Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/129/2012

Potvrdené rozhodnutím 9Co/1023/2014
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej, členov senátu JUDr. Jána Burika, JUDr. Ladislava Mejstríka v právnej veci navrhovateľa J. X., nar. XX. X. XXXX, bytom X., U. XXX, zastúpeného JUDr. Jánom Vajdom, advokátom so sídlom B., V. B.. XXX proti odporkyni R. R., nar. X. X. XXXX, bytom U. J. XXX, zastúpenej Pohanka & Partners, s.r.o., so sídlom Dolný Kubín, Radlinského 1716, v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, č.k. 8C/129/2012-160 zo dňa 30. júla 2014, takto rozhodol: Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e ."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci navrhovateľa: J. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., U. č. XXX, právne zastúpený: Y.. Ján Vajda, advokát, Námestovo, Hviezdoslavovo nám. č. 201, proti odporkyni: R. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. J. č. XXX, právne zastúpená: Pohanka & Partners, s.r.o., so sídlom Dolný Kubín, Radlinského č. 1716, v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

rozhodol:

I. Súd podielové spoluvlastníctvo navrhovateľa a odporkyne k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX k.ú. X., pod A parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape ako parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 447 m2, parc. č. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 153 m2, parc. č. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 164 m2, parc. č. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 68 m2, parc. č. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 55 m2, parc. č. XXX/ XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 20 m2, stavby súp. č. XXX na parc. č. XXX/XX rodinný dom, súp. č. XXX na parc. č. XXX/XX garáž z r u š u j e s tým, že p r i k a z u j e tieto nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva navrhovateľa v 1/1 účasti.

II. Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporkyni na vyrovnanie spoluvlastníckeho podielu sumu 51.500,- Eur do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Vo zvyšku súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

IV. O trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Podaným návrhom navrhovateľ žiadal zrušiť podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k nehnuteľnostiam špecifikovaným vo výrokovej časti rozsudku (ďalej len „sporné nehnuteľnosti“) a prikázať ich do jeho výlučného vlastníctva za náhradu pre odporkyňu vo výške 3.898,10 Eur. Zároveň žiadal vysloviť, že preberá záväzok splatiť za odporkyňu zostatok úveru č. XXXXXXXXXX poskytnutý jej L. stavebnou sporiteľňou, a.s. zo zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 11.04.2006 a záväzok splatiť zostatok úveru poskytnutý jemu a odporkyni Československou obchodnou bankou, a.s. zmluvou o poskytnutí úveru č. XXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX.

Návrh odôvodnil tým, že sa stal výlučným vlastníkom sporných nehnuteľností na základe dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva s predošlou manželkou Q. X.. Potom ako sa v roku 2006 zoznámil s odporkyňou, previedol jej kúpnou zmluvou v roku 2007 spoluvlastnícky podiel k sporným nehnuteľnostiam o veľkosti 1. S odporkyňou sa neskôr rozišiel, táto býva v U. J. a nehnuteľnosti užíva a udržiava výlučne on sám. Odporkyni bol na základe zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa XX.XX.XXXX poskytnutý Prvou stavebnou sporiteľňou, a.s. úver vo výške 16.523,50 Eur

(500.000,- Sk), ktorý je zabezpečený záložným právom na sporných nehnuteľnostiach. Súčasne obaja si vzali na základe zmluvy zo dňa 11.05.2010 úver v Československej obchodnej banke, a.s., ktorý je tiež zabezpečený záložným právom na sporných nehnuteľnostiach. Oba úvery spláca sám a zaplatil za odporkyňu sumu 6.878,43 Eur na prvý úver a sumu 3.879,93 Eur na druhý úver, z ktorého polovica pripadajúca na odporkyňu predstavuje 1.894,96 Eur. Nemá už záujem zotrvávať v spoluvlastníctve a preto odporkyni navrhol, že jej za spoluvlastnícky podiel vyplatí 30.000,- Eur, preberie splatenie oboch úverov a započíta si na kúpnu cenu zaplatené splátky. K dohode o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva nedošlo, pretože odporkyňa nesúhlasila a žiadala za spoluvlastnícky podiel 85.000,- Eur. Náhradu pre odporkyňu vo výške 3.898,10 Eur určil tak, že od polovice znaleckým posudkom č. XX/XXXX znalca N. určenej všeobecnej hodnoty sporných nehnuteľností 106.000,- Eur, teda od sumy 53.000,- Eur odpočítal zaplatené splátky 6.878,43 Eur a 1.894,96 Eur ako aj nesplatený zvyšok úveru od Prvej stavebnej sporiteľne, a.s. vo výške 9.718,57 Eur a polovicu zostatku úveru voči ČSOB, a.s. vo výške 30.609,53 Eur.

V písomnom vyjadrení k návrhu odporkyňa so zrušením spoluvlastníctva súhlasila. Súhlasila tiež s prikázaním sporných nehnuteľností do vlastníctva navrhovateľa, avšak za sumu 85.000,- Eur, ktorú v opačnom prípade vyplatí ona navrhovateľovi pri prikázaní nehnuteľností do jej výlučného vlastníctva, lebo ich cena predstavuje minimálne 170.000,- Eur. Získané úverové prostriedky navrhovateľ spláca z dôvodu, že boli použité výlučne na úhradu jeho predchádzajúcich úverových záväzkov a na jeho osobnú potrebu a nie preto, že sa obáva o právny osud sporných nehnuteľností. Navrhovateľ ju nahovoril, aby úvery zobrala na seba aj keď žiadne prostriedky nepotrebovala, lebo mala ušetrené zo svojho pracovného pobytu vo Veľkej Británii odkiaľ posielala aj navrhovateľovi nemalé sumy na úhradu jeho záväzkov. Preto započítanie jeho úhrad na úverové zmluvy s výplatou za jej spoluvlastnícky podiel neobstojí a je absolútne neplatným, keďže v podstate navrhovateľ tým, že splácal za ňu úvery, plnil svoje záväzky voči nej. Aj keby súd takéto započítanie uznal, stále má pohľadávku voči navrhovateľovi, ktorý úverové prostriedky prevzal, resp. boli nimi uhradené jeho záväzky a preto je navrhovateľ povinný takéto plnenie jej v celosti vrátiť, čo aj robí tým, že za ňu uhrádza predmetné úvery. Ohľadne časti žalobného návrhu na prevzatie úverov navrhovateľom odporkyňa namietala, že prevzatie záväzku podľa nie je možné bez súhlasu dlžníka a najmä bánk (ako veriteľov), ktoré nie sú účastníkmi konania, pričom navrhovateľ zrejme ich súhlasmi nedisponuje. Keby aj k platnému prevzatiu záväzkov z úverových zmlúv navrhovateľom došlo, s čím by aj súhlasila, nesúhlasí so započítaním zostatku úverov na jej vyrovnací podiel. Prevzatím záväzkov dôjde len k tomu, že navrhovateľ nebude plniť záväzky za ňu ale za seba, lebo peniaze boli jeho príjmom, ktorý jej musí vrátiť a je jedno, či navrhovateľ bude peniaze vracať bankám za ňu alebo sám za seba s tým, že tak či tak peniaze bude vracať on a jej právna situácia sa značne zjednoduší.

V konaní nebolo medzi účastníkmi sporné, že obaja sú po polovici podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností, čo vyplýva aj z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX k.ú. X., ktorý je súčasťou predložených znaleckých posudkov znalcov N.. Z. a N.. W..

Z vyjadrení právnych zástupcov účastníkov počas tohto konania je evidentné, že k dohode navrhovateľa a odporkyne o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k sporným nehnuteľnostiam nedošlo.

Ust. v takomto prípade určuje, že ak nedôjde k dohode, zruší podielové spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Pritom prihliadne na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Toto ustanovenie tiež určuje záväzné poradie spôsobov vyporiadania spoluvlastníctva. Preferovaná je reálna deľba veci. Ak táto nie je možná, môže súd spoločnú vec prikázať za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom prihliadajúc súčasne na účelné využitie veci a násilné správanie sa podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Treťou možnosťou je nariadenie predaja spoločnej veci a rozdelenie získaného výťažku medzi spoluvlastníkov podľa veľkosti ich podielov. Táto možnosť ale prichádza do úvahy iba vtedy, ak žiaden zo spoluvlastníkov o spoločnú vec nemá záujem.

Znaleckými posudkami predloženými navrhovateľom mal súd za preukázané, že sporné nehnuteľnosti nemožno reálne rozdeliť na dve samostatne užívaniaschopné časti. Podľa fotodokumentácie, ktorá je súčasťou znaleckých posudkov sa jedná o rodinný dom s prislúchajúcim pozemkom a garážou tvoriaci jednu bytovú jednotku, čo rovnako konštatovali aj znalci klasifikujúc predmet sporu ako jednobytový rodinný dom, resp. jednobytovú budovu.

V konaní odporkyňa nijako nespochybňovala, že sporné nehnuteľnosti obýva iba navrhovateľ a nemala v podstate žiadne zásadné námietky voči tomu, aby boli prikázané do jeho výlučného vlastníctva. Súd preto prihliadajúc na v podstate súhlasné vyjadrenia oboch strán prikázal sporné nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva navrhovateľa, ktorý ich nadobudol ešte so svojou bývalou manželkou a ktorý ich užíva na uspokojovanie svojich bytových potrieb.

Počas konania sa účastníci cestou svojich právnych zástupcov zhodli na všeobecnej hodnote sporných nehnuteľností v čiastke 103.000,- Eur tak ako bola táto určená znaleckým posudkom č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX znalkyne N.. H. W. z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností. Súd preto vzhľadom na polovičný podiel odporkyne ako odstupujúcej spoluvlastníčky uložil navrhovateľovi vyplatiť jej primeranú peňažnú náhradu v čiastke 51.500,- Eur. Pokiaľ navrhovateľ cestou právneho zástupcu v žalobnom návrhu aj počas konania poukazoval na to, že od náhrady pripadajúcej na podiel odporkyne je potrebné odpočítať splátky úverov, ktoré tvrdil, že zaplatil (ako aj zostatky úverov), resp. hodnotu tvrdených investícií, ktoré vynaložil na spoločné nehnuteľnosti, pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súdom takýto postup nie je možný. Podľa platnej judikatúry nepochybne možno vykonať aj vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v tzv. širšom zmysle, no iba na základe návrhu, resp. vzájomného návrhu niektorého z účastníkov ako podielových spoluvlastníkov. O návrhu (či vzájomnom návrhu), ktorým sa požaduje zaplatenie určitej sumy z dôvodu širšieho vyporiadania sa rozhoduje samostatným výrokom rozsudku a nie v rámci „zápočtu“ do náhrady za spoluvlastnícky podiel. Náhradová pohľadávka za spoluvlastnícky podiel totiž vzniká vzhľadom na konštitutívny charakter rozsudku až jeho právoplatnosťou (pozri R 46/1991) a teda by bol nesprávny taký postup, keď by sa investície (či iné úhrady) vynaložené na spoločnú vec a požadované v rámci širšieho vyporiadania premietli priamo do sumy, ktorú by bolo potrebné vyplatiť z titulu náhrady za spoluvlastnícky podiel (pozri rozsudok NS SR sp. zn. , publikovaný Zo súdnej praxe č. 3/2007). Z týchto dôvodov súd preto nemal právny základ na akýkoľvek odpočet od vyrovnacieho podielu odporkyne.

Neboli preukázané žiadne okolnosti hodné osobitného zreteľa podľa pre nezrušenie a nevyporiadanie spoluvlastníctva prikázaním veci za náhradu, na ktoré spočiatku poukazovala odporkyňa cestou právneho zástupcu. Z dokazovania síce vyplynulo, že sporné nehnuteľnosti sú zaťažené záložnými právami, no nejde o dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by spoluvlastníctvo malo naďalej trvať až do splatenia úverových záväzkov účastníkov, pretože vyrovnanie úverov je možné bez ohľadu na to, či spoluvlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam existuje alebo nie. Dôvodmi hodnými osobitného zreteľa sú totiž také okolnosti, pri existencii ktorých prevažuje záujem jedného spoluvlastníka na zachovaní spoluvlastníckeho vzťahu nad záujmom iného spoluvlastníka na zrušení spoluvlastníctva.

Čo sa týka navrhovateľom požadovaného rozsudočného výroku, že preberá za odporkyňu splatenie zostatkov úverov v Prvej stavebnej sporiteľni, a.s. a v Československej obchodnej banke, a.s., súd zo zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa XX.XX.XXXX zistil, že na jej základe bol veriteľom L. stavebnou sporiteľnou, a.s. poskytnutý odporkyni ako dlžníčke mimoriadny medziúver vo výške 500.000,- Sk zabezpečený ručením T. W.. V článku III. zmluvy je ohľadne zabezpečenia úveru uvedené, že písomným prehlásením ručiteľ prebral voči veriteľovi povinnosť vyplývajúcu z ručenia. V tomto článku zmluvy a ani v inom jej ustanovení sa neuvádza zabezpečenie úveru záložným právom. To, že sporné nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom súvisiacim s touto úverovou zmluvou vyplýva aj z listu vlastníctva, na ktorom je síce uvedená ťarcha - záložná zmluva na nehnuteľnosti v prospech Prvej stavebnej sporiteľne, a.s., no táto bola zavkladovaná ešte v roku 2003 pod č. P. a teda sa netýka úveru poskytnutého odporkyni v roku 2006. Na základe zmluvy o poskytnutí úveru č. XXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX bol obom účastníkom konania ako dlžníkom poskytnutý ČSOB, a.s. úver vo výške 65.000,- Eur. Tento úver je zabezpečený záložným právo na sporných nehnuteľnostiach (čl. VII úverovej zmluvy) a záložné právo je ako ťarcha zapísané aj na liste vlastníctva č. XXXX k.ú. X..

Bolo teda preukázané, že sporné nehnuteľnosti sú zaťažené záložným právom vzťahujúcim sa k úveru účastníkov v ČSOB, a.s., keďže úver odporkyne u Prvej stavebnej sporiteľne, a.s. záložným právom na sporných nehnuteľnostiach zabezpečený nie je. Súd však nemal žiaden právny podklad vychádzajúci z platného právneho poriadku pre vyslovenie, že navrhovateľ namiesto odporkyne preberie splatenie zostatkov týchto úverov. Prevzatie dlhu podľa (resp. pristúpenie k záväzku podľa ) je hmotnoprávnym úkonom, hmotnoprávnym vzťahom medzi dotknutými subjektmi, do ktorého nie je súd oprávnený vstupovať, lebo závisí na vzájomnej

dohode veriteľa, dlžníka a tretej osoby. Súd preto nemôže autoritatívne uložiť niektorému z účastníkov (navrhovateľovi) povinnosť zaplatiť (alebo inými slovami prevziať) zostatok úverových prostriedkov, odhliadnuc od toho, že úver v Prvej stavebnej sporiteľni, a.s. nie je ani spoločným úverom oboch účastníkov ale iba úverom odporkyne. Povedané inak, súd nemal žiaden právny podklad vyplývajúci z konkrétneho ustanovenia slovenského právneho poriadku, aby svojim rozhodnutím spôsobil zmenu dlžníka v existujúcich záväzkovo-právnych vzťahoch založených predmetnými úverovými zmluvami. To je možné len na podklade aktivity zúčastnených subjektov a nie na základe rozhodnutia súdu. Súd preto návrh ako podaný bez právneho základu v tejto časti zamietol.

Na pojednávaní dňa 05.05.2014 navrhovateľ cestou svojho právneho zástupcu rozšíril žalobný návrh o zaplatenie čiastky 51.500,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne od 05.05.2014 do zaplatenia dôvodiac investíciami navrhovateľa do sporných nehnuteľností. Konkretizoval, že suma 44.332,- Eur predstavuje časť predmetného úveru poskytnutého ČSOB, a.s. obom účastníkom konania a navrhovateľ ju použil na investície do rodinného domu. Zvyšok do sumy 51.500,- Eur predstavujú splátky, ktoré navrhovateľ zaplatil za odporkyňu na úvery poskytnuté jej Prvou stavebnou sporiteľňou, a.s. a ČSOB, a.s. a ktoré boli v tejto sume tiež použité na investície do spoločného domu. Súd túto zmenu návrhu pripustil na pojednávaní dňa 30.07.2014.

Z odpovede Československej obchodnej banky, a.s. vyplynulo, že ku dňu 14.02.2014 bol v súvislosti s úverom poskytnutým účastníkom zostatok pohľadávky 58.175,87 Eur. Banka oznámila, že čiastka 65.000,- Eur bola čerpaná dňa 25.05.2010. Konkrétne čiastka 1.466,73 Eur bola prevedená na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, čiastka 5.520,65 Eur bola poukázaná na ten istý účet, čiastka 20.667,84 Eur bola poukázaná na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, čiastka 6.916,86 Eur bola poukázaná na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, čiastka 257,84 Eur na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX a napokon čiastka 30.170,08 Eur na účet navrhovateľa vedený v ČSOB, a.s., číslo účtu XXXXXXXXXXX/XXXX. Z prehľadu na čl. 117 spisu je zrejmé, že okrem poslednej čiastky boli všetky použité na splatenie predchádzajúcich úverov v O., a.s. a v L. stavebnej sporiteľni (čl. 118 až 126 spisu). Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. na žiadosť súdu oznámila, že finančné prostriedky z medziúveru č. XXXXXXXXXX boli vyplatené na účet odporkyne, pričom ku dňu 12.02.2014 je stav na konte mínus 7.382,11 Eur.

Navrhovateľ cestou právneho zástupcu tvrdil, že do sporných nehnuteľností investoval sumu 44.332,- Eur. Žiaden dôkaz o investíciách do sporných nehnuteľností však nepredložil ani neoznačil a teda v tomto smere neuniesol svoje dôkazné bremeno. Samotné poskytnutie úverov obom účastníkom konania totiž nepreukazuje, že navrhovateľ v uvedenej sume aj skutočne do sporných nehnuteľností investoval. Úver z ČSOB, a.s. bol viac než v polovici použitý na úhradu predchádzajúcich úverových vzťahov, pričom to, že zvyšok v čiastke 30.170,08 Eur bol poukázaný na účet navrhovateľa nepreukazuje vnesenie investícii do spoločných nehnuteľností, keď navyše úver bol podľa úverovej zmluvy poskytnutý ako bezúčelový (čl. II bod. 2 úverovej zmluvy). Súd preto nevyžiadal od ČSOB, a.s. listinné doklady, ktorými podľa tvrdenia právneho zástupcu navrhovateľa mali účastníci deklarovať použitie peňažných prostriedkov, pretože vzhľadom na bezúčelovosť úveru takéto podklady k jeho čerpaniu potrebné neboli. Od Prvej stavebnej sporiteľne, a.s. súd nežiadal takéto listinné dôkazy preto, že išlo o úver odporkyne a teda v konečnom dôsledku by nimi mohli byť preukázané prípadne iba jej investície a nie investície navrhovateľa, odporkyňa však žiadnu náhradu investícií od navrhovateľa nepožadovala. Rovnako tak navrhovateľ neoznačil ani nepredložil počas konania žiaden dôkaz o tom, že zaplatil za odporkyňu určitú čiastku na jej úver v Prvej stavebnej sporiteľni, a.s., resp., že hradil splátky spoločného úveru v ČSOB, a.s.

Na pojednávaní dňa 24.03.2014 právny zástupca navrhovateľa navrhol vypočuť účastníkov konania k účelu, na ktorý boli použité finančné prostriedky z týchto úverov. Súd preto odročil pojednávanie za účelom výsluchu účastníkov, ktorých prítomnosť mali zabezpečiť ich právni zástupcovia. Napriek tomu sa navrhovateľ nedostavil na nasledujúce pojednávania v dňoch 16.04.2014, 05.05.2014, 21.05.2014, 25.06.2014 a 30.07.2014. Pojednávania v uvedených dňoch boli odročené, resp. ich termíny presunuté iba kvôli neúčasti navrhovateľa, ktorý si nevyzdvihol zásielky na adrese svojho trvalého pobytu, kde predtým preberal písomnosti a jeho účasť nezabezpečil ani jeho právny zástupca. Súd pritom na pojednávaniach opakovane uviedol, že vzhľadom na princíp právnej rovnosti účastníkov občianskeho súdneho konania ( ) vypočuje navrhovateľa aj odporkyňu na pojednávaní, na ktorom budú obaja súčasne prítomní, aby tak bolo možné odstrániť prípadné rozdiely v ich výpovediach. Odporkyňa sa na rozdiel od navrhovateľa pojednávaní riadne zúčastňovala.

Povinnosťou súdu nie je vykonať všetky označené dôkazy ( ) a preto súd prihliadajúc na zodpovednosť samotného navrhovateľa za nevykonanie jeho výsluchu a prihliadajúc aj na v zásade nízku dôkaznú hodnotu výpovede účastníka konania (ktorý má podľa iba povinnosť dostaviť sa na predvolanie, no nemá povinnosť vypovedať) upustil od vykonania dôkazu výsluchmi navrhovateľa a odporkyne. Nedošlo tým nijak k odňatiu možnosti navrhovateľovi konať pred súdom, pokiaľ tento bol zastúpený zástupcom pre celé konanie prostredníctvom ktorého mal možnosť celý čas navrhnúť a predložiť iné (a v zásade podstatnejšie) dôkazy na preukázanie tvrdených investícií do sporných nehnuteľností či na preukázanie úhrad splátok úverov za odporkyňu.

Súd tak z dôvodu, že nemal preukázané investície navrhovateľa do sporných nehnuteľností a z dôvodu, že nemal preukázané žiadne platby navrhovateľa bankám za odporkyňu zamietol návrh v časti o zaplatenie 51.500,- Eur s príslušenstvom. Nebolo preukázané, že by sa odporkyňa podľa a a bezdôvodne obohatila na úkor navrhovateľa investíciami do sporných nehnuteľností alebo tým, že by navrhovateľ za ňu uhrádzal úverové splátky.

Nakoľko nebolo ešte rozhodnuté o nákladoch, ktoré si vyúčtovala ČSOB, a.s. za podanie informácie ohľadne čerpania úverových prostriedkov, súd rozhodol o trovách konania v zmysle tak, že o nich bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol poučený podľa , odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.