaní, na základe ktorých by sa zistilo, že nešlo o týranie.
Zástupca krajského prokurátora na verejnom zasadnutí uviedol, že odvolanie obžalovaného nepovažuje za dôvodné, súd I. stupňa pochybil v prospech obžalovaného vo výroku o ukladanom treste, keď mal konštatovať aj priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 písmeno h/ Trestného zákona, teda, že spáchal viac trestných činov a pri ukladaní trestu nemal postupovať podľa § 38 odsek 7 Trestného zákona, pretože v tomto konkrétnom prípade, použitie tzv. asperačnej zásady nebolo neprimerane prísne, ale naopak, práve jej použitie malo za následok, že obžalovanému mohol byť uložený miernejší trest, ako trest ukladaný bez použitia asperačnej zásady.
Krajský súd, ako súd odvolací na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou preskúmal podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým mohol odvolateľ podať odvolanie, ako i správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo rozsudku a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.
Odvolací súd pri preskúmavaní správnosti postupu prípravného konania z predloženého dôkazového materiálu zistil, že v tomto konaní bol zadovážený dostatok dôkazov, ktorými boli objasnené všetky základné skutočnosti dôležité pre trestné stíhanie uvedené v ustanovení § 119 odsek 1Trestného poriadku, ktoré súd I. stupňa potreboval pre svoje rozhodnutie. Pri vykonávaní dôkazov orgány činné v tomto konaní postupovali podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku.
Súd I. stupňa na hlavnom pojednávaní pri vykonávaní dôkazov postupoval podľa ustanovení Trestného poriadku upravujúcich spôsob vykonávania dôkazov v trestnom konaní, pričom sa nedopustil žiadnych podstatných chýb v zmysle § 321 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku.
Súd I. stupňa svoje rozhodnutie aj primerane odôvodnil v zmysle § 168 odsek 1 Trestného poriadku, keď uviedol, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia rozsudku je tiež zrejmé, ako sa okresný súd vyrovnal s tvrdeniami obžalovaného a akými právnymi úvahami sa spravoval pri posudzovaní konania obžalovaného v otázke viny a pri ukladaní trestu.
Okresný súd, v súlade s výsledkami dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní, zistil skutkový stav uvedený vo výrokovej časti rozsudku v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie o podanej obžalobe tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 2 odsek 10 Trestného poriadku.
Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že okresný súd vykonal všetky dostupné dôkazy na zistenie skutkového stavu veci a tieto vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti podľa § 2 odsek 12 Trestného poriadku, pričom tak dospel k správnym skutkovým zisteniam.
Odvolací súd, rovnako ako súd I. stupňa mal za nepochybne preukázané, že obžalovaný sa dopustil žalovaného skutku. Trestná činnosť je obžalovanému bez dôvodných pochybností preukázaná dôkazmi vykonanými na hlavnom pojednávaní, na ktoré pri vyhodnocovaní vykonaných dôkazov poukázal aj súd I. stupňa. Aj krajský súd je toho názoru, že zavinenie obžalovaného je preukázané predovšetkým výpoveďou poškodenej. Pokiaľ obhajoba poukazuje na nevierohodnosť jej výpovede, pričom odkazuje v tomto smere na závery znaleckého posudku z odboru psychológie, krajský súd udáva, že námietky obhajoby týkajúce sa hodnotenia osobnosti poškodenej sú podané jednostranne a sú vytrhnuté z celkových záverov znaleckého dokazovania. V tomto smere treba zdôrazniť, že znalkyňa v záveroch svojho znaleckého posudku po vyšetrení poškodenej u tejto síce konštatovala zníženú kvalitu kognitívnych funkcií na báze organického poškodenia centrálnej nervovej sústavy. Berúc do úvahy túto skutočnosť však poškodená je schopná správne vnímať prežité udalosti a tieto dostatočne vierohodne reprodukovať. Znaky organického poškodenia CNS ovplyvňujú jej schopnosť učenia a logické myslenie, množstvo zapamätaných prvkov je znížené, avšak udalosti uložené do pamäte je schopná sa vybaviť, môže byť nepresné informácie o časovej následnosti, avšak práve udalosti, s ktorými sa poškodenej spája intenzívnejší emočný zážitok, je schopná reprodukovať dostatočne správne, pretože tento posilňuje intenzitu uloženia do pamäte a predovšetkým znalkyňa konštatovala, že poškodená nefabuluje a pokiaľ si niečo nepamätá, nevypĺňa si takéto medzery v pamäti vymýšľaním.
Práve na základe týchto záverov, nie je možné teda konštatovať, že výpoveď svedkyne je nevierohodná. V konaní pred súdom I. stupňa so žiadnych vykonaných dôkazov nebola zistená ani iná motivácia poškodenej vypovedať účelovo v neprospech obžalovaného. Taktiež vierohodnosť výpovede poškodenej potvrdzuje aj konštatovanie znalca MUDr. R. Y., ktorý vo svojom odbornom vyjadrení vylúčil vznik zranenia poškodenej a to bodné zranenie vo výške 4.rebra, tým mechanizmom, že by si toto spôsobila sama pri manipulácii s nožom a konštatoval, že je pravdepodobné, že toto zranenie bolo spôsobené bodnutím čepeľou noža zo strany inej osoby a v tomto smere súčasne možno konštatovať, že je obrana obžalovaného nevierohodná a účelová. Navyše s výpoveďou tejto svedkyne korešpondujú aj ďalšie dôkazy vykonané v konaní pred súdom I. stupňa, ktoré preukazujú zavinenie obžalovaného a to predovšetkým závery znaleckého posudku týkajúce sa hodnotenia osobnosti maloletých poškodených. Zo záverov tohto posudku je zrejmé, že osobnosti maloletých poškodených nesú známky týranej osoby a znalkyňa konštatovala, že z vyšetrenia maloletých poškodených bolo zrejmé, že títo mali nepríjemné zážitky zo správania otca a súčasne vylúčila, že by pred jej vyšetrením boli maloletí poškodení niekým ovplyvňovaní a pripravovaní na otázky. Preto aj krajský súd konštatuje, že tieto dôkazy vo svojom súhrne odôvodňujú konštatovanie, že sa skutok stal a že tento spáchal obžalovaný a preto krajský súd považoval odvolacie námietky obžalovaného za nedôvodné, vzhľadom na zákonnosť a dostatočný rozsah dokazovania vykonaný pred súdom I. stupňa nepovažoval za dôvodné a potrebné doplnenie dokazovania navrhovaným obžalovaným v odvolacom konaní.
Okresný súd nepochybil, keď konanie obžalovaného právne kvalifikoval ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a/, odsek 2 písmeno d/ Trestného zákona a to z dôvodov uvedených v právnej vete napadnutého rozsudku.
Okresný súd v napadnutom rozsudku náležite a veľmi podrobne odôvodnil svoje skutkové zistenia ako i právnu kvalifikáciu konania obžalovaného a odvolací súd, ktorý dospel k rovnakým vecným a právnym záverom, preto v podrobnostiach odkazuje na príslušnú časť napadnutého rozsudku, ktorú si v plnom rozsahu osvojil.
Pri skúmaní výroku o treste, odvolací súd zistil, že súd I. stupňa pri ukladaní druhu trestu a jeho výmery síce postupoval podľa kritérií rozhodných pre ukladanie trestu uvedených v § 34 odsek 1 až 4 Trestného zákona, trest uložený obžalovanému za použitia tzv. asperačnej zásady vo výmere 8 rokov je aj podľa názoru krajského súdu, vzhľadom na závažný charakter správania obžalovaného, trestom primeraný, avšak súd I. stupňa neuviedol vo výroku o treste, že tento ukladal podľa ustanovenia, ktorým sa ukladá súhrnný trest odňatia slobody a preto za zrušenia napadnutého rozsudku vo výroku o treste sám podľa § 208 odsek 2 Trestného zákona a použitia § 38 odsek 2, odsek 7 Trestného zákona, po nezistení žiadnej poľahčujúcej okolnosti uvedenej v § 36 Trestného zákona a zistení priťažujúcej okolnosti uvedenej v § 37 písmeno m/ Trestného zákona uložil obžalovanému súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov,
so zaradením na jeho výkon podľa § 48 odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Pochybenie, ktoré vzniklo nepoužitím priťažujúcej okolnosti uvedenej v § 37 písmeno h/ Trestného zákona, krajský súd, vzhľadom na absenciu odvolania prokurátora, nemohol napraviť.
Súčasne zrušil podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Komárno z 28.06.2013, sp. zn. 11T/71/2013, ktorý bol obžalovanému doručený dňa 12.07.2013 (je nevyhnutné vyjadriť dátum doručenia trestného rozkazu vo výroku, pretože tento moment je rozhodný pre aplikáciu ustanovenia § 42 odsek 1 Trestného zákona, keďže účinky spojené s vyhlásením rozsudku, nastávajú doručením trestného rozkazu). Súčasne zrušil aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Takto uložený trest obžalovanému je podľa krajského súdu primeraný a zodpovedajúci zákonu.
Taktiež krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o ochrannom opatrení a uložil obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou podľa § 72 odsek 2 písmeno c/, písmeno d/, odsek 4 a § 74 odsek 1 Trestného zákona.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný
prostriedok.