Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-38-2014.pdf
PDF · 92.74 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BN-5C/38/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudcom Mgr. Markom Anovčinom v právnej veci navrhovateľa: Orange Slovensko, a.s., IČO: 35 697 270, Metodova 8, Bratislava, zastúpený: Bobák, Bollová a spol., s.r.o., IČO: 35 855 673, Dr. Vladimíra Clementisa 10, Bratislava, proti odporkyni: Q. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XX, o zaplatenie 143,57 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 89,57 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 89,57 eur od 08.06.2012 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku návrh z a m i e t a.
Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu zaplatiť mu sumu 143,57 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 08.06.2012 do zaplatenia. Návrh odôvodnil tým, že s odporkyňou uzatvoril zmluvu č. A5085492. V zmysle zmluvy navrhovateľ vypožičal odporkyni SIM kartu, ktorá jej umožňuje využívať telekomunikačné služby poskytované navrhovateľom. Navrhovateľ uzatvoril s odporkyňou dodatok k uvedenej zmluve, na základe ktorého jej odpredal telekomunikačné zariadenie Nokia C1-01. Pohľadávka navrhovateľa vznikla neuhradením ceny poskytnutých služieb - faktúr za obdobie 12/2011 - 03/2012 v sume 89,57 eur a zo spôsobenej škody vo výške 54,- eur. Uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou, za ktorú ho navrhovateľ odporkyni predal. Odporkyňa škodu spôsobila tým, že získala telekomunikačné zariadenie za zvýhodnenú cenu oproti cene trhovej tak, že podpisom dodatku sa zaviazala používať služby a za tieto po dobu viazanosti platiť a následne porušila svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Navrhovateľ pokusom o pokonávku zo dňa 24.05.2012 vyzval odporkyňu na zaplatenie ceny služieb a sumy za telekomunikačné zariadenie. Odporkyňa na pokus o pokonávku nereagovala.
Odporkyňa sa k návrhu nevyjadrila. Keďže ide o drobný spor, súd vo veci nenariaďoval pojednávanie a podľa § 115a Občianskeho súdneho poriadku prejednal vec bez nariadenia pojednávania a dňa 31.07.2014 vo veci vyniesol rozsudok. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi, a to najmä so zmluvou o pripojení, dodatkom k zmluve, faktúrami a pokusom o pokonávku. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že navrhovateľ uzatvoril s odporkyňou dňa 02.07.2010 zmluvu o pripojení č. A5085492. Dňa 23.03.2011 uzatvoril navrhovateľ s odporkyňou dodatok k tejto zmluve, na základe ktorého odporkyni predal
telekomunikačné zariadenie Nokia C1-01 za zľavnenú cenu 1,- euro, ktorého bežná maloobchodná cena bola 55,- eur. Na základe zmluvy o pripojení požičal navrhovateľ odporkyni SIM kartu, ktorá jej umožňovala využívanie služieb poskytovaných navrhovateľom. Navrhovateľ vyúčtoval odporkyni v období od 12/2011 do 03/2012 cenu služieb a poplatkov faktúrami v sume 89,57 eur, ktoré odporkyňa v lehote splatnosti neuhradila. Pokusom o pokonávku zo dňa 24.05.2012 vyzval navrhovateľ odporkyňu na zaplatenie ceny služieb v sume 89,57 eur, zmluvnej pokuty vo výške 54,- eur a poplatku za mimosúdne vymáhanie v sume 11,49 eur v lehote do 07.06.2012. Odporkyňa navrhovateľovi požadované sumy neuhradila.
Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách (účinný do 01.11.2011) zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.
Podľa § 78 ods. 9 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách (v znení účinnom od 01.01.2012, ďalej len zákon o elektronických komunikáciách) zmluvy o pripojení podľa doterajších predpisov sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona.
Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o elektronických komunikáciách elektronická komunikačná služba (ďalej len "služba") je služba obvykle poskytovaná za odplatu, ktorá spočíva úplne alebo prevažne v prenose signálov v sieťach, vrátane telekomunikačných služieb a prenosových služieb v sieťach používaných na rozhlasové a televízne vysielanie. Služba nie je poskytovanie obsahu ani zabezpečenie alebo vykonávanie redakčného dohľadu nad obsahom prenášaným pomocou sietí a služieb a nezahŕňa služby informačnej spoločnosti, ktoré nespočívajú úplne alebo prevažne v prenose signálov v sieťach. Verejná služba je verejne dostupná služba, o ktorej používanie sa môže uchádzať každý záujemca. Verejná telefónna služba je verejná služba na priame alebo nepriame vytváranie a prijímanie národných a medzinárodných volaní prostredníctvom jedného alebo viacerých čísel národného alebo medzinárodného číslovacieho plánu.
Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona o elektronických komunikáciách podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
Podľa § 43 ods. 12 písm. b) zákona o elektronických komunikáciách účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
Podľa § 44 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Podľa § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z. (v znení do 31.01.2013). Podľa § 3 ods. 1 uvedeného nariadenia výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že návrh je dôvodný iba v časti o zaplatenie sumy 89,57 eur. Medzi odporkyňou a navrhovateľom vznikol dvojstranný záväzkovo - právny vzťah na základe zmluvy o pripojení a dodatku k tejto zmluve, podľa ktorého navrhovateľovi, ktorý je oprávnený odplatne poskytovať dohodnuté telekomunikačné služby, vznikla povinnosť predať odporkyni telekomunikačné zariadenie za zvýhodnenú cenu a umožniť jej prístup do siete prevádzkovanej navrhovateľom a poskytovať služby. Uvedená zmluva o pripojení je v zmysle zákona o elektronických komunikáciách zmluvou o poskytovaní verejných služieb. Odporkyni vznikla povinnosť zaplatiť odplatu za telekomunikačné zariadenie a za poskytnuté verejné služby a poplatky v zmysle zmlúv. V zmluve boli dohodnuté ceny a poplatky za poskytované služby v súlade s platným cenníkom navrhovateľa a platobnými podmienkami. Z dokazovania vyplynulo, že navrhovateľ poskytol odporkyni verejné služby a vyúčtoval za ne odplatu a poplatky v období 12/2011 - 03/2012 v zmysle zmlúv a platného cenníka. Odporkyňa cenu služieb a poplatkov v sume 89,57 eur neuhradila, a preto ju na jej zaplatenie zaviazal súd. Keďže sa odporkyňa dostala s plnením peňažného dlhu do omeškania, teda neuhradila ho v lehote splatnosti, zaviazal ju súd aj na úhradu úroku z omeškania vo výške 9 % ročne. Z tejto sumy si navrhovateľ mohol uplatniť úrok z omeškania jednotlivo podľa faktúr odo dňa nasledujúceho po ich splatnosti. Navrhovateľ si uplatňoval úrok z omeškania až od 08.06.2012. V tento deň bola odporkyňa preukázateľne v omeškaní so zaplatením faktúr za poskytnuté služby, a preto súd od tohto dňa priznal navrhovateľovi úrok z omeškania. Súd navrhovateľovi priznal úrok z omeškania vo výške, ktorý si uplatnil, keď tento nepresiahol základnú úrokovú sadzbu Európskej centrálnej banky v zmysle citovaného nariadenia o 8 percentuálnych bodov.
Navrhovateľ si ďalej uplatňoval sumu 54,- eur s príslušenstvom z titulu náhrady škody. V tejto časti vyhodnotil súd nárok navrhovateľa za nedôvodný a zamietol ho. Predpokladom úspešného uplatnenia si nároku na náhradu škodu je preukázanie jej vzniku, porušenie právnej povinnosti odporkyňou a príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti odporkyne a vznikom škody. Je pravdou, že odporkyňa neuhradila cenu poskytnutých služieb včas, čím porušila svoju povinnosť, avšak navrhovateľ nepreukázal, že by v dôsledku tohto porušenia alebo v dôsledku nezotrvania odporkyne v zmluvnom vzťahu po dohodnutú dobu jemu vznikla škoda. Taktiež spoľahlivo nepreukázal jej výšku. Absolútne nie je možné stotožniť sa s tým, že navrhovateľom vypočítaná suma (rozdiel medzi cenou, za ktorú telekomunikačné zariadenie bežne predával a zľavnenou cenou, za ktorú ho predal odporkyni) je skutočnou škodou, ktorá mu vznikla v príčinnej súvislosti s konaním odporkyne - porušením jej povinností riadne a včas platiť cenu služieb a zotrvať v zmluvnom vzťahu po dohodnutú dobu. Pokiaľ ide o cenu, za ktorú navrhovateľ odporkyni zariadenie predal, tak k tomuto došlo ešte skôr, než odporkyňa porušila svoje zmluvné povinnosti, a preto pokiaľ rozdiel v cene by aj bol navrhovateľovou škodou, nie je jej vznik v priamej príčinnej súvislosti s porušením povinností zo strany odporkyne. Okrem toho cena telefónu pre odporkyňu bola určená dohodou účastníkov, t. j. aj na základe konania a ponuky navrhovateľa a akceptácie odporkyňou, pričom v tejto súvislosti si ako podnikateľský subjekt mal byť navrhovateľ vedomý podnikateľských rizík a postupovať tak, aby škodám predchádzal. Okrem toho samotný výpočet navrhovateľa (cena A - cena B = škoda) nepreukazuje, že tento rozdiel je skutočnou škodou (resp. ušlým ziskom), keďže z predložených listín a výpočtu nie je zrejmé, akým spôsobom a v akom rozsahu boli vo
výpočte zohľadnené napr. daňové náklady na zariadenie, DPH, prípadne či a v akom rozsahu sa akciová cena zariadenia prejavila v cene poskytovaných služieb a pod. Navrhovateľ tak neuniesol dôkazné bremeno ohľadne výšky skutočnej škody, ani ohľadne preukázania, že mu škoda vznikla v príčinnej súvislosti s konaním odporkyne. Z týchto dôvodov súd návrh vo zvyšku ako nedôvodný zamietol.
Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
V časti o zaplatenie sumy 54,- eur s príslušenstvom bol návrh zamietnutý ako nedôvodný. Dôvodne tak bol podaný návrh iba v časti o zaplatenie sumy 89,57 eur s príslušenstvom. Keďže navrhovateľ mal úspech iba v časti (čistý úspech 24,78 % ako rozdiel medzi úspechom navrhovateľa 62,39 % a úspechom odporkyne 37,61 %), pričom jeho neúspech nebol iba nepatrný, vyslovil súd, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Odporkyňa je povinnosti vyplývajúce jej z tohto rozsudku povinná splniť v zmysle § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou na Krajský súd v Trenčíne.
Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku a podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k nasledovným vadám (§221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku):
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
- sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
- bol odvolacím súdom schválený zmier.
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.