Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cb/3456/1995

Rozhodnutie

Krajský súd v Košiciach sudkyňou Mgr. Máriou Hlaváčovou v právnej veci žalobcov: 1. Z. C., nar. XX.X.XXXX, F. XX, D. I., 2. S. C., nar. XX.X.XXXX, I. XX, G., 3. I. X., rod. C., nar. XX.X.XXXX, C. 3, C., žalobcovia v 2. a 3. rade zastúpení žalobcom vo 4. rade: C. C., nar. X.X.XXXX, F. XX, D. I. proti žalovaným: 1. Y. doprava - H. I. a H. N., v.o.s., H. č. XXX, IČO: XX XXX XXX a 2. I. H., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom H. XXX, t. č. na neznámom mieste, zastúpený opatrovníčkou JUDr. K. W., vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Košice-okolie o zaplatenie 8.397,66 eur s prísl. v spojení s uznesením zo dňa 30.7.2014 č.k. -130 takto

rozhodol:

Žalovaní sú p o v i n n í zaplatiť žalobcom spoločne a nerozdielne 4 458,04 eura s 20% úrokom z omeškania od 5.12.1994 do zaplatenia a nahradiť im trovy konania 495,45 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobou doručenou súdu dňa 26.4.1995 sa pôvodne žalobca C. C., C., F. XXX, D. I. domáhal proti žalovanému N., v.o.s. H. zaplatenia sumy 252 988,- Sk a náhrady trov konania 14 926,- Sk. V žalobe uviedol, že na základe objednávky č. 15/09/94 zo dňa 9.9.1994 a objednávok č. 18/09/94 a č. 19/09/94 zo dňa 12.9.1994 vykonal pre žalovaného prepravy na trase Poincy (Francúzsko) - Alma-Ata (Kazachstan) za dohodnuté prepravné 12 650 DM za jednu prepravu, celkom v sume 37 950 DM, t. j. po prepočte vo výške 754 446 Sk. Pred vykonaním prepravy na každú prepravu bola poskytnutá záloha 4 000 DEM, t. j. po prepočte 238 560 Sk a rozdiel vo výške 25 950 DEM (515 886 Sk) žalobca vyúčtoval žalovanému faktúrou č. 172 zo dňa 4.11.1994 splatnou 4.12.1994. Žalovaný zaplatil prepravné len čiastočne vo výške 262 898 Sk, rozdiel 252 988 Sk neuhradil ani po upomienke.

Súd vo veci rozhodol dňa 22.6.1995 platobným rozkazom č. k. -14, proti ktorému podal v zákonnej lehote žalovaný odpor a namietal správnosť výšky žalobcom uplatňovanej pohľadávky. Poukázal na to, že listom z 3.3.1995 žalobca vyčíslil svoju pohľadávku, na ktorý žalovaný reagoval dňa z 13.3.1995 a upozornil žalobcu na nesprávne určenú výšku jeho pohľadávky v neprospech žalovaného. Žalobca v liste z 20.3.1995 uznal, že pôvodný výpočet nebol správny a svoju pohľadávku skorigoval na sumu 189 094 Sk v súvislosti s faktúrami č. 174/94 a č. 172/94.

Z upresnenia upomienok o zaplatenie faktúr za prepravu zo dňa 20.3.1995 súd zistil, že pôvodný žalobca uviedol pohľadávky voči žalovanej verejnej obchodnej spoločnosti vyplývajúce z faktúr č. 172, č. 174, č. 175 a č. 176 v celkovej výške 1 133 902 Sk, od ktorej odpočítal poskytnutú zálohu 309 310 Sk a k úhrade ostala suma 824 592 Sk. Žalovaná obchodná spoločnosť vykonala čiastočné úhrady týchto faktúr v celkovej sume 492 634 Sk, z toho na faktúru č. 172 vo výške 262 898 Sk, takže faktúry č. 175 a č. 176 boli zaplatené celkom a na faktúru č. 172, ktorá je predmetom sporu, ostáva zaplatiť 252 988 Sk a na faktúru č. 174 ostáva zaplatiť 78 970 Sk. Žalobca sa vyjadril aj k pohľadávkam žalovaného voči nemu - uznal pohľadávku žalovanej obchodnej spoločnosti vyplývajúcu z faktúry č. S68/12/94 vo výške

75 000,- Sk a z faktúry č. S 36/10/94 na sumu 149 700,- Sk uznal len 67 864,- Sk a zostatok 81 836,- Sk neuznal, lebo išlo o čakanie vozidla a nesplnenie povinností vodiča. Taktiež neuznal pohľadávku žalovaného vyplývajúcu z faktúry č. S67/12/94 v sume 21 000 Sk, lebo zo strany žalovaného išlo o fakturáciu bez právneho dôvodu za nepristavenie vozidla, hoci pôvodný žalobca sa k pristaveniu vozidla nezaviazal.

Dňa 19.3.1996 bolo doručená súdu žiadosť právneho zástupcu žalobcu o prerušenie konania, pretože žalobca C. C., nar. XX.X.XXXX, zomrel dňa 13.3.1996.

Listom zo dňa 2.11.2000 oznámil právny zástupca pôvodného žalobcu, že bol splnomocnený dedičom po neb. C. C. synom S. C., aby ho zastupoval v tomto konaní. Žiadal pokračovať v konaní s S. C., ktorý je právnym nástupcom žalobcu.

Na pojednávaní konanom dňa 30.1.2001 (č. l. 35) žalobca upresnil označenie žalovanej obchodnej spoločnosti tak, ako bola zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Prešov - Y. doprava - H. I. a H. N., v.o.s., H. č. 286 a súčasne navrhol, aby súd pripustil do konania na strane žalovaného I. H., H. 286 a N. H., T. R., teda spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti, ako žalovaných v 2. a 3. rade.

Uznesením zo dňa 14.1.2003 č. k. -36 súd návrhu žalobcu vyhovel a pripustil do konania na strane žalovaných ďalších žalobcov.

Žalobca na pojednávaní dňa 22.4.2005 (č. 1. 48) oznámil, že žalovaný N. H. zomrel. Z doručeného úmrtného listu súd zistil, že N. H., narodený X.X.XXXX, naposledy bytom T. R. XX, zomrel dňa 19.11.2002. Podľa oznámenia Okresného súdu vo Vranove nad Topľou zo dňa 22.4.2008 bolo dedičské konanie po nebohom vedené pod sp. zn. a do úvahy prichádzali dedičia zo zákona manželka R. H. a synovia N. H., nar. XX.X.XXXX, bytom T. R. XX, N. H., nar. XX.X.XXXX, bývajúci v U. a I. H., nar. XX.X.XXXX, žijúci v zahraničí na neznámej adrese. Súčasne okresný súd pripojil uznesenie zo dňa 31.1.2003 č. k. -14, Dnot 211/02-B, ktorým bolo dedičské konanie po poručiteľovi N. H., nar. X.X.XXXX, zomrelom 19.11.2002, zastavené, pretože po ňom neostal žiaden majetok.

Súd ďalej konal s právnymi nástupcami po neb. N. H., nar. X.X.XXXX. Po doručení uznesenia o zastavení dedičského konania po poručiteľovi N. H. pre nemajetnosť právny zástupca žalobcu listom zo dňa 23.10.2008 (č. l. 73) vzal žalobu proti manželke poručiteľa R. H. a jeho synom N. H. a N. H. späť a žiadal konanie proti nim zastaviť. Zotrval na žalobe proti I. H., ktorý ako spoločník verejnej obchodnej spoločnosti ručí za záväzky spoločnosti celým svojim majetkom. Súčasne vzal žalobu čiastočne späť o zaplatenie 118 685,- Sk, lebo v tomto rozsahu došlo medzi účastníkmi konania k započítaniu vzájomných pohľadávok a záväzkov - s pohľadávkou žalobcu uplatnenou v tomto konaní a vyplývajúcu z faktúry č. 174 v zostávajúcej sume 44 685 Sk (spolu 297 673 Sk) započítali pohľadávky žalovanej obchodnej spoločnosti z faktúry č. na sumu 88 370 Sk a z faktúry č. na sumu 75.000 Sk (spolu 163 370 Sk). Žalobca zotrval na žalobe o zaplatenie 134 303 Sk a v tomto podaní uplatnil aj nárok na úroky z omeškania z dlžnej sumy 134 303 Sk vo výške 20% ročne od 5.12.1994 do zaplatenia.

Pobyt žalovaného I. H. nebol súdom zistený, preto mu uznesením zo dňa 19.11.2008 č. k. -78 ustanovil opatrovníka - brata N. H., nar. XX.X.XXXX.

Ustanovený opatrovník podaním zo dňa 17.12.2008 oznámil súdu, že s čiastočným späťvzatím žaloby v sume 163 370 Sk súhlasí. Trval však na tom, aby v započítaní bola zohľadnená aj suma 3 150 DM, t. j. 63 992 Sk (pri kurze 20,315 Sk za 1 DM), ktorá je súčasťou faktúry S36/10/94 a ide o cenu za čakanie. Pripojil faktúru č. S36/10/94, záznam o zdržaní v zahraničí pri nakládke a medzinárodný nákladný list CMR č. CS A 017765. Žiadal, aby súd zohľadnil túto pohľadávku žalovaného a po jej započítaní by pohľadávka žalobcu bola vo výške 70 311 Sk ( (252 988 Sk - 163 370 Sk - 63 992 Sk).

Z obsahu pripojeného dedičského spisu Okresného súdu Prešov sp. zn. po poručiteľovi C. C. súd zistil, že predmetom dedičského konania nebola pohľadávka, ktorá je predmetom sporu, ani majetkový podiel na živnosti, ktorú poručiteľ prevádzkoval. Súd preto konal so všetkými dedičmi po pôvodnom žalobcovi - neb. C. C. - s manželkou Z. C. a deťmi S. C., I. X., rod. C. a C. C..

Súd zo spoločenskej zmluvy verejnej obchodnej spoločnosti Y. doprava - H. I. a H. N. zo dňa 1.7.1993 zistil, že jej spoločníkmi sú I. H., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom H. č. XXX a N. H., nar. X.X.XXXX, naposledy bytom T. R. č. XX.

Opatrovník žalovaného I. H. na pojednávaní dňa 7.4.2014 (č.l. 113) uviedol, že prepravné nebolo zaplatené v celom rozsahu, pretože pri preprave do Alma-Aty došlo k vzniku škody na prepravovanej zásielke, pretože sa stratili prepravované chladničky. Túto škodu mal nahlásiť pôvodný žalobca poisťovni, ktorá spôsobenú škodu mala zaplatiť z poistenia.

Žalobca vo 4. rade v podaní zo dňa 16.4.2014 označil tvrdenie opatrovníka žalovaného I. H. za zavádzajúce, pretože z medzinárodných nákladných listov CMR vyplýva, že do Alma-Aty bol prepravovaný stavebný materiál, teda neboli prepravované chladničky.

Uznesením zo dňa 5.5.2014 súd zastavil konanie proti žalovanému v 2. rade N. H., nar. XX.X.XXXX, proti žalovanej v 3. rade R. H. a žalovanému vo 4. rade N. H., nar. XX.X.XXXX, s ktorými konal vo veci ako s právnymi nástupcami po pôvodnom žalovanom spoločníkovi žalovaného v l. rade N. H., nar. X.X.XXXX. Súčasne súd ustanovil žalovanému v 5. rade I. H., nar. XX.X.XXXX, nového opatrovníka, pretože pôvodne ustanovený opatrovník - jeho brat N. H. žiadal, aby bol zbavený povinnosti byť opatrovníkom vzhľadom na jeho osobné a pracovné pomery. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 26.6.2014.

Súd ďalej konal na strane žalovaných s verejnou obchodnou spoločnosťou ako žalovaným v l. rade a I. H., nar. XX.X.XXXX, ako žalovaným v 2. rade.

Vzhľadom na čiastočné späťvzatie istiny a následné rozšírenie návrhu na začatie konania žalobcom o úroky z omeškania, súd na pojednávaní konanom 30.7.2014 konanie o zaplatenie 118 685 Sk zastavil podľa § 96 ods. 1 a 3 O. s. p., súčasne rozhodol podľa § 95 ods. 1 O. s. p. rozhodol o návrhu žalobcu z 27.10.2008 o rozšírení žaloby o úroky z omeškania a pripustil zmenu žaloby tak, že žalovaní sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom 134 303 Sk, t. j. 4 458,04 eura s 20% úrokom z omeškania od 5.12.1994 do zaplatenia a nahradiť im trovy konania.

Žalobcovia, právni nástupcovia po pôvodnom žalobcovi C. C., zhodne na pojednávaní konanom dňa 30.7.2014 uviedli, že súhlasia so všetkými právnymi úkonmi, ktoré v konaní vykonal právny zástupca ich právneho predchodcu JUDr. N. C. a tiež ktoré vykonal v konaní ako právny zástupca S. C..

Pôvodní účastníci konania - žalobca C. C. a žalovaný Y. doprava - H. I. a H. N., v.o.s. boli podnikateľmi a ich právny vzťah vznikol v súvislosti s ich podnikateľskou činnosťou. Tento právny vzťah sa preto riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka.

V predmetnej veci ide o prepravu zásielok za odplatu cestným vozidlom, pričom miesto prevzatia zásielky a miesto jej dodania ležia vo dvoch rôznych štátoch, z ktorých aspoň jeden (nepochybne Francúzsko) je zmluvným štátom Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR), ktorý je uverejnený v Zbierke zákonov pod č. 11/1975 Zb. Dohovor upravuje najmä náležitosti nákladného listu, uzavretie a vykonávanie prepravnej zmluvy, zodpovednosť dopravcu,

reklamácie a žaloby. Aplikácia tohto Dohovoru na prepravné zmluvy v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave má prednosť pred ustanoveniami Obchodného zákonníka, ktorého ustanovenia sa použijú len ak Dohovor CMR nemá príslušnú úpravu. Vzhľadom na to, že Dohovor CMR neupravuje prepravné, nároky na prepravné je potrebné posudzovať podľa ustanovení Obchodného zákonníka.

Podľa § 625 ods. 1 Obchodného zákonníka dopravcovi prislúcha dohodnutá odplata, alebo ak nebola dohodnutá, odplata obvyklá v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na obsah záväzku dopravcu.

Dopravcovi vzniká nárok na prepravné po vykonaní prepravy do miesta určenia, ak zmluva neurčuje za rozhodnú inú dobu (§ 625 ods. 2 Obchodného zákonníka).

Vo veci nebolo medzi účastníkmi konania sporné, že právny predchodca žalobcov vykonal pre žalovaného v l. rade v roku 1994 tri prepravy z Francúzska do Kazachstanu, ktoré vyúčtoval faktúrou č. 172 splatnou 4.12.1994 v sume 37 950 DM a po odpočítaní poskytnutej zálohy 12 000 DM žiadal zaplatiť 25 950 DM. Medzi účastníkmi konania nebola sporná dohodnutá cena prepravy, t. j. 12 650 DM za jednu prepravu, ani výška poskytnutých záloh, t. j. 4 000 DM na jednu prepravu, ani kurz, ktorým prepočítavali nemecké marky na slovenské koruny. Žalovaný v l. rade faktúru č. 172 čiastočne zaplatil dvoma splátkami v sume 130 000 Sk a 132 898 Sk, spolu 262 898 Sk. Napriek výzve žalobcu a ponuke na započítanie vzájomných pohľadávok a záväzkov dohodou k úhrade zostatku faktúry vo výške 252 988 Sk zo strany žalovaného v l. rade nedošlo.

Po začatí konania žalobca jednostranným úkonom započítal svoje pohľadávky z faktúr č. 172 a č. 174 vo výške 297 673 Sk (252 988 Sk + 44 685 Sk) s pohľadávkami žalovaného v l. rade z faktúry č. a č. vo výške 163 370 Sk (88 370,25 Sk + 75 000 Sk), v dôsledku čoho započítaním bola celkom zaplatená faktúra č. 174 a faktúra žalovaného v l. rade č. . Čiastočne bola zaplatená faktúra žalovaného č. , pretože z tejto faktúry, vystavenej na sumu 7 500 DM uznal žalobca len prepravné 4 350 DM (88 370,25 Sk) a neuznal cenu čakania vo výške 3 150 DM; započítanie vykonané na faktúru žalobcu č. 172, ktorá je predmetom sporu, bolo len čiastočné, preto žalobca vzal žalobu o zaplatenie 118 685 Sk späť a zotrval na žalobe o zaplatenie zostatku vo výške 134 303 Sk.

Opatrovník žalovaného v 2. rade uznal nárok žalobcov vo výške 70 311 Sk, v zostávajúcej časti, t. j. v sume 63 992 Sk (3 150 DM) žiadal nevyhovieť žalobe, lebo v tejto sume faktúru žalovaného v l. rade č. považoval za dôvodnú.

Súd má za to, že žalobcovia objednávkami prepravy a medzinárodnými nákladnými listami preukázali, že ich právny predchodca pre žalovaného v l. rade vykonal objednané prepravy. O vykonaní prepráv nepochybne svedčí aj to, že žalovaný v l. rade poskytol na prepravné zálohu a následne vyfakturované prepravné aj čiastočne uhradil.

Žalobcami požadovanú výšku spochybnil pôvodne ustanovený opatrovník žalovaného v 2. rade, ktorého podanie zo dňa 17.12.2008 možno považovať za jednostranné započítanie pohľadávky žalobcov na zaplatenie 134 303 Sk s pohľadávkou žalovaného v l. rade na zaplatenie sumy 3 150 DM (63 992 Sk) podľa jeho faktúry č. S/36/10/94.

Základná úprava započítania je zakotvená v Občianskom zákonníku a aplikuje sa aj na obchodné vzťahy, ak nemá v ustanoveniach § 358 až 364 odchylnú úpravu.

Podľa § 580 Občianskeho zákonníka ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

Započítanie je jedným zo spôsobov zániku záväzku, ak sú splnené zákonné predpoklady uvedené v ustanovení § 580 Občianskeho zákonníka. Základným predpokladom započítania pohľadávok je ich existencia.

V predmetnej veci žalobcovia preukázali dôvodnosť svojho nároku na prepravné vo výške 134 303 Sk, popierali však dôvodnosť pohľadávky žalovaného v l. rade v sume 3 150 DM (63 992 Sk) uplatnenej žalovaným v 2. rade na započítanie.

Pôvodný opatrovník žalovaného v 2. rade predložil faktúru žalovaného v l. rade č. z 31.10.1994, ktorou fakturoval právnemu predchodcovi žalobcov sumu 7 500 DM za prepravu na trase Taškent - Helmand (Holandsko) s nakládkou dňa 6.10.1994. Vyúčtovaná suma pozostáva z ceny dopravy 4 350 SM a ceny za čakanie 3 150 DM, a to za 9 dní po 350 DM. Preprava mala byť vykonaná podľa objednávky č. 57/94, ktorá nebola k faktúre pripojená. Prílohou faktúry bol medzinárodný nákladný list CMR a potvrdenie o čakaní. Z uvedeného potvrdenia vyplýva, že vozidlo bolo pristavené na nakládku 5.10.1994, bolo však naložené až 14.10.1994 pre závady colného charakteru.

Z predložených listín nie je zrejmé, o aký nárok žalovaného v l. rade v súvislosti s uplatneným čakaním ide - či je to zmluvná pokuta, náhrada škody, nároky z prekročenia dodacej lehoty podľa Dohovoru CMR, prípadne iný nárok.

Ak by malo ísť o dohodnutú majetkovú sankciu, majúcu charakter zmluvnej pokuty, predpokladom platnosti takéhoto dojednania je písomná dohoda, v ktorej musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia a určenie zmluvnej povinnosti, s porušením ktorej je spojená povinnosť zaplatiť dojednanú zmluvnú pokutu (§ 544 Občianskeho zákonníka). Takúto písomnú dohodu žalovaný v 2. rade nepredložil, preto vyúčtované čakanie nemožno priznať ako nárok na zmluvnú pokutu.

Podľa § 373 Obchodného zákonníka kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

Predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle citovaného ustanovenia je protiprávny úkon, vznik škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody. Protiprávnym úkonom sa rozumie porušenie právnej povinnosti, teda také správanie (aktívne i pasívne) zmluvnej strany, dôsledkom ktorého je porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu. Ďalším predpokladom náhrady škody je existencia škody, teda ujmy, ktorá sa prejaví v majetku poškodeného a je vyjadriteľná v peniazoch. Môže ísť o skutočnú škodu, ale aj o ušlý zisk. Príčinná súvislosť znamená, že medzi porušením povinnosti a vznikom škody musí byť vzťah príčiny a následku, to znamená, že bez porušenia povinnosti by škoda nevznikla.

Možno dôvodne predpokladať, že čakaním na nakládku od 5.10.1994 do 13.10.1994 vrátane, teda v trvaní 9 dní vznikla zbytočným prestojom nákladného motorového vozidla žalovanému v l. rade škoda. Z predloženého záznamu o zdržaní v zahraničí pri nakládke s vyznačením, že dôvodom boli závady colného charakteru, nemožno však zistiť, o aké závady išlo a k porušeniu akej záväzkovej povinnosti žalobcom (podľa tvrdenia žalovaného v 2. rade) došlo. Len z charakteru porušenia zmluvnej povinnosti možno zistiť, či túto povinnosť porušil vodič vozidla, teda žalovaný v l. rade (napríklad poškodená alebo

chýbajúca plomba, poškodené lanko) alebo objednávateľ prepravy, prípade odosielateľ, teda žalobca (chýbajúce doklady, zle deklarované prepravované množstvo tovaru a pod.).

Súd poukazuje na stanovisko právneho predchodcu žalobcov uvedené v upresnení upomienok o zaplatenie faktúr za prepravu z 20.3.1995, v ktorom tento nárok žalovaného v l. rade neuznal, pretože čakanie vozidla bolo spôsobené nesplnením povinnosti vodiča (teda žalovaným v l. rade). Toto stanovisko právneho predchodcu žalobcov žalovaný v l. rade akceptoval, pretože v odpore proti platobnému rozkazu poukazuje na dôvody listu zo dňa 20.3.1995 a na celkovú pohľadávku právneho predchodcu žalobcov vo výške 189 094 Sk, ktorú v odpore nespochybnil a nemal výhrady k dôvodom, ktoré právny predchodca žalobcov uviedol v súvislosti s neuznaním časti pohľadávok žalovaného v l. rade. Pohľadávka vyčíslená právnym predchodcom žalobcov je rozdielom medzi pohľadávkou žalobcov voči žalovanému v l. rade vo výške 331 958 Sk (faktúra č. 172 vo výške 252 988 Sk + faktúra č. 174 v sume 78 970 Sk) a pohľadávkou žalovaného v l. rade, ktorú právny predchodca žalobcov uznal, vo výške 152 864 Sk (faktúra č. v sume 75 000 Sk + časť faktúry S/36/10/94 vo výške 67 864 Sk). Žalovaný v l. rade v odpore nenamietal, že výhrady právneho predchodcu žalobcov k vyúčtovanému čakaniu nie sú dôvodné a takéto skutočnosti neuviedol v konaní ani žalovaný v 2. rade, resp. jeho opatrovník, ktorému boli okolnosti podnikania žalovaného v l. rade známe.

Vyúčtované čakanie z rovnakých dôvodov nemožno považovať ani za uplatnenie nároku žalovaným v l. rade v súvislosti s prekročením dodacej lehoty podľa Dohovoru CMR.

Podľa článku 17 ods. 1 Dohovoru CMR dopravca zodpovedá za úplnú alebo čiastočnú stratu zásielky alebo za jej poškodenie, ktoré vznikne od okamihu prevzatia zásielky na prepravu až do okamihu jej vydania, ako aj za prekročenie dodacej lehoty.

Dopravca je oslobodený od tejto zodpovednosti, ak stratu zásielky, jej poškodenie alebo prekročenie dodacej lehoty zavinil oprávnený, príkaz oprávneného, ktorý nebol zavinený nedbalosťou dopravcu, vlastnou chybou zásielky alebo okolnosťami, ktoré dopravca nemôže odvrátiť a ktorých následky odstrániť nie je v jeho moci (čl. 17 ods. 2 Dohovoru CMR).

Podľa článku 18 ods. 1 Dohovoru CMR dôkaz o tom, že strata zásielky, jej poškodenie alebo prekročenie dodacej lehoty vznikli niektorou z príčin uvedených v článku 17 ods. 2, patrí dopravcovi.

Podľa článku 19 Dohovoru CMR prekročenie dodacej lehoty nastane vtedy, keď zásielka nebola vydaná v dojednanej lehote, a pokiaľ lehota nebola dojednaná, keď skutočný čas prepravy s prihliadnutím na okolnosti a pri čiastkových nakládkach najmä s prihliadnutím na čas potrebný na zostavenie vozovej zásielky presahuje čas, ktorý možno očakávať od starostlivého dopravcu.

Zodpovednosť dopravcu za prekročenie dodacej lehoty je objektívna. Svojej zodpovednosti sa zbaví, ak preukáže, že nastali okolnosti uvedené v článku 17 ods. 2 Dohovoru CMR.

V danej veci žalovaný v l. rade predložil doklad o čakaní, v ktorom je uvedené, že čakanie bolo zapríčinené závadami colného charakteru. Bez označenia týchto závad však nemožno určiť, že ide o okolnosti uvedené v článku 17 ods. 2 Dohovoru CMR, ktoré by žalovaného v l. rade ako dopravcu zbavovali zodpovednosti za prekročenie dodacej lehoty a svedčili by o tom, že prekročenie dodacej lehoty bolo zapríčinené právnym predchodcom žalobcov.

Vzhľadom na uvedené má súd za to, že žalovaní nepreukázali dôvodnosť pohľadávky vo výške 3 150 DM (63 992 Sk) voči žalobcom, v tomto rozsahu nemohla započítaním zaniknúť pohľadávka žalobcov,

lebo predmetom započítania nemôže byť neexistujúca (vo vzťahu k žalobcom) pohľadávka žalovaného v l. rade.

Na základe takto vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že pohľadávka žalobcu na zaplatenie zostatku prepravného je dôvodná a uložil žalovaným povinnosť zaplatiť žalobcom spoločne a nerozdielne 4 458,04 eura (134 303 Sk) do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Podľa § 365 vety prvej Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení platnom v čase vzniku omeškania ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti a nie je dohodnutá sadzba úrokov z omeškania, je dlžník povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 1% vyššie, než je úroková sadzba určená obdobne podľa § 502.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

V čase vzniku omeškania (december 1994) sa úrokové sadzby bánk pohybovali od 13,5 % do 23% ročne (Slovenská sporiteľňa a.s. 17,69% - 19,18%, Priemyselná banka a.s. - 20,4%, Poľnobanka, a.s. - 18,97%, VÚB - 13,5% - 23%, Tatrabanka a.s. 18,5% - 19,5%). Súd preto považoval žalobcami uplatnené úroky vo výške 20% ročne za primerané a žalovaným, ktorí sa nezaplatením prepravného vyúčtovaného faktúrou č. 172 dostali do omeškania so splnením peňažného záväzku, uložil povinnosť zaplatiť žalobcom spoločne a nerozdielne aj úroky z omeškania vo výške 20 % zo sumy 4 458,04 eura odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry, t. j. od 5.12.1994 do zaplatenia.

O trovách konania rozhodol súd podľa 142 ods. 1 O. s. p. a žalobcom, ktorí boli vo veci úspešnejší, priznal len náhradu trov konania pôvodne uplatnených v žalobe titulom zaplateného súdneho poplatku za návrh na začatie konania 10 116 Sk a trov právneho zastúpenia, ktoré zaplatili advokátovi JUDr. N. C., podľa § 12 ods. 1 a § 19 ods. 3 vyhlášky č. 240/1990 Zb. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej pomoci za dva úkony právnej pomoci (prevzatie a príprava právneho zastúpenia, podanie žaloby) po 2 360 Sk za jeden úkon a 2x režijný paušál po 45 Sk, t. j. trovy právneho zastúpenia 4 810 Sk, celkom trovy 14 926 Sk, t. j. 495,45 eur. Povinnosť nahradiť spoločne a nerozdielne žalobcom priznané trovy konania uložil súd žalovaným v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.