Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6CoP-53-2014.pdf
PDF · 91.54 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoP/53/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miroslava Šeptáka a členov senátu JUDr. Yvetty Dzugasovej a JUDr. Jany Urbanovej vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: C. F., nar. XX. XX. XXXX, v zastúpení Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov, matky: A.. A. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. XXXX/XX, B., právne zastúpená JUDr. Zdenka Hulmanová, advokátka, so sídlom B., F. M. X a otca: A.. Y. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. XXXX/X, B., právne zastúpený AK Hagara - Hagarová, s. r. o., D. Dlabača 35, Žilina, v konaní o úpravu práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu, o odvolaní otca dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 15P/316/2013-55 zo dňa 28. marca 2014, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 15P/316/2013-55 zo dňa 28. marca 2014 vo výroku, ktorým zvyšnej časti návrh matky zamietol ako aj vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .
Vo zvyšnej časti z o s t á v a rozsudok okresného súdu nedotknutý.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina zveril maloletého C. F., nar. XX. XX. XXXX do osobnej starostlivosti matke, ktorá bude maloletého v bežných veciach zastupovať, spravovať jeho majetok. Určil výživné otca na maloletého C. F., a to sumou 200,- eur mesačne, s účinnosťou od 01. 10. 2013, z čoho na bežné výživné 150,- eur mesačne bude otec platiť k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred a na tvorbu úspor maloletého sumu 50,- mesačne vždy v bežnom kalendárnom mesiaci na osobitný účet maloletého dieťaťa. Uložil matke, aby v lehote 15 dní zriadila osobitný účet maloletému na tvorbu úspor, otcovi ihneď po zriadení tohto účtu túto skutočnosť oznámila a zaslala mu aj príslušné doklady o zriadení osobitného účtu. Nedoplatok na určenom bežnom výživnom splatným za obdobie od 01. 10. 2013 do 31. 03. 2014 v sume 300,- eur povolil otcovi splácať v splátkach po 50,- eur mesačne, s prvou splátkou splatnou od právoplatnosti tohto rozhodnutia spolu s bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok. Nedoplatok na tvorbu úspor splatný za obdobie od 01. 10. 2013 do 31. 03. 2014 povolil otcovi zaplatiť v lehote do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia na osobitný účet maloletého dieťaťa, pod následkom straty výhody lehoty. Vo zvyšnej časti návrh matky zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.
V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že otec maloletého dieťaťa s jeho zverením do starostlivosti matky súhlasil a keďže medzi rodičmi v tejto otázke nebol spor, maloletého okresný súd zveril do osobnej starostlivosti matke, čo napokon odporučil tiež kolízny opatrovník. Čo sa týka výšky výživného, súd
vychádzal zo skutočnosti, že maloletý je žiakom 3. ročníka ZŠ. Matka má výdavky, ako je platenie ZRPŠ 22,- eur, stravy 20,- eur, tiež aj platenie klubu detí 8,- eur na mesiac. Ďalšie výdavky má v súvislosti s vyučovaním cudzieho jazyka angličtiny, kde sa zakupujú pracovné zošity. Napokon sú to aj výdavky na oblečenie, obutie, športovú činnosť, keďže maloletý aktívne hrá futbal, kde sa platí polročne 50,- eur. Pokiaľ sa týka matky dieťaťa, z vykonaného dokazovania vyplynulo, že táto je v pracovnom pomere na Mestskom úrade v Žiline s priemerným mesačným príjmom 555,- eur. Matka má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému H. H., nar. XX. XX. XXXX. S deťmi žije v dvojizbovom byte, kde sa platí nájomné 148,- eur, za elektriku 44,- eur a SIPO 86,- eur, za káblovú televíziu a internet 35,- eur. Otec dieťaťa je v pracovnom pomere vo firme TUBAU, a. s., Žilina, kde podľa oznámenia zamestnávateľa za obdobie od októbra 2012 až do decembra 2013 mal priemerný mesačný príjem 1.154,62 eur (priemerná čistá mesačná mzda bola 1.033,16 eur). Obdobne ako matka, aj otec má výdavky spojené s bývaním, nájomné vrátane energií je 330,- eur, poplatky za internet, ako aj za televíziu. Po zhodnotení všetkých vyššie uvedených skutočností prvostupňový súd dospel k záveru, že je dôvodné, aby bolo upravené výživné na celkovú výšku 200,- eur mesačne. V súvislosti s určením rozsahu vyživovacej povinnosti vzal v úvahu, že matka dieťaťa sa podieľa na plnení vyživovacej povinnosti aj výkonom osobnej starostlivosti o dieťa, ktoré je vo veku 9 rokov. Vzhľadom k príjmom otca bolo dôvodné, aby výživné bolo rozdelené na dve časti, jednak na bežné výživné a za ďalšie na tvorbu úspor. Za bežné výživné súd považoval čiastku 150,- eur a na tvorbu úspor maloletého sumu 50,- eur mesačne. Počiatok plnenia výživného okresný súd stanovil na začiatok mesiaca, v ktorom bol súdu doručený návrh, t. j. od októbra 2013. Matka nepreukázala žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa k tomu, aby bolo výživné upravené spätne, tzn. od 01. 01. 2012. Otec dieťaťa si dobrovoľne už v tomto období plnil vyživovaciu povinnosť k maloletému. Určité obdobie aj rodičia dieťaťa žili v spoločnej domácnosti. Len tá skutočnosť, že medzi rodičmi došlo na prelome roku 2013 k nezhodám (otec naďalej si plnil vyživovaciu povinnosť v rozsahu 100,- mesačne) a matka majúc za to, že by mohlo dôjsť k obnoveniu spolužitia nepodala návrh skôr, nemôže byť v neprospech otca. Pri takto upravenom výživnom otcovi dieťaťa vznikol nedoplatok na bežnom výživnom za obdobie od októbra 2013 do marca 2014 celkovo 900,- eur, z tejto sumy bolo potrebné odrátať to, čo otec v skutočnosti platil, tzn. celkovo 500,- eur (otec naposledy zaplatil výživné v rozsahu 100,- eur mesačne aj za mesiac február 2014). Súčasne súd odrátal aj ďalšiu sumu, tzn. 100,- eur, pretože bolo nepochybné, že otec sa podieľa na uhradení niektorých nárokov maloletého dieťaťa v súvislosti so športovou činnosťou, čo nepopierala ani matka maloletého, preto na bežnom výživnom zostalo otcovi ešte uhradiť sumu 300,- eur. Tento nedoplatok povolil súd otcovi dieťaťa splácať v splátkach po 50,- eur mesačne, pri aplikácii ust. § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“). Obdobný nedoplatok vznikol aj na tvorbe úspor, ktorý bol taktiež otcovi povolený zaplatiť v lehote 2 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, a to za podmienok splatnosti uvedených vo výroku napadnutého rozhodnutia.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p..
Proti vyššie uvedenému rozsudku čo do výroku o výživnom podala matka dieťaťa prostredníctvom svojej splnomocnenej zástupkyne odvolanie, na základe ktorého odvolací súd žiadala, aby rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zmenil tak, že zaviaže otca k povinnosti prispievať na výživu maloletého C. sumou 350,- eur mesačne, z toho na bežné výživné sumou 250,- eur mesačne a na tvorbu úspor 100,- mesačne.
Prvostupňovému súdu vytýkala, že v prípade majetkových pomerov otca dieťaťa neúplne zistil skutkový stav a zároveň dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súd predovšetkým nedostatočne skúmal majetkové pomery otca dieťaťa, keď vychádzal len zo zistenia o výške jeho príjmu, avšak neposudzoval jeho skutočné výdavky, ktoré by bolo možné v zmysle ust. § 62 ods. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“) považovať za nevyhnutné. V súvislosti s uvedeným okresný súd nezohľadnil, že otec býva v spoločnej domácnosti s priateľkou. Taktiež neskúmal ani vlastníctvo otca dieťaťa k zrekonštruovanému rodinnému domu v J., ktorý nevyužíva na bývanie. Za ďalšie súd neskúmal tiež matkou tvrdenú skutočnosť, že otec dieťaťa užíva výlučne služobné auto a nepožiadal jeho zamestnávateľa o potvrdenie tejto skutočnosti. Príjem matky a otca dieťaťa je diametrálne odlišný. Matka, na rozdiel od otca, má jeden zdroj príjmu, z ktorého hradí náklady na domácnosť, bývanie, stravu a iné základné potreby dvoch maloletých detí a seba. Otec nemá okrem maloletého C. žiadnu inú vyživovaciu povinnosť a pre túto nerovnosť medzi rodičmi maloletý C. nemôže zdieľať životnú úroveň svojho otca. Tento nepopiera, že má finančné možnosti na svoje kultúrne a športové vyžitie, matka s deťmi si to dovoliť nemôžu. Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania
je v možnostiach otca dieťaťa, a to tak v platových, ako aj majetkových prispievať mesačne na výživu maloletého C. sumou 350,- eur, čím by boli v plnej miere uspokojené potreby maloletého dieťaťa a zároveň by maloletý C. mohol zdieľať životnú úroveň svojho otca.
Otec dieťaťa v podanom vyjadrení zo dňa 18. 06. 2014 odvolací súd žiadal, aby napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.
V bližších podrobnostiach uviedol, že udržiava známosť s inou ženou, avšak jeho priateľka má trvalé bydlisko v V., kde osobne zabezpečuje pomoc svojej matke, s ktorou vedie spoločnú domácnosť. Pokiaľ sa priateľka z pracovných dôvodov zdržiava v Žiline, sporadicky býva s otcom dieťaťa v prenajatom byte. V žiadnom prípade však priateľka neposkytuje finančné prostriedky na spoločné bývanie tak, ako to tvrdí odvolateľka. Nájomnú zmluvu vzťahujúcu sa k užívaniu bytu na ul. O. č. XXXX/X, B. uzavrel otec dieťaťa z dôvodu, aby si zabezpečil bydlisko v lokalite, kde má pobyt aj maloletý syn C.. Tento sa zdržiava v jeho spoločnosti vždy, akonáhle to matka umožní. Prirodzený a blízky rodinný vzťah nechce otec dieťaťa narušiť ani v budúcnosti, a preto naďalej bude spontánne pokrývať náklady spojené s výkonom záujmových aktivít syna, pokiaľ to jeho príjem bude umožňovať. Otec dieťaťa potvrdil, že je výlučným vlastníkom domu súp. č. 138 s priľahlými pozemkami, ktoré sa nachádzajú v kat. úz. J., X. K.. Tento dom mu poskytli darovacou zmluvou jeho rodičia v roku 2000. Rodinný dom užívajú darcovia
- rodičia, ktorí majú k nemu zriadené aj doživotné vecné právo užívania, čo je zrejmé z LV č. XXX, ktoré zároveň otec dieťaťa pripojil. Byt nachádzajúci sa v B., v obytnom dome súp. č. XXXX pôvodne nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva otec dieťaťa s jeho bývalou manželkou Y. F., čo je zrejmé z LV č. XXXX. Po zániku manželstva došlo k zmene právneho režimu bytu. Podielová spoluvlastníčka odmietla pokus o mimosúdne zrušenie a vyporiadanie podielov spoluvlastníctva, z ktorého dôvodu bol otec dieťaťa nútený podať návrh na začatie súdneho konania, ktoré sa vedie pod sp. zn. 2C/62/2014. Byt, ktorý je predmetom podielového spoluvlastníctva, užíva spoluvlastníčka spolu s dvoma plnoletými dcérami Y. F. a R. F.. Otec dieťaťa potvrdil, že užíva osobné motorové vozidlo, ktorého vlastníkom a prevádzkovateľom je zamestnávateľ, avšak za jeho užívanie platí zamestnávateľovi zákonom stanovenú čiastku za používanie na súkromné účely tak, ako to vyplýva z dodatku k zmluve, ktorú zároveň pripojil. V závere podaného vyjadrenia otec dieťaťa ešte uviedol, že matka dieťaťa má ešte jednu vyživovaciu povinnosť k svojmu synovi H. Y., na ktorého jeho biologický otec prispieva na výživu sumou 70,- eur mesačne. V priebehu konania na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 15P/316/2013 matka maloletého H. Y. prehlásila, že nevidí dôvod na uplatňovanie vyššej vyživovacej povinnosti od otca maloletého. Argumentácia matky maloletého C. je preto rozporuplná. Pokiaľ jej totiž na staršieho súrodenca H. Y. postačuje výživné v sume 70,- eur mesačne, nevedno, z akého dôvodu si uplatňuje na mladšieho C. F. 350,- eur. Matka maloletého tiež žije v družskom pomere s H. L., ktorý je výlučným vlastníkom domu č. XXX v V. nad Y.. Vedú spoločnú domácnosť v dome H. L. a rovnako v byte matky maloletého syna na ulici J. XXXX/XX v B..
Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené ust. § 202 O. s. p., v odvolacom konaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v súlade s ust. § 212 ods. 2 písm. a) O. s. p. a rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil, a to z nasledovných dôvodov:
Prispievať na výživu svojich detí je zákonnou povinnosťou obidvoch rodičov, a ak si túto povinnosť rodičia neplnia, môže súd aj bez návrhu určiť rozsah ich vyživovacej povinnosti. Na dosiahnutej životnej úrovni svojich rodičov má právo podieľať sa aj ich dieťa (§ 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine).
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.
Podľa § 219 ods. 1 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedla v rámci odvolacieho konania tak odvolateľka - matka dieťaťa, ako aj v písomnom vyjadrení otec dieťaťa, konštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 132 O. s. p. a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ustanovenie § 219 ods. 2 O. s. p., keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov.
Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania, aj odvolací súd bol toho názoru, že výška výživného tak, ako bola určená prvostupňovým súdom v sume 200,- eur mesačne, z čoho bežné výživné 150,- eur mesačne a na tvorbu úspor maloletého suma 50,- eur mesačne, zodpovedá celkovým schopnostiam a možnostiam oprávneného rodičia, t. j. otca dieťaťa tak, ako boli zistené v prvostupňovom konaní. V nadväznosti na uvedené je potrebné poukázať aj na vek oprávneného - maloletého C. (dieťa vo veku 9 rokov) a z toho vyplývajúce odôvodnené a preukázané potreby. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdeniami matky dieťaťa, že majetkové pomery otca dieťaťa umožňujú platiť vyššie, ako okresným súdom určené výživné. Vo vzťahu k jej tvrdeniam produkovaným v podanom odvolaní, odvolací súd poukazuje aj na vyjadrenie otca dieťaťa, ktoré je argumentačne presvedčivé a potvrdzujúce správnosť rozhodnutia okresného súdu. S poukazom na uvádzané skutočnosti odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.
Vo zvyšnej časti o uložení povinnosti otcovi dieťaťa platiť výživné v sume 200,- eur mesačne v súčinnosti od 01. 10. 2013, z toho bežné výživné v sume 150,- eur mesačne a na tvorbu úspor 50,- eur mesačne, vo výroku o nedoplatku na bežnom výživnom a na tvorbu úspor, vo výroku, ktorým súd zveril maloletého C. F. do osobnej starostlivosti matke, zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý, keďže nebol napadnutý odvolaním.
Podľa § 224 ods. 1 a § 146 ods. 1 O. s. p., žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie sa mohlo začať i bez návrhu. Konanie vo veciach starostlivosti o maloleté deti je konaním, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu (§ 81 ods. 1 O. s. p.). Preto odvolací súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Vo zvyšnej časti zostáva rozhodnutie okresného súdu nedotknuté, keďže nebolo napadnuté odvolaním.
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.