Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/331/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Márie Kašíkovej v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, Župné námestie 13, Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. -66 zo dňa 13. marca 2014, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd v celom rozsahu zamietol návrh, v ktorom sa navrhovateľ domáhal uložiť odporcovi zaplatenia majetkovej škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej navrhovateľovi tvrdeným nesprávnym úradným postupom exekučného súdu - Okresným súdom Žilina. Nesprávnosť postupu mala spočívať v okolnosti, že exekučný súd nerozhodol v zákonnej lehote o žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia v exekučnej veci navrhovateľa ako oprávneného vedenej súdnym exekútorom pod sp. zn. Ex 103808/2010.

Z pripojeného spisu exekučného súdu sp. zn. súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia mu bola doručená dňa 23.09.2010, exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok. Exekučný súd vo veci vykonával procesné úkony a dňa 08.02.2011 vydal poverenie pre súdneho exekútora. V čase doručenia žiadosti o udelenie poverenia bolo v platnosti a účinnosti znenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v zmysle ktorého zákonná 15-dňová lehota na vydanie poverenia pre súdneho exekútora od doručenia žiadosti neplatila v prípade, ak exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok. Ďalej okresný súd vychádzal z toho, že rozhodnutia exekučných súdov, ktorými boli skúmané žiadosti o vydanie poverenia z hľadiska materiálnej správnosti rozhodcovského rozsudku, nekalej povahy rozhodcovskej položky, nemožno považovať za nesprávny úradný postup súdu. Tiež nedodržanie zákonných lehôt nemožno automaticky považovať za porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov ( SR), rozhodujúce sú všetky okolnosti danej veci. Prihliadajúc na tieto skutočnosti, najmä na predmet konania, správanie sa navrhovateľa a jeho postavenie ako podnikateľského subjektu, ako aj na závažnosť porušenia povinnosti súdu, okresný súd v rámci svojej úvahy posúdil, že iba samotné konštatovanie porušenia práva je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Zároveň zdôraznil, že navrhovateľ ničím hodnoverným nepreukázal majetkovú škodu ani nemajetkovú ujmu. Ním tvrdená škoda nemá bezprostrednú a priamu príčinnú súvislosť s rozhodnutím exekučného súdu a tvrdenými

prieťahmi. Navrhovateľ nepreukázal, že bez vydania rozhodnutia exekučného súdu a bez tvrdených prieťahov by nebolo došlo k vzniknutej škode. Navrhovateľ podľa prvostupňového súdu nepreukázal splnenie ani jednej z podmienok pre vznik zodpovednosti štátu za škodu v zmysle , preto jeho žalobný návrh zamietol. O náhrade trov konania rozhodol okresný súd podľa tak, že procesne úspešnému odporcovi náhradu trov nepriznal, nakoľko tento si ich nevyčíslil a z obsahu spisu ani nevyplýval ich vznik.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie. Namietal, že okresný súd nepostupoval správne, ak vec prejednal a rozhodol bez jeho prítomnosti v zmysle napriek tomu, že riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania a uviedol pre to dôležité dôvody. Upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená systémom súdneho manažmentu na prejednanie a rozhodnutie, je potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu nič nemení na tom, že v jeho očiach a objektívne aj v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za nestranného. Tým, že súd rozhodoval bez jeho prítomnosti bola porušená zásada kontradiktórnosti súdneho konania. Nemal možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam odporcu, k dôkazom, na ktorých súd založil svoje rozhodnutie. Ďalej odvolateľ namietal, že konečné rozhodnutie vo veci neprichádzalo v čase jeho vydania do úvahy aj z dôvodu, že v rovnakom rozhodnutí rozhodol súd aj o zamietnutí jeho návrhu na prerušenie konania podľa . Dôsledkom správania súdu, kedy predbehol vydaním meritórneho rozhodnutia účinky právoplatného rozhodnutia o prerušení konania z dôvodu rozhodovania o otázke nestrannosti sudcu, sú porušením jeho práva na súdnu ochranu a maria jeho možnosť konať pred súdom. Odvolateľ ďalej poukazoval na skutočnosť, že súd postupoval nesprávne, ak rozhodoval bez nariadenia pojednávania. Naviac pokiaľ odporca nereagoval na výzvu súdu aby sa vyjadril k žalobnému návrhu, boli splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie podľa , načo však okresný súd neprihliadal. Pokiaľ okresný súd konštatoval, že nepreukázal existenciu majetkovej škody, úplne ignoroval všetky ním uvádzané tvrdenia, ktoré sa tejto škody týkali. Tým zaťažil odôvodnenie svojho rozhodnutia nepreskúmateľnosťou. Nesúhlasil s tvrdením, že náklady na správu pohľadávky počas nečinnosti súdu zapríčinil dlžník (povinný), v konaní chcel predložiť pred súdom na pojednávaní dôkazy o výške majetkovej škody a to aj prostredníctvom znaleckého posudku, ktorého vyhodnotenie sám zabezpečil. Rozhodnutie prvostupňového súdu označil za vnútorné rozporné, ten napriek tomu, že zistil porušenie práva nekonštatoval ho a na tejto chybe postavil svoje rozhodnutie o nepriznaní nemajetkovej ujmy. Pre nečinnosť súdu a nesprávny úradný postup nenašiel žiadne objektívne udržateľné a ospravedlňujúce dôvody.

Odporca zostal v odvolacom konaní nečinný.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu danom ust. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (podľa , za súčasnej aplikácie ), napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa potvrdil.

Vo všeobecnosti je akceptovateľná úvaha odvolateľa, že súčasťou kontradiktórneho konania je právo byť oboznámený s predloženými dôkazmi, vyjadriť sa k nim a podávať dôkazné návrhy. Zásada kontradiktórnosti predovšetkým pojmovo predvída procesnú aktivitu účastníkov konania. Ťažiskom realizácie procesných práv účastníkov súdneho konania je pojednávanie, na ktoré bol navrhovateľ riadne a včas predvolaný a svojim postupom - bezdôvodnou neúčasťou na súdnom pojednávaní - sa o ich bezprostredné naplnenie sám obral. V prípade účasti na pojednávaní by sa navrhovateľ zúčastnil vykonávania dokazovania, mohol by navrhovať jeho doplnenie, resp. sa k vykonanému dokazovaniu vyjadriť a bol by poučený aj o predbežnom právnom posúdení ( ).

Ustanovenie umožňuje súdu zvážiť dôvodnosť návrhu na odročenie pojednávania a nadväzne konať v neprítomnosti účastníkov konania. Odlišné chápanie predmetného ustanovenia by viedlo k jeho obsolentnosti a zároveň k nežiaducim prieťahom v konaní. Inými slovami, v prípade pojednávania bez prítomnosti účastníka, za podmienok predpokladaných zákonom nemôže dôjsť k

odňatiu práva konať pred súdom a nie je porušená zásada kontradiktórnosti sporového konania (bližšie napr. uznesenie NS SR sp. zn. ).

Zodpovedá stavu veci, že zákonná sudkyňa správne postupovala v intenciách záväzného rozhodnutia nadriadeného súdu o jej nevylúčení. Navrhovateľ v žiadosti o odročenie pojednávania a ani v predmetnom odvolaní neuviedol žiadne iné/ďalšie okolnosti, ktoré by mali zakladať jej vylúčenie než tie, ktoré už boli predmetom posúdenia nadriadeného súdu.

Nezodpovedá stavu veci tvrdenie odvolateľa, že okresný súd vo veci vyhlásil meritórne rozhodnutie predčasne pred nadobudnutím právoplatnosti uznesenia o prerušení konania. Napadnutým rozsudkom okresný súd o prerušení konania nerozhodoval a takýto návrh zo strany navrhovateľa vznesený v prejednávanej veci nebol. Tiež nie je dôvodná jeho námietka, že prvostupňový súd vo veci vyhlásil rozhodnutie bez nariadenia pojednávania. Okresný súd vo veci určil termín pojednávania na 13.03.2014, ktorý bol právnemu zástupcovi navrhovateľa doručený dňa 12.02.2014. Ten mal tak dostatočný časový priestor, aby sa na pojednávanie pripravil a tohto sa prípadne zúčastnil.

Pokiaľ ide o možnosť rozhodnutia okresného súdu v zmysle , na takýto postup súdu neboli splnené procesné podmienky. Odporca sa k žalobnému návrhu riadne písomne vyjadril, vyjadrenie bolo doručené právnemu zástupcovi navrhovateľa dňa 8. novembra 2013.

Vo väzbe na samotné meritórne posúdenie daného prípadu odvolací súd poukazuje na zodpovednosť navrhovateľa za obsahové vymedzenie svojho odvolania a na viazanosť odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi ( ). V tejto spojitosti platí, že odvolací súd nemôže v sporovom/kontradiktórnom konaní nahrádzať nevyhnutnú procesnú aktivitu účastníka/odvolateľa a formulovať namiesto neho odvolacie dôvody, resp. preskúmavať rozhodnutie na základe iných, než účastníkom konania v odvolaní vznesených námietok.

Z tohto pohľadu navrhovateľ nenamietal správnosť záverov okresného súdu týkajúcich sa vyhodnotenia ním tvrdenej nesprávnosti úradného postupu exekučného súdu. Okresný súd konštatoval, že zákonná 15-dňová lehota na vydanie poverenia v exekučnej veci, v súvislosti s ktorou sa navrhovateľ domáhal uplatneného nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy, nemusela byť dodržaná. Tieto závery pri formulovaní odvolacích dôvodov navrhovateľ nenamietal a ich správnosť žiadnym konkrétnym spôsobom nespochybňoval. Je výlučne na jeho ťarchu, že k týmto argumentom, na ktorých okresný súd založil svoje meritórne zamietajúce rozhodnutie, nepredložil relevantnú resp. akúkoľvek protiargumentáciu.

Navrhovateľ v podanom odvolaní namietal nesprávnosť záverov okresného súdu o nepreukázaní ním uplatnenej majetkovej škody a nemajetkovej ujmy. Vychádzajúc zo skutočnosti uvedených vyššie však krajský súd považoval za nadbytočné týmito námietkami sa ďalej zaoberať. V tejto súvislosti opätovne zdôrazňuje, že je viazaný konkrétnymi dôvodmi odvolania, tieto nepovažoval za opodstatnené a zároveň nezistil ani nedostatok v postupe okresného súdu, na ktoré je povinný z úradnej povinnosti ( ) prihliadať, preto napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním výslovne nenapadnutý, ale od rozhodnutia vo veci samej závislý výrok o trovách prvostupňového konania. Okresný súd náležite aplikoval zásadu úspechu v spore i návrhový charakter rozhodovania o náhrade trov.

O trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že odporcovi ich náhradu nepriznal. Navrhovateľ nebol v tomto štádiu konania úspešný, preto podľa v spojení s nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Naproti tomu odporca si náhradu trov aktuálneho odvolacieho konania neuplatnil ( ) a fakticky mu ani žiadne trovy v súvislosti s odvolacím konaním nevznikli.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.