Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21S-39-2014.pdf
PDF · 140.54 KB
Case nature
Area
Subarea
21S/39/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Šobichovej a členov senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a JUDr. Zuzany Jančárovej, v právnej veci žalobcu: MONOCRYSTALEX SK, s.r.o., M.R. Štefánika 71, 010 01 Žilina,
IČO: 36 384 275, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou Mrázovský&partners, s.r.o., Mariánske nám. č. 2, Žilina, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100308/1/30567/2014 zo dňa 21.01.2014, takto jednomyseľne
rozhodol:
Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote (§250b ods. 1 O.s.p.) domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 1100308/1/30567/2014 zo dňa 21.01.2014, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Žilina č. 9501401/5/4693430/2013 zo dňa 17.10.2013, ktorým bol určený podľa § 68 ods. 6 zák. č. 563/2009 Z.z. rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2012 v sume 552.000 Eur. V žalobe žalobca namietal, že žalovaný správny orgán nesprávne zistil skutkový stav a na takto zistený skutkový stav nesprávne aplikoval hmotnoprávny predpis, a preto považuje postup žalovaného za postup v rozpore so zákonom. Žalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil rozhodnutie správcu dane, ktorý spochybnil oprávnenosť uplatneného nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie október 2012, ktorý sa týkal nákupu strojov - zariadenia rastu CRS-250 v počte 3 kusy a ktoré boli zakúpené od spoločnosti KU-HA, s.r.o., Žilina na základe faktúry č. 201204 zo dňa 3.10.2012. Spoločnosť KU-HA, s.r.o. predmetné stroje nadobudla od dodávateľa GRAINWOD, Ukrajina, na základe dodávateľskej faktúry zo dňa 09.10.2012. Predmetné stroje boli prepravené kamiónovou dopravou a zložené priamo v spoločných prenajatých priestoroch od spoločnosti Slovleviter, s.r.o. Dlhé Pole. Predmetné zariadenie zakúpil žalobca z dôvodu, že na týchto zariadeniach plánoval výrobu umelého zafíru, k čomu mal pripravenú výstavbu závodu (investičná pomoc od Ministerstva hospodárstva SR). Vzhľadom k tomu, že sa zastavila výstavba priemyselného parku v Michalovciach, kde sa aj začala výstavba výrobného závodu ZAFIRIAN žalobcu, Ministerstvo hospodárstva SR žiadalo vrátiť investičnú pomoc zo dňa 25.10.2010, ktorá bola poskytnutá na nákup dlhodobého majetku - teda aj výstavby závodu ZAFIRIAN a jeho spustenie do prevádzky. Žalobca v súvislosti s tvrdením žalovaného v napadnutom rozhodnutí, ktorý si osvojil argumenty správcu dane, že cena nadobudnutých zariadení CRS-250 v počte 3 kusy je neoprávnene nadhodnotená dodávateľom - spoločnosťou KU-HA, s.r.o., uvádza, že nie každá vložená hodnota do tohto zložitého zariadenia sa dá finančne vyčísliť a zaúčtovať. Spoločnosť KU-HA, s.r.o. ako podnikateľský subjekt má právo vytvoriť pridanú hodnotu a
následne zisk so svojej obchodnej činnosti, pričom správca dane nemá právo namietať cenu, ktorá bola stanovená medzi dodávateľom a odberateľom. Žalobca namieta, že by porušil ustanovenie § 49 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. o DPH. Zariadenie CRS-250 v počte 3 kusy bolo správcom dane fyzicky viackrát kontrolované a existuje fotodokumentácia, ktorú si správca dane vyhotovil. Ďalej žalobca namietal, že sa nezakladá na pravde tvrdenie správcu dane, že sa jedná o formálny a nereálny obchod, pri ktorom nevznikla pridaná hodnota. Žalobca aj napriek tomu, že sa zastavila výstavba priemyselného parku v Medzilaborciach, vyvinul maximálne úsilie na zabezpečenie náhradných priestorov na výrobu umelého zafíru, o čom správcu dane informoval.
Žalobca namieta, že sa nezakladajú na pravde ani tvrdenia správcu dane potvrdené v napadnutom rozhodnutí žalovaným, že v tomto prípade sa jednalo o umelý fakturačný obchod za účelom získania finančnej výhody - dotácie Ministerstva hospodárstva SR. Žalobca uvádza, že na základe zmluvy zo dňa 30.04.2013 predmetné zariadenie odpredal spoločnosti REFIN S.P., s.r.o., ktorá formou prenájmu zamestnancov spustila výrobu umelého zafíru od septembra 2013. Všetky doklady o tejto transakcii mal správca dane do ukončenej daňovej kontroly k dispozícii. K odpredaju zariadení došlo z dôvodu toho, že žalobca nemal finančné prostriedky na finálne spustenie výroby umelého zafíru, na jeho výrobe sa podieľa prenájmom svojich zamestnancov. Podľa názoru žalobcu uvedené skutočnosti vyvracajú tvrdenie správcu dane o reálnej existencii a funkčnosti zariadení CRS-250. Okrem iného žalobca v konaní priložil kópie faktúr č. 10130006 zo dňa 5.8.2013 a č. 1010007 zo dňa 13.9.2013, kúpnej zmluvy zo dňa 30.4.2013, dodatku č. 1 zo dňa 09.5.2013 k Dohode o urovnaní vzájomných záväzkov zo dňa 30.4.2013, Zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 10.06.2013, preberacieho protokolu - Dohody o dočasnom pridelení zamestnanca, Zmluvy o dočasnom pridelení zamestnancov k inému zamestnávateľovi zo dňa 22.4.2013. Taktiež poukázal, že na základe výzvy správcu dane zo dňa 7.5.2013 spoločnosti KU-HA, s.r.o. na predloženie konkrétnej finančnej kalkulácie, ktorou bola stanovená predajná cena jednotlivých strojov - zariadení rastu kryštálu CRS-250 a na objasnenie ako bude zabezpečený servis strojov, spoločnosť KU-HA, s.r.o. predložila správcovi dane písomné vyjadrenie zo dňa 15.5.2013, kde je uvedené, že technický technologický postup pri výrobe strojného zariadenia CRS-250, ktorého výrobcom je spoločnosť KU-HA, s.r.o. spočíva vo výskume a výrobe prototypového zariadenia, zostavení projekčnej dokumentácie k výrobnému zariadeniu, otestovaní stojného zariadenia v skúšobnej prevádzke, certifikácii výrobné zariadenia a v sériovej výrobe strojného zariadenia. Celková doba vývoja výrobného zariadenia až po jeho uvedenie do sériovej výroby trvá zvyčajne dva až tri roky. Spoločnosť KU-HA, s.r.o. ďalej uviedla, že s činnosťou vývoja a výroby zariadenia sú spojené nemalé investičné náklady, ktoré pozostávajú zo mzdových nákladov, nákladov na energie, nákladov na externých špecialistov, nákladov na prenájom výrobných a kancelárskych priestorov, materiálových nákladov, nákladov na certifikáciu, dopravných nákladov, nákladov na telekomunikácie, nákladov na služobné cesty, atď.. Tieto náklady sú následne rozpočítané do ceny jednotlivého kusa stroja pri podpísaní kontraktu na predaj strojných zariadení. KU-HA, s.r.o. vo vyjadrení tiež uviedla, že uzatvorila so žalobcom zmluvu o dodávke technologických zariadení, podľa ktorých spoločnosť KU-HA, s.r.o. dodá 6 kusov technologických zariadení v cene 5.520.000 Eur bez DPH s tým, že po dobu troch rokov poskytne pre žalobcu technickú a technologickú pomoc formou zabezpečenia pre spoločnosť vysokokvalifikovaných špecialistov ovládajúcich technológiu rastu monokryštálu zafíru. Ďalej sa vyjadrila, že jednotková cena jedného kusa stroja CRS-250, ktorého výrobcom je KU-HA, s.r.o., pozostáva z dvoch položiek: 460.000 Eur sú materiálové mzdové fixné náklady spojené s vývojom, výrobou a certifikáciou výrobného zariadenia, 460.000 Eur sú platby rozložené do troch rokov od zahájenia výroby, za technologickú pomoc pri realizácii výrobného procesu monokryštálu zafíru, a taktiež za transfer všetkých práv a knowhow k výrobným zariadeniam CRS-250 na výrobu monokryštálu zafíru. Stroj pozostáva z niekoľkých technologických celkov, ktoré sa nachádzajú buď priamo v strojnom zariadení, alebo sú externé. Dodávka vákuovej pece od spoločnosti GRAINDWOOD z Ukrajiny je len jedným z komponentov pri výrobe rastového zariadenia CRS-250 pre rast monokryštálov zafíru. Následne po dodaní tohto základného komponentu pri účasti zahraničných odborníkov, ktorí sú zamestnancami žalobcu, sa vyrobí v prenajatých priestoroch SPD v Dlhom Poli tepelný uzol a skompletizuje sa strojné zariadenie CRS-250. Potom na ňom vykoná skúšobnú prevádzku a dodá už kompletné zariadenie žalobcovi. Žaloba namieta, že by porušil ust. § 49 ods. 1zákona o DPH. Zariadenia CRS-250 boli správcom dane fyzicky viackrát kontrolované a existuje fotodokumentácia, ktorú si správca dane vyhotovil. Rovnako tak sa nezakladá na pravde tvrdenie správcu dane, že sa jedná o formálny a nereálny obchod, pri ktorom nevznikla pridaná hodnota, ako i na tvrdenia správcu dane, že v tomto prípade sa jedná o umelý fakturačný obchod za účelom získania finančnej výhody. Pokiaľ žalovaný konštatuje zneužitie práva v zmysle zásady smernice č. 2006/112/ES s tým, že napriek formálnemu
dodržaniu podmienok stanovených na vrátenie DPH bolo cieľom získanie daňovej výhody, čo by bolo v rozpore s cieľom citovanej smernice, s týmto konštatovaním sa žalobca nestotožnil. Žalobca zastáva názor, že predložil dôkazy, t. j. úmysel vykonávať reálnu hospodársku činnosť, teda predložil správcovi dane hospodársky zámer. Súčasne právo na odpočítanie DPH ako neoddeliteľná súčasť mechanizmu DPH podľa Súdneho dvora EÚ predstavuje základnú zásadu, ktorá je vlastná spoločnému systému DPH, ktorú v zásade nemožno obmedziť. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol, aby súd rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
Žalovaný podal k žalobe písomné vyjadrenie podaním zo dňa 25.04.2014. K jednotlivým žalobným námietkam uviedol, že sa stotožnil s prijatým záverom správcu dane, že žalobca nesplnil podmienky, na základe ktorých vzniká právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH z faktúry č. 201204 zo dňa 03.10.2012 od dodávateľa KU HA, s. r. o., Mariánske námestie č. 2, Žilina - za zariadenie rastu kryštálu CRS-250 č. 004, 005, 006 v počte 3 kusy v celkovej hodnote 3.312.000 Eur, z toho základ pre DPH 20 % 2.760.000 Eur a DPH vo výške 552.000 Eur. Na základe uvedeného žalobcovi bol znížený nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie október 2012 zo sumy 553.435,27 Eur na sumu 1.435,27 Eur a určený rozdiel dane v sume 552.000 Eur. Žalovaný sa stotožnil s názorom správcu dane, že v danom prípade bola cena predmetného plnenia - dodávky zariadení na rast kryštálu v počte 3 kusov neúmerná a bez akéhokoľvek ekonomického opodstatnenia zvýšená z nákupnej ceny 132.000 Eur na 920.000 Eur bez DPH za jeden stroj, čo poukazuje na umelý charakter predmetného zdaniteľného obchodu, ktorý nebol preukázaný dôkazmi o reálnej dodávke tovaru a bol vytvorený za účelom získania finančnej výhody. V ostatnom poukázal na dôvody napadnutého rozhodnutia. V danom prípade teda navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.
Krajský súd v Žiline v predmetnej veci vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania s poukazom na ust. § 250f ods. 1, 2 O.s.p., nakoľko žalobca vyslovil písomným podaním súhlas s rozhodnutím o žalobe bez nariadenia pojednávania a rovnako aj žalovaný vyslovil súhlas s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania.
Krajský súd v Žiline po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, ako aj prvostupňového rozhodnutia správcu dane, vrátane ich postupov v rozsahu danom žalobnými dôvodmi žalobcu, mal za to, že žaloba žalobcu nie je dôvodná a túto je potrebné zamietnuť podľa § 250j ods. 1 O.s.p. z nasledovných dôvodov:
Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.
Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.
Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
Podľa § 49 ods. 2 písm. a) citovaného zákona platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
Podľa ust. § 51 ods. 1 písm. a) citovaného zákona právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
Podľa ust. § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
Podľa § 24 ods. 1 písm. a), b), c) zákona č. 563/2009 Z.z. daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní, ako aj skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly a zároveň vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencie a záznamov, ktoré je povinný viesť.
Podľa § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a ohliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektami a doklady k nim.
Z administratívneho spisu mal súd preukázané, že prvostupňovým rozhodnutím správca dane rozhodol podľa ust. § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. vo vzťahu k žalobcovi vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2012 v sume 552.000 Eur. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že u žalobcu vykonal daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti, o výsledku ktorej bol vyhotovený protokol č. 9501401/5/4140551/2013 zo dňa 11.09.2013, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 11.09.2013. Daňový subjekt - žalobca podal na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2012 riadne daňové priznanie dňa 22.11.2012, za zdaňovacie obdobie október 2012 vykázal na riadku 32 daňového priznania nadmerný odpočet vo výške 553.435,27 Eur. Odpočítanie dane bolo uplatnené najmä na základe faktúry č. 201204 zo dňa 03.10.2012. Dátum dodania 03.110.2012 od daňového subjektu KU HA s.r.o., Žilina za zariadenie rastu kryštálu CRS-250 v počte tri kusy v celkovej hodnote 3.312.000 Eur, z toho 20% DPH vo výške 552.000 Eur. Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že spoločnosť KU HA s.r.o. mal predmetnú faktúru zo dňa 03.10.2012 zaevidovanú v účtovnom denníku, faktúra bola súčasťou povinný záznamov vedených v zmysle § 70 zákona č. 222/2004 Z.z. a daň z pridanej hodnoty 20% vo výške 552.000 Eur bola priznaná v zdaňovacom období október 2012. Spoločnosť KU HA s.r.o. predmetné stroje, zariadenia rastu CRS-250, ktoré sú predmetom predmetnej faktúry nadobudla od dodávateľa GRAINWOD, Ukrajina na základe dodávateľskej faktúry č. 1 zo dňa 10.09.2012 za elektrickú otvorovú vákuovú pec CRS-250 v počte tri kusy v celkovej hodnote 396.000 Eur, jeden kus v hodnote 132.000 Eur, pričom úhrada faktúry bola realizovaná predmetom z bankového účtu dňa 17.07.2012. Špecifikoval ako bola realizovaná úhrada odberateľskej faktúry zo dňa 03.10.2012. Dňa 12.11.2012 bola doručená odpoveď na výzvu správcu dane z mesta Medzilaborce, kde je uvedené, že žalobcovi bolo vydané mestom Medzilaborce stavebné povolenie na stavbu výrobný závod ZAFIRIAN Medzilaborce do 24.11.2013. Termín ukončenia stavby podľa zmluvy o dielo a Dodatku č. 1 je do 21.12.2012 investorom stavby výrobný závod ZAFIRIAN je žalobca. Mesto Medzilaborce nemá informáciu, či investor tejto stavby má uzatvorenú zmluvu s konkrétnym dodávateľom stavebných prác, v rámci pripravovaných prác je realizovaná stavebná prípojka elektriny, iné skutočnosti nie sú známe. Kedy bude stavba výrobného závodu ukončená, Mesto Medzilaborce nemá informácie. Na základe doručenej odpovede bolo teda zrejmé, že termín ukončenia stavby prípravných prác s dátumom odovzdania na ďalšiu výstavbu výrobného závodu žalobcom je podľa zmluvy o dielo a dodatku č. 1 do 21.12.2012. Ďalej v písomnom vyjadrení konateľa spoločnosti pána Ing. Králika bolo uvedené, že v súvislosti s jednaním správcu dane dňa 15.11.2011, kde oznamuje, že žalobca vzhľadom k tomu, že rokovania s MH SR neboli ukončené a v súvislosti s neukončením výstavby priemyselného parku v Medzilaborciach spoločnosť prijala rozhodnutie spustiť výrobu na predmetných troch prenajatých priestoroch v areáli PCHZ od spoločnosti TAGUS s.r.o., po vykonaní potrebných stavebných prác súvisiacich s prispôsobením prenajatých priestorov technickým požiadavkám strojov v priebehu roka 2013. Ďalej bolo zistené, že dňa 37.12.2012 bolo vydané posledné kolaudačné rozhodnutie a v súčasnosti je stavba ako celok povolená na trvalé užívanie. Ďalej z vyjadrenia žalobcu bolo preukázané, že firma žalobcu pokiaľ ide o výstavbu výrobného závodu v meste
Medzilaborce bola zaviazaná na základe udelenej štátnej pomoci ukončiť výstavbu a spustiť závod do konca roku 2012 a tým vytvoriť 150 pracovných miest. Nakoľko menovaná priemyselná zóna bola skolaudovaná a daná do užívania až 27.12.2012, nebolo možné splniť podmienky udelenej štátnej pomoci, čiže realizáciu závodu v určenom termíne. Na základe týchto skutočností žalobca mal snahu predĺžiť dobu čerpania štátnej pomoci o rok, o čo požiadal zákonným spôsobom. Toto následne nebolo možné, pričom následne sa rozhodli vybudovať prvý výrobný závod na Zafír v Žiline v priestoroch areálu PCHZ - hala nástrojáreň, pričom boli realizované stavebné úpravy a vyrábala sa potrebná technológia chladenia, odvetrávania, rekuperácia vnútorných elektrorozvodov. Výrobné stroje v počte šesť kusov, ktoré sa nachádzali v prenajatých priestoroch v Dlhom Poli sú pripravené na presun do priestorov PCHZ. Výroba prebiehala v prenajatých priestoroch výrobného závodu Dlhé Pole č. 1164. Bolo doložené aj rozhodnutie Ministerstva hospodárstva č. 8/2010 zo dňa 25.05.2010, ktorým bola schválená investičná pomoc vo forme dotácie na nákup dlhodobého majetku, že toto sa ruší. Ďalej bola vykonaná fyzická ohliadka výrobných priestorov ohľadne budúcich výrobných priestorov spoločnosti žalobcu v prenajatých priestoroch M. R. Štefánika 97, Žilina. Bolo zistené, že v prenajatých priestoroch sa nachádza kovoobrábajúca prevádzka spoločnosti Slovleviter s.r.o., kde sa nachádzalo päť zariadení rastu kryštálu CRS-250 bez označenia výrobným číslom, bola vyhotovená fotodokumentácia, šieste dovezené zariadenie rastu kryštálu bolo uskladnené v areáli bývalého JRD v Dlhom Poli, ktorého časť bola uskladnená v uzatvorenej drevenej prepravnej debni a časť bola v otvorenej drevenej debni. V areáli PCHZ sa nachádza výrobná hala, v ktorej prebiehali prípravné práce. Podľa vyjadrenia pani O. mala byť výroba spustená v júli 2013. Ďalšia ohliadka bola dňa 30.04.2013 v areáli PCHZ, pričom na uvedenej adrese sa nachádzala výrobná hala, ktorá nebola označená žiadnym názvom spoločnosti, mala dva vchody, avšak boli zamknuté a na mieste sa nikto nenachádzal. Nemali možnosť overiť a prezrieť si výrobné priestory, stavebné úpravy a zariadenie výrobnej haly zvnútra. Bolo zistené, že spoločnosť KU HA s.r.o. v roku 2010 vykonávala prípravné práce v činnosti spojenej s investíciou do zariadení na výrobu kryštálu, svoju činnosť vykonávala v prenajatých priestoroch na adrese Dlhé Pole č. 1164. V podanom daňovom priznaní na dani z príjmov daňový subjekt uviedol súčet prevádzkových, finančných a mimoriadnych nákladov vo výške 22.166 Eur, v roku 2011 spoločnosť KU HA s.r.o. pokračovala v činnosti v roku 2010, v roku 2012 v činnosti z rokov 2010 a 2011. Predložila tiež dodávateľskú faktúru zo dňa 10.12.2012. Miestnym zisťovaním bolo zistené, že väčšinu nákladov spoločnosti KU HA s.r.o. v roku 2010, 2011 a 2012 tvorila licencia na základe zmluvy o výrobnej licencii zo dňa 10.05.2011 vo výške 4.000.000 Eur, nákup predmetných strojov, rastu kryštálu CRS-250 z Ukrajiny (rok 2010, 2011 a 2012 vo výške 821.000.000 Eur) a ostatné režijné náklady. Vzhľadom na dokazovanie vykonané správcom dane, správca dane zastal názor, že na základe jednotlivých zistení je zrejmé, že nedošlo k dodaniu strojného zariadenia tak, ako uvádzajú spoločnosti KU HA s.r.o. a žalobca, nakoľko spoločnosť KU HA s.r.o. uviedla, že dodávka vákuovej pece podľa vyjadrenia spoločnosti, nie v žiadnom prípade stroj na výrobu monokryštálu od spoločnosti z Ukrajiny je len jedným komponentom pri výrobe rastu zariadenia CRS-250 pre rast monokryštálu zafíru. Následne po dodaní tohto základného komponentu spoločnosti KU HA s.r.o. za účasti zahraničných odborníkov, ktorí sú zamestnancami spoločnosti žalobcu vyrobí v prenajatých priestoroch firmy SPD v Dolnom Poli tepelný uzol a skompletuje celé strojné zariadenie CRS-250. Celková doba vývoja výrobného zariadenia až po jeho uvedenie do sériovej výroby trvá zvyčajne 2 -3 roky. Správa dane zistil, že predmetné zariadenia rastu kryštálu CRS-250 spoločnosť KU HA s.r.o. nadobudla dňa 01.10.2012, kedy boli stroje prepravené do prenajatých priestorov a následne predmetné stroje už 03.10.2012 fakturovala spoločnosti žalobcu. Dospel teda k názoru, že pohyb tovaru - strojov zariadenia rastu kryštálu CRS-250 medzi spoločnosťami sa uskutočnil len fakturačne, s cieľom získania daňovej výhody a štátnej pomoci (schválená investičná pomoc vo forme dotácie na nákup dlhodobého hmotného majetku pre spoločnosť žalobcu). Rozhodnutím Ministerstva hospodárstva SR zo dňa 25.05.2010 žiada Ministerstvo hospodárstva vrátiť finančnú pomoc poskytnutú žalobcovi, žalobca do dnešného dňa nezačal vykonávať ekonomickú činnosť spojenú s výrobou na predmetných zariadeniach rastu kryštálu CRS-250, keď najskôr mala byť výroba spustená v Medzilaborciach a neskôr v Žiline. Prvá fyzická ohliadka bola vykonaná dňa 22.02.2013 v prenajatých výrobných priestoroch. Pri druhej fyzickej ohliadke správca dane zistil, že výrobné štítky a výrobné čísla boli umiestnené na jednotlivých strojoch, podľa vyjadrenia vtedajšieho konateľa štítky boli na jednotlivé stroje umiestnené cca pred mesiacom. Bolo preukázané, že spoločnosť KU HA s.r.o. fakturovala predmetný stroj ešte pred samotným nákupom licencie na základe zmluvy o výrobnej licencii zo dňa 10.05.2011 od spoločnosti MAYSON GROUP LIMITED. Správca dane má k dispozícii potvrdenie o kontrole kvality a schválení, kde je uvedené, že prvých šesť pestovateľských strojov, ktoré vyrobila spoločnosť KU HA s.r.o. sa vykazuje vysokou kvalitou a zhodou s technickou dokumentáciou poskytnutou poskytovateľom licencie. Uvedený dokument je v rozpore s vystavenou odberateľskou faktúrou č. 110001 pre žalobcu, nakoľko v tom čase
nebola spoločnosť KU HA s.r.o. majiteľom spoločnosťou predloženej licencie. Chýbajú údaje o dátume a spôsobe hodnotenia kvality predmetných strojov.
Žalobca neodstránil pochybnosti správcu dane o vierohodnosti a pravdivosti deklarovaného obchodu v zmysle prijatej faktúry, predmetom ktorej bol nákup zariadení rastu kryštálu CRS-250 za zdaňovacie obdobie október 2012. Bolo teda zistené, že dodanie strojov tak, ako ich deklaruje v predložených dokladoch žalobca sa neuskutočnilo uvedeným spôsobom. Predložené účtovné a iné doklady sú iba formálnym potvrdením zdaniteľného obchodu, faktúrou deklarovaná dodávka stroja poukazuje iba fakturačný tok cez spoločnosť KU HA s.r.o.. Obchodné transakcie nenesú znaky základných a reálnych princípov obchodnej činnosti a podporujú správnosť názoru správcu dane, že k dodávke strojov nedošlo tak, ako je deklarované faktúrou medzi subjektami žalobcu a KU HA s.r.o.. Z týchto dôvodov pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný sám preukázať, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené a nepostačuje iba predloženie faktúry. Správca dane nespochybňuje existenciu predmetného tovaru ako takého, avšak na základe uvedených dôkazov zistil, že nedošlo k dodaniu tovaru tak, ako je uvedené na predmetnej faktúre. Nákup predmetných stroj bol iba fakturačným obchodom bez reálneho uskutočnenia za účelom získania daňovej výhody a štátnej pomoci, pričom túto skutočnosť preukazuje aj spoločné užívanie priestorov v Dlhom Poli, kde sa predmetné stroje v čase deklarovaného predaja, ako aj počas výkonu kontroly nachádzali. Právo nakladať s nimi ako vlastník mala naďalej aj predávajúca spoločnosť KU HA s.r.o., čo preukazuje vykonané miestne zisťovanie, ale aj iné dôkazy. Na základe kontrolných zistení vyplynulo, že za predmetné zdaňovacie obdobie dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť dodania tovaru, jednalo sa iba o fakturáciu nereálnej hodnoty strojov a formálny a nereálny obchod so strojmi, pri ktorom pridaná hodnota nevznikla a žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane, pričom cieľom takýchto formálnych obchodných transakcií založených len na fakturácii tovaru bez reálneho plnenia boli uplatnenie odpočítania DPH, čerpanie nadmerného odpočtu a získania štátnej pomoci.
Proti predmetnému rozhodnutiu bolo zo strany žalobcu podané odvolanie, pričom poukazuje žalobca na to, že neporušil ust. § 49 ods. 1 zákona o DPH, nakoľko zariadenie CRS-250 v počte troch kusov bolo správcom dane fyzicky viackrát kontrolované, toto existuje a existuje aj fotodokumentácia k nemu. Taktiež sa nestotožnil s tvrdením, že išlo o formálny a nereálny obchod, pri ktorom nevznikla pridaná hodnota, žalobca vyvinul maximálne úsilie o zabezpečenie náhradných priestorov na výrobu umelého zafíru, o čom správcu dane informoval. Žalobca zmluvou zo dňa 30.04.2013 predmetné zariadenia odpredal spoločnosti REFIN S. P. , pričom spoločnosť formou prenájmu zamestnancov spustila výrobu umelého zafíru od septembra 2013. K odpredaju zariadenia došlo z dôvodu toho, že žalobca nemal finančné prostriedky na finálne spustenie výroby umelého zafíru. Podieľa sa na jeho výrobe prenájmom svojich zamestnancov.
Žalovaný správny orgán rozhodnutím zo dňa 21.01.2014 pod č. 1100308/1/30567/2014 rozhodnutie správcu dane podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia sa stotožnil so zisteným skutkovým stavom a právnym záverom prvostupňového správneho orgánu. Stotožnil sa s názorom správcu dane, že v danom prípade bola cena predmetného plnenia - dodávky troch zariadení na rast kryštálu neúmerná a bez akéhokoľvek ekonomického opodstatnenia zvýšená z nákupnej ceny 132.000 Eur na 920.000 Eur bez DPH za jedno zariadenie, čo poukazuje na umelý charakter predmetného zdaniteľného obchodu, ktorý nebol preukázaný dôkazmi o reálnej dodávke tovaru a bol vytvorený za účelom získania finančnej výhody. Podľa žalovaného podstatným dôkazom v danej veci je skutočnosť, že zariadenia - vákuové pece od spoločnosti GRAINWOD, Ukrajina boli zakúpené spoločnosťou KU HA s.r.o. na základe dodávateľskej faktúry č. 1 zo dňa 10.09.2012 v cene 132.000 Eur za jeden kus, pričom boli prepravené priamo do prenajatých priestorov spoločnosti. Z vyjadrenia Colného úradu Žilina, podľa ktorého tento tovar bol dodaný Colnému úradu určenia Žilina NS 01.10.2012 vyplýva, že spoločnosti KU HA s.r.o. boli zariadenia dodané dňa 01.10.2012. Dňa 03.10.2012 spoločnosť KU HA s.r.o. na základe faktúry č. 201204 fakturovala dodávku strojov - zariadenia rastu kryštálu CRS-250 č. 004, č. 005 a č. 006 v počte troch kusov s dátumom dodania tovaru 03.10.2012 v celkovej hodnote 3.312.000 Eur, t.j. 1.104.000 Eur za jeden kus žalobcovi. Žalovaný zdôraznil, že celý proces dodania základného vákuového zariadenia spoločnosti KU HA s.r.o., teda z Ukrajiny po uvedenie stroja do prevádzky trvá 6 až 9 mesiacov a pri nepriaznivých a nepredvídateľných okolnostiach sa môže predĺžiť až na 12 až 18 mesiacov. V danom prípade proces od dodania základného vákuového zariadenia z Ukrajiny po dodávku celého zariadenia CRS-250 žalobcovi trval od 10.09.2012 do 03.10.2012, pričom
bol tovar dodaný spoločnosti KU HA s.r.o. dňa 01.10.2012 a už dňa 03.10.2012 bol fakturovaný žalobcovi. Z uvedeného je zrejmé, že v takomto krátkom časovom období, t.j. od 01.10.2012 do 03.10.2012 nemohlo dôjsť k výrobe, skompletizovaniu a k skúšobnej prevádzke zariadení CRS-250 a k ich dodaniu odvolávajúcemu sa, čo by opodstatňovalo zvýšenie ceny zo sumy 132.000 Eur - cenu jedného komponentu zariadenia - vákuovej pece na sumu 1.104.000 Eur predávajúcu skompletizované zariadenia CRS-250. Ďalším dôkazom, že spoločnosť KU HA s.r.o. v roku 2012 nevykázala takú výšku nákladov, ktorá by zodpovedala výške výrobných nákladov zodpovedajúcich výrobe piatich kusov zariadení CRS-250 dodaných v roku 2012 odvolávajúcemu sa je to, že jednotková cena stroja CRS-250 vyrobeného spoločnosťou KU HA s.r.o. má podľa písomného vyjadrenia spoločnosti zo dňa 15.05.2013 pozostávať z dvoch položiek - zo sumy 460.000 Eur, ktorá predstavuje materiálové, mzdové, fixné náklady spojené s vývojom, výrobou a certifikáciou výrobného zariadenia, a zo sumy 460.000 Eur, ktorá predstavuje platby rozložené do troch rokov od zahájenia výroby. Ďalej uviedol vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu, čo sa týka toho, že žalobca predmetné zariadenie odpredal spoločnosti REFIN S. P. s.r.o., ktorá formou prenájmu zamestnancov spustila výrobu umelého zafíru od septembra 2012, že odpredaj predmetných zariadení spoločnosti REFIN S. P. s.r.o. nemá žiadny vplyv na prijatý záver správcu dane, naopak ako je vyššie uvedené kúpna zmluva o odpredaji predmetných zariadení je ďalším podstatným dôkazom v predmetnej veci, nakoľko preukazuje, že žalobca predal predmetné zariadenia
- vákuové pece tejto spoločnosti, ako neskompletizované bez tepelného uzla, z čoho je zrejmé, že mu nemohli byť predtým dodané ako kompletné stroje zariadenia CRS-250 vrátane tepelného uzla vyrobené spoločnosťou KU HA s.r.o.. Podstatným dôkazom je aj cena uvedená v predmetnej kúpnej zmluve, keď žalobca predal spoločnosti REFIN s.r.o. jedno zariadenie v cene 360.000 Eur, čo je suma niekoľkonásobne nižšia ako mu bola fakturovaná spoločnosťou KU HA s.r.o. na základe faktúry zo dňa 03.10.2012.
V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon o správe daní a poplatkov preto zakotvuje oprávnenie daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či daňové subjekty si splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, zákon o správe daní a poplatkov obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane, alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo daňovej povinnosti daňového subjektu.
Podmienky ustanovené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet.
Naopak zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil zákon. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené.
Predmetom posúdenia v danej veci bola skutočnosť, či záver žalovaného správneho orgánu, resp. správcu dane bol opodstatnený, keď žalobcovi nepriznal nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty z faktúry č. 201204 zo dňa 3.10.2012, dátum dodania 3.10.2012 od dodávateľa - daňového subjektu KU HA, s. r. o. Žilina za dodanie - zariadení rastu kryštálu CRS-250 v počte 3 kusov v celkovej hodnote 3 312 000 Eur, z toho 20 % DPH vo výške 552 000 Eur.
Podľa názoru súdu v rámci pomerne rozsiahlo vykonaného dokazovania, ktoré prebiehalo pred správcom dane, bolo nepochybne preukázané, že žalobca nesplnil podmienky, na základe ktorých vzniká právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH. Nepochybne vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že cena predmetného plnenia - dodávky troch zariadení na rast kryštálu CRS-250 bola neúmerná a bez akéhokoľvek ekonomického opodstatnenia zvýšená z nákupnej ceny 132
000 Eur na 920 000 Eur bez DPH za jedno zariadenie, čo je možné vyhodnotiť, že bol umelý charakter predmetného zdaniteľného obchodu, ktorý nebol preukázaný dôkazmi o reálnej dodávke tovaru a bol vytvorený za účelom získania finančnej výhody.
Dôkazné bremeno preukázania zdaniteľného plnenia, resp. obchodu je aj podľa názoru súdu na žalobcovi, ktoré v danom prípade podľa názoru súdu žalobca neuniesol. Bolo preukázané z vykonaného dokazovania, že stroje zakúpené na základe faktúry č. 1 zo dňa 10.9.2012 od spoločnosti GRAINWOD UKRAJINA predstavujú len jeden komponent zariadenia - vákuová pec, čo zodpovedá aj názvu zariadení na predmetnej faktúre a na dokladoch z colného konania. Uvedené zariadenie nadobudla spoločnosť KU HA, s. r. o. od spoločnosti GRAINWOD UKRAJINA, na základe ktorého spoločnosť KU HA, s. r. o. po vyrobení tepelného uzla mala skompletizovať celé zariadenie CRS-250 a po vykonaní skúšobnej prevádzky mala dodať takéto kompletné strojné zariadenie žalobcovi. Uvedené vyplynulo z odberateľsko-dodávateľskej zmluvy uzatvorenej dňa 19.8.2010 medzi dodávateľom spoločnosťou KU HA, s. r. o. a odberateľom - žalobcom, kde podľa článku 2 predmetu zmluvy bod 1 dodávateľ sa zaväzuje dodať odberateľovi tovar - zariadenie rastu (výroby) kryštálovou metódou horizontálne smerovanej kryštalizácie - vákuová pec s molibdénovo-volfrámovým tepelným uzlom typu CRS-250. V prílohe č. 1 k zmluve je v bode 3 uvedená kompletácia elektrickej pece, uvedený náčrt elektrickej pece a súpis jej komponentov, ktorým je aj tepelný uzol. Podstatné teda, ako aj žalovaný správne poukázal, je vyjadrenie spoločnosti KU HA, s. r. o., ktorá uviedla, že proces výroby jedného stroja trvá 3 - 5 mesiacov, proces naladenia, nastavenia technologického procesu a skúšobná prevádzka trvá 3 - 4 mesiace a celý proces od dodania základného vákuového zariadenia z Ukrajiny po uvedenie stroja do prevádzky trvá 6 - 9 mesiacov, pri nepriaznivých a nepredvídateľných okolnostiach sa môže predĺžiť až na 12 - 18 mesiacov.
V danom prípade proces od dodania základného vákuového zariadenia z Ukrajiny po dodávku celého zariadenia CRS-250 žalobcovi trval od 10.9.2012 do 3.10.2012, pričom bol tovar dodaný spoločnosti KU HA, s.r.o., dňa 1.10.2012 a už dňa 3.10.2012 bol fakturovaný žalobcovi. Na základe uvedeného je podľa názoru súdu možné konštatovať, že v takomto krátkom časovom období od 1.10.2012 do 3.10.2012 nemohlo dôjsť k výrobe, skompletizovaniu a ku skúšobnej prevádzke zariadení CRS-250 a k ich dodaniu žalobcovi, čo by napokon opodstatňovalo zvýšenie ceny zo sumy 132 000 Eur na sumu 1 104 000 Eur spolu s DPH predstavujúcich skompletizované zariadenie CRS-250 (1 ks). Tak isto z vykonaného dokazovania bolo nepochybne preukázané, že spoločnosť KU HA, s. r. o. v roku 2012 nevykázala takú výšku nákladov, ktorá by zodpovedala výške výrobných nákladov zodpovedajúcich výrobe piatich kusov zariadení CRS-250 dodaných v roku 2012 žalobcovi. Uvedené skutočnosti podrobne vyplývajú z vykonaného dokazovania a z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu. To znamená preverením účtovníctva spoločnosti správca dane zistil, že spoločnosť KU HA, s. r. o., v roku 2012 nevykazuje v účtovníctve výšku nákladov primeranú k výške špecifikovaných nákladov, ktoré vyčíslila táto spoločnosť ako náklady na výrobu predmetných zariadení.
Pokiaľ sa týka žalobnej námietky, že žalobca odpredal predmetné zariadenia spoločnosti REPIN S.P., aj táto bola zo strany súdu vyhodnotená ako nedôvodná a skutočnosti, ktoré boli preukázané na základe odpredaja týchto zariadení, svedčia skôr v neprospech žalobu, nakoľko bolo preukázané, že žalobca predal predmetné zariadenia - vákuové pece predmetnej spoločnosti ako neskompletizované a bez tepelného uzla, z čoho je zrejmé, že mu nemohli byť predtým dodané ako kompletné strojné zariadenia CRS-250 vrátane tepelného uzla vyrobené spoločnosťou KU HA, s. r. o..
V priebehu daňového konania nebolo teda preukázané, že skutočne došlo k výrobe a skompletizovaniu celých zariadení CRS-250, k následnej skúšobnej prevádzke a k dodaniu takýchto kompletných zariadení žalobcovi.
Krajský súd v Žiline v predmetnej veci poukazuje na aplikovateľný rozsudok súdneho dvora z 21. februára 2006 - C-255/02 HalifaxPlc (na ktorý poukazoval aj správca dane a žalovaný správny orgán), podľa ktorého zásada zákazov zneužívania práva teda znamená zákaz výslovne umelých konštrukcií zbavených hospodárskej reality a vytvorených iba s cieľom dosiahnuť daňovú výhodu. Súdny dvor konštatoval, že v oblasti DPH si preukázanie zneužívajúceho konania vyžaduje na jednej strane, aby predmetné plnenia napriek formálnemu dodržaniu podmienok stanovených v príslušných ustanoveniach
smernice (č. 77/388/EHS, teraz č. 2006/112/ES) a vo vnútroštátnej právnej úprave, ktorá ju preberá, viedli k získaniu daňovej výhody, ktorej poskytnutie by bolo v rozpore s cieľom sledovaným týmito ustanoveniami a na druhej strane, aby zo všetkých objektívnych faktorov vyplývalo, že hlavný cieľ predmetných plnení je získať daňovú výhodu. Pokiaľ o vec samú, súdny dvor uviedol, že prináleží vnútroštátnemu súdu, aby posúdil všetky relevantné okolnosti sporu s cieľom určiť, či vzhľadom na judikatúru pripomenutú v rozsudku súdneho dvoru možno na účely DPH transakciu a akú ide vo veci samej považovať za zneužívajúce konanie.
Podľa názoru súdu v priebehu konania pred správcom dane a žalovaným nebolo preukázané, že skutočne došlo k výrobe a skompletizovaniu celých zariadení CRS-250, k následnej skúšobnej prevádzke a k dodaniu takýchto kompletných zariadení žalobcovi, pričom zo zistenia skutkového stavu veci, ktoré podrobne správca dane ako aj žalovaný popísali vo svojich rozhodnutiach, vyplýva, že žalobca ako hlavný cieľ predmetného plnenia, je možné konštatovať, že chcel získať daňovú výhodu v podobe nadmerného odpočtu DPH a získania štátnej pomoci. Právo platiteľa dane na odpočítanie DPH, ktorá vznikla z uskutočnenia zdaniteľných obchodov, predstavuje prirodzený dôsledok zásady neutrality tejto dane. Je potrebné konštatovať, že vzniknuté právo na odpočet prináleží iba v prípade, že neexistujú podvodné alebo zneužívajúce okolnosti smerujúce k získaniu daňovej výhody. Ak sa však zistí zneužitie práva, ako bolo tomu v tomto prípade, príslušné ustanovenia smernice o práve na odpočítanie dane treba vykladať v súlade so zásadou zakazujúcou zneužitie práva Spoločenstva.
Aj súd dospel k záveru, že práve zneužitie práva na odpočítanie DPH bolo hlavným cieľom obchodnej transakcie (fakturácie) medzi spoločnosťou KUHA, s.r.o. a žalobcom. Preto nie je možné konštatovať, že by rozhodnutia správnych orgánov boli za daného zistenia arbitrárnymi rozhodnutiami, práve naopak dostatočne bolo preukázané napriek formálnemu splneniu podmienok stanovených v Smernici resp. v zákone o DPH, že špecifikované plnenie malo viesť k získaniu daňovej výhody, a že hlavným cieľom plnenie bola práve snahe získať daňovú výhodu v podobe uplatnenia uvedeného nadmerného odpočtu DPH.
Z týchto dôvodov bolo potrebné žalobné dôvody žalobcu vyhodnotiť ako nedôvodné a žalobu žalobcu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietnuť.
Pokiaľ ide o náhradu trov konania, súd o nej rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a neúspešnému žalobcovi nepriznal právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie musí spĺňať náležitosti ust. § 205 O.s.p.