Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23P/19/2023

Uznesenie

Okresný súd Bratislava II vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: F. Z., I.. XX.XX.XXXX, dieťa rodičov

- matky: E. Z., I.. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XX, Z., právne zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Margaréta Chlebová, so sídlom Pod Vtáčnikom 3, Bratislava, a otca: B. Z., I.. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. X, Z., o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

Súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 08.02.2023 sa matka domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd zveril maloletého F. do osobnej starostlivosti matky, upravil styk otca s maloletým tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým F. každý párny víkend kalendárneho roka v sobotu a v nedeľu od 15:00 hod. do 18:00 hod v prítomnosti matky maloletého a aby zaviazal otca povinnosťou platiť na maloletého výživné vo výške 350,- eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

2. Matka v dôvodoch svojho návrhu uviedla, že s otcom maloletého F. nežije v jednej domácnosti, odsťahovala sa od neho z dôvodu jeho zlého psychického stavu. Otec maloletého sa dlhodobo ambulantne lieči u W.. L.G. B., ktorá mu diagnostikovala zmiešanú depresívno-úzkostnú poruchu a taktiež bolo otcovi odporučené vyšetrenie na schizofréniu, ktoré však odmietol. Otec maloletého má často agresívne správanie, ktorým ohrozuje nielen matku ale aj maloletého F., nevie ovládať svoje správanie (búcha päsťami o vypínače, hádže stoličky o zem a pod.), maloletého dokonca učil, ako si má nasadiť sáčok na hlavu. Otec maloletého taktiež často požíva alkoholické nápoje, a to aj v prítomnosti maloletého, dokonca sa stala aj situácia, že maloletého kočíkoval pod vplyvom alkoholu. Vzhľadom na uvedené má matka dôvodnú obavu ohľadom výchovy a starostlivosti o maloletého. Maloletý F. je aktuálne v sústavnej starostlivosti matky. U maloletého boli zistené autistické prejavy na základe čoho bolo matke odporučené psychologicko-pedagogické vyšetrenie. Otec sa s maloletým stretáva za prítomnosti matky nepravidelne cez víkend, na výživu maloletého prispieva otec sumou 220,- eur mesačne. mesačné náklady na maloletého matka vyčíslila sumou 570,- eur mesačne. Matka má za to, že existuje naliehavá potreba úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému, keďže tieto nie sú nijakým spôsobom aktuálne upravené.

3. Matka k návrhu pripojila rodný list maloletého, lekársku správu maloletého, doklad o úhrade poplatku za vyšetrenie maloletého.

4. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.

5. Podľa na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

6. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

7. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

9. Podľa , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

10. Podľa , pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

11. Podľa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie súd ostatným stranám nedoručuje, uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak nim bolo neodkladné opatrenie nariadené.

12. Podľa , neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

13. Podľa neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

14. Podľa o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

15. Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

16. Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom mimosporovom procese a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravu nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať.

Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má dočasný (predbežný) charakter. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z toho dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie ( ).

17. Súd pri rozhodovaní o úprave rodičovských práv a povinností pred začatím konania alebo po jeho začatí v prvom rade prihliada na záujem maloletého dieťaťa. Podľa ako prostriedok na ochranu záujmu maloletého slúži práve inštitút neodkladného opatrenia. Základnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle je, aby účastník osvedčil uplatňovaný nárok a preukázal potrebu neodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania, ktorá nemusí vyplývať len z naliehavosti situácie, ale v prípade konania starostlivosti súdu o maloletých aj z existencie záujmu maloletého dieťaťa. Naliehavosť potreby úpravy pomerov neodkladným opatrením v týchto konaniach ustupuje záujmu maloletého dieťaťa. A teda, ak je nariadenie neodkladného opatrenia v záujme maloletého dieťaťa, nemusí byť nevyhnutne súčasne splnená aj podmienka naliehavosti potreby úpravy pomerov. Uvedené mal na mysli aj zákonodarca nakoľko pri nariaďovaní neodkladného opatrenia v týchto konaniach nie je potrebné odôvodňovať nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, postačuje odôvodnenie záujmu maloletého dieťaťa. Zároveň súd pred samotným nariadením neodkladného opatrenia nezisťuje všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie, nakoľko sa jedná o predbežnú úpravu práv a povinností, ktorá nevyžaduje zdĺhavé dokazovanie a konanie. Preto sú pre súd podstatné listinné dôkazy predložené spolu s návrhom ako aj samotný návrh, z ktorého súd vychádza.

18. Neodkladné opatrenie má len dočasnú povahu, preto je možné nariadiť ho len do splnenia podmienok pre konečné rozhodnutie súdu, pričom v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých ( ) má byť prostriedkom ochrany zjavne ohrozených práv dieťaťa do doby, kým nebude o nich rozhodnuté podľa príslušných ustanovení o rodine.

19. S poukazom na citované zákonné ustanovenia, vychádzajúc z návrhu a priložených listín dospel súd k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je opodstatnený. Z obsahu podaného návrhu je zrejmé, že rodičia maloletého dieťaťa nie sú manželmi a v súčasnosti nežijú v spoločnej domácnosti. Matka sa domáha zverenia maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti, prostredníctvom neodkladného opatrenia. Dôvodí to tým, že otec maloletého je v zlom psychickom stave, ambulantne sa lieči u psychiatra, ktorý mu diagnostikoval zmiešanú depresívno-úzkostnú poruchu, čo môže mať podľa matky zlý vplyv na maloletého, matka má obavu o výchovu a starostlivosť maloletého. Maloletý v súčasnosti býva s matkou, z návrhu vyplýva, že otec sa s maloletým stýka nepravidelne počas víkendov, za prítomnosti matky. Z návrhu matky nevyplýva, že by otec maloletého požadoval styk s maloletým vo väčšom rozsahu resp. v jej neprítomnosti, tobôž nie, že by mal záujem o zverenie maloletého do jeho osobnej starostlivosti. Inštitút neodkladného opatrenia v konaní starostlivosti o maloleté dieťa má slúžiť k ochrane práv dieťaťa v situáciách, keď sú práva dieťaťa zjavne ohrozené, do doby, keď o výchove dieťaťa nebude rozhodnuté podľa príslušných ustanovení . V konaní starostlivosti o maloleté dieťa je súd pri nariadení neodkladného opatrenia v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. V prejednávanej veci nebola podľa názoru súdu zo strany matky preukázaná naliehavá potreba upraviť pomery účastníkov konania formou neodkladného opatrenia, a to zverením maloletého dieťaťa súdnym rozhodnutím do jej osobnej starostlivosti, bez vykonania náležitého dokazovania. Matka svojím návrhom v podstate žiadala upraviť výkon rodičovských práv a povinností tak, ako ich aktuálne spolu s otcom maloletého vykonávajú. Matka zároveň v návrhu nielen že neosvedčila, ale ani netvrdila, že by sa otec vyslovene domáhal stretávania s maloletým resp. zverenia maloletého do jeho osobnej starostlivosti. Zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov formou neodkladného opatrenia bez toho, že by boli osvedčené výnimočné dôvody a obava o život a zdravie dieťaťa, by neprimeraným spôsobom zasiahlo do práv druhého rodiča, zvýhodňovalo by jedného rodiča pred druhým a mohlo by tak prejudikovať rozhodnutie vo veci samej. Otec sa s maloletým F. aktuálne stretáva za prítomnosti matky a matka v návrhu neuviedla, že by otec s touto formou stretávania sa s maloletým nesúhlasil. Až v prípadnom konaní vo veci samej o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností by bol dostatočný priestor na preukázanie všetkých sporných skutočností a na vykonanie dokazovania a zistenie skutkového stavu.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené zákonné predpoklady pre rozhodnutie súdu o nariadení neodkladného opatrenia, pokiaľ ide o zverenie maloletého do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, súd teda návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, čo sa týka zverenia maloletého do jej osobnej starostlivosti zamietol.

20. Pokiaľ ide o úpravu styku otca s maloletým, taktiež možno vychádzať z vyššie uvedeného a zároveň súd dopĺňa, že matka nijakým spôsobom neosvedčila, ba ani netvrdila, že je v záujme maloletého upraviť jeho styk s otcom, v rozsahu navrhnutým matkou, resp. že záujem maloletého vyžaduje neodkladnú úpravu pomerov v tomto smere. Súd považuje za potrebné uviesť, že pokiaľ ide o styk otca s maloletým, tak vzhľadom na matkou tvrdený zlý psychický stav otca a psychiatrickú diagnózu otca maloletého, nie je vhodné upraviť styk otca s maloletým bez vykonania náležitého dokazovania ohľadom zdravotného stavu otca, konkrétne či je aktuálne vôbec vhodné, aby sa maloletý s otcom stýkal, ak je jeho zdravotný stav naozaj taký vážny, ako matka vo svojom návrhu tvrdí. Súd teda aj návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia čo do úpravy styku zamietol.

21. Pokiaľ ide o návrh matky na určenie vyživovacej povinnosti otca, súd konštatuje, že neodkladným opatrením možno v súlade s platným možno nariadiť rodičovi platiť výživné len v nevyhnutnej miere. Uvedeným zákonným ustanovením ( ) mal zákonodarca na mysli uloženie povinnosti rodičovi, ktorého zákonná vyživovacia povinnosť nebola doposiaľ súdnym rozhodnutím upravená, platiť výživné v takej miere, aby výživa dieťaťa nebola žiadnym spôsobom ohrozená. Výživné sa určuje v nevyhnutnej miere a je určené len na uspokojovanie základných životných potrieb oprávneného, pričom nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť výživné aj vo väčšom rozsahu. Matka vo svojom návrhu netvrdila, že nie je schopná zabezpečovať odôvodnené potreby maloletého v potrebnom rozsahu, navyše uviedla, že otec prispieva na výživu maloletého F. sumou 220,- eur mesačne, t. j. súd dospel k záveru, že podmienky na určenie vyživovacej povinnosti otca neodkladným opatrením splnené nie sú a preto návrh matky aj v tejto časti zamietol.

22. Vzhľadom na vyššie uvedené a s poukazom na citované ustanovenia rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( ).

Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (, ).