Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-16Cb/11/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Čadci samosudkyňou Mgr. Alenou Jančulovou v právnej veci navrhovateľa Fmont, s.r.o. so sídlom Palárikova 76, Čadca, IČO: 47 232 501, právne zastúpeného Mgr. Michalom Durajom, advokátom , Advokátska kancelária Čadca, Sládkovičova 1700 proti odporcovi: SSM, s.r.o. , so sídlom Čierne 1190 , IČO: 36 383 791, právne zastúpeného JUDr. Jozefom Pikuliakom, advokátom, Námestie slobody 58, Čadca o zaplatenie 2.036,- € s prísl. takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a .

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi na účet právneho zástupcu odporcu trovy konania vo výške 100 %.

odôvodnenie:

Podaným návrhom došlým súdu dňa 21.2.2013 sa navrhovateľ voči odporcovi domáhal zaplatenia sumy 2.036.- € s prísl.

Podanie návrhu odôvodnil tým, že pre odporcu vykonával v mesiaci júl 2011 zámočnícke práce na zákazke Hala Č.L.. Za vykonané práce dňa 1.8.2011 vystavil odporcovi faktúru č. 0462011 na zaplatenie sumy 2.484.- € so splatnosťou dňa 31.8.2011 za práce vykonané v mesiaci júl 2011. Odporca faktúru v lehote splatnosti neuhradil v celom rozsahu. Dňa 13.10.2011 uhradil len sumu 1.000.- € , dlžnú časť doposiaľ neuhradil.

V mesiaci august 2011 opätovne vykonával pre odporcu zámočnícke práce na zákazke hala Čierne. Dňa 1.10.2011 vystavil odporcovi faktúru č. 0692011 na zaplatenie sumy 552.- € so splatnosťou dňa 15.10.2001, ktorú mu odporca nezaplatil v termíne splatnosti.

Vymáhaním dlžnej sumy poveril na základe mandátnej zmluvy spoločnosť F.E.R.T, s.r.o. .Mandatár vyzval odporcu dňa 22.1.2013 na úhradu dlžnej sumy 2.036.- €, ktorú predžalobnú výzvu odporca prevzal. Prostredníctvom elektronickej komunikácie zaslal odporca mandatárovi vyjadrenie, ktorým argumentuje, že navrhovateľ mu spôsobil svojim zavineným konaním na zákazke haly v Čiernom škodu, čo sa nezakladá na pravde. Spôsobenú škodu mu doposiaľ odporca dôveryhodne nepreukázal a na vykonanú prácu v súlade s Obchodným zákonníkom si neuplatňoval v zákonnej lehote žiadne vady diela.

Okresný súd dňa 27.2.2013 vydal vo veci platobný rozkaz, ktorým návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel. Nakoľko však platobný rozkaz nebol odporcovi doručený do vlastných rúk, uznesením č.k. zo dňa 26.3.2013 súd platobný rozkaz zrušil a vo veci nariadil pojednávanie.

Dňa 28.6.2013 pod č.k. -39 súd rozhodol rozsudkom, ktorým návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel. Vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti odporcu, ktorý sa na pojednávanie súdu nedostavil. Predvolanie vrátane procesných poučení sa od odporcu vrátili súdu späť dňa 25.6.2013.

Voči rozsudku Okresného súdu Čadca dňa 2. 9. 2013 podal odporca odvolanie(č.l. 44-46). V podanom odvolaní uvádza , že vykonávanie zámočníckych prác na zákazke hala Čierne nie je dielom. Ani skutkové zistenie, že sa zmluvné strany dohodli na predmete diela neobsahuje údaj o diele - je zrejmé, že chýba základná skutočnosť s ktorou spája zákon vznik právneho úkonu zmluvy o dielo a to dielo, ktoré má zhotoviteľ vykonať. Že nejde o zmluvu o dielo vyplýva aj zo skutkového zistenia, že sa navrhovateľ dohodol s majstrom odporcu na hodinovej sadzbe za vykonanie zámočníckych prác. Okrem toho, majster odporcu nebol oprávnený takúto dohodu za odporcu uzavrieť, jeho konanie preto nemôže odporcu zaväzovať. Že nešlo o dielo nepriamo vyplýva aj zo skutočnosti, že odporca má v hale na Č. prevádzku, teda pracovníci navrhovateľa vykonávali v hale zámočnícke práce. Uvedené tiež nepriamo potvrdzuje skutočnosť, že pracovníci navrhovateľa pri výkone zámočníckych prác v hale Č.L. spôsobili odporcovi škodu. Z rozsudku však nevyplýva, kto uzavrel zmluvu o dielo, na akom obsahu zmluvy sa dohodli, čo je dielo, čo je cena diela, kedy vznikla odporcovi povinnosť podľa zmluvy o dielo, od kedy je v omeškaní s jej splnením. Za označenie určitého diela nie je možné považovať určenie diela tak, že je vymedzené iba všeobecne. Pre určité určenie diela nestačí, ak má zhotoviteľ vykonať iba všeobecne určené kúrenárske práce (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky ). Zmluva o dielo je neplatná, resp. nevznikla s ohľadom na to, že v nej nebol riadne vymedzený jej predmet ani cena (rozsudok NS ČR všeobecne zmluva o dielo zakladá záväzkový právny vzťah, ktorého predmetom je poskytnúť objednávateľovi podľa určeného zadania dielo za odplatu a dielom(predmetom) sa pritom rozumie výsledok pracovnej činnosti (fyzickej alebo duševnej)zhotoviteľa, ktorý má povahu materiálnu (napr. zhotovenie veci, oprava veci, úprava alebo údržba vecí) alebo povahu prác a výkonov (napr. oholenie, vykonanie účesu, a pod.) , nemôže byť posudzovaná zmluva, napriek svojmu označeniu, zmluvou o dielo. Jej predmetom totiž nemalo byť dosiahnutie výsledku pracovnej činnosti, ale výkon sústavnej práce(rozsudok NS ČR ).

Odporca z uvedených dôvodov namietal, že nedošlo ku vzniku zmluvy o dielo tak ako predpokladá zákon. Nevznikla preto ani povinnosť odporcu zaplatiť navrhovateľovi cenu za dielo. A ak navrhovateľ tvrdí, že uzavrel dohodu o hodinovej mzde s majstrom odporcu, nemôže odporcu zaväzovať preto, pretože nebola uzavretá osobou oprávnenou konať za odporcu.

Z plnomocenstva(č.l 42) udeleného JUDr. Jozefovi Pikuliakovi súd zistil, že toto plnomocenstvo udelil advokátovi dňa 16. augusta 2013 O. Z., riaditeľ Severoslovenské montáže ,s.r.o. Čadca, IČO: 363 83 791 . Z výpisu z obchodného registra mal súd zistené, že štatutárnymi orgánmi odporcu v čase udelenia splnomocnenia boli : Ľ. Z., M. Z. a O. Z.. O. Z. štatutárnym orgánom odporcu nebol. Následne dňa 17.4.2014- JUDr. Jozef Pikuliak k súdu predložil plnomocenstvo zo dňa 16.8.2013, ktorým ho M. Z. - konateľ odporcu splnomocnenil zastupovaním odporcu vo veci o zaplatenie 2036 .- € s príslušenstvom (vid. č.l. 75).

Krajský súd Žilina uznesením zo dňa 2. 1. 2014 rozsudok Okresného súdu Čadca zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V uznesení uviedol, že Okresný súd nedodržal podmienku ustanovenú v § 105 ods. 2 O.s.p. pre možnosť vykonania pojednávania 28. 6. 2013 Okresným súdom Čadca v neprítomnosti žalovaného, a to podmienka riadneho predvolania, zahŕňajúca aj dodržanie lehoty stanovenej na prípravu pojednávania, to je spravidla najmenej 5 dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať. Súčasne odvolací súd poukázal i na to, že do dňa vykonávania pojednávania postupom okresného súdu žalovaný ani nemal reálnu možnosť reagovať na uloženú povinnosť v zmysle uznesenia číslo konania - 31 zo dňa 24. 5. 2013 v určenej lehote. Keďže k zrušeniu napadnutého rozsudku došlo z procesných dôvodov, na ktoré bolo potrebné prihliadať ex offo- bude potrebné opätovne vec prejednať a rozhodnúť. Okresný súd sa tak v skutkovej ako i právnej rovine zameria najmä na otázku, či medzi účastníkmi vznikol a existoval záväzkový právny vzťah a čo to bolo jeho základom, a v tomto smere vyhodnotí tiež argumentáciu oboch účastníkov konania.

Podľa ustanovenia § 226 O.s.p, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Z dokazovania vykonaného na pojednávaní dňa 2. 4. 2014 a 20. 6. 2014 najmä z prečítaných a oboznámených listinných dôkazov, z výsluchu účastníkov a to konateľa navrhovateľa Ľ. T., konateľa

odporcu M. Z. a z výsluchu svedka O. Z., vyjadrení právnych zástupcov navrhovateľa a odporcu súd zistil nasledujúci skutkový :

Právna zástupkyňa navrhovateľa v záverečnom slove uviedla, že medzi navrhovateľom a odporcom došlo k platne uzatvorenej zmluve o dielo , ktorá zmluva bola uzatvorená ústne. Účastníci sa dohodli na predmete diela, ktorým bolo zhotovenie určitej veci a na cene diela 5.- € za hodinu práce. Zamestnanci odporcu dodávali konkrétny tovar, z ktorého konkrétneho tovaru sa vykonávalo určité dielo a to zhotovenie vysokotlakovej technickej plošiny s tým, že na celom tomto diele sa nepodieľali výslovne iba zamestnanci navrhovateľa. Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa vždy rozumie montáž, úprava určitej stavby alebo jej časti. Montáž určitej veci je jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činností. Zmluvné strany sa dohodli na všetkých podstatných náležitostiach diela. Navrhovateľ si záväzky voči odporcovi splnil riadne a včas, avšak zo strany odporcu nedošlo k zaplateniu dohodnutej ceny za vykonané dielo, ktorá bola určená v hodinovej sadzbe. Pokiaľ ide o tvrdenie odporcu o spôsobenej škode zo strany navrhovateľa, na toto tvrdenie by súd nemal prihliadať, nakoľko odporca počas celého konania nenamietal vady diela, nesplnil si svoju zákonnú oznamovaciu povinnosť . Zmluvou o dielo sa zhotoviteľ , t.j. navrhovateľ a jeho zamestnanci zaviazali vykonať v časti zhotovenie určitej veci. Vykonali ho riadne a včas a z tohto dôvodu trvajú na podanom návrhu. Doposiaľ bolo navrhovateľovi uhradených len tisíc euro. Na pojednávaní dňa 14.5.2014 odporca navrhol, že uhradí navrhovateľovi ďalších 1.000 euro, to znamená, že odporca uznáva pohľadávku navrhovateľa. Neboli preukázané vady diela a ani škoda na diele, preto trvajú na podanom návrhu v celom rozsahu. Zároveň si uplatnili aj príslušenstvo a to úroky z omeškania vrátanie trov konania.

Právny zástupca u odporcu vo svojom vyjadrení v záverečnej reči(č.l. 93-95) uviedol, že zmluva o dielo medzi navrhovateľom a odporcom bola uzatvorená v ústnej forme. Predmetom diela bola montáž dielcov, ktoré po zmontovaní predstavujú časť z montážnej plošiny a táto časť predstavuje samostatné dielo. Vzťahy medzi navrhovateľom a odporcom sa spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka. vychádza z princípu, že každý podnikateľ koná vo vlastnom mene, na vlastný účet samostatne a riadi sa v zásade iba pokynmi objednávateľa, navrhovateľ teda sám rozhodoval akým spôsobom bude dielo vykonávať. Dielo vykonával u navrhovateľa. Tovar , z ktorého sa dielo skladalo mu poskytol odporca. Povinnosťou navrhovateľa bolo dielo riadne vykonať a bez vád odovzdať odporcovi. Navrhovateľ v konaní nepreukázal, že by dielo riadne vykonal a odporcovi odovzdal. Jediná skutočnosť, z ktorej sa dá usúdiť, že navrhovateľ odovzdal odporcovi jednu montážnu plošinu na ktorej sa zamestnanci odporcu podieľali montážou časti dielcov je záznam mailovej komunikácie zo dňa 14.7.2011, kde odberateľ odporcu reklamuje vady tohto diela. Nakoľko navrhovateľ nesplnil svoju povinnosť odovzdať dielo bez vád, nemôže ani namietať, že zo strany odporcu neboli vady notifikované. Je zrejmé, že sa jedná o vady vo výrobnom procese, o ktorých by navrhovateľ vedel, pokiaľ by si vykonával svoju kontrolu a urobil by primeranú odbornú starostlivosť. Nakoľko dielo, ktoré navrhovateľ (zrejme má byť uvedené odporca) prevzal a reklamoval 14.7.2011 nebolo vykonané riadne a bez vád, nebola splnená zákonná podmienka, aby navrhovateľovi vzniklo právo na zaplatenie odplaty za dielo. Pokiaľ sa týka iných skutočností, navrhovateľ neuviedol žiadne skutočnosti o tom, že by nejaké iné dielo bolo vykonané. Navrhovateľ nepredložil žiaden dôkaz o tom, že by medzi ním a odporcom došlo k uzatvoreniu dohody o zaplatení 5.- € za hodinu prác a ani nepreukázal rozsah týchto prác. Navrhovateľom predložené faktúry , ktoré zaslal odporcovi a v ktorých sú uvedené počty hodín a suma , nie sú dôkazom o tom, že medzi účastníkmi došlo k dohode o predmete alebo cene diela. Jedná sa o jednostranný úkon navrhovateľa. Navrhovateľ odišiel od odporcu bez toho, že by dielo vôbec dokončil. Z tohto dôvodu žiadal, aby súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol a zároveň si voči navrhovateľovi uplatnil aj nárok na náhradu trov konania.

Právna zástupkyňa navrhovateľa uviedla, že odporca nepreukázal, že reklamoval vady diela u navrhovateľa . Žiadala, aby odporca predložil dochádzku zamestnancov navrhovateľa do firmy odporcu, ktorými dôkazmi chceli súdu preukázať, koľko hodín odpracovali zamestnanci navrhovateľa pre odporcu. Poukázali na to, že odporca ako objednávateľ diela si musí viesť evidenciu dochádzky zamestnancov. Právny zástupca odporcu uviedol, že medzi navrhovateľom a odporcom nedošlo k žiadnej dohode o tom, že odporca bude evidovať dochádzku zamestnancov navrhovateľa pre navrhovateľa. Pokiaľ je navrhovateľ tvrdí, že jeho zamestnanci odpracovali určitý počet hodín pre odporcu , mal by túto skutočnosť aj náležitým spôsobom súdu preukázať.

Právna zástupkyňa navrhovateľa uviedla, že iný dôkaz o tom, koľko hodín zamestnanci navrhovateľa u odporcu odpracovali, okrem faktúr nemá .

Právny zástupca odporcu uviedol, že navrhovateľ nepredložil žiaden dôkaz o tom koľko hodín mali jeho zamestnanci u odporcu odpracovať , okrem záznamov uvedených na faktúrach, ktoré faktúry mal prevziať O. Z., ktorý ani nebol oprávneným a kompetentným takéto faktúry preberať a odovzdávať ich na učtárni. Skutočnosť, že čiastočne faktúru odporca navrhovateľovi uhradil, nie je dôkaz o tom, žeby uznával nárok navrhovateľa na zaplatenie celej sumy a to práve k vade diela a nevykonaniu diela.

Konateľ navrhovateľa Ľ. T. vo svojich výpovediach uviedol, že zmluvu o dielo uzatvoril ústne s konateľom odporcu M. Z.. Zmluvu uzatvorili v prevádzke odporcu a to v hale v Č.. S M. Z. sa dohodli na tom, že mu dá k dispozícii dvoch ľudí, ktorých po dohode so svojím majstrom, konateľ odporcu M. Z. zaradí do výroby a to tam kde ich bude potrebovať. Zamestnanci mali vykonávať zámočnícke a montážne práce pre odporcu podľa pokynov odporcu. S konateľom odporcu M. Z. sa nedohodol na tom, že pre odporcu vykonajú jeho zamestnanci určité konkrétne práce, pretože konkrétne práce určoval odporca a on nemal prístup do haly, kde sa tieto práce vykonávali. Na predmete diela sa s odporcom nedohodol, pretože nezhotovovali celé dielo pre odporcu, ale zhotovovali len určitú časť diela. Časti diela, ktoré mali jeho zamestnanci zmontovať, odporcovi neodovzdával, nakoľko majster odporcu písal jeho zamestnancom hodiny , tak odporca musel aj vedieť, koľko jeho zamestnanci odpracovali. Medzi ním a konateľom odporcu Jozefom Strakom došlo aj k ústnej dohode ohľadom ceny za vykonanú prácu. Dohodli sa na sume 5 .- € u každého zamestnanca za jednu hodinu vykonanej práce. Synovec konateľa odporcu M. Z. - O. Z. mu nahlasoval, koľko hodín jeho zamestnanci u odporcu odpracovali. Za vykonané práce odporcovi fakturoval cenu prác vždy po uplynutí odpracovaného mesiaca. Jeho zamestnanci u odporcu pracovali zhruba 2 mesiace. Pri uzatváraní ústnej zmluvy o dielo medzi ním a konateľom odporcu Jozefom Strakom, boli v kancelárii odporcu len oni dvaja a synovec odporcu O. Z.. Keď prešiel jeden mesiac , zašiel za pánom O. Z. , ten mu dal súhrn hodín, na základe ktorého vystavil faktúru a zaniesol ju odporcovi. Faktúry u odporcu prebral od neho O. Z.. Konateľ navrhovateľa ďalej uviedol, že na každej faktúre bola uvedená splatnosť faktúry 30 dní, ktoré faktúry mu však odporca v celom rozsahu neuhradil . Preto sa telefonicky informoval, prečo faktúry nie sú uhradené. Konateľ odporcu M. Z. mu povedal, že doba je ťažká a nemá peniaze . Za vykonané práce mu odporca uhradil len čiastočnú úhradu a to sumu 1.000 € dňa 13. 10. 2011.Odporca nenamietal žiadne nezrovnalosti vo faktúrach a to či už počty hodín alebo cenu za odpracovanú hodinu práce, pretože takto vystavené faktúry odkonzultoval s O. Z.. Konateľ odporcu sa nevedel vyjadriť, či jeho zamestnanci vykonávali dielo pre odporcu riadne a včas, pretože jeho zamestnanci vykonávali práce u odporcu v hodinovej sadzbe a nepozná termíny odporcu, kedy mal odporca dielo odberateľovi dodať .

Konateľ odporcu - M. Z. vo svojej výpovedi uviedol, že nevie presne uviesť či na konateľa navrhovateľa sa nakontaktoval on alebo jeho brat. Nakontovali sa naňho z toho dôvodu, že mali vo firme veľké zákazky, potrebovali pracovníkov . Dohodli sa s pánom T., že k nim do firmy pošle nejakých pracovníkov, ktorí budú vo firme vykonávať práce. Pracovníci navrhovateľa vykonávali práce nekvalitne, pretože mali negatívne odozvy od zákazníkov. Pracovníci odporcu sa nezlepšovali, preto ani práce nedokončili. Mailom zo dňa 14.7.2011 ich odberateľ upozornil na vady montážnej plošiny. V období, keď malo dôjsť k reklamácii vykonávali montážne práce a to skladovanie jednotlivých komponentov na vzduchotechnických plošinách výlučne len zamestnanci navrhovateľa. Je pravdou, že im prišla nejaká faktúra od navrhovateľa, ale táto faktúra nemala predpísané náležitosti. Naviac ani práce, ktoré mali zamestnanci navrhovateľa vykonávať, dokončené neboli. Zamestnanci navrhovateľa pracovali na vzduchotechnických plošinách na dielni v Čiernom. Nevykonávali zhotovenie celej vzduchotechnickej plošiny, ale skladali vzduchotechnické plošiny z dielcov .Konateľ odporcu uviedol, že videl vo firme nejakých ľudí, nevie však s určitosťou povedať, či to boli zamestnanci navrhovateľa alebo živnostníci. Systém v ich firme je taký, že keď k ním príde nejaká pracovná skupina, tak ide za parťákom alebo za majstrom. Dostanú výkresy a vedia, aké práce majú vykonávať. S pánom T. sa dohodli, že jeho zamestnanci budú vykonávať práce na vzduchotechnických plošinách. Jednalo sa o montážne práce , pretože títo ľudia montovali dielce, ktoré vyrábala ich firma .Tieto dielce dávali dokopy - montovali a skladali ich. Zákazníkovi nejde celá plošina, idú mu len dielce a až následne sa celá plošina u zákazníka vyskladá. Iné práce okrem montážnych nevykonávali. S pánom T. sa na cene 5.- € za jednu hodinu vykonanej práce u každého zamestnanca navrhovateľa nedohodli. Suma 5.- € bola len informatívna, že ak zamestnanci navrhovateľa budú v ich firme tieto práce robiť a pokiaľ ich produktivita práce bude v poriadku, tak rámcovo by hodina práce mala výjsť na 5.- € pre firmu. Pracovali tam celý

7 mesiac . V 8 mesiaci už celý mesiac nepracovali, odišli preč ,dielo jednoducho nedokončili (práce na vzduchotechnických plošinách). Nevedel uviesť, koľko ľudí, ktorí mali pracovať cez firmu navrhovatelia, tam skutočne bolo .

Konateľ odporcu ďalej uviedol, že vyplatili navrhovateľovi za vykonané práce sumu 1000.- € a to z toho dôvodu , pretože ľudia, ktorých do jeho firmy poslal pán T., nejaké práce aj vykonali. Čo sa týka sumy 1000 €, finálne on rozhodol, že takáto suma má byť navrhovateľovi zaplatená. Konateľ odporcu ďalej uviedol, že s konateľom navrhovateľa sa nedohodol na vlastnostiach, ktoré by malo dielo mať. Ďalej uviedol, že po tom ako zistil, že zamestnanci, respektíve ľudia od navrhovateľa, mali spôsobiť odporcovi škodu, oznámil túto skutočnosť konateľovi navrhovateľa telefonicky. Nevedel však súdu hodnoverným spôsobom preukázať, že vady diela zákonným spôsobom u navrhovateľa reklamoval. Svedok ďalej uviedol, že faktúry v ich firme preberá O. Z.. Keď tam nie je O. Z., tak konateľka O. Z.. A v dobe, keď žil Ľ. Z. , preberal faktúry tiež. On osobne žiadnu faktúru od navrhovateľa nevidel. V ich firme sú ľudia, ktorí faktúry majú na starosti. V ich firme je to O. Z., ktorý faktúry pripraví, pozrie čo príde, a zaeviduje ich. Nevedel povedať, či aj v mesiacoch júl a august 2011 už mal Martin Straka faktúry na starosti.

Konateľ odporcu ďalej jednoznačne uviedol, že činnosť zamestnancov navrhovateľa spočívala montáži dielcov. Ich firma dodávala profily a základný materiál na montáž. Zamestnancami odporcu nebol upozorňovaný na vady komponentov, ktoré mali skladať. On navrhovateľovi dielo, ktoré zamestnanci navrhovateľa zmontovali zápisom neodovzdával. Vady diela reklamoval u pána T. telefonicky. Písomne to neriešil a vady u navrhovateľa písomne nereklamoval. Vyriešili to takým spôsobom, že pánovi T. vyplatili faktúry nie v celom rozsahu, ale len 1.000.- € a ďalej už reklamácie neriešili.

Na konkrétnom časovom úseku počas ktorého mali zamestnanci navrhovatelia pre odporcu montážne práce vykonávať sa s konateľom navrhovateľa nedohodli. Mali zákazku na vzduchotechnické plošiny a dohodli sa, že zamestnanci navrhovateľa budú montážne práce vykonávať dovtedy, kým nebude zákazka na vzduchotechnických plošinách, ktorú ich firma mala ukončená. Medzi konateľmi odporcu a konateľom navrhovateľa nedošlo k uzatvoreniu dohody, že navrhovateľ odovzdal dielo odporcovi písomne. Akurát sa predpokladalo, že bude vystavený zisťovací protokol. Na tom sa tiež nedohodli, ale je to bežná prax. Je to súčasť fakturácie a bez toho im nikde faktúru neuznajú. Navrhovateľ im nedal žiadny súpis prác ani dodací list o tom, že im dielo vykonal.Z faktúr, ktoré im navrhovateľ vystavil, sa nedá zistiť konkrétny rozsah prác, ktoré navrhovateľ pre nich vykonal . Pre odporcu nebolo podstatné, koľko hodín zamestnanci navrhovateľa pracujú . Konateľ odporcu ďalej uviedol, že nevie posúdiť, či je pravdivý počet hodín, ktorý je uvedený na faktúrach. V ich firme je osoba, ktorá kontroluje kvalitu výsledného výrobku, ktorý odchádza k odberateľovi. Je to L.. T.. Tento však nemá povinnosť skontrolovať každý dielec. Každý pracovník si skontroluje svoju prácu a za túto aj zodpovedá.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom svedka O. Z. . Svedok vo svojej výpovedi uviedol, že je v príbuzenskom vzťahu s konateľmi odporcu. Konateľ Ľ. Z. je jeho otec, konateľ M. Z. je jeho strýko a konateľka O. Z. je jeho teta . Dňa 16.8.2013, keď udelil za odporcu plnomocenstvo JUDr. Jozefovi Pikuliakovi, nebol zamestnancom a ani štatutárom odporcu. K tomu, aby splnomocnil zastupovaním odporcu v tomto konaní JUDr. Jozefom Pikuliakom ho na základe ústneho telefonického poverenia splnomocnil jeho strýko M. Z., ktorý je jedným z konateľov odporcu a to z toho dôvodu, že keď bol odporcovi doručený rozsudok, konatelia odporcu boli pracovne vzdialení a situáciu bolo potrebné urýchlene riešiť.

Svedok vo svojej výpovedi uviedol, že v období mesiacov júl až august roku 2011 vykonával nejaké práce pre odporcu. Nebol zamestnancom odporcu. Mal na starosti technickú prípravu, vykonával práce týkajúce sa dodávky materiálu, odvozu výrobkov a mal na starosti aj dodacie listy. Jeho pracovná náplň v preberaní faktúr nespočívala. Svedok ďalej uviedol, že konateľ navrhovateľa pán T. rokoval s konateľom odporcu M. Z.. Bol prítomný v kancelárií . O čom rokovali však povedať nevie, pretože tomu nevenoval pozornosť, lebo si robil svoju prácu a odbiehal von z kancelárie. V mesiaci júl 2011 videl vo firme aj nejaké iné osoby ako obvykle, nevedel však povedať, či sa jednalo o zamestnancov navrhovateľa. Taktiež si nevedel spomenúť ani na to, koľko ľudí v tej dobe tam videl pracovať a ani nevedel uviesť, aké práce vykonávali. Svedok ďalej uviedol, že si nepamätá, či nahlasoval konateľovi navrhovateľa, koľko hodín jeho zamestnanci u odporcu odpracovali. Počty hodín, koľko malo byť ten ktorý deň zamestnancami odporcu odpracované, evidoval majster odporcu. Ďalej uviedol, že ak aj boli konateľovi odporcu nahlasované počty dní a počty odpracovaných hodín mailom, kde bola uvedená jeho mailová adresa, tak sa to mohlo stať aj tak, že tieto úkony boli robené z počítača, ktorý patrí odporcovi a niekto

konateľovi navrhovateľa zasielal tieto informácie prostredníctvom jeho mailovej adresy . Svedok ďalej uviedol, že asi 1 krát on osobne prevzal od pána T. faktúru, ktorú mu pán T. odovzdal a on ju potom následne odovzdal v učtárni odporcu. Vie o tom, že nejaká suma bola pánovi T. za vykonané práce uhradená, ale vždy to bolo až na základe pokynu konateľov .

Vzhľadom na vyššie uvedené vyjadrenia bola medzi účastníkmi sporná skutočnosť, či došlo medzi nimi k platnému uzatvoreniu zmluvy o dielo od ktorej navrhovateľ odvodzuje svoj nárok na zaplatenie istiny vrátane príslušenstva. Právny zástupca odporcu pôvodne v písomnom odvolaní uvádzal, že predmet diela nie je určitý a že medzi účastníkmi nedošlo k dohode o cene za vykonanie diela (viď.44-46 spisu). Následne v záverečnej reči (č.l. 93-95) uviedol, že medzi účastníkmi došlo k uzatvoreniu ústnej zmluvy o dielo, kde predmetom diela bola montáž dielcov do určitého celku, ktoré sa stali súčasťou ďalšieho celku. Nedošlo však k dohode ohľadom ceny diela. Ďalej poukázal na to, že navrhovateľ nepreukázal, že dielo riadne vykonal a odporcovi odovzdal.

Z obchodného registra navrhovateľa (číslo listu 14 ) mal súd zistené, že navrhovateľ je právnickou osobou , zapísanou v Obchodnom registri OS Žilina. Konateľom odporcu je Ľ. T.. Z výpisu z obchodného registra (číslo listu 85 spisu) mal súd zistené, že odporca je právnickou osobou zapísanou v Obchodnom registri OS Žilina. Konateľom odporcu a štatutárnym orgánom je Ľ. Z., M. Z., V. O. Z..

Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka tento zákon upravuje vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

Z podaného návrhu je zrejmé, že predmetom tohto konania je úprava vzťahov medzi podnikateľmi, ktoré sa týkajú ich podnikateľskej činnosti , ktoré sa spravujú ustanoveniami obchodného zákonníka.

Navrhovateľ odvodzuje svoj nárok na zaplatenie sumy 2.036,-€ s prísl. zo zmluvy o dielo. Súd z tohto dôvodu skúmal v priebehu konania, či medzi účastníkmi došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o dielo.

Podľa 536 ods. 1, 2, 3

(1) Zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

(2) Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.

(3) Cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.

Podstatnými náležitosťami zmluvy o dielo je záväzok zhotoviteľa vykonať určité dielo a záväzok objednávateľa zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Znenie ustanovenia § 536 ods. 1 Obch. zák. vyžaduje, aby sa zhotoviteľ zaviazal k vykonaniu určitého diela. Za označenie určitého diela nie je možné považovať určenie diela tak, že je dielo vymedzené len všeobecne. Pre určité označenie diela nestačí, pokiaľ má zhotoviteľ vykonať len všeobecne určené zámočnícke alebo montážne práce.

V tomto konaní nemal súd preukázané, že medzi účastníkmi došlo k dohode o tom, že navrhovateľ vykoná pre odporcu určité dielo. Samotný konateľ navrhovateľa vo svojich výpovediach uviedol, že sa s odporcom na predmete diela nedohodol, len sa dohodol s konateľom odporcu T. Z., že mu dá k dispozícii dvoch ľudí, ktorých po dohode so svojím majstrom, konateľ odporcu M. Z. zaradí do výroby a to tam kde ich bude potrebovať. Zamestnanci mali vykonávať zámočnícke a montážne práce pre odporcu podľa pokynov odporcu. S konateľom odporcu Jozefom Strakom sa nedohodol na tom, že pre odporcu vykonajú jeho zamestnanci určité konkrétne práce, pretože konkrétne práce určoval odporca a on nemal prístup do haly, kde sa tieto práce vykonávali. Na predmete diela sa s odporcom nedohodol, pretože nezhotovovali celé dielo pre odporcu ale zhotovovali len určitú časť diela.

Z uvedenej výpovede je zrejmé, že navrhovateľ odporcovi poskytol len zamestnancov na vykonávanie bližšie neurčených zámočníckych a montážnych prác. Nevykonával konkrétne určité dielo pre odporcu . Správanie odporcu ani nevykazovalo znaky správania sa zhotoviteľa uvedené v Diel IX obchodného zákonníka -Zmluva o dielo - § 537ods. 1,3 Obch.zák. Nevykonával dielo na svoje náklady , a v

dojednanom čase. Nepostupoval pri vykonávaní diela samostane. Neplnil si ani povinnosti podľa § 552 , § 554 ods. 1 Obch. zák.

Z takto všeobecne určeného predmetu diela - montážne a zámočnícke práce nie je ani možné v prípade vád diela určiť, za ktoré vady navrhovateľ ako zhotoviteľ zodpovedá.

Nakoľko v zmluve o dielo medzi účastníkmi nebol riadne vymedzený predmet diela je zrejmé, že zmluva o dielo neobsahovala podstatnú časť , ktorú musí zmluva o dielo podľa § 536 ods. 1 Obch. zák. obsahovať a to predmet diela, preto dospel k záveru, že k platnému uzatvoreniu zmluvy o dielo medzi účastníkmi konania nedošlo.

V konaní však nebola sporná skutočnosť, že pracovníci navrhovateľa vykonávali v mesiaci júl a august 2011 montážne práce v hale Č. pre odporcu, pričom sa jednalo o montovanie dielcov na vzduchotechnické plošiny, ktorú skutočnosť potvrdil konateľ odporcu František Straka.

Navrhovateľ v podanom návrhu a aj vo svojich vyjadreniach uvádzal, že u odporcu tieto práce vykonávali dvaja jeho zamestnanci , pričom sa s konateľom odporcu T. Z. dohodol na cene za takto vykonané práce 5.- € za hodinu vykonanej práce u každého zamestnanca zvlášť. Práce vykonávali celý mesiac júl 2011 a časť mesiaca august 2011. Za vykonanie týchto prác vystavil odporcovi faktúry.

Z faktúry (č.l. 8) číslo 0462011 s dátumom vystavenia 1.8.2011 a dátumom splatnosti 31. 8.2011 na sumu 2.484.- € , označenie dodávky: zámočnícke služby , počet MJ - 414.- hod., cena za MJ - 5€, sadzba 20 % mal súd zistené, že odporca uvedenú faktúru prevzal o čom svedčí pečiatka odporcu a nečitateľný podpis na tejto faktúre. Z faktúry (č.l. 9) - číslo 0692011 s dátumom vystavenia 1. 10. 2011 a s dátumom splatnosti 15. 10. 2011 na sumu 552 .- € , označenie dodávky: zámočnícke služby , počet MJ - 92.- hod., cena za MJ - 5€, sadzba 20% , súd zistil, že odporca túto faktúru prevzal, o čom svedčí pečiatka odporcu a nečitateľný podpis. Na faktúrach nie je uvedený dátum prevzatia faktúr.

Nakoľko súd nemal preukázané, že pracovníci navrhovateľa vykonávali práce pre odporcu na základe platnej zmluvy o dielo, avšak práce pre odporcu vykonávali, dospel súd k záveru, že u odporcu došlo na úkor navrhovateľa k bezdôvodnému obohateniu, keď odporca získal majetkový prospech plnením navrhovateľa bez právneho dôvodu ( § 451 ods. 2 .

Podľa § 451 ods. 1, 2

(1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

(2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 458 ods. 1 musí sa vydať všetko , čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobré možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch , musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

Kedže bezdôvodné obohatenie odporcu spočívalo vo výkonoch(montážnych prácach) , podľa § 458 ods. 1 vznikol navrhovateľovi voči odporcovi nárok na peňažnú náhradu.

Peňažná náhrada sa poskytuje vo výške obvyklej ceny montážnych prác a to za akú cenu si tieto práce obvykle v období 7. a 8. mesiaci roku 2011 navzájom podnikatelia dohadovali.

Pre určenie peňažnej náhrady je však potrebné , aby súd mal preukázaný aj počet odpracovaných hodín zamestnancami navrhovateľa.

Odporca poukázal na to, že navrhovateľ súdu žiadnym spôsobom nepreukázal, koľko jeho zamestnancov malo v sledovanom období uňho pracovať a taktiež ani nepreukázal, koľko hodín mali títo zamestnanci u odporcu odpracovať. Faktúry vystavené navrhovateľom, kde navrhovateľ uvádza počty odpracovaných hodín, takýmto dôkazom nie sú.

Podľa § 120 ods. 1 (prvá a druhá veta) O.s.p.účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná.

Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1). Dôkaznú povinnosť môže účastník plniť od začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť.

Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, prípadne výnimočne aj iné než navrhnuté dôkazy, a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tomu účastníkovi, na ktorom predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.

Navrhovateľ súdu žiaden dôkaz (okrem faktúr) ktorým by súdu preukázal, koľko zamestnancov montážne práce pre odporcu vykonávalo a koľko hodín pre odporcu odpracovali nepredložil. Navrhovateľom vystavené faktúry takýmto dôkazom nie sú. Jedná sa len o jednostranný právny úkon zo strany navrhovateľa adresovaný odporcovi.

Napriek tomu, že odporca tieto skutočnosti spochybnil, navrhovateľ súdu okrem faktúr žiaden iný dôkaz na preukázanie svojich tvrdení ( čo sa týka počet zamestnancov a počet odpracovaných hodín súdu nepredložil) a to či už predložením evidencie dochádzky , prípadne výsluchom svedkov. Na pojednávaní dňa 20.6.2014 pred vyhlásením dokazovania za skončené právna zástupkyňa navrhovateľa žiadala, aby odporca predložil dochádzku zamestnancov navrhovateľa do jeho firmy, pričom právny zástupca odporcu uviedol, že medzi navrhovateľom a odporcom nedošlo k žiadnej dohode o tom, že odporca má viesť evidenciu dochádzky zamestnancov navrhovateľa. Navrhovateľ súdu nepreukázal, že by on takúto knihu dochádzky viedol, prípadne , že takúto dochádzku viedol , prípadne mal povinnosť viesť odporca.

Súd nemal zo strany navrhovateľa nesporne preukázané, koľko hodín skutočne jeho zamestnanci v období mesiacov 7. a 8. roku 2011 odpracovali, preto nemohol ani určiť peňažnú náhradu, ktorú mu má odporca z titulu bezdôvodného obohatenia uhradiť. Nakoľko v konaní nebolo preukázané, že medzi účastníkmi došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o dielo, nebolo možné zo strany súdy prihliadať na to, že odporca čiastočne za vykonané práce už plnil a teda, že s poukazom na ustanovenie § 407 ods. 3 Obch. zák. uznal čiastočným plnením aj zvyšok žalovaného záväzku.

V tomto konaní nemal súd preukázané, že medzi navrhovateľom a odporcom došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o dielo a taktiež nemal ani preukázanú z dôvodu dôkaznej núdze čo sa týka bezdôvodného obohatenia , výšku peňažnej náhrady, preto návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.

Podľa § 151 ods. 7 O. s.p. súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky trov konania prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa

jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované, je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. (sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, bol odvolacím súdom schválený zmier)

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné

rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa

osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na

súdny výkon rozhodnutia.